2. svetová vojna

Strhujúci príbeh na motívy skutočných udalostí. Londýn, 1944. Vo svete zúri vojna a hlboko pod zemou v nedostavanej stanici metra vzniká úkryt pre tisíce ľudí. V tuneloch sa hromadia trojposchodové postele, v útrobách zeme si obyvatelia budujú škôlku, divadlo aj kaviareň, ktoré im poskytujú útechu a ochranu pred zhadzovanými bombami. Práve tam v podzemí vznikne aj unikátna malá knižnica. Bývalá knihovníčka Clara Buttonová s najlepšou priateľkou Ruby Munroeovou z nej postupne vytvoria srdce celej komunity. Učia sa v nej nevzdelané deti z robotníckej triedy a ženy si tam požičiavajú pokrokovú literatúru. Lenže vojna sa vlečie a odhodlanie žien vytrvať vo svojom úsilí osud trpko pokúša. Smrť je všadeprítomná a ľudí pred ňou neochráni ani podzemný úkryt. Kniha Malá vojnová knižnica vznikla na motívy skutočných udalostí. Ide o strhujúci príbeh, ktorý nám na pozadí viacerých osudov pripomína jednu z najdôležitejších historických udalostí.

Martyrologium katolické církve v českých zemích ve 20. století. Biografický slovník Mučedníci a oběti pro Krista zachycuje životní osudy katolických křesťanů všech národností žijících v českých zemích, kteří násilně zahynuli v období dvou totalitních režimů 20. století. Perzekuci kněží, řeholnic, řeholníků, katolických laiků, v mnoha případech i celých rodin a řeholních společenství zachycuje 260 detailně zpracovaných životopisných hesel. Cennou součástí publikace je i 239 portrétních fotografií mučedníků a mučednic z českých i zahraničních zdrojů. Slovníková příručka je rozčleněna do tří oddílů. První zachycuje běsnění nacistických okupantů za druhé světové války (1938–1945). Druhý připomíná kněžské a řeholní oběti tzv. divokého odsunu Němců v roce 1945. Třetí část shromažďuje poznatky o obětech komunistického režimu (1948–1989).Kniha, na níž se pod vedením Jana Stříbrného podílelo čtyřicet autorů, je dosud nejúplnější prací o svědcích víry a obětech z řad katolických křesťanů v naší zemi.„Martyrologium je plné úžasných svědectví lidské statečnosti, věrnosti a hrdinství obyčejných lidí. Nebyli to superhrdinové z filmů, ale normální lidé, kteří se dostali do mimořádně těžkých okolností a obstáli v nich, dozráli v utrpení a osvědčili hrdinské ctnosti. Vítám tyto životopisné portréty svědků Kristových jako malé splacení dluhu našim velkým předkům i jako nabídku pomoci současné generaci poučit se z dějin, aby se v naší generaci nemusely opakovat jejich bolestné zkušenosti.“Jan Graubner, arcibiskup pražský

Milióny ľudí prešlo bránou Osvienčimu, no ona bola prvou ženou, ktorá utiekla. Tento silný román rozpráva inšpiratívny skutočný príbeh Maly, na ktorej hrdinstvo nikdy nezabudneme a ktorej osud ovplyvnil chod dejín.Nikto neopustí Osvienčim živý. Mala Zimetbaumová, väzenkyňa 19880, pochopila, že sa ocitla v hlbinách pekla vo chvíli, keď vystúpila z dobytčáka. Ako tlmočníčka pre SS využívala svoju pozíciu na záchranu čo najväčšieho počtu životov a pašovala kúsky chleba tým, ktorí mali hlad. Edward Galiński, politický väzeň 531, prišiel do tábora medzi prvými. Aj keď s vyholenou hlavou a pruhovanou uniformou vyzeral ako akýkoľvek iný väzeň, bol bojovníkom odporu, ktorý pripravoval plán úteku.Jediným prehreškom, ktorého sa obaja dopustili, bolo to, že žili. Keď sa prvýkrát stretávajú, v temnom prítmí osvienčimských barakov sa rozžiari záblesk nádeje. Edward prinúti Malu veriť v nemožné. Že môžu tento tábor opustiť napriek tomu, že sú obkľúčení elektrickým a ostnatým drôtom, na vrchole nekonečných strážnych veží číhajú automatické zbrane či guľomety a monitorovacie svetlá neúnavné blúdia po zemi.Sľúbia si – buď spolu utečú, alebo spolu zomrú. To, čo nasleduje, je jeden z najväčších milostných príbehov v histórii. Tento silný príbeh založený na skutočnom príbehu, ukazuje, že v tej najväčšej tme môže byť vaším svetlom láska...

Jedinečný príbeh Slovenky z Michaloviec o prežití a odvahe v Auschwitzi. V marci 1942 bola dvadsaťpäťročná Magda Hellingerová, rodáčka z Michaloviec, s takmer tisíckou iných židovských žien zo Slovenska deportovaná do koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau. Z učiteľky v materskej škole sa v jedinom okamihu stala väzenkyňa na jednom z najdesivejších miest ľudskej histórie. Pochopiť naozaj môžu len tí, ktorí prežili. A ešte menej ľudí dokáže porozumieť, aké to je, keď človeka donútia plniť úlohu „väzenského funkcionára“. Jednou z takýchto väzenkýň bola aj Magda. Nacisti ju poverili dohľadom nad stovkami žien v neslávne známom Experimentálnom bloku č. 10. Ocitla sa v neľahkej pozícii, v ktorej mohla svojou odvahou a šikovnosťou pomôcť, no zároveň sa musela bezmocne prizerať neprestajnému vyvražďovaniu ľudí okolo seba. Len vďaka obdivuhodnej vnútornej sile a silnému inštinktu prežiť dokázala čeliť hrôzam tábora a využiť svoje jedinečné postavenie na záchranu stoviek životov. Nacisti vedeli, ako sa volám je skutočný príbeh Slovenky, ktorá zoči-voči zlu mohla zabudnúť na svoju ľudskosť, no rozhodla sa vzdorovať strachu a pamätať si, kým naozaj je.

Ľahšie by bolo zomrieť, no túžba žiť je silnejšia – aj na najtemnejšom z temných miest, kde láska a sila vôle prinášajú vzburu židovských väzňov. Nemalo sa to nikdy stať a už nikdy sa to nesmie zopakovať. Silný príbeh o neobyčajnej odvahe, ľudskej nezlomnosti, ale aj o zrade zasadený do nacistického tábora smrti v Osvienčime, kde začala v októbri 1944 uprostred pekla klíčiť nenápadná revolta väzňov ochotných riskovať pre slobodu a život všetko. V dlhých úzkych šatniach v Osvienčime-Brezinke hrdlačí väzeň Jakub Bak pod dohľadom dozorcov SS. Prežil jediný z celej rodiny, ostatných po príchode do tábora poslali rovno do plynových komôr. Jeho, mladého a silného, vybrali, aby vykonával nepredstaviteľnú prácu – triedi oblečenie po mŕtvych a odnáša telá z plynových komôr do krematórií. V tejto mučivej trýzni sa snaží dodržať sľub, ktorý dal svojmu otcovi – prežiť za každú cenu. Vnútornú silu nachádza iba v spoločnosti Anny, väzenkyne zo ženského tábora.Anna Sieková každé ráno kráča niekoľko kilometrov do muničnej továrne, kde pracuje spolu s ostatnými väzenkyňami, no takmer nikto, dokonca ani Jakub, nevie, že spolu s ďalšími ženami odtiaľ pašuje nepatrné množstvá strelného prachu. Plán väzenského odboja je riskantný: chcú sa vzbúriť proti SS a oslobodiť tábor. Jakub napokon podľahne tlaku a pridá sa k odboju, hoci tuší, že ich šance na úspech sú mizivé. Okrem toho sprisahanci čelia aj hrozbe zo strany udavačov, ktorí v zrade židovských druhov vidia jedinú šancu na záchranu.Román Za ostnatým drôtom je hlboko dojímavý a nekompromisne autentický. Rozpráva o silných ženách a mužoch, ktorí bezbranní, na pokraji fyzických i duševných síl a zoči-voči presile bojovali o holý život a právo na slobodu. Ich odhodlanie bolo svetielkom nádeje uprostred najtemnejšieho zla, akého je človek schopný. Autor si kladie otázku: Je holokaust skutočne minulosťou, alebo na nás stále striehne kdesi v tieni?

