Kresťanské knihy

Ja som vzkriesenie a život. Stratu blízkeho človeka prirodzene vnímame ako bolestnú skúsenosť. Pre kresťanov však smrť neznamená koniec. Žijeme v nádeji, že náš milovaný blízky po prekročení prahu večnosti zakúsi dokonalú radosť v spoločenstve s Ježišom.Brožúrka sestry Anny Mátikovej je užitočnou pomôckou pre všetkých, ktorí túžia sprevádzať svojich zosnulých modlitbami a prejaviť im tak svoju lásku. Obsahuje osemdňovú pobožnosť, ktorá nás prevedie prvými dňami po odchode blízkej osoby. Vhodným časom na jej vykonanie je aj začiatok novembra, keď si osobitne pripomíname našich zosnulých.

Dotlač obnovenej slovenskej verzie z roku 2008.Pohrebná liturgia je úzko spätá s prežívaním veriacich. Jej cieľom nie je len modlitba za zomrelého, ale taktiež prebudenie viery a nádeje u členov jeho rodiny a účastníkov pohrebu.Cirkev sa modlí a verí: „Očakávam vzkriesenie mŕtvych a život budúceho veku.“ Pohrebné obrady sú posvätným úkonom, pri ktorom Cirkev zveruje Bohu svojich bratov a sestry vo viere, vyznáva svoju vieru a uznáva Božie pôsobenie v živote človeka.Utrpenie, smrť a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista sú vzorom života kresťana. Obradmi, ktoré sprevádzajú rozlúčku so zosnulými, spoločenstvo veriacich slávi nielen spásu, ktorú pre nás získal Kristus, ale nás aj zjednocuje s príbuznými, priateľmi a známymi, s ktorými zosnulí bratia a sestry prežívali časť svojho života, práce, vzťahov, citov a viery v Boha.Kresťanská liturgia pohrebu je slávením Kristovho veľkonočného tajomstva, pri ktorom sa Cirkev modlí za svoje deti, začlenené sviatosťou krstu do smrti a zmŕtvychvstania Ježiša Krista.Preto Cirkev ako súcitná matka svojimi modlitbami a prinášaním obety svätej omše chce byť pre zomrelých duchovnou pomocou a pre pozostalých útechou i nádejou v ich žiali, že všetci pokrstení v Krista raz vstanú k novému životu. Druhý vatikánsky koncil v konštitúcii o liturgii vyjadril požiadavku revízie pohrebných obradov takým spôsobom, aby výstižnejšie vyjadrovali veľkonočnú povahu kresťanskej smrti a zároveň zohľadnili tradície miestnej cirkvi (porov. Sacrosanctum concilium, bod 81). Na základe tohto a ďalších nariadení Konferencia biskupov Slovenska ponúka vydanie pohrebných obradov, rozšírené a upravené o nové schémy, ktoré zohľadňujú nové pastoračné potreby a vystihujú miestne zvyky.

koženková obálka. Evanjelickej cirkevnej verejnosti sa dostáva do rúk v poradí štvrtý funebrál ako zbierka piesní, určených pre spev na pohreboch. Vo väčšine našich cirkevných zborov bolo a v mnohých aj doposiaľ je pekným zvykom spievanie pred pohrebom. Piesne a modlitby nového Evanjelického funebrála možno použiť aj pre tieto príležitosti v rodine zosnulého, v dome smútku, alebo v zborových priestoroch.

V pastoračnej činnosti majú pohreby veľký význam. Pohrebný príhovor je z toho hľadiska dôležitým prvkom v pohrebnom obrade, pretože má prehĺbiť v človeku pohľad viery na ľudský život. Mať po ruke niekoľko myšlienok preto padne vhod každému kazateľovi. Každý takýto pohrebný príhovor môžeme doplniť aj vhodným príkladom. Práve ním môžeme lepšie vyjadriť niektorú náboženskú pravdu, alebo niečo pripomenúť zo života toho alebo tej, ktorým vzdávame poslednú úctu. Možno práve ním dokážeme niekoho osloviť alebo posilniť jeho vieru.

