Zlatý fond SME

Horal patrí k básnikom, ktorí spievajú tónom ľudovej piesne. Vo svojich veršoch zvečnil Slováka, ktorý miluje a ktorý vyznáva, že na láske stojí svet. Horal svojimi dotklivými spevmi zobudí každé nežné srdce. A kto Horala počuje spievať, ten s ním miluje a sa modlí; plesá a plače; teší sa a žiali, žiali tým najšľachetnejším žiaľom, akým sa srdce ľudské pohnúť vie, a túži so slzou v oku, so slzou, ktorú osládza tá najsviežejšia, najživšia nádeja…

Ukradnutá peňaženka spojí na Margitinej sihoti dohromady majiteľov podobného mena — uhorského Slováka Ivana Vasiljeviča a Rusa Vasilija Ivanoviča z Hadieho ostrova. „Inu, dočítať sa možno, že na ,haďom ostrove‘ nalezá sa množstvo malých hadíkov, ktorí plavcov, svoj oddych na ňom hľadajúcich, jedovatými úhryzy náhle usmrcujú. I tu, hľa, na pôvabnej sihoti tejto nalezajú sa takí hadi, také zmyje v kože ľudskej, ktorí sú jej navštevovateľom v mnohom ohľade nebezpečnými.“

„Raz sme sa tak sišli k večeru v dobrom súlade, pán J. mlynár, dr. N. a ešte dvaja a bola reč o úspechu inserovania. Tu vstane priateľ J., nedávnoženatý mlynár a povedá: „Vidíte, pánovia, ja som dostal ženu na anoncu.“ Poneváč sme poznali alebo aspoň počuli o jeho švárnej a bohatej žienke, zvedavo sme všetcia pozreli na neho a požiadali o vysvetlenie. On rozpovedal nám celú historku…“

Spisovateľ, pedagóg a publicista, priekopník slovanskej vzájomnosti, Stanislav Klíma, je autorom učebníc slovenského jazyka, vlastivedných príručiek a sprievodcov po Slovensku. Navštívte s ním Devín, Beckov, Čachtice, Bojnice, Trenčín, Strečno a ďalšie hrady a zámky.

Lyrický cyklus 21 reflexívnych úvahových básní, v ktorých básnik rieši problematiku vzťahu zeme a hviezd, hmoty a ducha, ale aj otázku miesta človeka vo svete.

„Toto je skrúšená spoveď duše, ktorá netúži ísť za slávou ani za bohatstvom. V svojom živote som vykonal prácu pre národ, za ktorú sa nemusím hanbiť. Moje svedomie ma plne uspokojuje, lebo v každom podujatí som mal na zreteli len tie najšľachetnejšie ciele a sebeckosť a ziskuchtivosť mi pri nijakom národnom podujatí neprenikli útrobami. Zažil som slávu, zažil som aj poníženie, ale v každom čase v mojom srdci horela vždy len tá najčistejšia láska voči priateľom. Mám sústrasť s tými, ktorí ma nepochopili, zle súdili, pomáhali pochovať zaživa a to vo veku, keď som ešte mohol národu preukázať mnohé cenné služby a rozšíriť slávu slovenského mena, ako som verne konal celých 23 rokov. Nepriateľov nemám — aspoň nijakých nepoznám — odpustil som každému, aj tým, ktorí ma pochovali.“

Poézia básnika a publicistu Antona Prídavka. Výber je nazvaný podľa prvej zbierky básní Vrásky času. Obsahuje i básne z ďalších zbierok: Do videnia, Valaška a dukáty, Kľúč od srdca, Podobizne, Svitá.

Jiří Polívka bol český jazykovedec, slavista a folklorista. Dal si za cieľ zostaviť úplný a sústavný súpis všetkých slovenských rozprávok, ktoré boli od začiatku 19. storočia až do vypuknutia prvej svetovej vojny zapísané a buď vytlačené alebo zachované v rukopisoch. V tejto časti zoznamuje čitateľa so všetkými zberateľmi a rukopisnými i tlačenými zbierkami.

Ferko Urbánek bol predovšetkým dramatikom, autorom množstva divadelných hier, medzi nimi i Strašidla. Bohatý sedliak Skulík chce vydať svoju jedinú dcéru Helenku za richtárovho syna len kvôli majetku, po ktorom dlhé roky baží. Lenže Helenka ľúbi iného, Petríka. K šťastiu im pomôžu Petríkovi kamaráti Mišo s Paľkom. Vymyslia strašidlo, ktoré má vystrašiť sedliaka, pretože sedliak je poverčivý a verí na všelijaké čary. Všetko sa dobre vyrieši a z jednej plánovanej svadby sú napokon tri. S hrou sa dodnes stretávame v repertoári najmä ochotníckych divadiel.

