Zlatý fond SME

„Akoby hrach na stenu hádzal“, „Čo sa babe chcelo, to sa jej prisnilo“ či „Pýcha pred pádom chodí“. Všetci tieto príslovia poznáme, niektoré občas použijeme. Za to, že úplne nezmizli, vďačíme aj Adolfovi Petrovi Zátureckému. Stovky ich zozbieral, rozdelil podľa vlastností, na ktoré odkazujú a vydal (1896). Historické príslovia a porekadlá neprenášajú len milý závan starosvetskosti, ale aj presnú snímku mentality našich predkov.

Milovník slovenskej ľudovej slovesnosti Adolf Peter Záturecký zozbieral a vydal už v roku 1894 vyše 600 hádaniek. „Toto sa vydáva nielen pre poznanie našich národných duševných darov, ale aj pre milú zábavu a cvičenie umu mládeže našej. Ona má rada — veľmi rada povesti aj hádanky. Nech si tu nik nič nedomýšľa. Všetky dvojzmyselné hádanky sú prísne vyničené.“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

„V peknej, teplo zakúrenej izbe sedela mladá žena. Čelo samé mračno, ústa tvrdo zavreté. Myslela, že má vážnu príčinu hnevať sa na celý svet a na všetkých ľudí. Veď každý mal niekoho, len ona bola sama. V každom dome chystali stromček, len ona nemala komu…“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

J. G. Tajovský vo svojich spomienkach opisuje, ako počas svojho učiteľovania v Banskej Bystrici ukradol túto knihu z knižnice pravotára Hanzlíka: „Všetko budeš vedieť, keď tú knižku budeš mať,“ šepkal mi biblický pokušiteľ. Tam ju čítať, to nevydržím. Veď sa to treba učiť, a nie čítať ako rozprávku… „A už ťa ukradnem…“ Slovenským študentom ju odporúča nasledovne: „A keď ju mať budete, učte sa ju, učte sa ju naspamäť. Z nej sa naučíte slovensky, z nej sa naučíte ceniť si diela otcov… Dejiny literatúry budia literárne talenty. A kto by z vás nechcel byť spisovateľom?!“.

„Stručný dejepis Uhorska pre slovenský ľud napísal Franko V. Sasinek, bývalý tajomník Matice Slovenskej.“ Obsiahle dielo z rokov 1912/13 v troch častiach. História zo Zlatého fondu SME.

„Stručný dejepis Uhorska pre slovenský ľud napísal Franko V. Sasinek, bývalý tajomník Matice Slovenskej.“ Obsiahle dielo z rokov 1912/13 v troch častiach. História zo Zlatého fondu SME.

Len 23-ročný podľahol Ján Červeň tuberkulóze. Preto aj motívom jeho príbehov je zväčša choroba a tušenie smrti. („Preto teda myslím, že zomriem. Veru, mám dojem, že môj život sa končí a zvony dnes počujem jasnejšie ako kedykoľvek v minulosti.“) Novela Modrá katedrála je o Igorovi Lambertovi, ktorý sa po odpykaní trestu vracia domov. Chce žiť nový život, chce dokázať, že sa zmenil. Túto jeho túžbu predznamenáva sen o modrej katedrále…

Výber 500 humoristických poviedok a hádaniek. Autorova najúspešnejšia, najrozšírenejšia a najpopulárnejšia práca. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Ľudový básnik, zberateľ ľudových piesní, ľudovýchovný pracovník. Popredný šíriteľ slovenských a českých kníh. Šíriteľ kultúry, osvety a národného uvedomenia. Presviedčal ľudí, že čítanie nie je len výsadou bohatých. Tým všetkým bol Matej Hrebenda. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Hlad a láska (Svätojánske dobrodružstvo) je humoristicky ladená próza — epizóda zo života s autobiografickými črtami. Základom konfliktu je zmätočná situácia, ktorá spôsobí, že protagonista cestujúci za svojou snúbenicou si doma zabudne peňaženku, čo vyvolá sled trápnych situácií. Klasika zo Zlatého fondu SME.

My sme písali roky a roky — do priečinku, kým sme sa osmelili ísť do ,Slovenských pohľadov‘,“ — spomína Jesenský po rokoch na svoje literárne začiatky. Prinášame vyše sto jeho básní.

Tisíc a jedna noc je veľkolepý poklad povestí, aké len horúca fantázia Východu mohla stvoriť. Pravá pokladnica vybájených dejov, v ktorých ľudia, duchovia, žijúce rastliny a hovoriace zvieratá sa stretajú, aby vo fantastickom spletení hlboké pravdy života nám predvádzali.

