Totálna mobilizácia dobra v nás

Máte radi „sväté obrázky“? Pri niektorých z nich sa mi síce prudko dvíha hladina cukru v krvi, no v zásade ich mám tiež rád. Najmä tie primičné. Najoriginálnejší primičný obrázok, aký som kedy dostal, bol poňatý naozaj netradične – boli na ňom vyobrazené dve kreslené postavičky, ktoré mali pri ústach „bubliny“ obsahujúce ich krátky dialóg. Prvá hovorila druhej: „Keď prídem do neba, spýtam sa Boha, ako sa mohol na to všetko len tak nečinne pozerať.“ Druhá postavička jej na to hovorí: „Ja len dúfam, že Boh nepoloží túto otázku mne.“

Nečinnosť v mnohých prípadoch vyplýva z pocitu bezmocnosti. Pred pár dňami som v súvislosti s aktuálnym dianím vo svete zachytil vyjadrenie jednej psychologičky, že to, čo najviac psychicky deptá človeka, nie sú náročné situácie či dokonca priame ohrozenie, ale pocit bezmocnosti, totálnej vydanosti napospas okolnostiam bez možnosti ovplyvniť svoj osud.

Človek v skutočnosti nikdy nie je celkom bezmocný. Nemožno poprieť, sú situácie, keď sa naozaj stáva „rukojemníkom okolností“, ale aj tu je postavený pred voľbu, aký vnútorný postoj v danej situácii zaujme. O kresťanovi to platí stonásobne. Veď aj sám Ježiš zavŕšil dielo nášho vykúpenia mocou svojej (zdanlivej) bezmocnosti, ktorú prežíval na kríži. Mnohí na vlastnej koži prežívajú podobnú „hraničnú skúsenosť“, ktorá má potenciál stať sa takpovediac „vrcholným ľudským výkonom“, či skôr zázrakom Božej milosti, dávajúcim nám leví podiel na vykupovaní sveta. Zvyčajne však máme omnoho širší „manévrovací priestor“ a zároveň s tým aj zodpovednosť za to, čím ho naplníme.

Tipy na produkty:

A teraz priamo k veci. Pred pár dňami pápež František vyzval celú Cirkev, aby sa v duchu radikálneho pokánia pripojila k úkonu zasvätenia celej ľudskej rodiny, osobitne Ruska a Ukrajiny, Nepoškvrnenému srdcu Panny Márie. Nejde o žiadne prázdne gesto. Takéto zasvätenie, ktoré vykonal Ján Pavol II. pred 38 rokmi, zmenilo beh dejín. Nejde však ani o magický úkon, ktorý automaticky prinesie ovocie. To, či sa prejaví Božia moc, bude závisieť od toho, či my prejavíme ochotu k činorodému pokániu.

Nikto z nás nie je bezmocný. Všetci do jedného sme postavení pred rozhodujúcu voľbu. Buď sa odhodláme k totálnej mobilizácii dobra, ktoré v nás drieme, alebo si raz vypočujeme nie práve najpríjemnejšiu Božiu otázku.

V piatok. O piatej. Platí.

Martin Csontos