Prírodné krásy

Ako ďalší titul z edície Prírodné Krásy Slovenska sme vydali publikáciu Najkrajšie doliny. Určitým spôsobom nadväzuje na úplne prvú publikáciu z tejto edície – knihu Najkrajšie vrchy. Podobne ako vrchy a štíty aj doliny patria k charakteristickým krajinným scenériám Slovenska a k tomu najkrajšiemu, čo slovenská príroda ponúka. Časopis Krásy Slovenska v minulých rokoch uverejnil čitateľský rebríček najkrajších dolín a práve v nadväznosti naň sme sa rozhodli pripraviť a vydať knihu Najkrajšie doliny. Hoci si uvedomujeme, že aj v prípade dolín, ktoré nesú označenie „najkrajšie“, ide o subjektívne názory autorov a vydavateľa, punc objektívnosti konečnej skupine dáva spomínaný rebríček čitateľov časopisu Krásy Slovenska, podľa ktorého sme pri výbere postupovali. Nakoniec sme zvolili 40 dolín, ktoré sme rozdelili do piatich skupín. Pôvodne sme uvažovali aj o skupine dolín z nížinných či zo sopečných oblastí Slovenska, avšak celkový počet by narástol tak, že by sme potrebovali dvojnásobný rozsah strán. A tak sme sa snažili vybrať predovšetkým doliny, ktoré majú pevné miesto v povedomí obyvateľov Slovenska. Predstavili sme ich polohu, vznik a vývoj, ktorý bol v každej skupine odlišný. Okrem podrobnej charakteristiky dolín a ich odnoží sme hľadali a nachádzali aj rôzne zaujímavosti či príbehy, ktoré dotvárajú ich charakter. Veríme, že vás náš výber najkrajších dolín zaujme a obohatí a že nám prepáčite prípadnú absenciu doliny, ktorá nesie prvenstvo vo vašom osobnom rebríčku.

Titul Najkrajšie vrchy je prvým titulom edície Prírodné Krásy Slovenska. Viaceré slovenské vrchy a štíty sú totiž symbolom Slovenska a patria k tomu najkrajšiemu čo ponúka slovenská príroda. Aj časopis Krásy Slovenska sa od začiatku svojej existencie v roku 1921 systematicky venuje opisu, charakteristike ako aj predstaveniu rôznych príbehov v súvislosti so slovenskými vrchmi a viackrát vo svojej histórii uverejnil aj rôzne čitateľské rebríčky najkrajších vrchov. Nadväzujúc na posledný v roku 2006 sme pripravili titul Najkrajšie vrchy. Uvedomujeme si, že v tejto súvislosti ide o čisto subjektívne názory a ani my sme sa úplne nestožnili so všetkými predstavami autora Stana Muntága. Polemizovali sme pri dvoch alebo troch zaradeniach, avšak konečné slovo zostalo na autorovi. Svoj postoj k tejto téme dostatočne vysvetľuje v úvode a myslíme si, že väčšina čitateľov bude s jeho argumentami súhlasiť. Ak by sme tento výber porovnali s poslednou anketou čitateľov časopisu Krásy Slovenska, je takmer na 95 % zhodný. Keďže však táto kniha nie je len o prírodných krásach vrchov, ale aj o ich príbehoch, dúfame, že vás náš výber najkrajších vrchov zaujme a prepáčite aj prípadnú absenciu toho „svojho“.

