2. svetová vojna

Pôrodná sestra z Auschwitzu je dramatický príbeh inšpirovaný hrdinským osudom Stanisławy Leszczińskej. Poľská sestra odviedla v Auschwitzi tisíce pôrodov, počas ktorých nezomrelo žiadne dieťa, žiadna matka. Bola to neobyčajne hrdinská žena, ktorá v dramatických podmienkach pomáhala tehotným väzenkyniam a ich bábätkám, najmenším a najbezbrannejším obetiam koncentračného tábora.

Román Hlava XXII je jedným z najdôležitejších protivojnových diel, ktoré vyšli po druhej svetovej vojne. Autor opisuje márny boj hlavného hrdinu Yossariana proti absurdnej vojenskej mašinérii, pričom hojne využíva čierny humor a neustále balansuje medzi komikou a hororom. Názov knihy odkazuje na vojenský predpis, podľa ktorého vojakov s istým počtom náletov odvelia z vojny, no zároveň nariaďuje, že vojak musí za každých okolností poslúchnuť svojho nadriadeného a plukovníci neustále zvyšujú počet náletov. Podľa románu bol nakrútený úspešný film.Komu sa kniha môže páčiť: milovníkom histórie, kvalitnej literatúry a príbehov z obdobia druhej svetovej vojny.

Ernst Jünger (1895-1998) je významným nemeckým autorom, ktorý bol veteránom 1. svetovej vojny a veľkým odporcom nacizmu, kvôli čomu prišiel o miesto v armáde a mal zakázané písať.Esej O bolesti vyšla prvýkrát v roku 1934. Život bez bolesti neexistuje, ale uvažovanie o nej nie je populárne. Bolesť prezrádza hodnotu človeka. Keď sa priblížime k momentu vrcholnej bolesti človeka a vidíme ako ju zvláda, získavame prístup k zdrojom jeho moci a k tajomstvu, ktoré sa skrýva za jeho prevahou. Prezraď mi svoj postoj k bolesti a ja ti poviem, kto si!Esej Mier bola vydaná až v roku 1945, aj keď jej náčrt vznikal ešte v zime 1941. Teda v tomto čase sa 2.svetová vojna zmenila drastickým spôsobom a dielo bolo počas tohto obdobia schovávané. Autor ju venoval svojmu synovi, ktorý bol väznený a padol vo vojne. Vojna bola podľa Jüngera prvým kolektívnym dielom ľudstva a mier musí byť druhým. Od architektov mieru závisí, či bude naše domovy ovládať dobrý duch. Mier by mal prinášať ďalšie prospešné a veľkorysé dielo. Dobré zrno nesmie vyjsť nazmar. Treba pochopiť skutočný význam úsilia a obety. Vojne vyhovuje strach, preto potrebujeme odvahu a duchovnú silu oslobodiť srdce od nenávisti a rozkladu, ktorý nenávisť prináša.

Kryptológovia 3. On vidí vzorce v tom, čo ona považuje za chaos.Ona vidí krásu vo svete, ktorý on považuje za zničený.Zivon Marin bol až do októbrovej revolúcie, ktorá zničila jeho svet, jedným z najlepších ruských kryptografov. Keď vyjadril svoj nesúhlas s Leninom, bol nútený utiecť z Ruska. Je nahnevaný a rozhodnutý ponúknuť svoje služby Britom. Nedokáže však prestať myslieť na svojho brata, ktorý podľa všetkého zomrel pri vlakovom nešťastí.Lily Blackwellová vidí svet najlepšie cez objektív svojho fotoaparátu a je talentovanou retušérkou. Vďaka kontaktom jej otca ju najmú do tajnej služby, no jej matka sa to nesmie dozvedieť, pretože by to odsúdila.Keď raz kapitán Blackwell pozve Zivona na večeru, medzi ním a Lily vznikne priateľstvo, ktoré sa čoskoro zmení na lásku. Obaja však majú svoje tajomstvá a ani jeden z nich si nie je istý, či sa môže tomu druhému zveriť. Keď sa stane niečo, čo vyvolá pochybnosti o Zivonovej lojalite, treba dokázať jeho nevinu nielen kvôli ich snom o spoločnej budúcnosti – v hre je najmä ukončenie vojny.

Číta: Dana Černá Celkový čas: 3 hodiny 7 minút Věnováno mojí mamince a dalším šesti milionům těch, kteří zahynuli.Bylo jí necelých 16 let, když stála před nacistou a lékařem Josefem Mengelem v Osvětimi. Rozsudek smrti nad ní sice nevynesl, ale nad mámou ano.Autentický příběh jedné z posledních žijících pamětnic Osvětimi, české židovské dívky, která po válce odešla do Velké Británie, kde absolvovala psychoterapeutický výcvik u Anny Freudové.Celý svůj profesní život pomáhala traumatizovaným a zraněným dětem, takovým, jakým byla kdysi sama. Příběh postupuje chronologicky od Lydiina dětství stráveného v předválečné Ostravě přes neúspěšný pokus o útěk do Polska, pobyt v Terezíně, v koncentračním táboře Osvětim, osvobození a odchod do Británie.„Terezín nelze srovnávat s pozdější Osvětimí. Je to jako srovnávat místo, které mi bylo téměř rájem, s peklem, které později přišlo. O Terezíně jsme věděli jen to, že jde o koncentrační tábor. Slovo koncentrační mi tehdy ještě neznělo tak zlověstně, znamenalo to leda, že tam byli lidé pospolu. Terezín byl ghetto, ale přesnější představu, co znamená koncentrační tábor, člověk neměl.“Zapomínat je snadné. Více o životě paní Lydie Tischlerové najdete v Příbězích pamětníků: pametnaroda.cz/cs/tischlerova-lydia-1929V Terezíně lze dodnes najít místa, která Lydia ve své knize líčí. Památník Terezín, národní kulturní památka, tato místa a památku těch, kteří v Terezíně během válečných let trpěli, uchovává pro budoucí generace již od roku 1947.Nahrávka vznikla podle knihy Lydie Tischlerové a Petra Viziny Se žlutou hvězdou v prázdném kupé vydané nakladatelstvím Vyšehrad v roce 2021 | Copyright © Petr Vizina, Lidya Tischlerová 2021 | Čte Dana Černá | Režie Vratislav Hubička | Zvuk Soundguru | Klarinet Jan Juna | Úprava obálky Natalie Oweyssi | Vyrobilo studio Soundguru | Vydalo Tympanum, s. r. o., 2023

