Spoločné zjavenie 14 svätcov

Utiekanie sa k 14 svätým pomocníkom bolo v dávnych dobách moru a iných epidémií veľmi rozšírené. Ich zoskupenie má pravdepodobne pôvod v spoločnom zjavení. V úryvku z novej knihy z vydavateľstva Zachej.sk s názvom 14 svätých pomocníkov sa dozviete, o ktorých svätcov ide a ako sa ich spoločné zjavenie odohralo.

Medzi svätými, ktorých ľudia podľa katolíckej tradície vzývajú so zvláštnou dôverou, pretože sa ukázali ako účinní pomocníci v najrozličnejších ťažkostiach, je aj skupina uctievaná pod spoločným menom Svätí pomocníci. Sú to: svätý Juraj, mučeník; svätý Blažej, biskup a mučeník; svätý Erazmus, biskup a mučeník; svätý Pantaleón, mučeník; svätý Vít, mučeník; svätý Krištof, mučeník; svätý Dionýz, biskup a mučeník; svätý Cyriak, diakon a mučeník; svätý Agátius, mučeník; svätý Eustach, mučeník; svätý Egídius, pustovník a opát; svätá Margaréta, panna a mučenica; svätá Katarína, panna a mučenica; Svätá Barbora, panna a mučenica.

Svätci uctievaní ako Svätí pomocníci sa znázorňujú symbolmi ich mučeníctva alebo insígniami ich svetského postavenia, no známe je aj ich zobrazenie ako skupinky detí, ktorého vzniku predchádzal tento príbeh:

Kláštor v Langheime v diecéze bavorského Bambergu spravoval aj priľahlý statok, na ktorom mnísi chovali ovce. O stáda sa starali pastieri, ktorí ich cez deň pásli na tichých pastvinách a navečer zaháňali do ohrád statku.

Keď sa mladý pastier Herman Leicht večer 22. septembra 1445 chystal so svojím stádom na cestu domov, začul detský plač. Rozhliadol sa po okolí a na vedľajšom poli zazrel akési dieťa. Rozmýšľajúc, ako sa tam dostalo, sa k nemu priblížil, ale ono zmizlo. Pastier sa veľmi začudoval, po chvíli sa obrátil a pomaly sa vracal k svojmu stádu. Pri ovciach sa ešte raz obzrel na miesto, kde predtým videl ono malé dieťa. Opäť tam sedelo, tentoraz v kruhu svetla, a po jeho bokoch horeli dve sviece. Vydesený pastier sa prežehnal, dieťa sa však pousmialo, akoby ho k sebe volalo – no keď pastier k nemu podišiel, znovu sa stratilo. Ešte viac zmätený Herman zavrátil stádo a ponáhľal sa k svojim rodičom, aby im oznámil novinu. Oni ho presviedčali, že zjavenie bolo len nejaký klam a nemá o ňom nikomu hovoriť. Chlapec jednako chcel prísť záhade na koreň, a tak zašiel do kláštora a vyrozprával svoj zážitok jednému z pátrov. Dostal od neho radu, aby sa dieťaťa spýtal, čo si praje, keby sa ešte niekedy objavilo.

Ani nie o rok, v predvečer sviatku svätého Petra a Pavla 28. júna 1446, sa pri západe slnka chlapcovi zjavilo dieťa na rovnakom mieste, ale tentoraz okolo neho v žiare svetla stálo ďalších 13 detí. Pastier smelo pristúpil ku skupinke a spýtal sa dieťaťa, ktoré sa mu predtým už dvakrát ukázalo, čo si, v mene Otca i Syna i Ducha Svätého, želá. Odvetilo: „Sme 14 pomocníci a prajeme si, aby nám bola postavená kaplnka. Buď naším služobníkom a my budeme slúžiť zas tebe.“ Potom skupinka detí zmizla a pastierskeho chlapca naplnila nebeská radosť.

Nasledujúcu nedeľu vyviedol stádo na pastvinu a zdalo sa mu, že zahliadol z neba zostupovať dve horiace sviece práve na miesto posledného zjavenia. Okoloidúca žena dosvedčila, že ich v tom čase tiež videla. Chlapec sa ihneď vybral do kláštora, aby podal správu o oboch zjaveniach, lenže opát Frederik IV. ani ostatní mnísi jej príliš neverili a zjavenia pripisovali chlapcovej živej fantázii. V priebehu niekoľkých mesiacov však boli vypočuté mnohé prosby ľudí, ktorí sa modlili na mieste zjavenia, a tak mnísi kaplnku predsa len postavili. Stavbu započali v roku 1447 a dokončili ju a vysvätili nasledujúci rok za častého vzývania preblahoslavenej Panny Márie a 14 svätých pomocníkov. Na výročný deň posviacky kaplnky udelil biskup odpustky, ďalšie neskôr udelil pápežský nuncius kardinál Joannes a pápež Mikuláš V. Tieto odpustky a množstvo iných duchovných privilégií spojených s kaplnkou prilákali veľké zástupy návštevníkov a premenili ju na pútnické miesto. Aby splnil sľub daný vo veľkom trápení, ktoré ho postihlo, kurfirst Frederik III. sa v roku 1485 prišiel pokloniť do kaplnky. Zavítal sem aj cisár Ferdinand a nechal na oltári svoju zlatú reťaz ako obetný dar.

Medzi ľuďmi sa postupne vzmáhala úcta k 14 svätým pomocníkom. V roku 1743 sa začala výstavba honosného kostola, ktorý mal nahradiť pôvodnú kaplnku, a trvala do roku 1772. Kostoly a oltáre na počesť týchto svätých možno nájsť v Taliansku, Rakúsku – tu najmä v Tirolsku, Maďarsku, Čechách, Švajčiarsku i v iných európskych krajinách. V Spojených štátoch amerických sú Svätým pomocníkom zasvätené dva kostoly – jeden v Baltimore v štáte Maryland, druhý v Gardenville v štáte New York. Kdekoľvek a kedykoľvek ich ľudia vzývali, ukázali sa ako ochotní pomocníci vo všetkých peripetiách a skúškach svojich oddaných ctiteľov.

Úryvok pochádza z knihy 14 svätých pomocníkov, ktorú si môžete zakúpiť na Zachej.sk.