Pramene

Obálka knihy je v troch farbách (svetlohnedá, bordová, modrá), posielame podla aktuálnej ponuky - momentálne v bordovej farbe.Dielo antického kresťanského filozofa, teológa, učiteľa Cirkvi sv. Augustína (354-430), ktoré inšpiruje kresťanské myslenie všetkých generácií od čias svojho vzniku až dodnes. Vyznania vznikli koncom 4. storočia a odvtedy sa čítajú, študujú, prekladajú ako geniálne dielo náboženské, filozofické, literárne.Veľký humanista a básnik Francesco Petrarca písal o Vyznaniach svojmu bratovi: "Táto kniha ťa roznieti a tvoju dušu rozplamení, pri čítaní budú ti po lícach tiecť slzy, budeš čítať s plačom a plakať od radosti." Knihu vám odporúčame s rovnakým želaním: kiež sa pri nej vaše srdce rozhorí a nechá sa nájsť Tým, ktorý si vás stvoril pre seba.Recenzia Vyznania na stránke blog.zachej.sk

I. Rozhovory + II. Texty. Dvojzväzkový titul je prvou vyčerpávajúcou publikáciou, ktorá je venovaná tvorbe a názorom Ilju Zeljenku, ťažiskovej osobnosti slovenskej hudobnej povojnovej avantgardy, ako aj ťažiskového autora filmovej hudby. Dvojportrét Ilju Zeljenku pozostáva zo súhrnu autorových výpovedí, ktoré poskytol v početných rozhovoroch, udelených počas svojho života, ako aj zo sústredenia jeho autorských textov, z ktorých mnohé tu vychádzajú po prvýkrát (napríklad texty Moje utópie, Ako písať hudbu). Publikáciu dopĺňa doposiaľ najrozsiahlejšie vydanie Zeljenkovej básnickej i prozaickej tvorby, ako aj rozsiahly zoznam jeho diela. Editorom publikácie je skladateľský kolega Vladimír Godár, ktorý je zároveň aj autorom najrozsiahlejšieho rozhovoru s Iljom Zeljenkom.

Predkladaná práca Ivana Paríka, inšpirovaná najmä snahou Nory Gubkovej, dcéry Ivana Paríka, pozostáva z dvoch druhov textov. Prvú skupinu predstavujú "texty z kufríka"; tieto texty majú spomienkový charakter. Sú to vlastne autorove poznámky k zamýšľaným pamätiam, ktoré ostali torzom. Poznámky vznikali na starom písacom stroji a neprešli nijakou, ani autorskou apretáciou. Druhú skupinu textov tvoria úvahy, písané pri najrozmanitejších spoločenských príležitostiach. Tieto úvahy boli zväčša následne publikované v domácich periodikách, kde prešli lokálnou redakčnou prácou. Úlohou editora bolo preštruktúrovať celok z rozmanitých hľadísk (predložená verzia je len jedným z možných variantov), ako aj pokúsiť sa texty vyčistiť od problémov, spôsobených najmä nedokonalosťou ľudskej pamäti. Zamýšľaným výsledkom tejto práce je svedectvo o dobe, o vývoji slovenskej hudobnej kultúry, o ideáloch i o prekážkach, s ktorými bola jej výstavba spojená. Tento celok sme doplnili biografickými informáciami, ktoré dokumentujú zástoj Ivana Paríka vo vývoji slovenskej hudby, ako aj vzácnymi kompozíciami z produkcie bratislavského elektroakustického štúdia.

Peter Mikuláš, významná postava slovenského vokálneho umenia, zúročuje v knihe Ako spievať prvú ligu svoje bohaté, viac ako štyridsaťročné, skúsenosti na opernom, koncertnom a nahrávacom poli. Vtipným a neortodoxným štýlom približuje mladým spevákom, ale aj širšiemu publiku, úskalia a nástrahy umeleckej dráhy speváka. Okrem množstva cenných praktických rád sa zamýšľa nad problematickými aspektmi súčasného vokálneho a vôbec hudobného umenia. Publikáciu dopĺňajú autorove karikatúry.

Kniha spomienok Kruhy Miloša Jurkoviča predstavuje ďalší hodnotný príspevok k budovaniu hudobnej a kultúrnej pamäti Slovenska predovšetkým v druhej polovici minulého storočia. Mimoriadne široké spektrum autorových aktivít, skúseností a umeleckých spoluprác umožňuje čitateľovi nahliadnuť do viacerých oblastí slovenskej hudby a kultúry z viacerých uhlov pohľadu: flautista Miloš Jurkovič spomína na svoje jazzové začiatky v 50. rokoch, na štúdiá na Konzervatóriu a na VŠMU, na pôsobenie vo VUS-e, v SOSR-i, ako aj na svoju mimoriadne úspešnú dráhu koncertného sólistu; riaditeľ a manažér Miloš Jurkovič spomína na spoločenské a politické pomery v obdobiach, keď bol rektorom VŠMU, riaditeľom vydavateľstva OPUS či manažérom SOSR-u. Záver knihy, ilustrovanej množstvom historicky cenných fotografií z autorovho archívu, tvoria medailóny pätnástich osobností, ktoré hlbším spôsobom zasiahli do jeho života.