Malí uprchlíci, malí vojáci, malí vězni lágrů. Děti v místech, kam nepatří. Ze všech zvěrstev války jsou tato nejhorší. Ochránit nejslabší, nenechat jim ublížit. To je pohled dospělých. Jak ale válku vnímají děti? Magdalena Grzebałkowska se rozhodla vypátrat pamětníky, kteří by jí dokázali vyprávět o tom, co zažili v době druhé světové války, když jim bylo pár let. V době, kdy by si měli hrát a chodit do školy. Místo toho se z nich stali sirotci, museli nahradit rodiče v péči o mladší sourozence, opustit svůj bezpečný domov, stanout po boku vojáků. Nebo zjistit, že jejich milující otec je zločinec a vrah, jako to pochopil Niklas Frank. Každé z dětí se muselo vyrovnat s nespravedlností a traumaty, překonat překážky, které by byly náročné i pro dospělého.Zkušená reportérka si zároveň dobře uvědomuje, že vzpomínka není historická pravda, a ukazuje na různých osudech, jak se osobní příběhy mohou lišit od skutečnosti. Někteří hrdinové jí sami vyprávějí několik verzí své „vojenky“. A možná že právě to je na knize nejzajímavější – citlivá, reportérská zpráva o tom, jak funguje lidská paměť v okamžiku, kdy se vám před očima zhroutil celý váš svět.

Na jar tisícdeväťstoštyridsaťdva narastajú vo Varšave nepokoje a mladá Elžbieta Rabineková ich pozoruje z okna svojho útulného bytu. K Nemcom, ktorí hliadkujú v uliciach, neprechováva sympatie, ale snaží sa nemyslieť na to, čo sa deje za múrom susednej židovskej štvrte. O nemeckej brutalite vie svoje, veď sama musí tajiť svoju pravú totožnosť. Ale keď sa spriatelí s ošetrovateľkou Sárou, dozvie sa čosi, čo ju vtiahne do nebezpečného sveta klamstiev aj hrdinských činov. Sára pomáha s pašovaním detí z varšavského geta a Elžbieta, zoči-voči ťaživej realite vojny, viac nedokáže odvracať zrak a pridá sa na stranu odboja. Tu spoznáva židovského mladíka Romana Gorku, ktorého trpká nespravodlivosť dovedie až k vzbure. Oddá sa jej s horlivosťou, ktorú nedokáže potlačiť ani láska k Elžbiete. Jeho rebélia však nechcene upozorní na Sárinu činnosť a nevedomky ohrozí Elžbietu aj jej rodinu. Šanca získať slobodu je čoraz menšia...

Záhadný obraz vdýchne nádej a krásu do najtemnejších kútov Osvienčimu a do jedného z najosamelejších sŕdc na Manhattane.Súčasnosť: Obchodníčke s umením Sere Jamesovej sa pred dvomi rokmi pred oltárom zrútil svet. Túžba po rozptýlení v nej nanovo rozdúcha záujem o záhadný portrét, ktorý videla v detstve – obraz mladej huslistky s prenikavo modrými očami. Počas pátrania po ňom sa spoznáva s Williamom Hanoverom, vnukom bohatého kalifornského magnáta, ktorý môže byť kľúčom k nájdeniu strateného diela. Sera a William spoločne odkrývajú príbeh maľby: dramatické osudy rakúskej huslistky Adele von Bronovej.Viedeň, 1942: Keď obľúbenkyňa rakúskej aristokracie, talentovaná huslistka a dcéra vysokopostaveného predstaviteľa Tretej ríše Adele začne s pašovaním Židov z Viedne, riskuje všetko. Jej život oplývajúci bohatstvom a privilégiami sa v zlomku sekundy mení na realitu, kde vládne hlad a ostnatý drôt.Sera postupne odhaľuje históriu obrazu a zároveň nachádza krásu na tých najnečakanejších miestach: v pochmúrnom osvienčimskom tábore a v hlbokých zákutiach svojho utrápeného srdca.

