Prírodné vedy

Číta: Miroslava Frankovská Celkový čas: 10 hodín 46 minút „Prečo?" sa nepýtajú iba deti, aby dokonale otrávili svojich rodičov, ale od nepamäti sa to pýtajú aj myslitelia, filozofi a vedci. Je to nesmierne dôležitá otázka, a len vďaka nej dnes vieme o svete pomerne veľa, alebo si to aspoň myslíme. Samuel Kováčik, fyzik, ktorý stojí za projektom Vedátor_sk, rozpráva o vede fascinujúcim spôsobom. A to bez jediného vzorca či rovnice. Vysvetľuje bežné veci okolo nás - prečo je rastlina zelená, prečo Mesiac nespadne, ako vzniká dúha, odkiaľ sa berú oblaky či snehové vločky, prečo máme ročné obdobia. Pre niekoho to môže byť nuda, no pre Samuela sú to obyčajné zázraky a pre rodičov to môžu byť odpovede na detskú otázku – „prečo?"Doplňujúce materiály nájdete TU.

„Prečo?" sa nepýtajú iba deti, aby dokonale otrávili svojich rodičov, ale od nepamäti sa to pýtajú aj myslitelia, filozofi a vedci. Je to nesmierne dôležitá otázka, a len vďaka nej dnes vieme o svete pomerne veľa, alebo si to aspoň myslíme.Samuel Kováčik, fyzik, ktorý stojí za projektom Vedátor_sk, rozpráva o vede fascinujúcim spôsobom. A to bez jediného vzorca či rovnice. Vysvetľuje bežné veci okolo nás - prečo je rastlina zelená, prečo Mesiac nespadne, ako vzniká dúha, odkiaľ sa berú oblaky či snehové vločky, prečo máme ročné obdobia. Pre niekoho to môže byť nuda, no pre Samuela sú to obyčajné zázraky a pre rodičov to môžu byť odpovede na detskú otázku - „prečo?"

Je možné, aby nevinne pôsobiaca obilnina stála za väčšinou bežných zdravotných problémov? Ľahšie tomu uveríte po zistení, že zjedenie dvoch krajcov celozrnného chleba zvýši hladinu cukru v krvi viac, než keby ste zjedli dve polievkové lyžice cukru. Práve tomuto fenoménu sa venuje kniha amerického kardiológa, ktorá je v Spojených štátoch už druhý rok najpredávanejším titulom o zdravej výžive. Chlieb, pečivo, pizza, cestoviny – pšenica je v našej strave všadeprítomná. Zlatožlté zrno však poškodzuje naše zdravie a stojí za hromadením tuku. Za posledných päťdesiat rokov sa pšenica tak geneticky zmenila, že s pôvodnými odrodami nemá veľa spoločného. Nová pšenica robí ľudí tučnými, podporuje diabetes ako aj starnutie, poškodzuje srdce a mozog a škodí pleti. Doktor William Davis predstavuje alternatívu a spôsob, ako byť zdravý a štíhly bez pšenice. Od zavedenia nových zdravotných odporučení v sedemdesiatych rokoch, ktoré boli zamerané na zníženie podielu tuku v strave, sa v Spojených štátoch objavil zvláštny fenomén: Američania začali rapídne priberať, zhoršilo sa ich zdravie a zvýšilo riziko cukrovky. Potom, čo dvom tisíckam svojich pacientov odporučil úplne vynechať pšenicu, prišiel autor knihy k prekvapivému záveru, že epidémiu obezity nevyvolal cukor, tuky ani sedavý spôsob života, ale práve pšenica. Kedysi nevinná potravina výrazne zvyšuje hladinu cukru v krvi a vyvoláva závislosť, keď sa ako na tobogáne striedajú cykly hladu, prejedania a únavy. Autor predkladá presvedčivé dôkazy pre vylúčenie pšeničných produktov z našej stravy a ponúka spôsoby, ako to urobiť čo najľahšie a bez rizika, že sa vrátime k nezdravým návykom. Svoje tvrdenia podporuje skúsenosťami z vlastnej praxe, ako aj množstvom vedeckých štúdií z posledných desaťročí.

