Zlatý fond SME

„— Čo bolo potom, stará mať? Chlápä ešte vždy nespí. Zíza na babku, ktorej bezzubé ústa tíško čosi šepocú, oslovujú kohosi nežným, maznavým menom. Na chlapcov hlas preberie sa z driemot a odvetí mu mäkkým, trpezlivým hlasom: — Potom? Potom už nebolo nič. Mali sa radi a žili spolu šťastne, kým nepomreli… Spi, syn môj.“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

Kratšia próza z ľudového života, so sociálnymi motívmi, ale tiež zachytávajúca krásu slovenskej prírody a života ľudí v nej. Klasika zo Zlatého fondu SME.

„Je to malé hniezdo, táto Žítková, ale široko-ďaleko známe. Tak asi, jako boly voľakedy Boršice pri Uh. Brode. Veď tu bývajú práve tak chýrečné bohyne, jako bola voľakedy boršická bosorka. Bohyne, ktoré vedia nielen „kurírovať“, ale aj kradené, počarované, ztratené a nevyzpytateľné veci vymáhať; spory a sváry vyrovnávať; milencom napomáhať, alebo ich rozlučovať, — jedným slovom: všetko tajné objasňovať.“ Národopis zo Zlatého fondu SME.

Kupovať klobúk na cestách nie je ľahká vec. Môže to dopadnúť hocijako. Poviedka zo Zlatého fondu SME.

„Pán Shakespeare hodil rukou. V tom osemnásťročnom chlapcovi sa nik nevyzná. Jeho myšlienky sú podobné pralesu. Teraz je ešte veľmi mladý a nerozumný, ale, pravda, raz sa predsa bude musieť ženiť. Obchody s vlnou idú zle a nik nevie, čo by ešte mohlo prísť. Preto sa William musí dobre oženiť. Nevesta a pokladnica súvisia veľmi úzko. Veď William azda zmúdrie… Čudné pomyslenie…“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

Báseň napísaná Sládkovičom k oslave tristoročnej pamiatky tohto juhoslovanského hrdinu. Poézia zo Zlatého fondu SME.

„Tam, kde panuje láska a svornosť, dajú sa vykonať veľké veci.“ Divadelná hra v troch dejstvách. Dramatická literatúra zo Zlatého fondu SME.

Jozef Ľudovít Holuby si získal veľké zásluhy aj ako zberateľ ľudových tradícií. Od študentských rokov na svojich botanických potulkách po slovenských krajoch horlivo študoval ľud, najmä v najbližšom okolí, v Bošáckej doline. Všímal si ľudové zvyky, obyčaje, kroje, povesti, rozprávky, čary, povery, študoval staré listiny a nálezy, teda kus kultúrnej histórie. Zaznačoval si všetko presne podľa ľudového podania, takže mu môžeme ďakovať za spoľahlivé pramene pre poznanie ľudových tradícií. Národopis zo Zlatého fondu SME.

„Živou ulicou väčšieho vidieckeho mesta drobným krôčkom kráča staručká pani. Jej útla postava je už nahrbená; hlava napred naklonená, ale jej chôdza je rezká a rýchla. Jej bledá, jemná tvár oživená je starostlivým a milým, troška akoby smiešnym úsmevom. Sú mnohí, ktorí tvrdia, že dobrí ľudia sú často smiešni; čo je na tom pravdivého, ponecháme iným k rozjímaniu.“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

„Položartovné a polovážne dôkazy o tom, že Slováci sú uhorskí Angličania.“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

„Plač stával sa hlasnejším a hlasnejším. Anička všade videla mužov, ženy a deti, schúlených v handrách, bledých a chudých. Všetci hľadeli na ňu, keď prechádzala popri nich. Vtedy sa v jej malom srdiečku stále vynorovala spomienka na to, čo bola povedala: — Nemám rada chudobných...“ Detská klasika zo Zlatého fondu SME.

„Ťažko mi bolo lúčiť sa s mojou chovanicou. Prirástla mi k srdcu, v nej som žila, do nej som skladala svoju nádej. V jej spoločnosti som prežila blažené chvíle, o ktorých mnohý nemá zdania a nevie rozumieť. Bola som šťastná. Anička odchodí do cudziny, ale odchodí plná vrúcnych citov, odchodí šťastná v povedomí, že musí ísť za tým a s tým, ktorý ju volal a miluje.“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

Anton Emanuel Timko je známy ako autor humoristických, cestopisných, dobrodružných i sentimentálnych historiek, skutočných i neskutočných príbehov, anekdot i populárno-náučných spisov. Jeho tatranský medveď Macko prevedie čitateľa pôvabnou prírodou, vyrozpráva mu o pokojných a blažených dňoch svojej mladosti, o svojich putovaniach i hrdinských skutkoch. Rozprávkový príbeh.