Neobyčajný príbeh, v ktorom hudba znamená prežitie .Jeden z najznámejších príbehov prežitia počas druhej svetovej vojny zachytáva osudy hudobníka v okupovanej Varšave, rovnomenný film nakrútený podľa knihy získal troch Oscarov.Władysłavovi Szpilmanovi zachránila život hudba, a nie raz. A nielen v časoch, keď vojna odkryla v ľuďoch to najhoršie i najlepšie: brutalitu i veľkodušnosť, odvahu i zbabelosť. Spomienky mladého poľského hudobníka opisujú vojnové roky v okupovanej Varšave, od septembra 1939 až do konca vojny. Prišiel počas nich nielen o prácu, ale aj o celú rodinu a rodné mesto, ktoré nacisti zrovnali so zemou. Autor v knihe presvedčivo líči „relatívne normálne“ prvé mesiace vojny, narastajúci teror, hlad a strach. Odchyľuje sa od stereotypov: bez toho, že by sa čokoľvek pokúšal relativizovať, je jedna z postáv, ktorá mu zachránila život Nemec, podľa jeho spomienok však mnoho neprávostí a zverstiev páchali nielen nacisti. Kniha vyšla prvý raz v roku 1946, v tom čase ešte pod názvom Smrť mesta a v nízkom náklade. Prvé vydanie bolo cenzurované, lebo príbeh nezapadal do oficiálnej verzie dejín, neskôr ho poľskí stalinisti úplne stiahli z predaja. Nebolo mysliteľné, aby „dobrí“ patrili k nepriateľskej armáde a rovnako sa nepatrilo spomínať podiel ukrajinských a litovských jednotiek na masakroch vo varšavskom gete. Až po päťdesiatich rokoch vyšiel v nemeckom vydavateľstve Ullstein Pianista v neupravenej podobe, v akej ho poznáme aj my.

Skutočný príbeh o žene, ktorá zachránila viac ako 2500 detí z varšavského geta. Strhujúci príbeh o Irene Sendlerovej – hrdinke, ktorá sa stala ženskou verziou Oskara Schindlera a zachránila pred smrťou a deportáciou 2 500 detí z nacistami okupovaného Poľska.V roku 1942 dostáva mladá sociálna pracovníčka Irena Sendlerová povolenie vstúpiť do varšavského geta ako verejná zdravotná špecialistka. Počas svojej práce sa snaží dostať k židovským rodinám, chodí od dverí k dverám a prosí rodičov, aby jej dôverovali a zverili jej svoje deti. Tie potom postupne pašuje cez múry geta a presviedča svojich kamarátov a susedov, aby ich ukrývali. V extrémnych podmienkach a s pomocou lokálnych obchodníkov, obyvateľov geta a svojej osudovej lásky sa Irene nakoniec podarilo prepašovať do bezpečia tisíce detí. Mnohé pritom putovali mestskými odpadovými kanálmi, skrývala ich však aj v truhlách a posúvala cez tajné priechody v opustených budovách. Okrem toho na vlastné riziko schovávala tajné zoznamy, v ktorých figurovali mená a skutočné identity židovských detí. Urobila tak s nádejou, že príbuzní ich vďaka tomu budú vedieť po vojne nájsť. To, čo vtedy Irena nemohla tušiť, je, že deväťdesiat percent týchto rodín zahynie.Autorke Tilar Mazzeovej sa v knihe Irenine deti podarilo vyrozprávať úžasný príbeh tejto odvážnej a statočnej ženy, ktorá riskovala vlastný život, aby zachránila nevinné deti pred holokaustom.

Julienova rodina a ďalšie tisíce židov zomreli strašnou smrťou v koncentračných táboroch. Jedna z mojich dvoch najlepších kamarátok má vytetované číslo, ktorého sa nikdy nezbaví. Druhá zomrela pod rukami doktora Mengeleho, ktorého meno vyslovila Olive len pošepky a cez zovreté pery. Ako jej mám po tom všetkom povedať, že som odišla do Nemecka a vzala si Nemca v nacistickej uniforme?Bohémske 20. roky 20. storočia v Paríži. Geraldine de Laffont tancuje vo vzduchu na čiernych stuhách. Jej životom je divadlo Folies Bergére a jeden nemecký muž. Je mladá a bezstarostná, až kým pritvrdo nedopadne na zem – jej stuhy sa zmenia na nacistické vlajky a milovaný muž má odrazu nacistickú uniformu.Zdrvená Geraldine poznačená príchodom vojny stráca viac ako len vlastné ilúzie. Osud jej vracia lásku, ale berie viac, ako je človek schopný uniesť. Jej mrazivý príbeh je ako zostup do neznámeho podzemia. Začnete v krásnom zámku a pôjdete hlbšie... chodby času vás prevedú životom odvážnej ženy a vzápätí vás nepripravených hodia z pompéznych divadelných dosiek do zbombardovaných Drážďan. Okázalé chodby Reichstagu v Berlíne i šesť mŕtvych detí vo vodcovom bunkri. Ako hlboko sa dá ukryť pravda?O mnoho rokov neskôr prichádza do Paríža Júlia rozhodnutá vypátrať svoje korene. Skutočnosť, že zdedila zámok, však zďaleka nie je takým šokom ako to, že otvorí Pandorinu skrinku a vypustí z nej všetky hrôzy, ktoré musela prežiť jedna nešťastná... Tanečnica.