Balené po 10 ks.

Kniha prof. Piťhy "O pohřbech a pohřbívání" ve své první části nabízí s nadhledem a v neformálním tónu historizující přehled o posledních věcech člověka, se kterými se většina lidí setkává v rozpoložení smutku ze ztráty, úzkosti z osamění a pocitu bezmoci. Slova duchovní útěchy v souboru promluv a kázání z let 2001-2022 v druhé části knihy jsou nejen povzbuzením pro pozůstalé, ale i příkladem pro budoucí kazatele, jak při posledním rozloučení citlivě formulovat lidské i Boží odpuštění a projevem pokory dojít ke smíření s nevyhnutelným a k víře v pokračování života.

Kniha pohrebných obradov vydaná v roku 1976. V prvej časti sa nachádzajú obrady v slovenskom jazyku a v druhej v maďarskom.

Balené po 100 ks.

Vybrané aspekty pohrebných kázní. Dôvod napísania tejto knihy: Na Slovensku je ročne 51000 – 54 000 pohrebov. Ak by na jednom bolo len 50 ľudí, tak sa dostávame k číslu, ktoré ukazuje, že za rok sa pohrebov zúčastní skoro polovica populácie Slovenska. Pohrebné reči a kázne sú veľká príležitosť pre komunikáciu s veriacimi i tými, ktorí svoju nádej v Krista nevkladajú. Plné využitie tejto príležitosti ku komunikácii prispeje k spracovávaniu straty z perspektívy viery a zefektívni misijné úsilie cirkví. Kvôli lepšiemu preniknutiu do možností pohrebných kázní som roku 2008 robil terénne analytické pozorovania v jednom slovenskom krematóriu na vzorke 100 pohrebov. Sledoval som, ako pracujú duchovní jednotlivých cirkví, ale aj občianski rečníci a dospel som k záveru, že pohrebné kázne a reči majú priestor pre zlepšenie svojej kvality. Ako jeden z príkladov môžem uviesť pohreb, na ktorom mal pán farár pekne vypracovanú biblistiku v pozadí svojej kázne, ale pozostalí to vnímali takto: „Pán farár tam musel povedať to svoje, ale my by sme boli radšej, keby povedal viac o Miškovi.“ Tento dojem vznikol preto, lebo neboli schopní spojiť si to, čo povedal pán farár so svojou situáciou. Nevideli, že im prináša niečo, čo má pre nich zmysel.Ak si to nedokážu spojiť účastníci pohrebu, musí sa o to pokúsiť duchovný. Ale to nie je jediná črta, ktorú by bolo dobre skvalitňovať.

Kázne, príhovory a rozlúčky pri pohreboch a pietnych príležitostiach.

Pohrebné homílie.

Rozmer: 47,5 x 32 cm

Pomôcka pre pohrebné príhovory.

Kniha O smrti a pohřbívání přináší úvodní vhled do doposud opomíjené problematiky. Věnuje se tématu smrti, představám o možné posmrtné existenci, pohřbívání a truchlení v současné české společnosti. Pro získání plastičtějšího obrazu i správných interpretací dnešního stavu autorka připomíná i starší období. Věří totiž, že bez jejich znalosti nelze současnou situaci uspokojivě vysvětlit.Kniha tak přispívá k zodpovězení mnoha aktuálních otázek:Jak se dnes Češi vyrovnávají s vlastní smrtelností?Liší se výrazně představy a postupy věřících a nevěřících osob?Věří Češi v posmrtnou existenci?Jak mrtvé pohřbíváme a co to o společnosti vypovídá?Jak se jedinci a společnost vypořádává se smutkem po smrti blízkého?Proč se rozšiřuje pohřbívání bez obřadu a o čem tento fenomén vypovídá?Vznikají nějaké nové formy pohřebních rituálů?