„Umienil som si nevrátiť sa viac k svojím vojenským povinnostiam, zaumienil som si nebyť viac vojakom… Zriekam sa týchto vecí preto, lebo sa ony priečia môjmu svedomiu… Doteraz som neurobil tak preto, lebo nemal som dosť duševnej sily, aby som sa vzoprel takej mohutnej moci, ako je vojenská organizácia. Ale teraz moje presvedčenie zmocnelo a stalo sa to nie hádam pod vplyvom nejakej patetickej chvíľkovej nálady, ale ako dôsledný výsledok premýšľania a mojich snáh v priebehu niekoľko rokov.“

„Prosím vás, odpusťte mi, že moje básne majú taký temný, smutný ráz. Rád by som písal veselé, ale cítim, že také nie sú ani len ozvenou srdca a znejú mi jaksi prázdno. Bieda a zloba ma naučili milovať búrlivosť, temnotu, čiernu noc… Odpusťte mi teda moju pochmúrnosť, kvílenie, jakúsi tajnú baladičnosť, čo ma chce, tuším, i naďalej sprevádzať…“

Dej poviedky sa dotýka citového rozpoloženia Julinky, ktorá sa pripravuje na svoj prvý ples. Napriek jednoduchému oblečeniu sa stáva stredobodom pozornosti mládencov. Snahou T. Vansovej bolo uchovať presné záznamy o tom, ako sa začiatkom 19. storočia dievčatá pripravovali na ples. Snažila sa čo najpresnejšie zachytiť každú drobnosť odevu, reči ľudí a ich správania, názorov a zmýšľania.

„… Cez krajinu pretekal Tok neznášanlivosti a doň sa vlievali rieky Pýcha, Lakomstvo, Smilstvo, Závisť, Obžerstvo, Hnev a Lenivosť. Všetky tieto vody padali do Jazera nešľachetnosti, z ktorého vtekali do Mora politickej smrti… Chvalapánubohu, že to bol iba sen!…“

SUROVEC: "Pravda je. Tri razy som ho „šuchou“."UCHYC: "A ja som ho veru len dva razy päsťou medzi plecia „buchou“."FOGARAŠI: "No, či je pravda, svedkovia?"SVEDKOVIA: "Veru sa i nám tak vidí."FOGARAŠI: "Teda to boli dva buchy a tri šuchy.…"

Keď dnes čítame, ako sa v druhej polovici 19. storočia cestovalo do Ameriky, ani sa nám to nechce veriť. Veď cesta cez Atlantický oceán trvala temer tri týždne! A pohodlie na lodi? Pre tých, čo si nemohli zaplatiť osobitnú kajutu, musela stačiť obyčajná pričňa v spoločnej miestnosti, kde sa tiesnilo až dvadsať ľudí. Stravovanie? Čakanie vo fronte s miskou v ruke. Koľkotisíc našich vysťahovalcov dostalo sa takto do Nového sveta!

„Bolaže to cesta! Boh mi odpusť moje hriechy, ešte i dnes mi uši hučia a žalúdok mi vrčí ako doma náš starý Dunčo na retiazke; ale poctivý človek sa konečne všade prehrabe a zo všetkého vylíže.“ Humorné a bezprostredné rozprávanie o zážitkoch a cestách.

Novela z prostredia slovenských vysťahovalcov v Amerike. Slovenský advokát prichádza na miesto banského nešťastia, pri ktorom zahynuli i trinásti slovenskí vysťahovalci. Tu sa začína príbeh jeho nešťastnej lásky so šťastným koncom, keď sa zaľúbi do dcéry majiteľa bane. „No poviedkár dumá ťažkú dumu nad tým, či hlavný hrdina povesti nebol najväčšou obeťou čiernych diamantov. A či ony azda nie sú rovnaké? Tí tam, ktorých zabilo uhlie, ležia v chladnom hrobe pod zemou, a tento, ktorého zvábili pekné oči, leží v živom hrobe cudzoty…“

„V tejto knižočke nájdete mnoho vecí, z ktorých dačo poznáte, dačo vám bude nové, o čom ste azda nikdy ani nepočuli, iné zasa smiešne a žartovné, a to vám dodá ešte väčšiu chuť do čítania.“ O mátohách, strašidlách, strigách, veštcoch, o hľadaní pokladov, o daromných pletkách si prečítaj — „A takto sa vyhneš nešťastiu i biede, do ktorej nemúdrych poverčivosť vedie.“

„Chtiac dávno danému sľubu aspoň zčiastky zadosť urobiť, podávam ukážku pôverčivého a čarodejného užívania rastlín, s akým sa stretáme u všetkých národov od najstarších časov a aj u nás na Slovensku, zvlášte v hornatých krajoch. Podávam túto prácičku ako chatrný síce, ale snáď predsa daktorým čitateľom nie nevítaný príspevok k dejinám kultúry nášho ľudu.“

