Dialógy

Koncept morálneho svedomia podľa Druhého vatikánskeho koncilu a jeho využitie vo vybraných dokumentoch magistéria Jána Pavla II.Pri uvažovaní o špecifikách morálneho svedomia vo svetle Druhého vatikánskeho koncilu je potrebné venovať pozornosť človeku, ktorý – vstúpiac do svojho vnútra – na jednej strane stojí pred sebou samým vo svojom najskrytejšom jadre, na druhej strane je sám s Bohom. Morálne svedomie je potom tým hermeneuticky privilegovaným miestom, kde uvedomenie si seba a uvedomenie si Boha sú nerozlučiteľne spojené. V tajomných hlbinách a svätyni vlastného „ja“, teda vo svedomí, každý jednotlivec rozhoduje o prijatí vlastnej základnej voľby (optio fundamentalis). Rozhoduje sa medzi dvoma možnosťami: buď prijme (niekedy aspoň implicitne), alebo odmietne to, čo sa vo svätyni udialo.Prof. ThDr. Ivan Kútny, PhD., v súčasnosti pôsobí na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity v Bratislave. Za profesora bol vymenovaný 13. júna 2005 po vedeckej profilácii – uskutočnenej v zahraničí – v oblasti etiky a morálnej teológie.

Obdobie konca 4. a začiatku 5. storočia je časom veľkým zmien v Cirkvi. Konštantínovský mier spôsobil v mnohých prípadoch povrchné pokresťančovanie rímskej ríše. V reakcii na to musela Cirkev spresňovať a prehlbovať viaceré aspekty viery a mravov.Predkladaná monografia sa sústreďuje na postavu sv. Augustína a na to, akým spôsobom ovplyvnil spresnenie chápania sviatosti krstu. Téma je študovaná v jeho sermones, ktoré nám ponúkajú pastorálnu a spirituálnu dimenziu jeho teológie. Sermones sú študované synchrónnym spôsobom a v konkrétnych prípadoch dopĺňané a vysvetľované prostredníctvom Augustínových systematických di­el.Tri základné kontextuálne zbierky textov tvoria štruktúru práce: katechumenátny corpus, antidonatistický a antipelagiánsky corpus. Monografia je založená na celostnom a kontinuálnom čítaní pôvodných textov, čo umožňuje zdôraznenie konkrétnych tém, ktoré sú analyzované.