Prírodné vedy

„Prečo?" sa nepýtajú iba deti, aby dokonale otrávili svojich rodičov, ale od nepamäti sa to pýtajú aj myslitelia, filozofi a vedci. Je to nesmierne dôležitá otázka, a len vďaka nej dnes vieme o svete pomerne veľa, alebo si to aspoň myslíme.Samuel Kováčik, fyzik, ktorý stojí za projektom Vedátor_sk, rozpráva o vede fascinujúcim spôsobom. A to bez jediného vzorca či rovnice. Vysvetľuje bežné veci okolo nás - prečo je rastlina zelená, prečo Mesiac nespadne, ako vzniká dúha, odkiaľ sa berú oblaky či snehové vločky, prečo máme ročné obdobia. Pre niekoho to môže byť nuda, no pre Samuela sú to obyčajné zázraky a pre rodičov to môžu byť odpovede na detskú otázku - „prečo?"

Je možné, aby nevinne pôsobiaca obilnina stála za väčšinou bežných zdravotných problémov? Ľahšie tomu uveríte po zistení, že zjedenie dvoch krajcov celozrnného chleba zvýši hladinu cukru v krvi viac, než keby ste zjedli dve polievkové lyžice cukru. Práve tomuto fenoménu sa venuje kniha amerického kardiológa, ktorá je v Spojených štátoch už druhý rok najpredávanejším titulom o zdravej výžive. Chlieb, pečivo, pizza, cestoviny – pšenica je v našej strave všadeprítomná. Zlatožlté zrno však poškodzuje naše zdravie a stojí za hromadením tuku. Za posledných päťdesiat rokov sa pšenica tak geneticky zmenila, že s pôvodnými odrodami nemá veľa spoločného. Nová pšenica robí ľudí tučnými, podporuje diabetes ako aj starnutie, poškodzuje srdce a mozog a škodí pleti. Doktor William Davis predstavuje alternatívu a spôsob, ako byť zdravý a štíhly bez pšenice. Od zavedenia nových zdravotných odporučení v sedemdesiatych rokoch, ktoré boli zamerané na zníženie podielu tuku v strave, sa v Spojených štátoch objavil zvláštny fenomén: Američania začali rapídne priberať, zhoršilo sa ich zdravie a zvýšilo riziko cukrovky. Potom, čo dvom tisíckam svojich pacientov odporučil úplne vynechať pšenicu, prišiel autor knihy k prekvapivému záveru, že epidémiu obezity nevyvolal cukor, tuky ani sedavý spôsob života, ale práve pšenica. Kedysi nevinná potravina výrazne zvyšuje hladinu cukru v krvi a vyvoláva závislosť, keď sa ako na tobogáne striedajú cykly hladu, prejedania a únavy. Autor predkladá presvedčivé dôkazy pre vylúčenie pšeničných produktov z našej stravy a ponúka spôsoby, ako to urobiť čo najľahšie a bez rizika, že sa vrátime k nezdravým návykom. Svoje tvrdenia podporuje skúsenosťami z vlastnej praxe, ako aj množstvom vedeckých štúdií z posledných desaťročí.

Priekopnícka biologička sa vyrovnáva so svojou rolou v najväčšom vedeckom objave našej doby: lacného, jednoduchého spôsobu prepísania genetického kódu, s takmer neobmedzeným prísľubom a nebezpečenstvom. Žiadna technológia od čias atómovej bomby nevyľakala svojich vynálezcov natoľko, aby varovali svet pred jej používaním. Teda, až do roku 2015, kedy biologička Jennifer Doudnaová vyzvala k celosvetovému moratóriu na používanie nového nástroja na úpravu génov, zvaného CRISPR revolučnej technológie, ktorú pomohla vytvoriť pre vytváranie dedičných zmien v ľudských embryách. CRISPR ako najlacnejší, najjednoduchší a najúčinnejší známy spôsob úpravy DNA, nám môže poskytnúť liek na HIV, dedičné choroby, niektoré druhy rakoviny a pomôcť nám riešiť svetový hladomor. Lenže aj tie najnepatrnejšie zmeny v DNA môžu mať nespočetné množstvá nepredvídateľných dôsledkov nehovoriac už o etických a spoločenských dopadoch zámerne zmutovaných embryí kvôli vytvoreniu lepšieho ľudstva. V spolupráci so svojím vedeckým kolegom Samom Sternbergom líči Doudnaová vzrušujúci príbeh o svojom objave a zápalisto dokazuje, že so schopnosťou prepísať kód života sa spája nesmierna zodpovednosť. Ukazuje, že s CRISPR sme účinne prevzali kontrolu nad evolúciou. Čo s touto obrovskou mocou urobíme?