Každé zaklopanie na dvere môže znamenať koniecPíše sa rok 1943 a šestnásťročná Stefania pracuje v obchode u Diamantovcov v poľskom mestečku Przemyśl. Je zaľúbená do Izia, jedného zo synov. Mladý pár svoj vzťah tají, pretože ona je katolíčka a Diamantovci sú Židia, ale nevzdávajú sa nádeje, že raz im osud dožičí byť spolu. S vpádom nemeckej armády do krajiny sa všetko zmení. Rodinu vysťahujú do geta a Stefania ostáva sama v okupovanom meste, kde sa stará o šesťročnú sestru Helenu. A potom ktosi zaklope na dvere. Je to Max Diamant. Počas transportu do vyhladzovacieho tábora vyskočil z vlaku a žiada o pomoc. Stefania v tej chvíli urobí jedno z najzásadnejších rozhodnutí v živote a Maxa ukryje. Po ňom ešte ďalších dvanásť Židov. Každý deň pritom tŕpnu, či sa neozve búchanie na dvere, ktoré by znamenalo koniec pre všetkých. Svetlo v úkryte je knižným spracovaním skutočného príbehu dvoch sestier, ktoré zachránili trinásť ľudských životov a riskovali pritom vlastnú smrť.

Skutočný príbeh židovských sestier Janny a Lien, ktoré sa počas 2. svetovej vojny v Holandsku aktívne zapojili do odboja proti nemeckým okupantom a nejeden raz pritom riskovali svoj život. Nebojácne a s veľkým odhodlaním pomáhali svojim židovským spoluobčanom, i keď tým vystavovali nebezpečenstvu aj svojich najbližších – rodičov, brata, svojich manželov a svoje deti. Židia nešli na smrť poslušne – bojovali aj v odboji. A boli medzi nimi aj ženy. Presne to platí o Janny a Lien. A hoci sa im dlho darilo ukrývať aj so svojimi príbuznými pred nacistami, ktorých prvoradým cieľom bolo transportovať všetkých holandských židov do vyhladzovacích táborov, napokon aj ony dve spolu s celou rodinou takmer pred koncom vojny skončili v koncentračnom tábore Osvienčim II, známom aj ako Auschwitz-Birkenau. Bol to posledný transport. V prvé ráno v Osvienčime, keď ženy v prúžkovanom oblečení konečne viedli ku karanténnym barakom, prechádzali okolo jednej z tých nízkych budov s obrovským komínom.„Čo je to za továreň?“ spýtala sa ktorási z ich skupiny. Kapo nezdvihla zrak, nepohla ani svalom. „Továreň?“ zopakovala a bradou mykla ku komínu. „Tam poslali váš transport. Do kozuba, ako tomu hovoríme.“

Emocionálne silný príbeh odvahy a prežitia Viedeň 1939. Rodina Kleinmannovcov žije jednoduchým, bežným životom. Gustav pracuje ako čalúnnik a Tini udržiava v poriadku skromnú domácnosť. Najväčšou radosťou manželov sú ich štyri deti: Fritz, Edith, Herta a Kurt. No po pripojení Rakúska k Nemecku sa židovskej rodine Kleinmannovcov začne rúcať ich usporiadaný svet. Susedia sa k nim obracajú chrbtom, otec prichádza o zdroj obživy a ohrozené sú aj samotné životy členov rodiny. Otec Gustav a syn Fritz prví doplatia na zmenenú situáciu, Nemci ich zatknú a pošlú v transporte do koncentračného tábora v Buchenwalde. Je to len začiatok nepredstaviteľného fyzického aj psychického utrpenia, neľudských podmienok, ťažkej práce v kameňolome, častých bitiek, mučenia, hladu a ponižovania. Počas nekonečných mesiacov, ktoré nasledujú, ich udržiava pri živote len jedna vec – otca a syna spája vzájomná láska. Keď sa dozvedia, že Gustava majú preložiť do Osvienčimu, čo sa rovná takmer rozsudku smrti, Fritz čelí neľahkému rozhodnutiu – nechá otca odísť samého, alebo sa k nemu pridá...Kniha podrobne zobrazuje hrôzostrašnú realitu druhej svetovej vojny. Autor hovorí o všetkom priamo, nebojácne a bez sentimentality. Opisuje život plný neuveriteľných hrôz, počnúc zradou „dobrých“ susedov, po ktorej nasledovalo systematické besnenie, vyvlastňovanie a transporty. Je to pozoruhodné rozprávanie o strašných udalostiach, ktoré prežila len hŕstka statočných, hoci ich šance boli nulové. Pomohli im občasné prejavy ľudskosti, hlboká vzájomná láska, neuveriteľná nezlomnosť a veľké šťastie. Zázrak prežitia v nich zanechal hlboké jazvy, ale aj neochvejnú chuť žiť.Kniha sa opiera o záznamy v tajnom denníku Gustava Kleinmanna a o dôkladný archívny výskum autora a po prvý raz rozpráva tento neuveriteľný príbeh, ktorý nemá v histórii holokaustu obdoby. Chlapec, čo nasledoval otca do Osvienčimu je pripomienkou najlepšieho, ale aj najhoršieho, čoho je ľudstvo schopné, a zároveň oslavou sily rodinných pút a nezlomnosti ľudského ducha.

Je rok 1938 a Hitlerove vojská obsadili Viedeň. Rakúšan Max Dornbach sľúbil, že pomôže židovským priateľom ukryť ich najcennejší majetok pred nacistami, a tak ho pašuje do letného rodinného sídla pri malebnej dedinke Hallstatt. Na pomoc si prizve Anniku Knopfovú, kamarátku z detstva a správcovu dcéru, ktorá mu ochotne pomáha, lebo ho od malička miluje. Max však privedie aj mladú Židovku Luziu Weissovú, ktorú chce ukryť v zámku, čím zraní Annikine city, ohrozí ich plán a dokonca aj životy, najmä keď nacisti prídu sídlo dôkladne prehľadať, no nenájdu ani Luziu, ani poklad. O osemdesiat rokov neskôr Callie Randallová, ktorá so sestrou vlastní kníhkupectvo a prostredníctvom svojho blogu udržuje kontakt so svetom, no inak je úplne spokojná so svojím tichým životom, natrafí na tajomný zoznam v starom vydaní Bambiho. Dovedie ju k Annikinmu príbehu… a k zrejme dlho pochovanému príbehu jej drahého priateľa. Callie musí pri bádaní v minulosti riskovať vykročenie z bezpečného sveta, ktorý si vybudovala, lebo len tak nájde odpovede, dobrodružstvo a možno dokonca novú lásku.Uznávaná spisovateľka a autorka knihy Catching the Wind (Honba za vetrom), o ktorej americký týždenník Publishers Weekly napísal, že je „nezabudnuteľná“ a „stojí za to si ju prečítať“, prichádza s pútavým historicko-súčasným románom o skrytom poklade, zámku a obyčajných ľuďoch, ktorí neobyčajným spôsobom odolali zlu.