Cesta do životov zvláštnych, nádherných a nenahraditeľných stvorení, ktoré udržujú náš svet v chode. Hmyz obýva skrytý svet pod našimi nohami a nad našimi hlavami – takmer neviditeľný, keby ho občas neprezradil šuchot lístia alebo strmhlavý let – a predsa je nenahraditeľný pre udržanie života na Zemi. Prišiel s prvými známkami života na súši, predbehol a prežil dinosaurov a bude tu ešte dlho po nás. Pracuje ticho, ale neúnavne, dáva nám potravu, udržuje naše ekosystémy, dokáže liečiť naše rany a dokonca aj požierať plasty. Príroda je úžasná vo svojej zložitosti a hmyz tvorí dôležitú súčasť geniálne vystavaných systémov, v ktorých sme my ľudia len jedným druhom medzi miliónmi iných. Tieto čudesné, bizarné a nádherné tvory predstavujú ozubené kolieska, ktoré náš svet udržujú v chode. V tejto knihe objavíte život a smrť, drámu a sny - všetko v milimetrových rozmeroch. Zem je planétou hmyzu a toto je jeho neobyčajný príbeh.

Kniha Ako vysvetliť svet je fascinujúcou správou o tom, ako dejiny fyziky ovplyvnili naše uvažovanie a vývoj ľudstva. Nositeľ Nobelovej ceny za fyziku Steven Weinberg, sprevádza čitateľov od antického Milétu cez stredoveký Oxford a katedrálnu školu v Chartres až po najnovšie výskumy v CERN-e. Ukazuje, že antickí a stredovekí bádatelia nielenže nevedeli o svete to, čo vieme dnes, ale ani nechápali, čo znamená svetu rozumieť alebo ako toto pochopenie dosiahnuť. Weinberg skúma historické zápasy i spoluprácu fyziky so súperiacimi oblasťami – náboženstvom, technikou, poéziou, matematikou a filozofiou. Publikácia sprostredkúva pohľad súčasného vedca na prácu svojich predchodcov a objasňuje, akú dlhú a náročnú cestu prešla fyzika, kým sa stala vedou, ako ju poznáme dnes.Technické poznámky nie sú súčasťou formátov epub a mobi.

Z čeho se skládá hmota kolem nás a kde se vzala? Jaká tajemství se skrývají v laboratořích novodobých alchymistů? Má hmota nějaký řád a dokážeme jej někdy zcela pochopit?Kniha je doposud nejmenším vydaným průvodcem základními stavebními jednotkami celého vesmíru. Dočtete se o dějinách alchymie a vzniku moderní chemie, o látkách dobře známých, jako je uhlík, kyslík či voda, ale také o prvcích vzácných zemin, transuranech nebo subatomárních částicích.

V roku 2019 stále nevieme, čo tvorí 95 % vesmíru. Napriek tomu, že za posledných sto rokov sme urobili úžasné objavy, stále platí známe sokratovské „Viem, že nič neviem“. Branislav Sitár, jadrový fyzik, bývalý viceprezident Európskej organizácie pre jadrový výskum CERN, nám vo svojej eseji odhaľuje súčasné záhady vesmíru a hmoty. V autobiografickej linke nás zároveň prevedie po svojej unikátnej kariére vedca svetového formátu. Kniha Vesmír, hmota a my je vzácnym exkurzom do CERN-u, v ktorom vedci skúmajú, ako vyzeral svet v milióntine sekundy po Veľkom tresku, kedy sa rozsvietil vesmír či kedy vznikli hviezdy a galaxie, ale aj pozoruhodnou úvahou o človeku v súčasnom svete. Kde sú hranice ľudského poznania a čo sa môžeme naučiť a pochopiť pri skúmaní záhad vesmíru? Skica Branislava Sitára prichádza v čase, keď sú opätovne aktuálne otázky v oblasti kontroly jadrového zbrojenia, ale aj nových hrozieb v kyberpriestore. Aká je však zodpovednosť vedca a aký by mal byť jeho vzťah k moci? Branislav Sitár uvažuje aj o spolupráci ľudí v medzinárodných organizáciách ako CERN, ktorá môže byť príkladom pre spolužitie na celej planéte a navrhuje, aby sme namiesto nezmyselného zbrojenia investovali do vedy a ochrany našej unikátnej planéty. Esej Branislava Sitára Vesmír, hmota a my vychádza v edícii Skica, ktorú pod zavedenou značkou Kalligram prináša Vydavateľstvo Absynt.