Viliam Kořínek patril k prvým významným slovenským husľovým pedagógom a bol prvým kodifikátorom metodiky hry na husliach. Zaoberal sa nielen dosiahnutím remeselnej zručnosti prostredníctvom systematického a vytrvalého cvičenia, ale apeloval aj na rozvoj umeleckej osobnosti žiaka. Kořínek pôvodne zamýšľal svoju Metodiku hry na husliach ako učebnicu pre študentov 5. ročníka konzervatórií. Dodnes však predstavuje jediné dielo na Slovensku, ktoré podáva ucelený pohľad na túto problematiku.

Obraz člověka; Metódy. Logoterapia vo svojej podstate dokazuje nádej, že naša námaha, snaha, neúspechy a obety majú zmysel. Niekedy je viditeľný hneď, inokedy sa ukáže neskôr, dokonca až v ďalších generáciách.Podstatné je, že sme sa snažili žiť svoj život čo najzmysluplnejšie, že sme sa pokúšali zasvätiť ho „dobrej veci“. To je nosná myšlienka tejto knihy. Jej odborné kapitoly dopĺňa a obohacuje autorka i mnohými konkrétnymi príkladmi z praktickej skúsenosti psychoterapeuta.

Otázke šťastného a úspešného života sa ľudia venujú odjakživa. Sú to hodnoty, po ktorých každý túži. Nikto však nedokázal nájsť uspokojivú odpoveď. Až kresťania zistili, že jediné šťastie spočíva v živote s Bohom.Kňaz Michel Quoist sa v knihe Konštrukcia života zaoberá práve touto otázkou. Odpovedá na naliehavé volanie ľudí túžiacich po pravde. Títo svoje nezodpovedané otázky zverejnili na rôznych fórach. Človek bol stvorený na Boží odraz, aby miloval a aby bol milovaný.

Kriticky o ezoterike a okultizme. Pokiaľ siaha tolerancia k praktikám ezoteriky a okultizmu?Treba ich vôbec tolerovať, keď výsledkom ich pôsobenia sú psychicky a fyzicky labilní ľudia?Ako sa stavať k týmto veľmi rozšíreným praktikám už i u nás na Slovensku?

Prednášky podľa kardinála Jozefa Ratzingera. Rozhovory o viere viedol roku 1984 s kardinálom Ratzingerom Vittorio Messori a vyšli knižne. Mons. Vrablec rozhovory preložil a prepracoval do prednášok. Boli to prvé texty kardinála Ratzingera, s ktorými sa mohli oboznámiť čitatelia na Slovensku.Venuje sa témam ako: ekumenizmus, misie, politika, liturgia, mariánska úcta, morálka, katechéza, dedičný hriech, Rímska kúria, biskupi, kňazi, reforma...

„Človek chce vedieť, kde je, čo je, čo má robiť a čo ho čaká? Neistota a pochybnosti robia človeka nestálym, povrchným, nedôstojným, často arogantným a vo všetkom vidí nepriateľa, alebo prepadá do extrému, že sa rozhodne pre to, čo mu momentálne lahodí, čo ho uspokojí aj keď nie natrvalo, ale aspoň na určitý čas, kým nenájde niečo lepšie. Kým nenájde to, čo je pravdivé a čo je isté. Človek hľadá niečo, čomu sa hovorí pravda. Po latinský veritas, po nemecký die Warheit, po anglický the truth (verity) a po francúzsky la vérité. Toto hľadanie privedie človeka len k jednej pravde, k prvej príčine jeho existencie, k pravdivej príčine jeho pôvodu a k príčine pôvodu jeho priestoru, v ktorom sa nachádza.Ak sa človek túla v priestore hmoty, nenájde odpoveď, lebo vo svojej duchovno-hmotnej podstate cíti, čím nie je, že nie je len zmeniteľná a pominuteľná hmota, ale že je niečo viac, čo nekončí v hrobe alebo v peci krematória."