Píše sa rok 1943 a celou Európou zúri druhá svetová vojna. Príbeh nás zavedie do septembrovej Kodane, kde žije Annemarie Johansen a jej kamáratka Ellen. Svet oboch dievčat sa točí okolo školy a spoločne tráveného voľného času. Má to však jeden háčik, Ellen je Židovka a Nemci prehľadávajú každú domácnosť v snahe transportovať všetkých obyvateľov židovského pôvodu do koncentračných táborov.Annemarie a jej rodina sa rozhodnú ukryť Ellen k sebe domov a vydávať ju za svoju dcéru, čo dostane celú rodinu do veľkého nebezpečenstva. Kniha Spočítaj hviezdy rozpráva príbeh obyčajných ľudí, ktorí sa rozhodnú výnimočne riskovať v boji proti nespravodlivosti. Očami desaťročnej Annemarie sledujeme príbeh o veľkej odvahe Johansenovcov, ktorí sa stávajú aktívnymi v hnutí odporu a prepašovania Židov do bezpečia.

Spoveď židovského lekára z Osvienčimu. Lekár Miklós Nyiszli bol jedným z tých, ktorí sa ocitli za bránami koncentračného tábora v Osvienčime. Hneď po príchode bol podrobený selekcii. Josef Mengele, dôstojník SS a lekár, vtedy vyzval študentov a absolventov nemeckých univerzít, ktorí majú znalosti z patológie a forenznej medicíny, aby vystúpili z radu. Z celého radu sa našiel len jeden človek spĺňajúci požiadavku - Miklós Nyiszli.Kniha Bol som Mengeleho asistentom hovorí o jeho neuveriteľnej ceste po boku sadistického doktora Mengeleho. Miklós sa stal nechceným svedkom mnohých jeho zvrátených a sadistických experimentov, preto sa dá považovať za zázrak, že prežil obdobie vyhladzovania dôkazov, a neskôr tak mohol svetu odhaliť zverstvá, ktoré sa v táboroch diali.

Rachel Kramerová sa stále viac obáva výsledkov genetického výskumu svojho otca a preto sa rozhodla, že jej cesta do Nemecka v lete v roku 1939 bude jej posledná. Zmenu situácie však prinesie tajuplný list od jej dávnej kamarátky Kristine, ktorá ju prosí o pomoc. Kristine má od narodenia hluchú dcéru Amelie. Uvedomuje si zmenu situácie v Nemecku, rovnako ako vidí zmenu správania sa svojho manžela, dôstojníka SS Gerharda Schlicka. Schlick, ovplyvnený nacistickým režimom, považuje svoju zdravotne postihnutú dcéru za vadu svojej dokonalej árijskej rasy. Rachel dobre pozná Schlicka a je si vedomá, že vo svojom fanatizme je veľmi nebezpečný a schopný ublížiť vlastnej dcére. Riskuje a hľadá utajované dokumenty o genetickom inžinierstve, súvisiace s Hitlerovými plánmi s ľuďmi, ktorí majú podobné zdravotné postihnutia ako Amelie. Rachel je prenasledovaná agentami SS, pohybuje sa po tenkom ľade, riskuje svoj život pre záchranu „cudzích“ ľudí. Cathy Gohlkeová v knihe Záchráňte Amelie zobrazuje vytrvalosť a odolnosť ľudského ducha. Zachytáva vnútornú krásu ľudí, ktorí sú ochotní obetovať sa a pomáhať iným v hlbinách neľudského nacistického Nemecka.

Záhadný obraz vdýchne nádej a krásu do najtemnejších kútov Osvienčimu a do jedného z najosamelejších sŕdc na Manhattane. Súčasnosť: Obchodníčke s umením Sere Jamesovej sa pred dvomi rokmi pred oltárom zrútil svet. Túžba po rozptýlení v nej nanovo rozdúcha záujem o záhadný portrét, ktorý videla v detstve – obraz mladej huslistky s prenikavo modrými očami. Počas pátrania po ňom sa spoznáva s Williamom Hanoverom, vnukom bohatého kalifornského magnáta, ktorý môže byť kľúčom k nájdeniu strateného diela. Sera a William spoločne odkrývajú príbeh maľby: dramatické osudy rakúskej huslistky Adele von Bronovej. Viedeň, 1942: Keď obľúbenkyňa rakúskej aristokracie, talentovaná huslistka a dcéra vysokopostaveného predstaviteľa Tretej ríše Adele začne s pašovaním Židov z Viedne, riskuje všetko. Jej život oplývajúci bohatstvom a privilégiami sa v zlomku sekundy mení na realitu, kde vládne hlad a ostnatý drôt. Sera postupne odhaľuje históriu obrazu a zároveň nachádza krásu na tých najnečakanejších miestach: v pochmúrnom osvienčimskom tábore a v hlbokých zákutiach svojho utrápeného srdca. O autorke: Kristy Cambronová vyštudovala umenie a dizajn, ale vždy snívala o živote spisovateľky. Od chvíle, čo si vypočula vojnové zážitky svojho starého otca, ju priťahovali udalosti druhej svetovej vojny, preto sa vo svojej tvorbe orientuje práve na toto obdobie. Jej debutový román Motýľ a husle získal viacero literárnych ocenení. S manželom a tromi synmi žije v Indiane.