2. (samostatný) diel z 2. Súčasnosť: Sera Jamesová má pred sebou slávnostné otvorenie novej galérie a rozprávkovú svadbu. Čo viac by si mohla priať? Idylku dokonale naplánovanej budúcnosti však naruší súdny spor, do ktorého je zavlečený jej snúbenec William Hanover. Sera musí bojovať proti jedovatým obvineniam, ktoré môžu Williama stáť desať rokov za mrežami. Podarí sa jej zachrániť budúcnosť a manželstvo, ktoré sa hneď po uzavretí ocitne v kríze? Londýn 1942: Karolíne Makovskej sa v poslednej chvíli podarí opustiť okupovanú Prahu, kde zanechala svoju židovskú rodinu. Ako novinárka pre anglický denník The Daily Telegraph zisťuje, že pred hrôzami vojny nie je v bezpečí ani za Lamanšským prielivom, kde na vlastnej koži zažíva nemecké bombardovanie britskej metropoly. Keď sa dozvie o masovom vyvražďovaní Židov vo východnej Európe, nemá inú možnosť, než sa vrátiť do rodného mesta a riskovať život, aby zachránila svojich najbližších.Svety oboch hrdiniek prepojí život malého dievčatka, ktoré im ukáže, že ani v tých najtemnejších okamihoch netreba prestať dúfať. Sera a Kája sa musia naučiť spoliehať na svoju vieru a bojovať o to, na čom im skutočne záleží – aj keď to bude znamenať, že do stávky vložia vlastnú budúcnosť.

1. septembra 1939 mal z nacistami okupovaného Československa vyraziť posledný vlak Nicholasa Wintona. Nikdy k tomu nedošlo. Až 250 detí zostalo sklamane stáť na nástupišti. Neskôr ich transportovali do koncentračných táborov, kde drvivá väčšina z nich zomrela.Ivan Backer mal v tom čase len desať rokov a zrejme sa narodil pod šťastnou hviezdou. Na rozdiel od mnohých svojich rovesníkov sa mu podarilo utiecť v jednom z posledných Wintonových vlakov vypravených do Veľkej Británie, kde sa k nemu časom pripojila aj jeho najbližšia rodina. Ich kroky ďalej viedli do Ameriky, ktorá sa pre nich stala štartom do nového úspešného života. Ivan Backer však na svoje najväčšie šťastie nikdy nezabudol. Bol vďačný osudu, že mu umožnil prežiť plnohodnotný život, a preto sa rozhodol, že chce svetu odplatiť dobro a požehnanie, ktorých sa mu dostalo. Stal sa z neho známy a uznávaný aktivista za mier a spravodlivosť.Príbeh Ivana Backera zachytený v knihe nie je len napínavým rozprávaním o úteku pred nacistami poskladaný zo spomienok, ale je tiež výzvou namierenou k ľudstvu, že na každom mieste, v každom povolaní a v každej krajine sa treba zachovať tak, aby sa temné obdobie nacizmu už nikdy nevrátilo.

„Miladka, nezabudni, kto si.“ Tieto slová zašepká Milade stará mama, keď nacistickí vojaci v noci náhle vtrhnú do ich domova. Ale čo nimi chce vlastne povedať? Milada predsa vie, kto je! Žije v Lidiciach s mamou a otcom, so starším bratom, s mladšou sestrou a s milovanou babičkou. Má jedenásť rokov, zlaté vlasy, ktoré vyzerajú, akoby ich pobozkalo slnko, a beží najrýchlejšie z triedy. Ako by na to mohla zabudnúť?Keď ju však nacisti odtrhnú od rodiny a odvezú do detského tábora Lebensborn v Poľsku, určeného na výchovu budúcej árijskej mládeže, Milada rýchlo pochopí, že udržať si svoju identitu bude dosiaľ najťažší zápas jej mladého života.

Začiatok skutočného príbehu bolo možné pred rokmi sledovať v médiách. Teraz ho až do konca prežijú fiktívne postavy vo fiktívnej bratislavskej štvrti. Stará dáma sa ocitne v neuveriteľnej situácii: celý život sa starala o chorú dcéru a zrazu ju od nej vyhodili. Kto a prečo? Stará dáma je presvedčená, že je to pokus o krádež bytu. Rozhodne sa svoj príbeh publikovať a vyhľadá človeka, ktorý píše o sociálnych prípadoch. Rýchlo sa ukazuje, že do problému je zapletená aj sociálka a súdy, ale cesta von taká rýchla nebude.Publicista si postupne získa náklonnosť aj dôveru starej dámy, ktorá sa mu zverí, že zamladi prežila Osvienčim. S čím všetkým sa stretne vo vysokom veku?

Niekoľko rokov po smrti svojej matky sa Alexandra Senfftová rozhodla napísať o svojej rodine. Jej dedo bol Hanns Ludin, vysokopostavený dôstojník SA, ktorý pôsobil počas druhej svetovej vojny ako Hitlerov vyslanec na Slovensku. Kniha však nie je len o ňom, ale aj o ženách jeho rodiny, ktoré vytvárali legendu o „dobrom nacistovi“. A o silných ženách, ktoré sa rozhodli s touto legendou skoncovať: Ludinova dcéra, matka autorky, svojou nepochopenou bolesťou a Senfftová touto knihou, v ktorej píše o tom, aké škody môže napáchať nespracovaná minulosť.Hanns Elard Ludin zaplatil za svoju minulosť životom. V roku 1947 bol ako vojnový zločinec odsúdený Národným súdom v Bratislave a popravený. Je pochovaný na Martinskom cintoríne v Bratislave.

Druhá kniha dnes už známej a úspešnej českej autorky Kateřiny Tučkovej sa vracia v čase do dní na konci druhej svetovej vojny a rozpráva príbeh nemeckých obyvateľov Brna. Povojnová obnovená Československá republika uplatnila princíp kolektívnej viny a nemecká časť obyvateľstva sa musela z hodiny na hodinu zbaliť a pešo vydať na pochod k rakúskym hraniciam. Mužov schopných pracovať uväznili v meste, ženy, deti a starí ľudia v transporte umierali na choroby a od vyčerpania. Pôsobivý román kladie dodnes bolestné a nevysvetlené otázky viny, odplaty a odpustenia medzi Čechmi a Nemcami a opisuje vzťah matky Gerty a jej dcéry Barbory, ovplyvnený prostredím, v ktorom sa ako české Nemky odsunuté na okraj spoločnosti smeli pohybovať. Noc z 30. na 31. mája 1945. Gerta Schnirch tlačí kočík s niekoľkomesačnou dcérkou a spolu s ostatnými brnianskymi Nemcami kráča v pochode smrti v ústrety neistej budúcnosti. Transport smeruje k rakúskym hraniciam, no tam ich tiež nečakajú s otvoreným náručím. Stovky vyhnancov podľahnú epidémii týfusu a úplavice. Gerta a niekoľko ďalších nemeckých žien s deťmi napokon skončia na nútených prácach na južnej Morave. Ich osudy sú rôzne, niektoré odídu do Rakúska, iné zostanú v juhomoravskej dedinke alebo sa vrátia do Brna. Gerta znovu získa československé občianstvo a po návrate do rodného mesta tam prežije búrlivé udalosti druhej polovice dvadsiateho storočia. Dej nezvyčajne plastického románu pokračuje cez päťdesiate roky a udalosti roku 1968 až po zmenu režimu v roku 1989. Čitateľ je svedkom zložitého vzťahu matky a dcéry, deformovaného nielen obmedzenými možnosťami, ktoré im ako českým Nemkám ponechal komunistický štát, ale aj vzájomným nepochopením dvoch generácií, komplikovanou komunikáciou a márnym úsilím matky sprostredkovať osobnú skúsenosť ďalším generáciám.

