Boh si vždy pamätá

Tieto slová mi napadli v súvislosti so sväticou menom Jozefína Bakhita, ktorú si pripomíname 8. februára – pri príležitosti spomienky na obete obchodovania s ľuďmi. Sama totiž mala skúsenosť s tým, čo znamená zabudnúť a byť zabudnutá. Ale Boh nikdy nezabúda, a tak nezabudol ani na to, aké plány s touto výnimočnou ženou mal.

Jozefína Bakhita sa narodila okolo roku 1869 v Južnom Sudáne a patrila ku kmeňu Daju. Ako dieťa prežila šťastné obdobie. Podľa vlastných slov to bolo obdobie bez utrpenia. No len pár rokov po narodení sa všetko zmenilo. Podľa historikov okolo roku 1877 bola Jozefína unesená arabskými obchodníkmi s otrokmi. Napriek nízkemu veku bola nútená naboso prejsť 600 kilometrov do mesta El Obeid, kde bol trh s otrokmi. Počas vysiľujúcej cesty bola predaná minimálne dvakrát. Nasledujúcich 12 rokov bola toľkokrát predaná a kúpená, že pod vplyvom týchto skutočností nakoniec zabudla vlastné meno, takže sa môžeme domnievať, že Jozefína Bakhita nie je jej vlastné meno z detstva.

V službách bohatých si prežila mnoho trápenia. Síce mala aj takých vlastníkov, ktorí jej neubližovali, ale tých, ktorí jej spôsobovali trápenia, bolo viac. Bola bitá, urážaná, veľakrát predaná ďalej. Jedným z jej otrokárov bol turecký generál, ktorý ju dal svojej manželke a svokre, ktoré ju denno-denne bili. Ako sa sama neskôr vyjadrila, jedna rana sa nestihla zahojiť a už jej robili ďalšiu. Neštítili sa ani takých krutých zverstiev, ako je rezanie rán a následné sypanie soli, aby ju to čo najviac bolelo. Väčšinu ľudí by takéto skúsenosti úplne položili, ale Boh mal s Jozefínou úplne iné plány, a tak následne po tomto období bola kúpená talianskym vicekonzulom Callistom Leganim.

Callisto Legani bol oveľa milosrdnejší pán a nebil ju. Keď prišiel jeho čas návratu do Talianska, prosila ho, aby ju vzal so sebou a on súhlasil.

Tipy na knihy:

V Taliansku bola podarovaná inej rodine ako pestúnka. Jej nová rodina mala tiež nejaké povinnosti v Sudáne, a tak keď odcestovali, dávali ju do starostlivosti rehoľnému rádu kanosiánok. Tu spoznala Boha. Vravela, že vždy vedela, že je boh, ktorý všetko stvoril, ale netušila, kým bol, respektíve kto to bol. Práve v ráde sa dočkala všetkých odpovedí na svoje otázky. Bola nadšená. Po návrate jej pani zo Sudánu sa odmietla vrátiť a opustiť rád. To spôsobilo, že nadriadená inštitútu, ktorý mal na starosti kandidátov pre krst, poslala v mene Jozefíny sťažnosť talianskym úradom. Taliansky súd na základe faktu, že otroctvo bolo v Sudáne zrušené už pred jej narodením, vyhlásil, že nemôže byť zákonne držaná ako otrok, a tým Jozefínu oslobodil.

9. januára 1890 bola pokrstená. Ako meno si vybrala meno Jozefína Margaréta a bohatá, keďže Bakhita v arabčine znamená práve „bohatá“. V ten istý deň prijala aj sviatosť prijímania a birmovania. Ten, ktorý jej udelil všetky tri sviatosti, nebol nik iný ako kardinál Giusseppe Sarto, neskorší svätý pápež Pius X.

7. decembra 1893 sa stala v Kanosiánskom ráde novickou a o 3 roky neskôr zložila večné sľuby.

Nasledujúcich 42 rokov svojho života prežila v službe rádu aj blížnym. Robila kuchárku aj vrátničku. Cestovala aj medzi jednotlivými rádmi, aby rozprávala svoj príbeh, a tým pripravovala ostatné sestry na misie v Afrike.

Bola známa svojím jemným hlasom a úsmevom. Vždy pri rozhovore o svojom otroctve vravela, že by svojím únoscom poďakovala, pretože keby ju neuniesli, nespoznala by Ježiša.

Počas 2. svetovej vojny si ju obyvatelia obce Schio vybrali za ochrankyňu a napriek tomu, že na dedinu padali bomby, nikto nezomrel.

Ku koncu života ju trápili bolesti a musela sa pohybovať pomocou vozíka. Keď sa jej niekto spýtal, ako sa má, radostne vždy odpovedala „ako si Pán želá“.

Zomrela 8. februára 1947. Proces kanonizácie bol začatý počas úradovania pápeža Jána XXIII., za blahoslavenú bola vyhlásená už pápežom Jánom Pavlom II v roku 1978 a za svätú následne 1. októbra v roku 2000 tým istým Svätým Otcom.

Martina Šulová

Zdroj: Catholic.org

Obrázok: Tiana Williams