Biblické romány

Poľský spisovateľ Jan Dobraczyński známy na Slovensku svojím románom Otcov tieň, predkladá čitateľovi Nikodémove listy. Nikodém, postava známa z Biblie, je teraz rozprávačom vlastného príbehu. Nikodém píše listy svojmu priateľovi Justovi, ktorému opisuje udalosti okolo učiteľa z galilejského Nazareta. Nikodém, pravoverný farizej, sa dostane k rabbimu Ježišovi, od ktorého dúfa uzdravenie svojej manželky. Celá židovská veľrada, a sám Nikodém, hľadajú odpovede na Ježišovo pôsobenie. Jan Dobraczyński v knihe Nikodémove listy excelentne vykresľuje vnútornú premenu Nikodéma. Zároveň autenticky približuje atmosféru vtedajšej doby a miesta, ktoré je ovladané Rimanmi a Pontským Pilátom.

Biblický román. IŠLA KU STUDNI PO VODU, AKO VŽDY. NO NAŠLA TAM NIEKOHO, KTO NAVŽDY ZMENIL JEJ ŽIVOT.Mara je mladé dievča zamilované do Jesseho, svojho priateľa z detstva. Príbuzní jej však dohodnú sobáš s iným, oveľa starším mužom, a tak sa jej sny rozbijú na márne kúsky. Začína žiť život, ktorý vôbec nie je podľa jej predstáv. Mara je vydaná na milosť a nemilosť mužov. Tí ju často chcú len využiť, preto musí bojovať o prežitie. Kto boli tí muži, ktorí jej prišli do cesty? A aké boli okolnosti, ktoré určovali jej život? Stretne niekedy muža, ktorý ju zachráni? Príbeh Samaritánky pri Jakubovej studni je plný nádeje a vykúpenia. Tvorivá spisovateľka Diana Wallis Taylor nám vo svojom románe dáva nahliadnuť do života ženy pri studni. Autorka verne zobrazuje život žien v časoch Ježišovho účinkovania a otvára okno do fascinujúceho sveta. Bohatý opis krajiny, životného štýlu a rituálov sa ľahko prelína s emocionálnym a veľmi osobným príbehom jednej ženy, ktorá sa zúfalo snaží povzniesť nad ťažké okolnosti svojho života. Diana Wallis Taylor je výbornou rečníčkou, organizuje workshopy v oblasti písania poézie. Publikovala mnoho článkov a poviedok, získala ocenenia za básnickú tvorbu a texty k hudbe. Žije v Kalifornii.

Jacomuzzi si vo svojom románe Všetko sa začalo v Galilei nevolí cestu rebelského prepracovania, ktoré mení tento príbeh všetkých príbehov podľa svojej ľubovôle. Volí si, naopak, omnoho ťažšiu cestu vernosti evanjeliovým príbehom. Jeho román nie je apokryfom o Kristovi. Skôr ide o kanonický román. Pre spisovateľa je to náročné podujatie, pretože to znamená, že sa musí vzdať skratiek a pohodlných únikov pred problematickými otázkami, je nútený vyrovnať sa s každým znepokojivým momentom onoho príbehu a vidieť vlastnými očami tie udalosti a tie činy, ktoré sa týčia ako nezmazateľné míľniky v dejinách sveta."Išli sme z Betsaidy, z Kafarnauma, z krajov nad Galilejským morom. Môj brat Šimon nebol s nami; zostal doma, aby sa venoval loďke a rybolovu. Stretli sme tých. čo šli z Nazareta, ale neputovali sme spolu. Z diaľky sme zbadali množstvo ľudí. Ďalší išli pred nami a za naším chrbtom prichádzali ešte ďalší. Horúčava bola obrovská, ale všetci akoby sa náhlili. Zmocňoval sa ich zvláštny nepokoj. Aj tých, čo už dorazili k brehu rieky. Zdalo sa, akoby sa nedokázali zastaviť. Stále sa hýbali, bez oddychu. Obkľučovalo nás ovzdušie vzrušeného chvenia, bolo počuť hlasy, plač. radostné výkriky, vzývania. Akoby sa cez celý obzor mala prehnať krútňava a všetko sa dávalo do pohybu podľa nečakaného kľúča. Všetko, ľudia i skaly si hľadali nové miesto, nové umiestnenie. Alebo to boli iba moje vidiny? Je to akoby sa po dlhom spánku. " pomyslel som si, „svet dal opäť do pohybu. Kto velí tomu hlasu kričať tak mocne, až odvaľuje kamene na púšti a pobáda na pochod celé národy?" Iba slnko nehybne bdelo ako ohnivá päsť v srdci oblohy. Otočil som sa, aby som sa rozhliadol. Boli tam muži i ženy, mýtnici, vojaci, prostitútky. Prichádzali v oddelených skupinách a určite pochádzali z rozličných častí izraelskej zeme, lebo som počul rôzne jazyky a nárečia. Keď sme už boli pri Jordáne a sedeli sme, opierajúc sa o balvany na brehu, všimol som si, že v zástupe boli zamiešané, no pritom ľahko rozoznateľné aj skupinky farizejov a zákonníkov, a tiež saducejov."