Dielo jedného z najvýraznejších autorov rakúskej literárnej scény nie je ani nášmu čitateľovi neznáme. Jeho tvorba je čo do žánrov naozaj pestrá – básnické zbierky, romány, divadelné a rozhlasové hry. Scenéria diela je umiestnená do čias konca 2. svetovej vojny. Prostredníctvom hlavného hrdinu – mladého učňa spoznávame psychológiu Rakúšanov. Pivnica tak predstavuje paralelu nazerania na svet na princípe mikrokozmos – interakcia – makrokozmos. V diele sledujeme pre Bernharda typický štýl, ktorým autor spĺňa vysoké nároky. Ani táto práca náročného čitateľa po štýlovej stránke určite nesklame.

Viete si predstaviť, že kráčate po ulici vo vlastnom meste, tešíte sa, že vojna skončila víťazstvom nad fašizmom a zrazu vás vojaci osloboditelia odvlečú do zajateckého pekla gulagu? Len preto, lebo ste v nesprávnom čase na nesprávnom mieste a im chýbali väzni do počtu Prečítajte si o zvrátenej tvári socializmu, prečítajte si o zverstvách na nevinných, o znásilňovaní a streľbe do ľudí zo zábavy. Spoznajte „živagovskú“ púť Slováka Ladislava Erbana, ktorému sa život v roku 1945, na prahu dospelosti, zmenil na príšerné muky. Prečítajte si, ako ho ani dvadsať rokov márnej túžby po domove nezlomilo, ako prežil sovietske peklo zvané gulag i následné vyhostenie, ako našiel lásku i silu vyštudovať v cudzine za lekára. Ako nestratil vieru ani vo chvíli, keď za falošné obvinenie opäť skončil za mrežami. Tento príbeh, žiaľ, nie je fikcia. Prečítajte si o mužovi, ktorého nedokázali zlomiť.

Číta: Vlasta Peterková Celkový čas: 16 hodín 26 minút Nikdy není pozdě splatit morální dluh. A konečně se stát hrdinkou vlastního příběhu.Jednadevadesátiletá britská Němka Gretel Fernsbyová žije dlouhá desetiletí v honosném domě v nejlepší londýnské čtvrti a nehledě na nevábnou minulost si osvojila mimikry spořádané anglické vdovy. O tom, že na sklonku druhé světové války v hodině dvanácté uprchla z nacistické továrny na smrt, jíž velel její otec Ralf, před lidmi mlčí. Má na paměti pomstychtivé běsnění francouzských mladíků, když s matkou putovaly na Západ, zkrachovalý vztah se židovským elegánem, který by jí tak hrůzný původ nikdy neodpustil, i fakt, že v Austrálii dožívá Kurt, dozorce z lágru, jemuž se povedlo uniknout před ramenem spravedlnosti a v případě prozrazení by s sebou stáhl i ji. Nicméně přednedávnem se do apartmá pod stařenkou nastěhovala rodina zlostného režiséra a labilní herečky. Rozbroje a pláč jsou na denním pořádku. Když se Gretel chtíc nechtíc spřátelí s jejich synkem Henrym, podle všeho týraným, ocitne se její vyvzdorované samotářství v ohrožení. Má-li vystoupit na chlapcovu obranu, musí před světem přiznat, co je sama zač...Volné pokračování románové tragédie Chlapec v pruhovaném pyžamu domýšlí osudy Brunovy sestry Grety. Přední irský prozaik v něm vsadil na očistnou ironii dějin.„Příběh hodný heroiny z antického amfiteátru vypráví o nutnosti pokání. Koneckonců smyslem literatury není reklamně opěvovat zjevné dobro, nýbrž nasvěcovat nejtemnější odstíny lidské existence, abychom se jich příště vyvarovali. Nebo přerušili řetěz zla jejich odčiněním.“- The Guardian„Jeden z nejlepších spisovatelů své generace.“- The Observer„Podobné poznámky ve mně vyvolávaly pocit, že na psychiatrickém oddělení nemám co dělat. Pokud si doktorka Allenbyová myslela, že má nějaké ponětí o tom, co je vina, hluboce se mýlila. Vina je to, co vám v noci nedá spát nebo, pokud se vám podařilo usnout, napouští vaše sny jedem. Vina narušuje každý okamžik štěstí a našeptává vám, že nemáte právo cítit radost. Vina vás pronásleduje, kudy chodíte, a narušuje i ty nejvšednější okamžiky tím, že ve vás vyvolává vzpomínky na dny a hodiny, kdy jste mohli něco udělat, abyste zabránili tragédii, a rozhodli jste se jen mlčky přihlížet. Když jste si místo toho hráli s panenkami. Nebo píchali špendlíky do mapy Evropy a sledovali postup vojsk. Nebo flirtovali s pohledným mladým poručíkem.“- ukázka z textu

Napriek tomu, že Jean Paul Sartre bez pochýb patrí medzi najvýznamnejších mysliteľov 20. storočia. Jeho prítomnosť v slovenskom literárnom a prekladovom prostredí bola a je (aj v porovnaní s jeho existencialistickým súputnikom Albertom Camusom, ktorého podstatná časť diela bola v priebehu 90. rokov preložená a vydaná) hlboko neadekvátna. Vydaním zbierky poviedok Múr sa tento dlh začne aspoň čiastočne splácať. Ak si uvedomíme, že okrem Cesty k Slobode, je to jediný do slovenčiny preložený autorov text za posledných viac než 40 rokov, slovenská spoločnosť má pri tomto autorovi čo doháňať. Pritom zbierka Sartrových poviedok Múr je z hľadiska propagácie, či znovuobjavienia tohto autora tou najlepšou cestou. Téma extrémne vypätých životných situácii v priebehu 2. svetovej vojny, ale aj pocity hlbokej dezilúzie meštiakov, žijúcich v akoby absurdnom svete, svojím majstrovským zvládnutím majú šancu osloviť stále nové a nové generácie premýšľavých čitateľov. Napriek istým nárokom na intelekt čitateľa, je Múr pravdepodobne pre širokú čitateľskú verejnosť, najdostupnejšia a aj najatraktívnejšia časť Sartrovej tvorby, ktorá si môže oprávnene robiť ambície na širšiu rezonanciu, a to nielen u odbornej čitateľskej verejnosti.