Najobľúbenejšia a najčastejšie adaptovaná Palárikova veselohra. Vyslovil v nej i svoje demokratické názory na vzťahy medzi Slovákmi a Maďarmi. Poukázal na potrebu tolerancie a zmierenia medzi oboma národmi. Odsudzuje odrodilstvo, ale zároveň hovorí, že si treba vážiť aj príslušníkov iných národov. Ústrednou témou je boj proti odrodilstvu, oslava vlastenectva a úcta k rodnému jazyku. V hre využíva dvojitú zámenu postáv, z čoho vzniká množstvo humorných situácií a komických zápletiek.

Básnická zbierka slovenského básnika a prekladateľa, vnuka J. M. Hurbana. Vladimír Roy je označovaný ako básnik rozorvaného srdca a protikladných postojov k životu. Je tvorcom novej metafory a jedinečných symbolistických obrazov.

Čo nás čaká v jednotlivých ročných obdobiach? Aké sú predzvesti počasia? Poučí nás Adolf Peter Záturecký. Dozvieme sa aj príslovia a porekadlá o jednotlivých dňoch, mesiacoch, sviatkoch, či častiach dňa.

Najznámejšia Shakespearova hra v preklade Pavla Országha Hviezdoslava. Jedna z najprekladanejších tragédií na svete o hľadaní zmyslu ľudského života zaujíma popredné miesto medzi svetovými drámami. Hamlet chce žiť čestne, spravodlivo, slobodne, statočne – ale žije vo svete, kde je podlosť, zlo a faloš. Preto hľadá zmysel, či je lepšie byť, či nebyť. Príde na to, že samovraždou sa nič nevyrieši – zlo ostane naďalej. Zostáva otázka, či je lepšie bojovať proti zlu na svete, alebo sa o to nezaujímať.

Detskému čitateľovi autor opisuje osudy mladých ježkov, Murka a Furka. Rozprávku prežaruje úsmevná atmosféra a radostné detstvo.

Motyka, krompáč, rodná zem a práca od rána do večera. To bol život našich predkov, ktorý sa opakoval deň čo deň a striedal s ročnými obdobiami. Okolo zmien v prírode a vo svojej práci si poľnohospodársky národ Slovákov vybudoval množstvo zvykov a rituálov, na ktoré viazali piesne, pranostiky či rôzne úkony. Etnograf a národovec Pavol Socháň ich všetky zozbieral a zachoval pre budúce generácie. Zvyky rozdelil do častí Prípravné práce na poli,senobranie, žatva, obžinky,mlatba. Pôvodne publikované pod názvom „Starobylé zvyky slovenských roľníkov pri poľnej práci“.

Jedna pani povedala, prvá k tomu pridala, druhá zasa neverila, ale tretej oznámila, tá zas štvrtej prezradila, štvrtá piatej pošepkala, piata to zle počula, a tak všetko zmenila. Populárna jednoaktová veselohra Ferka Urbánka z roku 1920.

Prvé slovenské sci-fi. Vo Hviezdovede alebo Životopise Krutohlava poslal Gustáv Reuss sedem rokov pred Julesom Vernom svojho hrdinu, gemerského učenca Krutohlava, v balóne na Mesiac. Po návrate na Zem príde o balón, no nevzdáva sa. Pomocou šikovných majstrov z celého Slovenska začne stavať medzihviezdny koráb. Postavy na ňom prejdú celú vtedy známu slnečnú sústavu a na záver si obzrú tiež všetky krajiny Zeme. Prvý slovenský sci-fi román ostal v rukopise takmer stotridsať rokov. Knižne vyšiel až v 80. rokoch minulého storočia.

Generálny riaditeľ Kráľ má vo vile nezvyčajných obyvateľov: gróf Richard, jeho žena Anna so synom Alfrédom, markíza Silia, rytier Gejza a sluha Barnabáš z dvesto rokov starého rodinného portrétu, sa každý večer zobudia a štipľavo komentujú dianie v dome. Jeden večer, práve keď Kráľ usporiada vo vile maškarný večierok, sa grófstvo rozhodne urobiť nezvyčajný krok. Vystúpiť z obrazov medzi súčasných ľudí. Ľudia síce majú množstvo technických noviniek, no hlúposť je tu stále, hovorí prostredníctvom svojej hry dramatik Peter Zvon.

Nikto z nás nevie so slovenským jazykom pracovať tak brilantne, ako to to urobil Pavol Országh-Hviezdoslav vo svojich spevoch o oravskej prírode. V básňach maľuje obrazy letných lesov, hôr a lúk. Vedie dialóg s prírodou, rozpráva sa so stromami, kvetmi, zvieratami ako s najbližšími bytosťami. Nechajte sa pohladiť krásnym jazykom, ktorý vás prenesie do panenskej slovenskej prírody v 19. storočia.

