O strachu z Božieho súdu a dôvere v jeho láskavosť

Strach zo smrti a Božieho súdu občas popadne každého kresťana. Čo by sme v takomto prípade mali robiť? Svätý František Saleský, autor novej knihy z vydavateľstva Zachej.sk s názvom Krok za krokom k svätosti s Františkom Saleským, sa vyjadruje aj k tejto téme.

Najväčšie starosti mi spôsobuje to, že som sa dozvedel, ako vás okrem telesných útrap zachvátila hlboká trudnomyseľnosť. Vem si ľahko predstaviť, ako to musí spomaľovať vaše celkové uzdravenie. Prosím vás, povedzte mi, aký je dôvod tohto pocitu smútku, ktorý je pre vás taký škodlivý? Mám dojem, že vašu myseľ stále znepokojuje strach pred náhlou smrťou a Božím súdom. Ach, aké je to zvláštne súženie! Moja duša, ktorá ho šesť týždňov znášala, je schopná veľkého porozumenia pre tých, ktorých postihlo (pozn. Svätý František Saleský tu robí narážku na prudké pokušenia beznádeje, ktoré zažil v šestnástich rokoch ako študent v Paríži a z ktorých ho vyslobodila pomoc Panny Márie, ktorú úpenlivo vzýval v Kostole Saint-Étienne-des-Grès.)

Musím vám však v krátkosti povedať, srdce k srdcu, že ktokoľvek si želá slúžiť nášmu Pánovi a utekať od hriechu, by sa v žiadnom prípade nemal trápiť strachom pred smrťou alebo pred Božím súdom. Lebo hoci by sme sa mali obávať aj jedného, aj druhého, tento strach by nemal byť výlučne fyzickým strachom, ktorý ničí silu našej mysle. Naopak, mal by byť zmiešaný s dôverou v Božiu dobrotu, v dôsledku čoho sa stáva príjemným.

A nemali by sme začať pochybovať, či sme v takom rozpoložení, aby sme mohli dôverovať Bohu vtedy, keď je pre nás náročné zdržiavať sa hriechu, alebo cítime nedôveru a strach, aby sa nestalo, že pri nejakej príležitosti a pokušení nebudeme vedieť odolať. Ó, nie! Pretože nedôvera vo vlastné sily nie je nedostatok odhodlanosti, ale opravdivé vedomie vlastnej úbohosti. Nedôvera v naše vlastné sily pri odolávaní pokušeniam je lepší pocit, ako zaujať sebavedomý postoj, vždy pod podmienkou, že to, čo neočakávame od svojich vlastných síl, očakávame od Božej milosti. Lebo často sa stáva, že ľudia, ktorí si uprostred útechy sľubovali, že pre Boha vykonajú divy, zlyhali, keď boli podrobení skúške. Zatiaľ čo iní, ktorí hlboko nedôverovali svojim vlastným silám a báli sa, že zlyhajú, keď boli podrobení skúške, odrazu uskutočnili zázraky, pretože ten silný pocit vlastnej slabosti ich podnietil hľadať pomoc a posilu u Boha, byť ostražitými, modliť sa a pokoriť sa, aby neprišli do pokušenia.

Ďalej hovorím, že by sme vôbec nemali byť znepokojení, keď v sebe necítime silu alebo odvahu vzdorovať pokušeniu, keby na nás v tejto chvíli prišlo, ak si želáme odporovať mu a dúfame, že ak by naozaj prišlo, Boh by nám pomohol, a modlíme sa, aby nám poskytol svoju pomoc. Pretože nie je nutné, aby sme vždy mali pocit sily a odvahy. Stačí, keď budeme dúfať a želať si, aby sme ho mali v správnom čase a na správnom mieste. Takisto netreba, aby sme v sebe cítili znamenie alebo uistenie, že budeme túto odvahu mať. Stačí, ak dúfame, že Boh nám pomôže.

Samson, ktorého nazývali „silný muž“, nikdy necítil nadprirodzenú silu, ktorou mu Boh pomáhal, okrem prípadov, keď na to bola príležitosť. A z tohto dôvodu sa hovorí, že keď stretol levov alebo svojich nepriateľov, zostúpil na neho Boží Duch (porov. Sdc 14, 6).

Boh, ktorý nerobí nič nadarmo, vám nedáva silu alebo odvahu, ak na to nie je príležitosť, ale len keď na to príležitosť je. A tak musíme stále dúfať, že nám pri všetkých príležitostiach pomôže. Za predpokladu, že budeme k nemu volať. Mali by sme neustále opakovať tieto Dávidove slová: „Prečo si smutná, duša moja, a prečo sa chveješ? Dúfaj v Pána“ (Ž, 42, 6) alebo „Neodožeň ma v čase staroby, neopusť ma, keď mi sily ochabnú“ (Ž 70, 9).

Keď si teda želáte úplne závisieť od Boha, prečo sa bojíte svojej slabosti, na ktorú by ste sa veru spoliehať nemali? Nedúfate v Boha? Vari sa niekedy sklame ten, kto v neho dúfa? Nie, nikdy sa nesklame.

Úpenlivo vás prosím, aby ste prekonali všetok odpor, ktorý sa môže vynoriť vo vašej mysli. Nie je priestor na to, aby ste na všetky námietky reagovali inak, iba želaním zostať verní pri každej príležitosti a nádejou, že vám to Boh umožní bez toho, aby ste sa snažili zistiť, či to tak bude alebo nie. Takéto snahy vás totiž môžu ľahko oklamať. Mnohí sú statoční, keď nevidia nepriateľa, ale keď sa objaví, už nie sú. Naopak, mnohí sú bojazliví predtým, ale samotná prítomnosť nebezpečenstva im dodáva odvahu. Nebojte sa svojho strachu. Napokon, Boh vie, koľko by som bol ochotný urobiť a vytrpieť, len aby som vás vyslobodil z týchto pokušení.

Úryvok pochádza z knihy Krok za krokom k svätosti s Františkom Saleským, ktorú si môžete zakúpiť na Zachej.sk.