Najnovšia zbierka poviedok renomovaného slovenského autora prináša trpké spomienky na nedávnu minulosť v dejinách nášho národa - 2. svetová vojna, deportácie židovského obyvateľstva do koncentračných táborov, Slovenské národné povstanie, či dôsledky okupácie vojskami Varšavskej zmluvy v auguste 1968 - témy, na ktoré by sa nemalo zabúdať. Na osudoch jednotlivcov dokazuje silu i zraniteľnosť človeka, hrdinstvo i zbabelosť ľudí v hraničných životných situáciách; rozoberá otázky povinnosti, lekárskej etiky, svedomia a viery. Opätovne hovorí aj o dlho tabuizovaných témach eutanázie, transplantácie, dobrovoľného darcovstva orgánov. To všetko v presvedčivých príbehoch plných ľudskosti, bolesti zo straty blízkeho človeka, ale hlavne nádeje a lásky, ktorá jediná v dnešnom drsnom svete dáva ľudskému životu zmysel.

Pre jedných charizmatický rečník a apoštol prvého slovenského štátu v dejinách, pre druhých fašista, Hitlerova pravá ruka na Slovensku a architekt holokaustu slovenských Židov. Dá sa vôbec na Alexandra Macha, bývalého ministra vnútra, podpredsedu vlády, hlavného veliteľa Hlinkovej gardy a šéfa Úradu propagandy ľudáckeho režimu, pozrieť z viacerých uhlov pohľadu, alebo je pre súčasnú slovenskú spoločnosť výlučne pozitívnou alebo výlučne negatívnou metaforou ako donekonečna diskutovaný Jozef Tiso? Životopis od historika Antona Hruboňa, vychádzajúci z dlhoročného výskumu v slovenských, českých a nemeckých archívoch, sa pokúša predstaviť hlavného protagonistu knihy v celej šírke jeho dynamicky sa vyvíjajúcej osobnosti. Machov príbeh v piatich kapitolách zachytáva spletité osudy človeka a politika, ktoré akoby v kocke zhŕňali príbeh celej slovenskej spoločnosti v 20. storočí: zhmotňuje úsilie o vlastnú spoločenskú a národnú emancipáciu, pozitívnu i ničivú tvár nacionalizmu, zapálený entuziazmus za ideál, ale aj hrubé previnenie sa voči základným princípom kresťanskej a ľudskej morálky.

Monografická práce Volkera Mohna je zásadním příspěvkem k fungování nacistického režimu a správy Protektorátu Čechy a Morava a rovněž k chování české společnosti za okupace. Autor využil všechny dostupné archivní materiály jak české, tak německé provenience, zpracoval dobové publikace v obou jazycích a rovněž tak i dosavadní odbornou literaturu.Podle nacistické propagandy prožívali Češi za Protektorátu „dobu kulturního rozkvětu“. Takové tvrzení je samozřejmě třeba odkázat do říše legend. Přesto však právě v kulturní oblasti zbýval českému obyvatelstvu poměrně nemalý prostor pro realizaci, nenutili mu jen propagandu a nepředkládali jen lehkou zábavu. Lidé měli i nadále přístup k národním klasikům, v Národním divadle se hrála Prodaná nevěsta a z literárních děl 19. století se stávaly bestsellery. Rovněž většina umělců mohla zpočátku dál pracovat, pokud své působení přizpůsobili postulátům německých úřadů. Okupační režim se pro takovou formu kulturní politiky rozhodl především z toho důvodu, že mu šlo o zachování klidu v Protektorátu a nerušené fungování zbrojní výroby.Autor podrobně a plasticky líčí, jak v jednotlivých oblastech – literatuře, hudbě, divadlu a filmu – reagovaly na německé zákroky české úřady, instituce a v neposlední řadě umělci. Ukazuje, jak je obtížné přiřazovat jejich chování ke zdánlivě jednoznačným kategoriím jako „odpor a odboj“ nebo „kolaborace“. Rozporuplnost a nejednoznačnost situace českých umělců i obtíže při hodnocení jejich postojů za Protektorátu pak vykresluje na konkrétních příbězích umělců – spisovatele Františka Kožíka, dirigenta Václava Talicha a populárního krále komiků Vlasty Buriana.

Keď v roku 1939 odvliekli Sylviu s rodinou do lodžského geta v Poľsku, v ktorom bolo väznených približne 250 000 židov, bola len malým dievčatkom. Po oslobodení zostalo v gete nažive len 800 ľudí a z toho 12 detí. Sylvia bola jedným z nich... Ostatných utýrali priamo tam alebo vyviezli do koncentračných táborov na konečné riešenie. Rovnako ako väčšina ľudí, ktorí prežili holokaust, ani ona nechcela hovoriť o tom, čo sa dialo v gete. Svoju minulosť sa snažila pochovať, aby sa mohla pohnúť vpred. Po viac ako päťdesiatich rokoch však svoje rozhodnutie zmenila a celý príbeh vyrozprávala svojej neteri, ktorá ho dokázala premeniť na emotívne rozprávanie o prežití z pohľadu malého dievčatka. Tak vznikla úžasná kniha, skutočný príbeh zachytávajúci nešťastie, hrôzostrašné podmienky, ale aj túžbu a odhodlanie žiť.

Väčšina Európy je v rukách nacistov a Hitler začína uskutočňovať svoje „posledné riešenie“, keď systematicky a neľútostne vyvražďuje najmä židov, ale aj odbojárov a vojnových zajatcov v koncentračných táboroch.Už počas jednej z prvých násilných nocí voči nemeckým židom sa Jacob stane svedkom vraždy svojich rodičov. Podarí sa mu však utiecť a na istý čas sa pridá k strýkovi Avimu, ktorý je známou postavou židovského odboja v Belgicku. Po jednom nevydarenom útoku na transport židov sa Jacob sám ocitne vo vlaku smerujúcom do tábora smrti Osvienčim známom ako Auschwitz-Birkenau. Začína sa tým preňho boj o holý život na mieste, o ktorom sa hovorí, že jediná cesta z neho vedie „cez komín“.V tábore Jacob zažíva neľudské nacistické zverstvá, ale spoznáva aj skutočných priateľov a stretáva svoju životnú lásku. Pokusy o útek z tábora sú vždy kruto trestané, ale aj tak je odhodlaný za každú cenu utiecť z Auschwitzu...V tomto napínavom príbehu sa dozviete, čo sa stane, keď sa obdivuhodná odvaha vzoprie zlu, akú moc má v skutočnosti ľudskosť a že láska a priateľstvo dokážu prekonať aj tie najťažšie prekážky.Román je inšpirovaný skutočnými príbehmi. Jedným z nich je úspešný útek Slovákov Rudolfa Vrbu a Alfreda Wetzlera, ktorých motívom bolo varovať svetovú verejnosť pred tým, čo sa v skutočnosti deje v koncentračných táboroch.

Skutočný príbeh. Milovaný dom, rodinné útočisko, skutočný význam domova.V roku 1939, keď nacisti okupovali Prahu, rozhodla sa Annina rodina zachrániť si vlastné životy a opustila svoj elegantný dom pri Pražskom hrade, pričom sa musela vzdať aj svojho prepychového života. Nastúpili na vlak a absolvovali hrôzostrašnú cestu do nacistických Drážďan, ktorá všetko zmenila. V tomto skutočnom príbehu Anna spomína na svoju matku, opernú speváčku, ale aj otca, prominentného právnika vtedajšieho českého prezidenta Tomáša G. Masaryka. Opisuje krásne letné dni strávené na dedine, priateľov, spoločenský život, ale aj desivú cestu vlakom za slobodou a ťažké začiatky v cudzej krajine. Po nežnej revolúcii v roku 1989 sa Anna snaží získať späť svoj domov v Prahe a nadviazať na stratené spomienky, o ktoré sa delí s čitateľmi prostredníctvom veľkého množstva fotografií zo svojho rodinného albumu. Nechajte sa vtiahnuť strhujúcim príbehom o vojne, láske, strate a nových začiatkoch.