Deväť rozprávok predstavujeme tak, ako ich zozbierali a vydali ešte v roku 1859 August Horislav Škultéty spolu s Pavlom Dobšinským pod názvom Povesti prastarých báječných časov. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Majetok, bohatstvo, peniaze nedokážu kráľovi vrátiť zdravie. Nájdu traja kráľovskí synovia zlatého vtáčika, ktorý jediný môže vyliečiť chorého kráľa?

„Milé deti! Tu Vám prinášam tri rozprávky, ktoré som kedysi s veľkou úľubou počúvala a preto myslím, že sa aj Vám budú páčiť. — Tie, ktoré mi ich rozprávaly a to prvú a tretiu moja mamička, druhú jedna známa pani, ležia už dávno v chladnej zemi a preto sa ich nemôžem opýtať, kde ony tie rozprávky vzaly. Poneváč som ich ja ale ešte nikde a nikdy nečítala, myslím, že ich vymyslely ony samé, ako čo o tretej viem istotne, že ju vymyslela moja mama. No odkiaľkoľvek by pochodily, budú Vám iste milé, ako čo nám je milý, príjemný jarný vetrík, keď aj nevieme iste, kde sa vzal. Pozdravuje Vás Oľga Textorisová. V Blatnici, v deň Slobody 1924.“

„Prijmite teda, bratia, tento výťah z môjho cestovného denníka a presvedčení buďte o tom, že všade, kdekoľvek som prišiel, vítala ma srdečná bratská láska, objímalo ma cnostné a šľachetné srdce… Vy, ktorí ste so mnou v duchu cestovali, buďte spokojní s tým, čo a kde ste skúsili, a ja poďakujem sa vám s najhlbšou úctou.“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

Na salaši, Na Kriváni, Za živa pochovaný, Biela ruža a ďalšie príbehy vyrozprávané spisovateľom, básnikom a dramatikom Rehorom Uramom-Podtatranským. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Romanticky ladená dráma v piatich dejstvách. Podhradský sa v nej osobitne venujel predovšetkým osudom dvoch hurbanistov, zápalisto bojujúcich za spisovnú kodifikovanú slovenčinu, a to Karola Holubyho a Viliama Šuleka. Dramatická literatúra zo Zlatého fondu SME.

Miško, malý, belasooký, kučeravý chlapec bol neposedný ani živé striebro. Nebol veľmi oduševnený matkinou žiadosťou. Nehľadel práve láskave na kolísku, kde ležaly asi polročné dvojčatá. Zvážnel. Rozmýšľal akoby sa mohol vykĺznuť, veď počul štebot lastovičiek pod strechou a veselý krik a shon ihrajúcich sa detí na ulici... Klasika zo Zlatého fondu SME.

Povesti slovenské, Povesť Maginhradu, Povesť bez konca. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Nákres životopisný. „Počas hovoru mal som čas pozorovať ho s napnutou zvedavosťou. Bol som veľmi rád, že som i osobne poznal vzácneho muža-spisovateľa, ktorý nám svojimi dramatickými dielami a dejepisnými článkami dával podnet k študovaniu dejín Uhorska… Z veľkých belasých očú hovorila akási melanchólia, ale i umnosť, inteligentnosť a noblesa. Na prvý pohľad bolo v ňom vidieť typ pravého uhorského zemana, hoci bolo o ňom známe, že je rýdzeho demokratického zmýšľania. No z jeho očí ľahko bolo vyčítať i duševnú bolesť, ktorá šľachetným, citlivým dušiam zostane z ich trpkých sklamaní a zo zmarených nádejí…“ Životopisné dielo zo Zlatého fondu SME.

Deň škaredý a Deň pekný. Dve časti prózy predstavujú dvojobraz reality a ideálu, úbohý stav slovenskej dediny roku 1865 a jej utopickej premeny. Klasika zo Zlatého fondu SME.

„Mariška Kremenákovie a Paľko Lieskovan sú deti, radosť na ne pozreť. Akoby pre seba súdené. Tešia sa tomu i oni, i rodičia, ktorí už ohľadom svadby všetko dojednali. Nie je to však po vôli mlynárke Šulíčke, ktorá by Paľka radšej ulovila pre svoju chovanicu Evušu…“ Nastupuje spleť intríg a ako to všetko dopadne? Dramatická literatúra zo Zlatého fondu SME.