Osvienčimský Anjel Smrti, nemecký lekár a SS - Hauptsturmfuhrer (kapitán) Jozef Mengele (1911-1979). Meno, ktoré pozná skoro každý, ale nie každý nahliadol do života tohto muža z takej blízkosti ako práve autori jeho biografickej knihy, Gerald L. Posner a John Ware. Táto biografia je založená na exkluzívnom a neobmedzenom prístupe k osobným spisom, korešpondencii a rodinným fotografiám tohto nemeckého „mäsiara“. V období od mája 1943 do januára 1945 Mengele v Osvienčime praktizoval svoju kariéru vraha, keď posielal svoje obete do plynových komôr, nechal ich upracovať sa k smrti, alebo si z nich robil pokusné králiky pre svoje vedecké, no nehumánne bádanie. Z vedeckého hľadiska ho fascinovali najmä dvojčatá, ktoré boli najčastejším predmetom jeho skúmania. Kniha Mengele – Úplný životný príbeh vás odborne a dôsledne prevedie celým osobným aj ,,profesionálnym" životom tohto neslávne známeho lekára, dozviete sa o jeho úteku a živote v Južnej Amerike, ako aj o spôsoboch nacistických „poľovníkov“, ktorí sa ho pokúšali nájsť.

Spomienka na osobnosť jedinečnej ženy Blanky Bergerovej (1914-2009), ktorá neváhala riskovať svoj život na záchranu príbuzných v dobe hrôzy počas druhej svetovej vojny. Postavila sa zoči voči silám zla a podarilo sa jej zachrániť nielen rodinu, ale aj veľa iných. Po vojne sa vysťahovala do Izraela. Tam sa vydala a založila si rodinu. Napriek skromnému štýlu písania vystupuje zo stránok knižky výrazná osobnosť.Táto kniha je o zmobilizovaní úžasnej duchovnej sily, je o inštinktoch, optimizme, odhodlanosti, veľkodušnosti a láske k blížnemu. Keď sa už ostatní poddávali osudu, Blanka neraz úspešne pokračovala v boji o záchranu. Tento pútavý príbeh natoľko zaujal, že ho spracovala aj Slovenská televízia, ktorá ho ako dokument odvysielala v roku 2010. Viac zaujímavých informácií o knihe a o jej autorke, o projekte spojenom s vydaním knihy a vyššie uvedeného dokumentu môžete nájsť na stránke blankabergerova.com.

Mali sme šťastie je priam neuveriteľný skutočný príbeh, inšpirovaný osudmi židovskej rodiny počas druhej svetovej vojny.Je jar roku 1939 a tri generácie rodiny Kurcovcov robia všetko, čo je v ich silách, aby mohli žiť normálny život napriek skutočnosti, že sa blíži tieň vojny. Pri rodinnom stole sa spoločne tešia z očakávaného prírastku do rodiny, riešia zaľúbenosť a nové lásky mladých a nepripúšťajú si ťažkosti, ktoré ohrozujú židov v ich rodnom meste Radom v Poľsku. No čoskoro sa predpokladané hrozby vojny stanú skutočnosťou a rodina Kurcovcov je roztrúsená do ďalekých kútov sveta. Vedení neochvejnou vôľou prežiť a strachom, že sa už nikdy spolu nestretnú, sa každý člen rodiny spolieha na nádej, vynaliezavosť a vnútornú silu.Keď mala George Hunter 15 rokov, dozvedela sa, že pochádza z rodiny pozostalých z holokaustu. Román Mali sme šťastie vznikol z jej neúnavnej snahy odhaliť ohromujúcu a dojímavú históriu jej rodiny.Tento neobyčajný román odzrkadľuje obrovskú túžbu po živote aj v najtemnejších chvíľach dvadsiateho storočia.

Klavirista Wladyslaw Szpilman napísal knihu Pianista krátko po vojne. V Poľsku ju vydali v roku 1946 pod názvom Smrť mesta, ale kvôli poľským stalinistom bola čoskoro stiahnutá z obehu a až po viac ako 50 rokoch vyšla znovu pod názvom Pianista. Rozpráva príbeh rodiny mladého hudobníka židovského pôvodu Wladyslawa Szpilmana v čase, keď hitlerovskí vojaci okupovali Varšavu.Keď v roku 1939 Hitlerove vojská prepadli bez varovania Poľsko, život mladého úspešného pianistu židovského pôvodu sa zmení na nepoznanie: stratí prácu, rodinu i priateľov, prežíva utrpenie vo varšavskom gete, niekoľkomesačné skrývanie sa v bytoch varšavských priateľov a nakoniec povstanie a totálnu deštrukciu Varšavy. Dôležitou postavou v jeho osobnom príbehu je dôstojník wehrmachtu Wilm Hosenfeld, bez ktorého by nebol Wladyslaw Szpilman prežil posledné týždne a dni vojny. Podľa Szpilmanovej knihy natočil rovnomenný film známy americký režisér poľského pôvodu Roman Polański, jeho Pianista získal v roku 2002 Zlatú palmu na filmovom festivale v Cannes a bol ocenený aj niekoľkými Oscarmi. Autobiografického filmu sa Wladyslaw Szpilman nedožil, zomrel 6. júla 2000.