Román pútavým spôsobom približuje atmosféru premeny starého Prešporka na modernú Bratislavu. Autor vychádza z reálneho príbehu, ktorý našiel v denníku, obohacuje ho autorskou fikciou s kriminálnou zápletkou. História rodiny bratislavského obchodníka, ktorý buduje svoj obchod s koloniálnym tovarom sprevádza čitateľa každodenným životom, ale aj stretnutiami s továrnikmi a veľkopodnikateľmi Bratislavy dvadsiatych a tridsiatych rokov minulého storočia. Obchodník žije svoj život v Piešťanoch, Karlových Varoch v noblesných reštauráciách, v krčme a nevestinci na Vydrici, ale hlavne na Jaskovom rade, okrajovej štvrti vinárov, železničiarov a robotníkov. Bratislava prechádza procesom veľkých zmien a neušetrí ju ani nebezpečná geopolitická situácia, Petržalka sa stane súčasťou Tretej ríše. Dostane sa bratislavský obchodník do konfliktu s Hitlerom? Ešte má jeden sen a nekompromisne si ho chce splniť. Ale...

Historický román s prvkami politického trileru je napínavé čítanie. Osloví čitateľa najmä nezaujatým hodnotením situácií a konfliktov hlavného protagonistu – nadporučíka slovenskej armády Juraja Schirmanna, absolventa Vojenskej akadémie, prieskumníka, polovičného Nemca, ktorý odchádza so svojou jednotkou na východný front. Autor zachytáva nielen pohnuté osudy a motivácie ľudí, ale aj politické dianie v priebehu II. svetovej vojny.

Nové vydanie slávneho románu klasika česko-slovenskej literatúry. Román Ladislava Mňačka (1919 – 1994) Smrť sa volá Engelchen je jedna z najsilnejších a najvydarenejších próz o druhej svetovej vojne v slovenskej literatúre. Sugestívny príbeh partizánov v beskydských horách je zároveň dramatickým opisom zániku kopaničiarskej dedinky Ploština na sklonku najničivejšieho konfliktu v dejinách ľudstva. Dej sa odvíja ako sled spomienok raneného partizána, ktorý sa nedokáže vyrovnať so skutočnosťou, že činnosť jeho jednotky zavinila smrť dedinčanov. Problém, s ktorým zvádza vnútorný boj, sa postupne rozrastá do ťaživej otázky viny za prostriedky použité na dosiahnutie cieľa.Kniha vychádza z osobnej autorovej skúsenosti a je predchnutá úprimnou snahou o čo najpravdivejšie zobrazenie partizánskych bojov na pomedzí okupovaného Protektorátu Čechy a Morava a fašistickej Slovenskej republiky.Hneď po svojom vyjdení v roku 1959 zaznamenala neobyčajný čitateľský, ale aj odborný ohlas.

Detstvo Evy Weissovej-Slonimovej, rodenej Bratislavčanky, poznačila druhá svetová vojna, počas ktorej prenasledovanie Židov v Európe dosiahlo obludné rozmery. Evini rodičia pripravili pre svoje deti úkryty, no sotva trinásťročná Eva a jej mladšia sestra Marta nakoniec neunikli deportáciám, chytili ich nitrianski gardisti a poslali do Osvienčimu.V spomienkovej knihe autorka opisuje hrôzy prežité v koncentračnom tábore Osvienčim-Brzezinka, kde bola nielen svedkom nespočetných surovostí a násilia, ale na vlastnej koži zažila mučenie, neľudské zaobchádzanie aj medicínske pokusy neslávne známeho doktora Mengeleho. V roku 1945 po oslobodení Osvienčimu sovietskou armádou Eva a Marta samy museli prejsť kus vojnou zničenej Európy, aby sa dostali späť do rodnej Bratislavy a stretli sa s rodičmi a súrodencami.V spomienkach Evy Weissovej-Slonimovej sa prelína dojímavá nevinnosť dievčaťa s múdrosťou vyše osemdesiatročnej ženy. Kniha Dívaj sa na hviezdy dokazuje, že človek je schopný prežiť aj zoči-voči nepredstaviteľnému peklu. Zároveň je vyvrcholením celoživotnej angažovanosti Evy Weissovej-Slonimovej v jej úsilí informovať verejnosť o holokauste a udržiavať pamiatku na tých, ktorí ho neprežili.

Príbeh lásky, proti ktorej stál silný nepriateľ. Rasa, krv a národ.Eliza je mladučké dievča, ktoré prichádza do Košíc spolu so svojimi rodičmi. Študuje na gymnáziu, je výborná v jazykoch a... pred rodičmi ukrýva veľké tajomstvo. Daniel je syn bankára, žije v Košiciach, svoj voľný čas trávi hrou na organe v Chráme svätej Alžbety a... pred rodičmi ukrýva veľké tajomstvo. Eliza miluje Daniela a Daniel miluje Elizu.Táto láska by mohla mať šťastný koniec, keby... Keby Eliza nebola Nemka, Daniel Žid a keby sa práve nepísal rok 1938. Po náhlom zmiznutí Daniela odvážajú rodičia Elizu domov do Nemecka, kde už vládne Adolf Hitler a jeho rasové zákony. Eliza netuší, čo ju čaká ani ako ju to navždy poznačí. So zlomenou dušou je nútená nastúpiť ako zdravotná sestra v domove organizácie Lebensborn. Ocitá sa na zvláštnom mieste za železnou bránou, kde sa rodia deti pre vodcu. To však nie je jediné tajomstvo domova Hochland. Eliza ich všetky objaví, ale takmer za to zaplatí privysokú cenu. Aj keď má pocit, že už jej nič nemôžu vziať... Nájdu napokon obaja svoj pokoj a znova jeden druhého? Zvládne Eliza všetky desivé skúšky, ktoré jej osud nachystal? Zlomí ju šialená ideológia a príde o rozum, alebo je aj na konci jej tunela svetlo?

Liesel Memingerová prichádza do nemeckého mestečka Molching, kde ju čakajú adoptívni rodičia. Postupne si zvyká na krik a výčitky novej mamy Rosy i na láskavosť nového ocka Hansa. Liesel si nachádza priateľov – aj toho najlepšieho, ktorý sa do nej zaľúbi. Zoznamuje sa so slovami, učí sa ich čítať i zapisovať. Počúva hudbu, ktorou jej ocko obveseľuje mestečko. A hoci by to od nej asi nik nečakal, kradne knihy. Na všetko, čo vnímavá Liesel prežíva, však dopadá tieň Adolfa Hitlera, ktorý vládne Nemecku a nepochybne aj srdciam väčšiny jeho obyvateľov. Jej ocko nacistickému poblázneniu odolal a Liesel sa čoskoro naučí rozlišovať medzi svetom „tam vonku“, kde treba na požiadanie hajlovať či vešať zástavy so svastikami, a svetom „vnútri“, v dome, kde sa v pivnici ukrýva mladý židovský utečenec. Blíži sa koniec vojny, život je čoraz ťažší a Smrť, rozprávač strhujúceho príbehu Liesel Memingerovej, má čoraz viac práce. Jeho pohľad sprevádza čitateľov od prvej stránky po poslednú a prifarbuje ju melanchóliou i čiernym humorom.

