Zaujímavosti o svätých košických mučeníkoch

Traja košickí mučeníci – Marek Križin, Štefan Pongrác, Melichar Grodecký – vôbec nepochádzali z Košíc. No práve toto mesto sa im stalo osudným…

Ich životy skončili práve v tomto meste. Veľmi brutálnym spôsobom mučené telá nechali v miestnej stoke ľuďom na výstrahu, aby vedeli, ako dopadnú tí, ktorí sa svojej viery nevzdajú. Udial sa však opak. Namiesto strachu začali ľudia pociťovať vnútornú odvahu a najmä úctu k mŕtvym kňazom. Podvedome vnímali, že musia byť v nebi, a začali sa k nim spontánne modliť. Toho sa ich popravcovia zľakli a rozkázali telá tajne v noci odniesť preč. Pán Boh aj takto použil násilný čin, aby vzniklo i niečo dobré. Ako keď stotník uveril pod Ježišovým krížom…

Na Slovensku sa tešia košickí mučeníci veľkej úcte, ale pravdou je, že ani jeden z nich nebol Slovák. Melichar Grodecký (pôvodným menom Melchior Grodziecki) pochádzal zo sliezskeho Tešína. V rodine mal hneď niekoľkých cirkevných hodnostárov, napríklad jeho strýko bol biskupom v Olomouci. Vyštudoval rétoriku, filozofiu, teológiu, ale venoval sa aj hudbe. Už po dvoch rokoch teológie ho vysvätili za kňaza a hneď nato sa stal aj riaditeľom ubytovne pre chudobných študentov. Po vypuknutí 30-ročnej vojny museli jezuiti opustiť Prahu a Melichar sa tak v roku 1618 dostal na východné Slovensko, kde o rok zložil rehoľné sľuby. Bol vyslaný do Košíc, aby sa tam staral o slovenských aj nemeckých veriacich.

Štefan Pongrác sa narodil v Sedmohradsku v šľachtickej rodine. Očakávalo sa od neho, že sa stane vojakom alebo politikom. On mal síce vojenské hry celkom rád, ale jeho hĺbavá a nábožná povaha ho už odmala predurčovala na niečo iné. V roku 1615 bol vysvätený a odišiel do Humenného. Tam pôsobil aj ako riaditeľ školy a maďarský kazateľ. Spolu s Melicharom Grodeckým je duchovným otcom košických katolíkov. On jediný ostal po hroznom mučení ešte nažive a údajne stihol pred smrťou ešte povzbudiť kostolníka, ktorého tiež prenasledovali pre vieru.

Tipy na produkty:

Marek Križin bol najmladším z nich. Pochádzal z Chorvátska, ktoré bolo v tom čase veľmi katolícke. Bol veľmi bystrý, a tak ho rodičia poslali na jezuitské gymnázium. Videli v ňom dôstojníka, ale jeho srdce túžilo po kňazstve. Bol známy ohnivými kázňami a duchovná služba mu bola veľmi blízka. Ako ostrihomský kanonik prišiel do Krásnej nad Hornádom, aby spravoval majetky benediktínskeho opátstva. Práve zhabané majetky mu boli ponúknuté ako úplatok za to, ak zradí svoju vieru. Odolal presne tak ako Ježiš, keď ho diabol na púšti pokúšal bohatstvom sveta.

Traja košickí mučeníci boli umučení počas povstania Gabriela Betlena 7.9.1619 v Košiciach, ktoré boli v tom čase metropolou východného Uhorska, mestom významným hospodársky i politicky. Až v roku 1905 ich blahoslavil pápež Pius X. a až v roku 1995 ich vyhlásil za svätých už tiež svätý pápež Ján Pavol II. Spravil tak priamo počas jeho návštevy v Košiciach. Na mieste ich popravy dnes stojí na Hlavnej ulici premonštrátsky kostol, ktorý postavili jezuiti z úcty k týmto mučeníkom. Slovenská jezuitská provincia si ich uctieva ako svojich patrónov.

Títo mladí muži mali do 40 rokov. Každý pochádzal z inej rodiny, ktorá mala o nich svoje predstavy. Avšak oni počúvali svoje srdcia a nechali sa viesť Duchom Svätým. Svedectvo ich života bolo veľké, v mnohom tak podobné Ježišovi Kristovi. Napriek tomu, že vyhlásení za svätých boli až dlho po tom, čo sa im stalo, my máme nádej, že Pán Boh nezabúda na svojich verných a nič, čo bolo vykonané z lásky a úcty k nemu, neostane bez večnej odmeny v nebi. Nech nám ich svedectvo ostane navždy povzbudením, že našu vernosť si Pán Boh cení nadovšetko a že máme byť verní tak, ako je on verný.

Vierka Urigová

Obrázok: TASR/František Iván