Od dona Bosca do roku 1924. Po dlhých rokoch náročného bádania prichádza na svet toto prvé významné a vzácne dielo ako príspevok k blížiacemu sa 100. výročiu príchodu saleziánov na Slovensko. Kniha predstavuje skutočné korene, z ktorých od roku 1924 vyrastá u nás rozsiahle saleziánske dielo, ako ho poznáme dnes. Salezián a historik Zlatko Kubanovič zachytáva prvé kontakty našich predkov s osobou a charizmou zakladateľa rehole dona Bosca, aktivity saleziánov v Uhorsku pred prvou svetovou vojnou aj počas nej. Osobitne sa venuje činorodému obdobiu rokov 1920 až 1924, keď sa podarilo otvoriť slovenské saleziánske dielo v Rímskej saleziánskej provincii a súkromné slovenské saleziánske gymnázium v severnom Taliansku. Historický náhľad do dejín slovenských saleziánov spĺňa náročné odborné kritéria, zároveň je však spracovaný veľmi zrozumiteľne a atraktívne pre čitateľa.„Som presvedčený, že jednotlivec môže porozumieť saleziánskemu spôsobu života a cítiť sa v saleziánskej rodine ako doma iba vtedy, keď porozumie, z akých tradícií vychádza. Jedine potom vzniká myšlienková a duchovná spriaznenosť a vzťah k tejto rodine,“ vyznáva autor.

Katolícka Cirkev vydáva svoje prikázania z moci, ktorú jej dal Boh. Toto právo vyplýva zo slov Ježiša Krista: „Keby ani ich nepočúvol, povedz to Cirkvi. A keby ani Cirkvi nechcel poslúchnuť, nech ti je ako pohan a mýtnik. Veru, hovorím vám: Čo zviažete na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažete na zemi, bude rozviazané v nebi“ (Mt 18, 17–18). „Ak sme konaním skutkov kajúcnosti skrotili svoje telesné vášne, je potrebné, aby sme odstránili všetko zlé, čo sme na sebe zbadali. A tak sa budeme môcť úplne otvoriť Kristovi, ktorý neustále klope na naše dvere. Je čas otvoriť mu a privítať ho vo svojom srdci. K tomuto nás nabáda štvrté cirkevné prikázanie: Aspoň raz v roku sa vyspovedať a vo Veľkonočnom období prijať Oltárnu Sviatosť.O tejto životne dôležitej potrebe veriaceho kresťana katolíka Cirkevný zákonník hovorí v kánone 920 toto: § 1. „Každý veriaci po prvom prijatí najsvätejšej Eucharistie je povinný aspoň raz do roka pristúpiť k svätému prijímaniu.„ § 2. „Toto prikázanie sa musí splniť vo veľkonočnom období, ak sa z oprávneného dôvodu nesplní v priebehu roka v inom čase.“ Príprava na Eucharistiu a prijatie sviatosti zmierenia Toto prikázanie na jednej strane zabezpečuje prípravu na Eucharistiu prijatím sviatosti zmierenia,ktorou pokračuje dielo obrátenia a odpustenia začaté v krste.Na druhej strane zaručuje minimum prijatia Pánovho tela a krvi v súvislosti s veľkonočnými sviatkami, ktoré sú počiatkom a stredom kresťanskej liturgie. Ak by niekto tvrdil, že nepotrebuje prijať sviatosť zmierenia, čiže spoveď, tomu svätý Ján apoštol odpovedá: „Ak hovoríme, že nemáme hriech, klameme sami seba a nie je v nás pravda. Ale ak vyznávame svoje hriechy, on je verný a spravodlivý: odpustí nám hriechy a očistí nás od každej neprávosti" (1 Jn 1,8–9)."

"Žiť kresťansky v modernej spoločnosti", to by mohol byť názov tohto kompendia sociálnej morálnej teológie. Počas mnohých storočí sa katolícka teológia zamýšľala nad sociálnymi problémami vo svetle Zjavenia. S plynúcim časom sa sociálna otázka stala komplikovanejšou v dôsledku väčšej závislosti, ktorá sa vytvorila medzi inštitúciami a subjektmi. Akým spôsobom možno zabezpečiť zachovanie pôvodného evanjeliového posolstva, nesúceho v sebe nesmiernu dôležitosť a závažnosť, keď je také vzdialené súčasným sociálnym štruktúram?Ako môže reálne vplývať na riešenie problémov modernej spoločnosti? Toto sú otázky, na ktoré sa autor snaží dať odpoveď. Kniha jednoduchým spôsobom vovádza do súčasnej problematiky sociálnej morálky, týkajúcej sa spoločného dobra, ľudského práva, ľudského spolunažívania, ľudskej práce, zmyslu hospodárstva a podniku. Je vhodnou literatúrou pre študentov teológie, ale i pre všetkých, ktorí sa zaujímajú o problematiku sociálnej morálnej teológie.