Číta: Michal Zelenka Celkový čas: 5 hodín 17 minút Dva malí kluci na opačných stranách velkého plotu Devítiletému Brunovi se nechce opouštět starý dobrý pokojíček, školu ani kamarády v Berlíně a stěhovat se do nového, osamělého a ponurého domu v tajemném místě, kterému říkají Oušic. Jenomže Fíra, nadřízený Brunova tatínka, tak rozhodl a děti do podobných záležitostí nemají co mluvit. S kým si tady ale Bruno bude hrát? Z okna vidí jen vysoký plot a za ním občas podivné lidi, kteří všichni nosí pyžamo – i přes den! A pak se jednoho dne seznámí se stejně starým Šmuelem…V roce 2008 vznikla také filmová adaptace s Asou Butterfieldem (zahrál si ústřední postavy též ve snímcích Enderova hra nebo Sirotčinec slečny Peregrinové pro podivné děti), Davidem Thewlisem a Verou Farmigou v hlavních rolích.„Úspěch příběhu spočívá v neobvyklé zápletce a jejím citlivém, jen mírně moralizujícím zpracování. Autor nenápadně poukazuje na zrůdnost historických událostí, přičemž velmi dbá na to, aby vše vyplývalo z děje a vyprávění nepůsobilo jako kapitola z učebnice dějepisu.“ – Pavel Mandys, Týden„Malý zázrak… Líčí historický okamžik, který je třeba si neustále připomínat.“– The Guardian„Výjimečný příběh o přátelství a hrůzách války… nefalšovaný literární talent v té nejlepší podobě.“– Irish Independent

Číta: Vilma Cibulková Celkový čas: 16 hodín 21 minút „Věřte mi. Já doopravdy dokážu být bezstarostná. Dokážu být přátelská. Příjemná. Přívětivá. Ale nechtějte po mně, abych byla hodná, to není moje parketa. Když nic, jsem aspoň spravedlivá,“ prohlašuje o sobě vypravěčka tohoto příběhu, jímž je sama Smrt. „Budu vám povídat o jedné z těch, kdo dokážou neustále přežívat – odbornice na zůstávání. Jen jeden z té malé knihovny příběhů, které s sebou nosím. Každý z nich je pokus přesvědčit mě, že vy a vaše lidské existence za něco stojíte.“A vy poslouchejte, abyste zjistili, co osudy Zlodějky knih neboli Liesel Memingerové – dívky, která v Německu pod nadvládou Adolfa Hitlera putuje ke svým pěstounům a snaží se v rostoucím chaosu a zmaru najít nějaký smysl – prozradí o lidech vám.Podle románu vznikla rovněž filmová adaptace (režie Brian Percival, 2013) s Geoffrey Rushem a Emily Watson v hlavních rolích.„Příběh Liesel je dojemný a působivý, ale stejně tak znepokojivý tím, jaké otázky nakonec v člověku vyvolává. Toho efektu autor dosáhl především díky skvostně propracovaným postavám a citu, s jakým se mu daří stavět vedle sebe situace z běžného života s extrémními zážitky vyvolanými válkou.“ – Ladislav Nagy, Hospodářské noviny„Vypravěčka Smrt se nepárá s žádnými tajemstvími, s klidem jí vlastním nám bez okolků uprostřed příběhu prozradí, k jakému neštěstí se na Himmelstrasse schyluje. Možná díky tomu bude pro vás mozaika příhod Liesel a jejích blízkých ještě emotivnější. Každopádně lepšího vypravěče si Zusak vybrat nemohl.“ – klubknihomolu. cz„Smrt vás nechce k Liesel pustit, Smrt je zeď, skrze kterou se k Liesel prostě nedostanete. Tímto přístupem dostává Zusakovo vyprávění zcela jiný rozměr. Díky Smrti si udržuje zdravý a střízlivý odstup, který emoce celého příběhu umocňuje. Autor tak navíc umně vygradoval napětí...“ – lidovky. cz„Příběhem o ztrátách a bolesti provází nejpovolanější osoba – Smrt. Od lidských osudů si udržuje dostatečný odstup, aby dokázala pouze nezaujatě konstatovat pravdu či popsat vývoj situace. Stojí nad nimi, přesto nevyznívá negativně. Čtenář časem zjistí, že má v podstatě velmi citlivé srdce a chování lidí ji děsí. Pochopí, že sadistická není smrt, ale lidstvo samo.“ – Právo

Číta: Martin Myšička Celkový čas: 12 hodín 34 minút „Teď nesmíme prohrát. Konec je na dohled…“Někdejší odbojný novinář, kterého vězní v německém koncentračním táboře Mellern, už léta nevyslovil své jméno. Slyší pouze na číslo 509, což tomuto zbídačelému třicetikilogramovému kostlivci pomáhá snášet nelidskou trýzeň na těle i na duši.Na jaře 1945, kdy v dálce hřmí děla z fronty, mají však náhle i zdejší bezcitní bachaři nahnáno, protože Američané překročili Rýn a zuřící Hitler odsoudil Německo k smrti.Situace v lágru je den ode dne vypjatější a vězni 509 nezbývá než věřit v jiskřičku naděje, že se dočká osvobození. Jak ji posílit? Mohl by si vysloužit lepší jídlo v ordinaci, jenže v ní se pořád provádějí zvěrské pokusy. Mohl by prodat nezaevidovaný zlatý zub nebo vsadit na báchorku, že míval ve Švýcarsku konto, aby ho vzal pod ochranu chamtivý dozorce. Ale kdoví jestli. Především bude zapotřebí stůj co stůj přetrpět poslední týdny pekla, aby o něm mohl podat svědectví…„Extrémní prostředí koncentráku autor nevykreslil jako a priori černobílé Zlo. V proměnlivé perspektivě strhujících příběhů zotročených obětí i jejich hlídačů a mučitelů pocítíme sílu sounáležitosti, neuhasitelnou potřebu humanity. To je nejsilnější dojem, který si z téhle četby odnáším.“ - Martin Myšička

Číta: Martin Stránský Celkový čas: 30 hodín 52 minút „Nikdy se nemohla vymanit z dusivého vědomí, že v jejím životě byla doba, kdy hrála roli účastnice na plánovaném zločinu.“V patře jednoho brooklynského penzionu v létě 1947 zatím nic nenasvědčuje tomu, že už by se civilizace otřepala z tragédie, kterou jí způsobila největší válka v dějinách. Přisprostlý Nathan se tu propadá stále hloub do spárů paranoie, kdežto jeho milenku Sophii nepřestávají trýznit zážitky, jimiž si jako polská katolička prošla v osvětimském koncentračním táboře, kde ji sadističtí esesáci přinutili k osudovému rozhodnutí. Co všechno se o jejich patologickém vztahu i o hrůzách holokaustu dozví jejich soused Stingo, jenž v hotýlku pracuje na své prvotině a současně procitá z naivity mládí? Lze vůbec ještě po Osvětimi normálně žít, smát se, věřit ve vyšší dobro nebo psát básně? A jak jinak porazit morální dilemata zplozená Zlem, které nepřišlo shůry, nýbrž se rodí v našem světě a mají ho na svědomí konkrétní lidé?Podle knižní předlohy, která se podle deníku Le Monde řadí mezi sto nejvýznamnějších románů 20. století, natočil roku 1982 režisérAlan J. Pakula stejnojmenný film s Meryl Streepovou (Sophie; za roli oceněna Oscarem), Kevinem Klinem (Nathan) a Peterem MacNicolem (Stingo). Dílo ve formě opery (2002) zhudebnil britský skladatel Nicolas Maw.„Styronův vrchol. Právem náleží do poličky, kterou jsme doma vyhradili mistrovským kouskům americké prózy.“ - The Washington Post„Skvěle napsaný psychologický román na nejzávažnější téma našeho věku. (…) A jestli už od pohledu není úplně snadným čtenářským soustem, tkví důvod v tom, že východiska chmurných děl jižanské provenience autor zbavil všeho, co by na takto velkém plátně vyznělo povrchně a falešně.“ - John Gardner, The New York Times„Autor v textu šplhá do závratných výšin ducha a vzápětí se řítí do hlubin lidské podlosti. Žádné plytké čtivo pro slabé nervy, žádná možnost byť jen kratičkého oddechu. Román o lásce, neřesti a lítosti, o smrti a vzkříšení v té nejryzejší ražbě.“ - Süddeutsche Zeitung

