Kde si, Ambróz?

Svätý Ambróz bol milánsky biskup a teológ, ktorý sa stal jednou z najvplyvnejších postáv kresťanstva 4. storočia a Katolícka cirkev ho neskôr vyhlásila aj za učiteľa Cirkvi. Viete však, že svätý Ambróz pokrstil svätého Augustína? Bol to práve svätý Ambróz, prostredníctvom ktorého Boh uskutočnil obrátenie jedného z najväčších svätcov histórie…

Viac v zamyslení Martina Csontosa.

Pred pár dňami som sa bol dať preočkovať. Všetko to „klaplo“ bez dlhého čakania, aj napriek tomu, že som prišiel bez registrácie. Super. Hneď po príchode domov mi spravila radosť aj manželka – naordinovala mi oddychový režim. Nemal som síce žiadne nežiaduce účinky, ak teda nerátam mierne pobolievanie v mieste vpichu, ale aj tak som zo všetkých síl oddychoval. Aby som si trochu skrátil dlhú chvíľu, začal som rozmýšľať. Keď sa človek už naozaj nudí, občas sa tomu neubráni. Po chvíli som si urobil prestávku a začal som sa prechádzať po byte. Z kuchyne ma ovanula vôňa, ktorá mi vykrúcala nos. Nenápadne som sa tam vplížil a na spôsob Hercula Piorota som sa postavil pred kalendár, pričom som kútikom oka škúlil na sporák. Druhým okom som na spôsob chameleóna „skenoval“ list kalendára, nech viem, na koľko menín a narodenín tento mesiac zas zabudnem. No schválne, na koho som zabudol dnes? Narodeniny nie sú vyznačené žiadne a meniny má… Ambróz. Fajn, Ambróza nepoznám žiadneho, teda okrem sv. Ambróza, pri ktorom som ale zatiaľ nemal tú česť, aby som mu osobne potriasol pravicou. Dúfam, že sa tak raz stane, ale snáď to ešte chvíľu potrvá. Ochotne počkám.

Sv. Ambróz je jedným z mojich najobľúbenejších svätcov. Moje sympatie k nemu veľmi úzko súvisia so sv. Augustínom, presnejšie s jeho obrátením. Augustínova konverzia sa zvyčajne spája s jeho nezvyčajným zážitkom, pri ktorom začul tajomný hlas: Vezmi a čítaj! Trochu menej známym je fakt, že v skutočnosti to bol záver cesty, na ktorú ho už hodný čas predtým nasmerovalo stretnutie s milánskym biskupom Ambrózom. Augustín vášnivo hľadal pravdu, a robil to na najrozličnejších miestach – v klasickej literatúre a filozofii, v náboženskej sekte manichejcov, v sexuálnom opojení, a aj v Biblii. Tú však veľmi rýchlo odložil, pretože sa mu videla byť napísaná veľmi neotesaným, primitívnym jazykom. Niet sa veľmi čo čudovať, lebo Augustín mal v tom čase už absolvované špičkové literárne a rečnícke vzdelanie – mal „v malíčku“ všetkých klasikov latinskej literatúry. Neskôr, po svojom obrátení naplno objavil krásu Svätého písma, aj tú literárnu, ale ten prvý dojem musel byť preňho skutočný šok.

Augustín celkovo považoval kresťanstvo za značne primitívne náboženstvo a nevedel si predstaviť, že by sa stal kresťanom bez toho, aby spáchal intelektuálnu samovraždu. Keď ho jeho cesta priviedla do Milána, zablúdil aj do katedrály, kde práve kázal Ambróz. Augustína najprv očarilo jeho rečnícke umenie, no čoskoro si uvedomil, že to, čo hovorí biskup Ambróz, má hlavu aj pätu, a navyše, tento muž a jeho slová mali brilantnú intelektuálnu úroveň. Augustín konečne našiel, čo tak dlho hľadal – inteligentnú vieru. To ho nasmerovalo na cestu k definitívnemu obráteniu a potom ďalej až k tomu, že spolu so sv. Tomášom Akvinským sa stal oporným stĺpom západnej teológie.

Pekný „happy end“, čo myslíte? Poviem vám ešte jeden skutočný príbeh o istom súčasnom Augustínovi. Tento muž sa v skutočnosti volá inak, ale kvôli diskrétnosti mu budem hovoriť Gusto. Gusto vyrastal v rodine, ktorá nebola ani trochu nábožensky založená. Počas dospievania však začal intenzívne hľadať a klásť si otázky. Veľmi sa zaujímal aj o kresťanstvo. Usilovne sa pýtal kresťanov, ktorých poznal, a keďže je to veľmi hĺbavý a inteligentný človek, svojimi otázkami ich dostával do úzkych. Kamkoľvek sa obrátil, všade ho odbili odpoveďami typu: „No, vieš, to je tajomstvo, to musíš s vierou prijať.“ Gusto sa ďalej vytrvalo pýtal, no napokon mu došla trpezlivosť a povedal si: „Viete čo, strčte si to vaše tajomstvo za klobúk!“ Dnes je vzorný otec rodiny a v mnohých smeroch je pre mňa nedosiahnuteľným ideálom. Keď príde reč na náboženstvo, šikovne zvrtne reč na inú tému. Kresťanstvo a náboženstvo vo všeobecnosti považuje za „báchorky“, ktorými ľudia podľa potreby strašia alebo navnadzujú deti.

Hovorí sa, že v súčasnom svete náboženstvo postupne ustupuje zo scény. Možnože to platí o jeho inštitucionálnych formách, ale domnievam sa, že smäd po Absolútne pretrváva a pretrvá. A tak aj dnes chodí po svete množstvo smädných Augustínov, ktorí hľadajú a kladú si otázky… Nájdu svojich Ambrózov?

Martin Csontos

Tipy na knihy: