Sedem bolestí pre nás

V stredu 15. septembra si v liturgickom kalendári pripomíname sviatok Sedembolestnej Panny Márie, patrónky Slovenska. Vieme však, prečo sa volá „Sedembolestná“ o akých 7 bolestí Panny Márie ide?

Sviatok Sedembolestnej Panny Márie si pripomíname na Slovensku všetci. Niektorí z dôvodu svojej viery, pre niektorých je to len príležitosť voľného dňa. Ale aj to je dôvod pre optimizmus, pretože vytvoriť si v dnešnej dobe čas pre zvoľnenie a rodinu je pre mnohých nadľudský problém. To len na dôvažok. Ale ja sa budem venovať tej vieroučnej stránke tohoto dňa. A veľmi rada.

Zaujímalo by ma, koľkí by zdvihli ruku, keby sa spýtam, ktoré sú to tie bolesti Panny Márie, ktoré si v polke septembra pripomíname? Úprimne, tiež by som musela hľadať. S istotou by som vedela o jednej a to o tej, ktorú prežívala pod krížom svojho Syna. Bolesť pri pohľade na to, ako umiera jej dieťa, je vlastná mnohým matkám. No je tu ešte zvyšných 6. Skúsme si ich aspoň v skratke vymenovať:

Bolesť pri Simeonovej predpovedi, že jej dušu prenikne meč; bolesť pri úteku do Egypta; bolesť pri zistení, že sa jej Ježiš stratil v 12 rokoch v Jeruzaleme; bolesť pri stretnutí so Synom, keď niesol svoj kríž; bolesť pri sledovaní, ako jej Syn na kríži umiera; bolesť pri prevzatí mŕtveho tela Syna do náručia po snímaní z kríža a bolesť pri Ježišovom pohrebe.

Tipy na knihy:

Nech sa na to pozerám ako chcem, vychádza mi, že si tie bolesti prežila pre nás. Ako to? Cesta života jej Syna na tejto zemi mala svoj prorokovaný začiatok aj koniec (Slovo sa stalo telom a toto telo znieslo za nás rany za naše hriechy, aby ich s konečnou platnosťou pochovalo).

Mária bola vyvolená. Jej „áno“ však znamenalo čosi viac. Nepovedala len „áno“ Bohu, povedala „áno“ spáse ľudstva. A povedala „áno“ aj bolesti za nás….Pretože keby nemala na srdci túžbu plniť vôľu Otca, nenarodil by sa z nej Syn a s ním by neprišla spása… Povedala „áno“ 7 bolestiam, ktoré trpezlivo znášala za nás. Občas premýšľam a hľadám odpovede na to, či vedela o Božom pláne dopodrobna. Už v Káne Galilejskej však dokázala, že vie o tom, že nech sa deje či stane čokoľvek, hlavnou postavou a cestou je jej milovaný Syn. Či už vedela o celom pláne aj ona, alebo nie, s istotou vedela, že on vie.

A či už poznala plán, alebo nie, nemení to nič na tom, ako odvážne a mocne zniesla rany, ktoré ju na ceste životom matky Božieho Syna sprevádzali. Mária bola matkou. Matkou ako mnohé iné dnes. Milovala svojho syna, starala sa s láskou o neho, prežívala s ním jeho dospievanie, rast, trápenia aj radosti. Prešla si strachom, zmätením, neistotou. No všetko to zároveň podstúpila aj pre nás. Každú jednu bolesť. Tie bolesti prišli, pretože my sme mali byť spasení. A Mária nebola bez citu. Vidieť, ako trápia jej dieťa a nemôcť zasiahnuť… Čo za ukrutnú bolesť musela cítiť? Každá matka by si najradšej vymenila miesto s vlastným dieťaťom, ktoré trápia. Vedela však, že to nejde. Že to utrpenie syna má rozsiahlejší zmysel pre budúce aj minulé pokolenia a generácie… A tak trpela potichu, ale našla v sebe toľko sily, aby svoje dieťa ani na poslednej ceste neopustila a nenechala samé…

Mohla by sa na nás hnevať, vyčítať nám všetko, čím si aj vďaka našej spáse prešla. Lenže ona nás s láskou a nežnosťou prijala od svojho umierajúceho syna za svoje deti, o ktoré sa s láskou stará, sprevádza ich a pomáha im na ceste životom. Hľa, naša matka!

Skúsme sa v tento deň na chvíľu zastaviť a uvažovať nad jej bolesťami, ktoré sme jej aj my spôsobili. Už len fakt, že si nimi prešla pre nás, nesie nádej, že naozaj vie, akými bolesťami si prechádzame v našich životoch my. Nič jej nie je cudzie. Neodstrkujme ju od seba. Prichádzajme za ňou.

Obdivujem Pannu Máriu, snažím sa v nej hľadať svoj vzor. Mária pre mňa s jej pokorou a odovzdanosťou Božej vôli znamená veľa.

Martina Šulová

Foto: thedivinemercy.org