„Ich srdcia mocne tĺkli jedno na druhom, a slabý šum vrbín a zelenej nivy prisviedčal tlkotu milujúcich…“

„Kto má príležitosť poznať náš ľud, jeho zmýšľanie, zvyky a obyčaje, každý mi prisvedčí, že v ňom povier a čarov nielen neubýva, ale že čím viac sa rozmáha v ňom chudoba a žobrota, tým viac lapá sa aj toho zúfalého, ničomného prostriedku — čarov! Neklamme sami seba, ale vyznajme si pravdu, bár jakby trpkou bola.“

„Slováku, poznaj sám seba!“ privolať radno i nám, lebo dobré poznanie nášho slovenského svojstva, našej reči, porekadiel, bájov, povestí, piesní, zvykov, dejov: bude najsprávnejším základom všelikej národu prospešnej múdrosti.“

„Peniaz vstrčila mŕtvemu do úst, pod jazyk, aby ho Charon, prevozník podsvetia, previezol po vode, ktorá prináša zabudnutie a odplaví vzrušenia a kŕče, ktoré nás tu, hore, mučia, a potom nás urobí rovnými všetkým.“

2. diel série. „Máme veľkú knihu: kôru zeme. Táto má skutočné listy, ako má kniha strany, ktoré sú položené na seba; každý list znamená desať tisíc, sto tisíc rokov. Odvážna ľudská vedychtivosť prevŕtala tieto listy rýľom, kladivom, dlátom, nebožiecom. Každý list je popísaný literami, zvesťami, ktoré jedno stotisícročie zanechalo druhému stotisicročiu, sú to navždy mŕtve a jednako večne hovoriace svedectvá. Ľudský duch sa ich naučil čítať.“

1. diel série. „Máme veľkú knihu: kôru zeme. Táto má skutočné listy, ako má kniha strany, ktoré sú položené na seba; každý list znamená desať tisíc, sto tisíc rokov. Odvážna ľudská vedychtivosť prevŕtala tieto listy rýľom, kladivom, dlátom, nebožiecom. Každý list je popísaný literami, zvesťami, ktoré jedno stotisícročie zanechalo druhému stotisicročiu, sú to navždy mŕtve a jednako večne hovoriace svedectvá. Ľudský duch sa ich naučil čítať.“

„… takto sa vydávajú slovenské knihy, čo je všade verejnou tajnosťou. Toto vediac, obrátila som sa na spisovateľku paniu Louisu Mühlbachovú, aby okolnosť túto do povahy vzala, i povážiac, že hrdina deju v jej románe Moric Beňovsky je Slovák, dovolila bezplatne prítomný román preložiť do slovenčiny. Veľkodušná spisovateľka toto aj dovolila.“

Príbeh lekára, ktorý z lásky k mladej tanečnici podnikne cestu do Ameriky. Prežije stroskotanie veľkej zámorskej lode. V Amerike však stratí ilúzie, prechádza duševnou krízou a vracia sa do Európy začať nový život.

Povesť od nositeľa Nobelovej ceny za literatúru Bjórnstjerne Bjórnsona v staršom preklade Margity Pauliny-Tóthovej. Vyšla pred viac než sto rokmi v Slovenských pohľadoch.

„Je páľčivo teplé leto. Po mnohých dažďoch, v ktorých pšenica nemohla dozreť, dostavily sa odrazu strašné horúčosti, ktoré zrno celkom vysušia. Tvrdí, rozvážni sedliaci len pokyvujú hlavami, že „aj Boh už vyšiel zo svojho remesla“, ale nereptajú, neľakajú sa… Proti počasiu? To sa musí prijať, aké príde…“ Dvojzväzkový román v preklade Alžbety Göllnerovej. Klasika zo Zlatého fondu SME.

„Je páľčivo teplé leto. Po mnohých dažďoch, v ktorých pšenica nemohla dozreť, dostavily sa odrazu strašné horúčosti, ktoré zrno celkom vysušia. Tvrdí, rozvážni sedliaci len pokyvujú hlavami, že „aj Boh už vyšiel zo svojho remesla“, ale nereptajú, neľakajú sa… Proti počasiu? To sa musí prijať, aké príde…“ Dvojzväzkový román v preklade Alžbety Göllnerovej.