V rámci svojej edície Prírodné krásy Slovenska pripravilo vydavatelstvo spolu s jedným z najznámejších slovenských cestovateľov a geografov Františkom Kelem titul Najvyššie vrchy. Hneď na úvod treba však poznamenať, že prívlastok najvyšší autor nebral doslovne. Ak by tomu totiž bolo tak, celá kniha by bola len a len o vrchoch Vysokých Tatier. Jeho snahou naopak bolo predstaviť najvyššie vrchy všetkých pohorí Slovenska, ktoré dosahujú minimálne nadmorskú výšku 970 m. A pretože výber zúžil ešte na vrchy, na ktoré vedú turistické značkované chodníky, výsledný počet takto definovaných vrcholov dosiahol číslo 32. Samozrejme, že v publikácii takéhoto typu nemôže chýbať ani najvyšší vrch Slovenska – Gerlachovský štít. Hoci naň nevedie turisticky značkovaný chodník a možno sa naň dostať len v spoločnosti horského vodcu, zaradil ho do výberu, pretože najvyšší vrch tu jednoducho nemôže chýbať. Kniha je písaná viac turisticky ako beletristicky a je určená nielen pre obdivovateľov prírodných krás Slovenska, ale doslova pre peších turistov.

Slovensko je bohaté na rastlinstvo a živočíšstvo a lesy napríklad pokrývajú až 36 % z celkovej plochy územia. Hoci človek svojou činnosťou veľmi silno pozmenil pôvodný charakter krajiny, snahou nás všetkých by malo byť udržať najzachovanejšie územia a chrániť ohrozené druhy rastlín a živočíchov. Publikácia Národné parky má ambíciu napomôcť tejto snahe. Jej úlohou a cieľom je zmapovať a priblížiť nielen ochrancom a milovníkov prírody, ale aj širokej verejnosti všetky prírodné pozoruhodnosti, ktoré v sebe skrývajú naše národné parky. Poukazuje nielen na množstvo ich prírodných zaujímavostí a hodnôt, ale má snahu i zorientovať čitateľa v problematike ich ochrany. Samozrejme, že v dôsledku sprísnenej ochrany nemožno navštíviť väčšinu maloplošných chránených území v národných parkoch, pokiaľ tam nevedú turistické alebo náučné chodníky. Aj napriek tomu však poskytujú naše národné parky nepreberné množstvo nádherných prírodných scenérií a zákutí, ktoré vám iste poskytnú veľa zážitkov. Publikácia detailne mapuje jednotlivé národné parky Slovenska (ich geológiu, povrch, vodstvo, rastlinstvo, živočíšstvo) a podáva v nich aj charakteristiku všetkých maloplošných chránených území a oblastí Natura 2000. Nechýba v nej množstvo obrázkov, mapiek a ilustrácií. Vyberte sa preto spolu s nami na putovanie Slovenskom, navštívte jeho nádherné národné parky a nazrite do ich najzaujímavejších lokalít.

Pravdepodobne nikto z nás si nedokáže predstaviť Tatry a najmä ich časť Vysoké Tatry bez plies – jazier ľadovcového pôvodu, ktoré sú neodmysliteľnou súčasťou tatranskej vysokohorskej krajiny. Všetky existujúce plesá sú podrobne spracované v predkladanej knihe, ktorá sa skladá zo štyroch hlavných kapitol. Keďže opisuje Tatranské plesá, jednotlivé kapitoly tvoria Západné Tatry, Vysoké Tatry, Belianske Tatry a Nízke Tatry. Samozrejme, že medzi opisovanými plesami nechýbajú najväčšie a zároveň najhlbšie pleso (Veľké Hincovo pleso v Mengusovskej doline), najvyššie položené pleso (Modré pleso v Malej Studenej doline) či najnavštevovanejšie a najznámejšie pleso, ktorým je Štrbské pleso. Publikácia, v ktorej okrem textov nájdete množstvo súčasných fotografií tatranskej prírody sa snaží byť tak trochu sprievodcom po vodnej kráse Tatier. Turisticky, teda po značkovaných chodníkoch, je dostupných len malá časť tatranských plies, pretože väčšina z nich leží len v ťažko dostupnom teréne kam sa dostanú len horolezci alebo skialpinisti. Bežný turista ich môže vidieť len z diaľky a niektoré neuvidí vôbec. V knihe však nájde všetky tatranské vodné plochy, ktoré „nesú“ názov pleso.