Miluj svoju rodinu, staraj sa o tých, ktorí sú ti zverení, nikdy sa nevzdávaj a neprestávaj sa hrať – to sú zásady vlkov. Empaticky sa starajú o starých a ranených druhov, láskavo vychovávajú svoje potomstvo a pri hre vedia na všetko zabudnúť. Vlky premýšľajú, majú predstavy, robia si plány, inteligentne komunikujú navzájom a – podobajú sa nám viac ako ktorýkoľvek iný živý tvor. Elli H. Radingerová, uznávaná nemecká odborníčka na vlky, rozpráva napínavé príbehy, ktoré sú vzorovým príkladom zmyslu pre rodinu, dôvery, trpezlivosti, manažérskych schopností, pozornosti, správania v prípade nezdaru alebo smrti. Prináša úžasné a dosiaľ neznáme poznatky o živote vlkov a tvrdí, že vlky by boli lepšími ľuďmi.

Ohromujúce pohľady na tajomné univerzum z pera najznámejšieho nemeckého lesníka.Peter Wohlleben vie ako nikto iný príťažlivo zdôvodniť napínavé hlavolamy prírody. Vysvetľuje, ako sa navzájom ovplyvňujú jednotlivé druhy zvierat a rastlín, ale tiež ako človek pretvára prírodu. Peter Wohlleben nám rozpráva o tejto zázračnej súhre a aj o komplikovanosti a zraniteľnosti nášho životného prostredia. Všetko je filigránsky vyvážené a jemne vyskladané ako hodinový stroj – a každá, hoci aj nepatrná zmena alebo vychýlenie môže mať neočakávané či ďalekosiahle následky. Napríklad jesenné opadávanie listov na severnej pologuli spôsobuje, že naša Zem sa otáča o čosi rýchlejšie a zimné dni sa skracujú. A viete, že dobrácke dážďovky regulujú stavy diviakov? Štetináče prehltnú spolu s lahôdkou aj pľúcne červy, ktoré vážne ohrozujú ich zdravie a pre potomstvo môžu byť smrteľné. Na príklade klimatických zmien Peter Wohlleben vysvetľuje, aké fatálne následky môžu mať zásahy človeka do prírody. Stromy v tomto prípade ťahajú za kratší koniec, potrebujú celé stáročia, aby unikli pred otepľovaním Zeme a usadili sa na chladnejšom severe. Napínavá kniha prináša mnoho vysvetlení a čitateľ ju nepustí z rúk.Peter Wohlleben prináša prírodu, ktorá ľudí obklopuje, až k nim domov. Má svojský, napínavý, dych vyrážajúci a jednako zrozumiteľný štýl. Píše s toľkým citom, že čitateľ z každej vety cíti jeho lásku k prírode a popritom aj skúsenosti lesníka. Darí sa mu dojímať ho príbehmi obyvateľov lesa a lúk, aby s otvorenými očami hlbšie vnímal symbiózu stromov a húb, prácu „lesnej polície“, ako nazval mravcov, a učenie vlkov, ktoré vštepujú potomstvu, že havrany sú priatelia. Peter Wohlleben je najznámejší nemecký lesník, ktorý v najnovšej knihe Tajomné pradivo prírody prístupným spôsobom približuje čitateľovi, ako v prírode funguje krehká spolupráca medzi zvieratami a rastlinami. Hneď na začiatku autor rozpráva o vlkoch a vysvetľuje, prečo je dôležité, aby znovu osídlili lesy strednej Európy. Vedeli ste, že výskyt vlka môže ovplyvniť korytá riek? Vďaka projektu v Yellowstonskom parku lesníci a odborníci pochopili, ako niektoré živočíšne druhy pretvárajú obraz prírody. Ďalším neuveriteľným poznatkom je zistenie,¬ že dážďovky ovplyvňujú stavy diviakov v našich lesoch.Autor vo svojich knihách nepresviedča čitateľa o vlastnej pravde, len príťažlivo rozpráva o svojich zážitkoch a skúsenostiach a popritom navrhuje riešenia, ktoré si zaslúžia pozornosť verejnosti. Ako výstižne poznamenal Thomas Becker v prílohe denníka Spiegel: „Wohlleben premieňa prírodovedné poznatky na emócie.“