Číta: Jitka Ježková, Vilma Cibulková Celkový čas: 12 hodín 15 minút Skutečné osudy mladé židovské Slovenky, která byla svědkem nejhorších osvětimských hrůz.Audiokniha popisuje její život v prvorepublikovém Lučenci, anexi Maďarskem a stále se zhoršující situaci Židů. Nakonec je Viola se svou rodinou poslána na transport. Na rozdíl od jejích příbuzných si jí všimne nechvalně známý dr. Mengele a Viola se stává jedním z jeho „děvčat“ – skupiny žen a dívek, na kterých byly prováděny nejrůznější experimenty.Její vítězství nakonec nespočívá „pouze“ ve skutečnosti, že přežila, ale i v tom, že navzdory všemu dokázala založit rodinu a mít děti.

Číta: Jaromír Meduna Celkový čas: 14 hodín 3 minúty Silný příběh odehrávající se za druhé světové války v koncentračním táboře. Jak tyto zkušenosti ovlivní svobodný život?Student medicíny Karel, který pomáhá svému otci v pekárně, se zamiluje do sousedovic dcerky. Banální příběh, kdyby nebylo před vypuknutím války a vyvolená Maruška nebyla židovka. Po příchodu Němců mizí Karlova žena, dcera a syn v koncentráku. Karel se neskutečně trápí výčitkami, že nedokázal zabránit transportu své ženy a dětí do Terezína. Udavačských činů není ušetřen ani Karel, který se octne v lágru rovněž. Náhodou se dozví, že v tomtéž táboře je i jeho žena a děti…Výjimečná, skvěle napsaná kniha, která sugestivně popisuje všechny hrůzy světa. Ne však samoúčelně, vyprávěním probleskuje síla kamarádství, láska k rodině a soudržnost. A také otázka, jak zážitky z lágru ovlivní další život. Setká se znovu se svou rodinou? Pomstí za veškerá příkoří, která mu život do cesty přinesl? Příběh vyslechl autor z vyprávění své babičky.Nahrávka vznikla podle knihy Jana Vavříka Návrat z pekla, vydané nakladatelstvím Brána v roce 2016. Text copyright © Jan Vavřík, 2015. Čte Jaromír Meduna. Režie Jan Rimon. Zvuk Vladimír Srb. Technická redakce Jaroslav Janda. Vyrobilo studio Soundguru. Design obálky a úprava obalu pro CD Kristýna Pokojová. Odpovědný redaktor Vojtěch Machálek. Vydalo Tympanum, s. r. o., 2023.

V septembri roku 1943 sa mladá Ella dostane z Francúzska do koncentračného tábora Auschwitz. Vedúca ženského tábora Maria Mandelová, krvilačná esesáčka prezývaná Beštia, zistí, že dokonale ovláda kaligrafiu, a tak ju prijme ako zapisovateľku do ženského orchestra. Vďaka jazykovým znalostiam začne Ella pracovať v skladoch Kanada, kde v batožine odobranej deportovaným nájde množstvo pohľadníc a fotografií a rozhodne sa na ne napísať ich príbehy, aby nikto nezabudol, kým boli. Zatiaľ čo si vytvára priateľstvá so spoluväzenkyňami, snaží sa prežiť zlo páchané na väzňoch a zároveň zabrániť, aby esesáci neprišli na jej osobitný odpor vyjadrený slovami, medzi väzňami vypukne vzbura, ktorá ešte viac ohrozí život Jožka, muža ktorého miluje a aj jej vlastný.Takmer o štyridsať rokov neskôr dostane mladá Bella škatuľku plnú pohľadníc. „To sú pohľadnice, ktoré písala tvoja mama, keď bola na východe. Pohľadnice z východu: tak ich volala. Chcela, aby si si ich prečítala, keď dozrie čas. Teraz je ten správny čas.“Kombináciou fikcie s historickými postavami, ako Josef Mengele, Heinrich Himmler, Irma Greseová, Rudolf Hoss, Anna Franková či Alma Roséová, sa Reyes Monforte vracia k žánru, ktorému sa ako autorka zasvätila. Potvrdila tak, že tento bohato zdokumentovaný, vášňou a emóciami nabitý príbeh, je jej najambicióznejšie dielo. Príbeh o oslobodzujúcej sile slov bol vydaný pri príležitosti 75. výročia oslobodenia koncentračného tábora Auschwitz.

Životy dvou nejlepších kamarádek se měly změnit navždy. Ani jedna z nich nebude nikdy zapomenuta... "Jako dítě jsem byla svědkem toho, jak se svět, který jsem milovala, zhroutil a zmizel, zničený nesmyslnou nenávistí, a s ním zmizela i moje nejlepší kamarádka Anne." V roce 1933 pětiletá Hannah uprchla se svou rodinou z nacistického Německa do Amsterodamu, kde brzy navázala přátelství se sobě podobnou dívkou: předčasně vyspělou, otevřenou a veselou holčičkou jménem Anne Franková. Na několik nádherných let se z nich staly nerozlučné kamarádky, které si užívaly bezstarostné dětské hry, radosti a vzájemné návštěvy ve své čtvrti Rivierenbuurt. V červnu 1942, když zesílila nacistická okupace Evropy, byly náhle od sebe bez varování odtrženy. Anne a její rodina zmizely zdánlivě beze stopy a zůstalo po nich neumyté nádobí ve dřezu a neustlané postele. Ve chvíli, kdy si Hannah lámala hlavu s tím, co se s její kamarádkou stalo, a doufala, že je Anne v pořádku, začal se rozvíjet osud její vlastní rodiny: všichni byli odvezeni do internačního tábora Westerbork, odkud byli Hannah, její otec, její mladší sestra Gabi a její prarodiče přemístěni do koncentračního tábora Bergen-Belsenu. V hrozivých podmínkách, obklopena smrtí, se Hannah dozvěděla o své kamarádce překvapivé informace. V zoufalé snaze zachránit Anne, která byla slabá a bojovala o přežití, riskovala Hannah svůj život. Hannin příběh přežití navzdory všemu je svědectvím o trvalé síle přátelství, lásky a paměti. "Hannin příběh konečně doplňuje to, co již Anne říci nemohla. Je srdceryvný a současně plný životního optimismu a jeho pravdu teď potřebujeme více než jindy." Edith Egerová, autorka bestselleru Máme na vybranou

„Už dva roky pominuli, ako vojna trvala. Ľudia ani nerozprávali už o nej; privykli čajsi na ňu. Ženičky sa uspokojili, vžili a privykli, i že im chybujú synovia a mužovia. — Paľo Sekan len po dvoch rokoch, keď mu syna vzali, zbadal, že je vojna…“ Klasika zo Zlatého fondu SME.