Pravá tvár Anjela smrti. Zrejme najznámejší vojnový zločinec všetkých čias Josef Mengele bol stelesnením chladnokrvnej efektívnosti a vášnivej oddanosti neľudskému až absurdnému režimu. Diabolský lekár zodpovedný za hromadné vyvražďovanie, nepolapiteľný utečenec a neznámy muž pod maskou Anjela smrti naďalej ostáva pre celé zástupy ľudí strašiakom a zdrojom nočných môr.V 80. rokoch minulého storočia bol Mengeleho prípadom poverený David G. Marwell. Ako vedúci špeciálneho vyšetrovania pre americké Ministerstvo spravodlivosti navštívil mnohé z jeho obetí a miesta činu, vďaka čomu sa mu podarilo o Mengelem vytvoriť ešte komplexnejší obraz. Vychádzajúc z vlastných skúseností a moderných vedeckých postupov, Marwell podrobne skúma a odhaľuje zásadné detaily z Mengeleho osobného a pracovného života. Chronologicky zachytáva obdobie jeho vysokoškolského štúdia, ktoré ho priviedlo k dvom akademickým titulom a k sľubnej vedeckej kariére, a tiež roky jeho vojenskej služby – boj v prvej línii a pôsobenie v Osvienčime. Tam prebiehali jeho „výbery“, práve tam poslal na smrť nespočetné množstvo nevinných a jeho „vedecké“ snahy vrátane skúmania dvojčiat traumatizovali alebo zabili množstvo ďalších. Na konci druhej svetovej vojny sa mu podarilo uniknúť a nájsť útočisko v Južnej Amerike.David G. Marwell opisuje priebeh medzinárodného pátrania po nacistickom lekárovi, ktoré sa skončilo na cintoríne v brazílskom Sao Paule, a náročné súdne vyšetrovanie s neodvratnými dôkazmi o jeho konci. Napriek tomu mnohí odmietali uveriť, že je Mengele naozaj po smrti.

Úplné vydanie najznámejšieho denníka na svete pod záštitou Nadácie Anny Frankovej.Trinásťročná Anna Franková sa spolu s rodinou počas druhej svetovej vojny dva roky ukrývala v zadnej časti jednej budovy v Amsterdame. Tesne pred koncom vojny však padla za obeť nacistickému režimu. Anna si zapisovala udalosti od 12. júna 1942 do 1. augusta 1944 a zaznamenala všetko, čo sa okolo nej dialo, aj jednotlivé dni v úkryte. Keď v marci 1944 v Oranžskom rádiu počula výzvu občanom, aby poskytli svoje zápisky do zbierky na historické účely, svoje poznámky začala prepisovať do knižnej podoby. Stihla prepísať podstatnú časť pôvodných listov. Zápisky sa končia textom, ktorý Anna zaznamenala iba pár dní pred tým, ako ju aj jej rodinu našli vojaci a odvliekli do koncentračného tábora. Zápisky sa však zachovali a po vojne sa o ich knižné vydanie zaslúžil Annin otec Otto Frank, ktorý jediný vojnu prežil.

Kniha Vlak na slobodu je skutočným príbehom jedného zo 669 československých detí, ktoré unikli pred holokaustom vďaka záchrannému projektu Nicholasa Wintona. Ivan Backer mal v čase transportov v roku 1939 desať rokov. Jedným z posledných vlakov sa mu podarilo utiecť do Anglicka, kde sa po čase opäť stretol so svojou rodinou. V roku 1944 sa dostali do Ameriky, kde po niekoľkých ťažkých rokoch opäť začali žiť normály a úspešný život. Ivan Backer nikdy nezabudol na svoje židovské korene. Celý život má na zreteli otázku: S akým zámerom som bol ušetrený pred holokaustom? Z vďačnosti za svoju záchranu sa stal horlivým aktivistom za mier a spravodlivosť. V povedomiach ľudí šíri skutočnú pravdu o holokauste v nádeji, aby sa už takáto tragédia nikdy a nikde nezopakovala.

Život a holocaust. Dlouhé mlčení Eriky Bezdíčkové, která jako dívenka přišla v nacistických koncentrácích o většinu rodiny, touto knihou končí. Její autorka se rozhodla promluvit nejen k evropským studentům, kterým dodnes při svých četných přednáškách vypráví o hrůzách totalitních režimů, jimiž sama prošla. Své vzpomínky sepsala do knihy, kterou právě držíte v rukou. Nebylo to pro ni lehké, strašlivé zážitky zůstaly dodnes velmi živé. A spáchané křivdy nelze nijak napravit.Druhé rozšířené vydání.

O osobe Ferdinanda Ďurčanského sa v súčasných médiách zjavuje toľko protirečivých, neraz až nezmyselných posudzovaní, že som venoval čas a námahu tomu, aby som opäť prelistoval svoj archív pozostávajúci z desaťtisíc nemeckých dokumentov a utvoril si fundovaný názor na túto bezpochyby zaujímavú osobnosť slovenských dejín 20. storočia. Výsledok tejto svojej práce tu predkladám slovenskej verejnosti. Pripomínam, že ide hlavne o fakty a posudzovania z nemeckej strany. No nechýbajú v tých dokumentoch ani stanoviská viacerých slovenských politických činiteľov tej doby.Milan S. Ďurica, univerzitný profesor teológie a historických vied, publicista a prekladateľ pôsobil 14 rokov na Pápežskej saleziánskej univerzite v Turíne-Ríme, 35 rokov na historickej Univerzite v Padove a 12 rokov na Univerzite Komenského v Bratislave. Bol poradcom prípravnej komisie Druhého vatikánskeho koncilu.

Titul vyšiel aj v slovenskom vydaní Hľadanie Boha a otázka zmyslu (2009).Psychiatr a neurolog V. E. Frankl a židovský teolog P. Lapide vedli v roce 1984 ve Vídni mezioborový dialog o spáse a uzdravení člověka. Výsledky jejich diskuze doposud nebyly publikovány. Zvláštností připravovaného svazku je především snaha obou autorů zcela se otevřít perspektivě té druhé disciplíny a její vědění využít ve službách hledání pravdy.Oba diskutující se přitom neustále potkávají ve svých osobních náboženských zkušenostech a rozhodujících životních dějinných událostech, jako je např. otázka holocaustu. Podstatnou roli zde hrají základní, existenciální otázky utrpení a vina, ale i láska a smysl života.