„Prečo?" sa nepýtajú iba deti, aby dokonale otrávili svojich rodičov, ale od nepamäti sa to pýtajú aj myslitelia, filozofi a vedci. Je to nesmierne dôležitá otázka, a len vďaka nej dnes vieme o svete pomerne veľa, alebo si to aspoň myslíme.Samuel Kováčik, fyzik, ktorý stojí za projektom Vedátor_sk, rozpráva o vede fascinujúcim spôsobom. A to bez jediného vzorca či rovnice. Vysvetľuje bežné veci okolo nás - prečo je rastlina zelená, prečo Mesiac nespadne, ako vzniká dúha, odkiaľ sa berú oblaky či snehové vločky, prečo máme ročné obdobia. Pre niekoho to môže byť nuda, no pre Samuela sú to obyčajné zázraky a pre rodičov to môžu byť odpovede na detskú otázku - „prečo?"

Kniha jednoduchou, pútavou a často aj vtipnou formou vysvetľuje základné princípy živého aj neživého sveta – od palív a drahokamov cez lieky či doping a končiac trebárs oplodnením alebo ohňostrojom. Lákavým štýlom vysvetľuje javy, ktoré nás obklopujú v každodennom živote a ponúka odpovede na otázky, ako napr.: Čo je sladšie ako cukor? Ako vidia a cítia rastliny? Kde všade je možný život? Aká je chémia lásky? Prečo hnojíme výbušninou?Autor Peter Szolcsányi, popularizátor prírodných vied, dlhodobo publikuje zaujímavé články o chémii v časopise .týždeň. Prvýkrát články vychádzajú spoločne v tejto jedinečnej knihe.Ak vás zaujíma, ako funguje okolitý svet optikou molekúl a ich reakcií, ak radi čítate o vede, táto kniha je pre vás!

Už od nepamäti si ľudstvo kladie tieto otázky: „Odkiaľ pochádzame a kam smerujeme? Čo je zmyslom našej existencie? Máme nesmrteľnú dušu?“ a „Existuje Boh?“ Ak aj ty na nehľadáš odpoveď, ale náboženské knihy sa ti zdajú byť príliš ťažkopádne a známa odpoveď „42“ príliš kryptická, tak je táto poviedka ako stvorená pre teba. Možno ti neodhalí „svätú pravdu“, ale určite ťa inšpiruje k vlastným kreatívnym úvahám.

Prečo sneh pod nohami vŕzga? Prečo nikdy nevidíme padať rosu? Komu zobral Kolumbus vietor z plachiet? Ako vytvára husľový sláčik hudbu? Sú veľrybie piesne naozaj piesne? Čo všetko urobil Einstein v zázračnom roku 1905? Ktoré čísla sú väčšie, nepredstaviteľne veľké alebo nevýslovne veľké? Prečo je teflonová panvica lepšia ako obyčajná? Odkiaľ máme bryndzové halušky? Sú moria námesačné? Kde má brehy Golfský prúd? Prečo je nebo modré? Prečo je dúha kruhová?

Po výraznom čitateľskom úspechu knihy Jeden výdych koňa vychádza vo vydavateľstve W PRESS ďalšia kniha Martina Mojžiša Dva hrby ťavy. Nájdete v nej odpovede na zaujímavé otázky, ako napríklad: Kto sú najväčšie celebrity medzi číslami? Dá sa človeku vidieť do hlavy? Načo slúži pri meraní tlaku fonendoskop? Ako zapadá Mickey Mouse do Darwinovej evolučnej teórie? Prečo Inkovia nedobyli Španielsko? Koľko dimenzií má vesmír? Ako sa dá nakresliť 1,2618595...rozmerný obrázok? Prečo sa vodík nevolá kyslík? Dá sa v skoku o žrdi prekonať desaťmetrová hranica? Prečo sa plavecké rekordy uvádzajú nepresne? Kde sa pretínajú rovnobežky? Ktoré pravdy sú naozaj hlboké? Šíri sa tma rýchlejšie ako svetlo? Koľko Nobelových cien má hélium? Mohli jaskynní ľudia faxovať? Načo je slovám toľko hlások?