Mladý statkár Koreň, ktorý ľúbi farársku dcéru Marínu, sa čestne zdôveruje so svojou neradostnou hmotnou situáciou, pretože nechce pred ňou skrývať krutú pravdu. Ide o posledné Šoltésovej beletristické dielo pred dlhšou odmlkou.

Malí a užitoční Ježkovci žijú v láske k zvieratkám v susedstve. V lese sa však objavia zvláštne zelené tvory, okolo ktorých znejú hrozivé výstrely. Zelené tvory sú ľudia v poľovníckych uniformách. V detskej knihe Ježkovci (1929) od Martina Hranka nehľadajte šťastné konce, ale konfrontáciu humánneho a agresívneho princípu civilizácie, ktoré reprezentujú zvieratá a ľudia.

V úvode románu V pevnej ruke (1921) sa pán Hodolič na smrteľnej posteli priznáva synovi, že okradol svojho brata o veľkú sumu peňazí. Jeho 24-ročný syn Michal, aby zachoval dobré meno rodiny, sľubuje otcovi, že sa ožení so 16-ročnou Oľgou, strýkovou nepeknou dcérou. Hneď po svadbe od nej odchádza do Ameriky zarobiť peniaze, aby jej splatil dlh a rozviedol sa s ňou.Diela Kristíny Royovej boli preložené do 36 jazykov sveta.

Ako dôležití sú pre národ uvedomelí obyvatelia miest, obchodníci a podnikatelia? Veľmi! Je v to presvedčený Ján Čajak v románe o Rodine Rovesných (1909). Hovorí aj o tom, že ak sa človek vzdá svojho svetonázoru, presvedčenia a vytrhne sa z domova, nemôže to dobre dopadnúť.

Mara aj Zuza sa ženú za majetkom, ktorý je pre nich dôležitejší ako šťastie ich detí. Nechcú pustiť deti z domu, pretože by nemal kto pracovať. Konflikt umocní Dora svojimi intrigami a klebetami a spustí tak lavínu nedorozumení a ohováračiek. Ženský zákon (1900) je klasická Tajovského satira slovenskej dediny na sklonku 20. storočia. „To je ženský zákon. So ženami ani podobrotky, ani pozlotky,“ píše.

Spoločnosť si na silvestrovskom večierku rozpráva najúžasnejšie historky zo svojho života. Jedna je z vojny, druhá z baníckeho nešťastia, a tretia – tá naša – je o získaní bytu v Prahe dvadsiatych rokov minulého storočia. Vtedy to totiž nebolo nič jednoduché, zúrila bytová kríza. V príbehu Petra Kompiša Cesta do kriminálu (1925) sa ponoríte do civilnej reality dvadsiatych rokov.

„Človek je iba uzlík z miliónov uzlíkov, ktoré spolu tvoria nejaký hlúpy a nepotrebný gobelín. Nemá možnosti vystúpiť zo svojho uzlíčieho sveta, podívať sa na gobelín z odstupu a nájsť v ňom svoje určenie. Tým menej, pravda, nájsť určenie celého gobelínu. Predsa však — predsa nám čosi bráni postaviť rovnicu: človek = uzlík v gobelíne. Čosi nám šeptá, že človek nie je obyčajný uzlík, že má možnosť i keď nie poznať, ale aspoň tušiť kľúč životného diania.“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

„Z tých piatich p len peniaze jej chýbajú…“ A svadba napriek tomu bude? Klasika zo Zlatého fondu SME.

„Čím sa viac noríš v krásy tohoto báječného kraja, tým viac pokúša ťa myšlienka, ako to tu mohlo vyzerať pred pár sto rokmi, keď pyšno vypínajúce sa tieto hrady skvely sa ešte neporušené vo svojej sláve…“

„Bajky jsou vypravování děje smyšleného, tedy nikoliv skutečného, ale děj ten přece pravdě se podobá. Smyšlený tento děj vzat jest obyčejně se života zvířat, někdy však též z přírody neživé. Účelem bajek jest poučovati. Čtěte tudíž pilně bajky tyto a vlastnosti dobré, které v nich naleznete, si přisvojte, nedobrých však se chraňte!“ Bajky ze Zlatého fondu SME.

„... Sadla som si k nej a pomáhala som jej plieť mohylôčku, na ktorej rástli ruže a sirôtky. A pritom otvorila mi matka Sabínkina dušu, a to, čo som od nej počula, poznačilo moje pero verne na tomto mieste.“ Klasika zo Zlatého fondu SME.