Staniša je zavŕšením románovej tvorby Kristíny Royovej. „Velice sa mi žiada prehovoriť s niekým, kto by mi rozumel, súcitil so mnou a potešil ma. Nemám však priateľku, som teraz tak sama, budem teda aspoň písať to, s čím by som sa rada zdôverila. Písanie je síce jednostranná dôvernosť, papier neodpovie, ale ani nezradí, s čím sa mu zverím…“

Ján Čaplovič sa zaslúžil o založenie etnografie ako nezávislého vedného odboru. Je autorom početných vlastivedných a národopisných prác. Zlatý fond denníka SME ponúka niektoré z nich v tomto výbere.

Opismi slovenských krajov obohatil K. A. Modrányi vlastivedno-cestopisnú literatúru na Slovensku. Je to cenný dokument snáh štúrovskej mládeže poznať Slovensko, jeho minulosť a súčasnosť a prehĺbiť svoj citový vzťah k nemu. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Balady s prírodnými a vidieckymi motívmi. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Spoločenská satira klasika slovenskej drámy o šibalskom študentovi, ktorý demaskuje meštiacke maniere vo svojom najbližšom okolí. Táto divadelná hra sa objavila v repertoári mnohých súborov a bol podľa nej natočený aj televízny film. Klasika zo Zlatého fondu SME.

„Lieska je všeobecne známy ker, ktorý sa často nachádza u nás divo po krovinatých kopcoch a v horách, a je rozkošou a postrachom školskej mládeže; rozkošou pre chutné lieskovce, ktoré koncom mesiaca augusta zrejú a veľmi chutné jadrá obsahujú, ale aj postrachom: lebo z lieskových výhonkov sa obyčajne rezávajú prúty, ktorými neposedným a neposlušným chlapcom bývajú vyprašované nohavice, ale len vtedy, keď ich majú na sebe oblečené.“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

„Čim čam, sem tam, bolo žitko, už ho nieto, čim čam, sem tam. — Takto smutno si čvirikal mladý vrabčiak Ťulko… Od jesene, keď mu jeho mamku chytil ten krvilačný kršiak Chňap, bol celkom opustený. A veru je mladému vrabčiakovi, ktorý prežíva ešte len prvú zimu, bez dobrej rady zle…“

Nie je ľahký život mladého ovčiarskeho psíka Burka. Ako šteňa príde o svoju mamičku. Nájde si priateľov medzi ostatnými zvieratami? Budú ho poslúchať ovce? A pochopí valach Mišo, že Burko nie je otrokom, ale spoľahlivým strážcom a verným spoločníkom? Klasika zo Zlatého fondu SME.

„Nesúďte ľudia prísne o mne, aj do ľalie padne prach,“ prosí básnik, literárny kritik a prekladateľ, ktorý sa ukrýva pod pseudonymom Tichomír Milkin. Klasika zo Zlatého fondu SME.

„Život pozostáva zo samého zhliadania a lúčenia. Radosť a žalosť hýbe dušami milujúcich ľudí, nič nie je stále — všetko len na čas a všetko ako vlna na vode.“ Spoločenský román Terézie Vansovej. Klasika zo Zlatého fondu SME.

„No keďže už chcete, tak poďte hádati, / ale sa musíte skôr čosi spýtati…“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

Prierez bohatou literárnou činnosťou dramatika, básnika, vedca a literárneho kritika Mikuláša Dohnányho. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Martin Braxatoris-Sládkovičov je synom Andreja Sládkoviča. Ako redaktor mesačníka Noviny malých nielen sám písal poéziu pre deti, ale podnecoval k tvorbe i svojho detského čitateľa. Jeho básničky sú z reálneho života detí, opisujú hry a zábavy detí, mnohé sú postavené na situačnej komike. Klasika zo Zlatého fondu SME.

V slovenských národných dejinách 19. storočia významné miesto zaujíma historik, archivár, pedagóg a spisovateľ Pavel Križko. V cestopisných poznámkach Cesta do Sedmohradska dokumentárne zachytáva svoje zážitky, ale sa aj zamýšľa nad zaostalosťou priemyselnej výroby a stavia sa za technický pokrok. Cestopis zo Zlatého fondu SME.

Všetci túžime po šťastí, ale každý si pod šťastím predstavuje niečo iné. Aký sen o šťastí sníva básnik Tatranský? A aký jeho žena? O tom napísal Ferko Urbánek túto jednoaktovku. Dramatická literatúra zo Zlatého fondu SME.

Tri sentimentálne novely o láske z obdobia slovenského preromantizmu. „Viera, nádej a láska rodí a zachováva pokoj srdca. Ver cnosti, udržuj si nádej v dobrú budúcnosť a miluj všetkých blížnych — to sú prostriedky, ktoré ti zabezpečia pokoj srdca.“