Annales historici Presovienses (AHP) je vedecké periodikum Inštitútu histórie Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove a Centra excelentnosti sociohistorického a kultúrnohistorického výskumu Prešovskej univerzity v Prešove. AHP uverejňuje príspevky z histórie a príbuzných vedných odborov. Sústreďuje sa najmä na publikovanie najnovších výsledkov vedeckého výskumu bádateľov zo Slovenska i zo zahraničia.

Příprava jídla a jeho konzumace je pro většinu z nás oblíbenou činností. Ne nadarmo vychází neustále velké množství nejrůznějších kuchařských knih plných tradičních či experimentálních receptů. Vaření je však především chemický proces, a má proto s chemií mnoho společného. V knize žádné nové recepty nenajdete, zato se dozvíte o potravinách spoustu zajímavostí - od jejich chemického složení pres důvod klepání řízku až po to, proč si červ vybere vždy to nejkrásnější jablko. Nemalý prostor je věnován také nejrůznějším chemickým látkám (lidově zvaným „éčka“), které se do potravin přidávají. Autor, profesor biochemie, je neobhajuje, ale uvádí na pravou míru některé názory na jejich přehnanou nebezpečnost.

Kúsky reality sú aj nie sú pokračovaním Obyčajných zázrakov. Kým Obyčajné zázraky sú o fyzike obyčajných vecí – stromoch, oblakoch, iskrách, teda o základoch klasickej fyziky, Kúsky reality je kniha o najpodivnejších javoch, ktoré skúmame – o cestovaní v čase, vzniku vesmíru, štruktúre priestoru. Je o dvoch pilieroch modernej fyziky – teórii relativity a kvantovej fyzike.Táto kniha je o čase, priestore a ľuďoch. Nielen tých, ktorí sa ich výskumom zaoberali, ale nás všetkých, ktorým čas a priestor poskytujú základné ihrisko našej existencie. Takéto poznávanie vie človeka nadchnúť aj vyčerpať, tak sa riadne pripravte – čaká nás veľká jazda!

Ako chutí tarantula či kvety petúnie? Kvety petúnie sú jemne pikantné a kvety sedmokrások príjemne aromatické. Poučná aj zábavná kniha rozhovorov s 25 slovenskými vedcami, vedkyňami a odborníkmi, ktorí sa venujú výskumu v oblastiach od astrofyziky cez medicínu či vývoj bioplastov až po skúmanie nových zdrojov potravy a ich nutričnej hodnoty. Zistíte v nej napríklad to, koľko ton materiálu z meteoritov a komét dopadne ročne na Zem, ako sa v Košiciach vyvíja 3D tlač titánových skeletov, ktoré môžu nahradiť kosti, a ako vyzerá elektrická aktivita v mozgu pri rozmýšľaní.Aj slovenskí vedci skúmajú oblasti, ktoré prinášajú svetový pokrok. Robia výskum v odvetviach, aké by vám ani nenapadli a výstupy z ich skúmania môžu byť užitočné pre váš každodenný život. Redaktorka Denníka N Zuzana Vitková vedcom a vedkyniam položila otázky, vďaka ktorým vám fakty z ich výskumov a toho, ako funguje svet, zostanú v pamäti aj bez čítania vysokoškolských skrípt.Vybrať do knihy len 25 rozhovorov bolo náročné, pretože na Slovensku je oveľa viac inšpiratívnych ľudí, ktorí majú o vede čo povedať. Kniha sa snaží priniesť čo najširší záber výskumných tém a cez niektoré rozhovory predstaviť aj osobné príbehy vedkýň a vedcov, ich pohľad na slovenskú vedu a dôvody, prečo sa rozhodli zostať na Slovensku alebo, naopak, odísť do zahraničia.