Monografie ÚPN

Redemptorista Ján Ivan Mastiliak. Monografia približuje proces s desiatimi rehoľnými kňazmi, po ktorom o niekoľko dní nasledovala likvidácia mužských kláštorov, dobre známa ako „akcia K”. Štátna prokuratúra pôvodne navrhovala štyri tresty smrti, ale nakoniec bolo najvyšším trestom doživotie. Iba jeden z desiatich súdených rehoľníkov pochádzal zo Slovenska, no práve on, gréckokatolícky redemptorista Ján Ivan Mastiliak, dostal z celej skupiny najvyšší trest. To bol aj dôvod, prečo sa monsterproces konal v dňoch 31. marca – 5. apríla 1950, a v predkladanej monografii je spracovaný práve z pohľadu jeho osoby. Jednotlivé kapitolky približujú zákulisie príprav procesu, jeho priebeh, realizáciu, hodnotenie, ale aj ohlas vo verejnosti. Posledná kapitola sa venuje úsiliu J. Mastiliaka dosiahnuť súdnu rehabilitáciu, čo sa mu však za života nepodarilo. Zhromaždené archívne dokumenty jasne dokazujú, že monsterproces bol nielen vykonštruovaný, ale že pri jeho príprave i realizácii štátne a stranícke orgány, vrátane vysokých funkcionárov, postupovali nezákonne. Aj tu sa ukázala všemocnosť komunistickej strany a jej prisluhovačov, ktorá vyrobila obludný mechanizmus, dovoľujúci odsúdiť nevinných ľudí, na vysoké tresty odňatia slobody. Súčasťou publikácie je menný register, fotografická a dokumentárna príloha. 

Prípad Albert Púčik a spol.. Tragický osud Alberta Púčika, Antona Tunegu a Eduarda Tesára, ktorých popravili z politických dôvodov 20. februára 1951, je pomerne frekventovanou témou v spisbe, zaoberajúcej sa obdobím komunistického režimu. Všeobecne sa vie, že politický proces, ktorého sa stali obeťou, patril k najznámejším.Celý prípad usmerňovali z najvyšších straníckych miest, kde sa v konečnom dôsledku rozhodlo o živote troch hlavných protagonistov prípadu. Proces A. Púčik a spol. mal zasadiť rozhodujúcu ranu tým, ktorí by sa odhodlali pomýšľať na zmenu politických pomerov. Hoci nebol prístupný verejnosti a dobová propaganda ho nevyužila tak, ako to urobila v prípade iných zinscenovaných procesov, možno ho zaradiť medzi najvýznamnejšie vykonštruované politické procesy, aké sa odohrali v bývalom Československu a v ňom na Slovensku.Obete vykonštruovaného procesu A. Púčik a spol. patrili medzi tú časť mladej slovenskej generácie, ktorá sa hlásila ku kresťanským a národným ideálom.