Nemecký autor a popredný cirkevný historik vo svojej štúdii ponúka pohľad na problematiku prenasledovania Židov počas druhej svetovej vojny na Slovensku, pričom svoju pozornosť sústreďuje na postoje a aktivity Katolíckej cirkvi, jej predstaviteľov na úrovni Svätej stolice i slovenského episkopátu, súvisiace s vtedajšími udalosťami. Podstatnú časť knihy tvoria dokumenty v originálnom jazyku a v slovenskom preklade; prvýkrát sú pospolu publikované oficiálne texty slovenských biskupov.Treba zdôrazniť, že ako dlhoročný predseda Pápežského komitétu pre historické vedy mal autor možnosť analyzovať niektoré dokumenty z Archívu Kongregácie pre mimoriadne cirkevné záležitosti. Pôvodne kniha vyšla v nemčine (2003) a v taliančine v Libreria Editrice Vaticana (2004). Slovenský preklad bude preto zaiste zaujímavým príspevkom z cudzieho prostredia k odbornej diskusii a lepšiemu poznaniu okolností tragédie židovského obyvateľstva a vôbec dejín prvej Slovenskej republiky v rokoch 1939-1945. Zaujímavosťou je, že kniha vyšla práve v čase, keď bol je autor, kardinál Brandmüller, na niekoľkodňovej návšteve Slovenska.

Na začiatku sa Penny Goodrichová zaľúbila do Eddieho Shaffera, a keď sa naskytla šanca, využila ju, aby sa mohla stať súčasťou jeho života. Začalo sa to nádejou, že aj on bude milovať ju a možno ju raz požiada o ruku. Ale toto semienko nádeje nekontrolovateľne prerástlo do prekvapivého a zamotaného príbehu, odhalilo tajomstvá a úplne zmenilo jej život.Ocenená autorka Lynn Austinová zručne a citlivo opisuje dlhé obdobie čakania na blízkych, ktorí sú na fronte... a tiež neočakávané zázraky, ktoré zjavujú prítomnosť a lásku Boha dokonca aj vtedy, keď mlčí. „Dej príbehu sa odohráva striedavo v židovskej časti Brooklynu a v maďarskej Budapešti práve v čase, keď sa svet zmieta uprostred hrôz druhej svetovej vojny. Pred našimi očami sa postupne rozplietajú príbehy troch rodín, ktorých osudy zviedla dokopy práve tragédia a bolesť.“

Annelies Marie Franková (12. června 1929 – březen 1945) v roce 1933 s rodiči uprchla z Německa do Amsterodamu, kde se rodina od roku 1942 skrývala v půdním bytě. Dospívající Anne psala od 12. června 1942 do 4. srpna 1944 deník.Po prozrazení skrýše byla rodina odvezena do koncentračních táborů v Německu, přežil jen otec. Anne zahynula v Bergen-Belsenu. Po válce otec deník vydal, byl přeložen do mnoha jazyků a zdramatizován. Toto české vydání obsahuje poprvé nově nalezené a dosud nepublikované stránky.

Kniha obsahuje výbor z myšlenek a meditací známé karmelitky, filozofky Edity Steinové, která byla pro svůj židovský původ zavražděna v Osvětimi nacisty a roku 1998 svatořečena. Tyto myšlenky nám představují její duchovní vývoj ústící až v mystický vztah ke Kristu a vedoucí k touze přinést smírnou oběť za záchranu Německa a na usmíření mezi židy a křesťany.Publikace je rovněž opatřena stručným životopisem Edity Steinové, který se zejména snaží nahlédnout do nitra této jedné z největších postav 20. století.

Příběh holandského misionáře, který v dobách železné opony neohroženě pašoval duchovní literaturu do komunistických zemí. Příběh holandského misionáře, který pašoval Bible do zemí za "železnou oponou". Na těchto cestách často zažil zázračné vedení a ochranu, zejména na hraničních přechodech. Jeho aktivita se posléze rozšířila na Čínu, Vietnam a další oblasti Asie. Bratr Andrew také brzy začal s návštěvami Afriky, Kuby, Střední a Jižní Ameriky. Počet zemí, kde takto podporoval křesťany, nakonec přesáhl číslo šedesát. A tak se z původně malé holandské misie bratra Andrewa v průběhu let stala mezinárodní organizace nazvaná Open Doors s kancelářemi ve dvaceti zemích světa a dvěma sty pracovníky na plný úvazek. Kniha Pašerákem ve službách Nejvyššího, která popisuje začátky služby bratra Andrewa, byla poprvé vydána v roce 1967. Od té doby byla přeložena do více než třiceti jazyků a počet výtisků těchto vydání přesáhl deset milionů.

Skoro polovinu života strávila Corrie ten Boom cestováním po celé zeměkouli, spala v tisíci různých postelí, všechny své věci měla jen po kufrech, a to všechno proto, aby naplnila své poslání: říci lidem po celém světě, že Ježíš Kristus je živý.Svými zkušenostmi z koncentračního tábora, kde zahynuli všichni ostatní členové její rodiny, byla předurčena, aby nesla zvěst o odpuštění. O odpuštění, k němuž člověk sám nemá sílu.