2. diel série. Katastrofický román od zakladateľa modernej sci-fi literatúry. Dielo sa stalo známe aj po tom, ako sa v roku 1938 vysielalo ako rozhlasová hra. Prvé dve tretiny vysielania boli prezentované ako spravodajstvo, čo spôsobilo paniku, lebo niektorí poslucháči uverili, že ide o skutočnú katastrofu.

1. diel série. Katastrofický román od zakladateľa modernej sci-fi literatúry. Dielo sa stalo známe aj po tom, ako sa v roku 1938 vysielalo ako rozhlasová hra. Prvé dve tretiny vysielania boli prezentované ako spravodajstvo, čo spôsobilo paniku, lebo niektorí poslucháči uverili, že ide o skutočnú katastrofu.

„Vakácie sa končia. Ondrej Rybár sa vše zamyslí nad márnosťou sveta i všetkého, čo je v ňom. Predstupuje mu tu i tu pred oči profesor, ako stojí pred čiernou tabuľou, držiac kružidlo v ruke a demonštruje pamätnú poučku Pytagorovu. A zimomriavky naskakujú na chrbát…“

„Sami chceme byť bohovia, / boháči a géniovia, / mocní, múdri a lživí, / sami chceme byť živí. / A kto takým nemôž´ byť, večne musí otročiť…“ Poézia romantického básnika, kazateľa a folkloristu S. B. Hroboňa. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Zbierka ľúbostných básní, jednou z nich je i báseň venovaná jeho láske, neskôr manželke J. M. Hurbana, Aničke Jurkovičovej. K

„Mladá kukučka obrátila hlavu. Zazrela starú. Niečo sa v nej ozvalo. Rada mala svojich pestúnov, ale čo ako pekne okolo nej spievali, ona im nerozumela. A teraz tu počuje hlas, ktorému tak jasne a dobre rozumie! Tak jasne! Veď je to sladký zvuk matkin…“ Rozprávka zo života vtákov.

Známa Chalupkova báseň s protitureckou tematikou z obdobia tureckých nájazdov.

Kniha má podtitul: „Obrázok z posledných dňov pred svetovou válkou.“ Bola preložená do češtiny, nemčiny, poľštiny. Prvé vydanie má autorkino venovanie: „Československým ženám vo vlasti i za oceánom, zvlášte svojej drahej sestre Ľudmile, venuje z rodnej lásky Kristína Royová.“

Kapitoly zo slovenskej literatúry od klasika literárnej histórie, literárneho kritika a editora Jaroslava Vlčka.

Lyricko-epická skladba Detvan je druhým vrcholným dielom romantického básnika Andreja Sládkoviča. Príbeh je inšpirovaný príbehmi s jánošíkovskou tematikou a príbehmi o Matejovi Korvínovi.

Lyricko-epická báseň popredného básnika slovenského literárneho romantizmu. Vyše 20 tisíc veršov sa dočkalo prvého vydania až po 150 rokoch od svojho vzniku.

Novela, ktorá prináša obraz ideálneho osvetového pracovníka, ktorý zanedbanú, alkoholizmom zamorenú dedinu prevychoval na šťastnú a kvitnúcu obec.

Historická dráma v troch dejstách z čias Veľkomoravskej ríše.

Pani Helène je mladá poľská maliarka, okolo ktorej sa zoskupujú slovenskí a nemeckí umelci vo Florencii. Po uvedení niekoľkých milých obrázkov zo života bohémskej spoločnosti sa autor zaoberá problémom samostatného postavenia ženy v umeleckých, ale vôbec i v spoločenských kruhoch. Mitrovský je spisovateľ a maliar, často nazývaný „posledným z rodu romantikov“, jeho knižná predloha sa dočkala aj filmového spracovania.

Ževraj Trasoritka! „Nuž a potom?“ — To je urážlivé meno. — „A vrana, kukučka, vrabec, atď. nie?“ — To je všetko inšie. — „A predsa jedno, lebo sú to tak vtáci, ako tá urážlivá Trasoritka. A či si sa Beloritku tiež hanbil vysloviť? — Čože ale povieš, keď sa bude Svrboritka spomínať? — Či vieš, čo je to? Šíp tak je ker ako tŕň a iná krovina. Šípky sú jeho ovocie, a to voláme svrboritky. Prečo sa tak volajú, to si, tuším, skúsil ako chlapec…

„Viem dobre, že ťa ľúbim márne, že ty mne nie si určená, a predsa jak kvet slnko jarné, ťa stejne ľúbim. Milená…“ Básne prevažne s ľúbostnou tématikou.

Rozsiahly výber básní ľúbostných, náladových i príležitostných.