Vlastní životopis. Autobiografické svědectví, které mapuje naše moderní dějiny. Autorovy osudy v mnohém připomínají cesty, kterými se ubírala církev a celá společnost v období po druhé světové válce.

Učitel lásky k lidem, mučedník svobody. Často slýcháme mluvit o "novinářské etice". Žel, tento pojem zůstává většinou jen ozdobným rčením, které si málokdo zúčastněný bere k srdci...P. Titus Brandsma, holandský karmelitán, spisovatel a novinář, umučený za II. sv. války v Dachau je zářivý příklad věrnosti k pravdě ve sdělovacích prostředcích za obzvlášť těžkých okolností. Nejen že se nenechal "koupit" v době, kdy pravda byla "ve psí" a kdy mnozí tak selhávali za mísu čočky, ale neváhal dát za svůj ideál, za lásku k pravdě a ke svobodě i svůj život.Kniha líčí jeho strhující zápas v postavení duchovního vůdce katolických novinářů v době okupace Holandska, jeho mučednickou smrt v koncentračním táboře a posléze jeho vítězství, když byl Janem Pavlem II. postaven na oltář jako partner "patrona našeho století" sv. Maxmiliána Kolbeho.

Liesel Memingerová prichádza do nemeckého mestečka Molching, kde ju čakajú adoptívni rodičia. Postupne si zvyká na krik a výčitky novej mamy Rosy i na láskavosť nového ocka Hansa. Liesel si nachádza priateľov – aj toho najlepšieho, ktorý sa do nej zaľúbi. Zoznamuje sa so slovami, učí sa ich čítať i zapisovať. A hoci by to od nej asi nik nečakal, kradne knihy. Na všetko, čo vnímavá Liesel prežíva, však dopadá tieň Adolfa Hitlera, ktorý vládne Nemecku a nepochybne aj srdciam väčšiny jeho obyvateľov. Jej ocko nacistickému poblázneniu odolal a Liesel sa čoskoro naučí rozlišovať medzi svetom „tam vonku“, kde treba na požiadanie hajlovať či vešať zástavy so svastikami, a svetom „vnútri“, v dome, kde sa v pivnici ukrýva mladý židovský utečenec. Blíži sa koniec vojny, život je čoraz ťažší a Smrť, rozprávač strhujúceho príbehu Liesel Memingerovej, má čoraz viac práce. Jeho pohľad sprevádza čitateľov od prvej stránky po poslednú a prifarbuje ju melanchóliou i čiernym humorom.

Komiksové vydanie najznámejšieho denníka, vydané pod záštitou Nadácie Anny Frankovej. Trinásťročná Anna Franková sa spolu s rodinou počas druhej svetovej vojny dva roky ukrývala v zadnej časti budovy v Amsterdame. Tesne pred koncom vojny však padla za obeť nacistickému režimu. Anna si zapisovala udalosti od 12. júna 1942 do 1. augusta 1944 a zaznamenala všetko, čo sa okolo nej dialo, aj jednotlivé dni v úkryte. Keď v marci 1944 v Oranžskom rádiu počula výzvu občanom, aby poskytli svoje zápisky do zbierky na historické účely, svoje poznámky začala prepisovať do knižnej podoby. Stihla prepísať podstatnú časť pôvodných listov a po vojne sa o ich knižné vydanie zaslúžil Annin otec Otto Frank, ktorý ako jediný z rodiny vojnu prežil.

Skutočný príbeh z druhej svetovej vojny o prežití, odhodlaní a odpustení. Jedno májové popoludnie roku 1943 sa americký bombardér zrútil do Pacifiku a zmizol. Zostali po ňom len roztrúsené trosky a mastné fľaky oleja, benzínu a krvi. A potom sa to stalo – na hladine sa objavila niečia tvár. Bola to tvár mladého nadporučíka, bombometníka, ktorý sa úpenlivo snažil dostať sa k záchrannému člnu a vliezť doň. Bol to začiatok jednej z najneobyčajnejších odyseí druhej svetovej vojny. Nadporučík sa volal Louis Zamperini. V detstve bol prešibaným a nenapraviteľným delikventom, vykrádačom domov, gaunerom, čo utekal z domu a vyvážal sa vlakmi načierno. Ako tínedžer sa vo svojej vzdorovitosti preorientoval na beh a objavil v sebe zázračný talent, ktorý ho dostal až na olympiádu v Berlíne a vďaka ktorému mal jednu míľu za štyri minúty na dosah ruky. Keď však vypukla vojna, z atléta sa stal letec. Vydal sa na dráhu, ktorá ho doviedla k leteckej pohrome, na malý nafukovací čln a nekonečne šíre otvorené more. Zamperiniho unášal prúd v člne, ktorý sa ledva udržal nad vodou, a on musel o hlade a smäde odolávať žralokom, nepriateľskému letúnu a neskôr ešte oveľa ťažšej skúške. Zamperini na pokraji síl čelil zúfalstvu duchaplnosťou, utrpeniu nádejou, odhodlaním a humorom, brutalite vzdorom. Či už osud Louisovi prial, či hádzal polená pod nohy, vždy závisel od jeho pevnej vôle napnutej do krajnosti. Laura Hillenbrandová je vo svojej novej a dlho očakávanej knihe rozprávačkou s rovnako hutným a prenikavým štýlom, akým sa preukázala v knihe Seabiscuit: Americká legenda. Nezlomený, nezabudnuteľný príbeh o púti človeka až do krajností, je svedectvom o nezlomnosti ľudskej duše, tela i ducha.