Autor bestselleru Ako naozaj funguje svet sa v najnovšej knihe pozrel na to, ako fenomén veľkosti riadi naše životy a ponúka kľúč k pochopeniu zdravia, bohatstva a dokonca aj šťastia. Ak chceme odpovedať na najdôležitejšie otázky našej doby, musíme pochopiť veľkosť. Ani baktérie, ani impériá nie sú imúnne voči jej zákonom. Jej meranie je náročné, najmä ak ide o zložité systémy, ako je ekonomika, no jej zvládnutie ponúka bohaté možnosti, napríklad vzostup Západu bol priamym výsledkom stále presnejších a štandardizovanejších meraní. Smil využíva interdisciplinárny prístup, ktorý mu získal širokú čitateľskú obec, a čerpá z histórie, vied o Zemi, psychológie, umenia a ďalších oblastí, aby ponúkol nový pohľad na niektoré z našich najväčších výziev vrátane nerovnosti príjmov, šírenia infekčných chorôb a nerovnomerných vplyvov klimatickej zmeny.Veľkosť vysvetľuje zákonitosti – a zvláštnosti – kľúčových procesov, ktoré formujú život (od mikróbov po veľryby), Zem (od asteroidov po sopečné erupcie), technický pokrok (od architektúry po dopravu) a spoločnosť a ekonomiku (od miest po mzdy). Táto kniha o veľkých a malých veciach a o vzťahoch medzi nimi odpovedá na veľké aj malé otázky ľudského života.

Vydajme sa spolu so svetoznámym fyzikom Carlom Rovellim do srdca čiernej diery. Stratíme sa za jej horizontom a padáme trhlinou do hlbín vesmíru. Geometria sa mení. Čas a priestor sa zvláštne rozpínajú a zmršťujú, až sa nakoniec úplne rozplynú v jadre čiernej diery a zrodí sa biela diera. Rovelli zasvätil svoju kariéru analýze myšlienok deformujúcich sa v čase všeobecnej relativity a skúmaniu mätúcich neistôt kvantovej mechaniky. V Bielych dierach čitateľovi bez ostychu odhaľuje myseľ vedca počas práce. Pozorne sleduje svoj napínavý výskum a uvažuje, či by sa všetky čierne diery mohli raz zmeniť na diery biele. Rovnako pútavo píše o práci vedca aj o zázrakoch vesmíru. Delí sa s nami o strach, neistotu a časté sklamanie zo skúmaných hypotéz a neznámych svetov, ale aj o radosť z nových myšlienok smerujúcich k nečakaným záverom. Pozýva nás zažiť horúčku vedeckého bádania a povedie nás až k ďalekým horizontom… kde zažijeme na vlastnej koži zvláštny a prekvapivý život bielej diery.

základy pre každého. Kvantová fyzika zmenila náš pohľad na svet, formovala 21.storočie a pomohla nám pochopiť skryté princípy vesmíru. Veľa krát sa stretneme s pojmami ako kvantovanie, dualita častíc, paradox a inými, ktoré majú veľký význam, ale sú často ťažšie pochopiteľné bez dobrého príkladu.Snahou tejto knihy je širokému okruhu čitateľov pomocou jednoduchých príkladov objasniť základné princípy kvantového sveta.

Číta: Marek Koleno Celkový čas: 23 hodín 7 minút Zem je náš jediný domov v celom vesmíre. Poznáte ju dobre? Určite ste sa o nej všeličo dozvedeli na hodinách geografie, biológie, fyziky či chémie, no jej skutočný príbeh je oveľa fascinujúcejší. Audiokniha Stručná história takmer všetkého vás zoberie na jedinečné potulky. Zo žeravého jadra planéty sa vyšplháte až na Mount Everest, od veľkého tresku prejdete až po 21. storočie. Nazriete do vnútra atómu aj za oponu nekonečného vesmíru. Za všetky poznatky, ktoré v súčasnosti máme, vďačíme géniom, odvážlivcom a pracovitým vedcom minulosti, ktorí hľadaniu pravdy obetovali roky mravčej práce. Občas im však pomohla aj šťastná náhoda. Súčasťou príbehu Zeme ste aj vy, lebo všetko, čo sa tu zatiaľ odohralo, nepochybne viedlo k vašej existencii. Bill Bryson sa opisuje ako zdráhavý cestovateľ, ale záujem o okolitý svet neudrží na uzde ani vtedy, keď zostane v bezpečí domova. Audiokniha Stručná história takmer všetkého predstavuje jeho úsilie pochopiť všetko, čo sa udialo od veľkého tresku až do nástupu civilizácie – ako sme sa z fázy, keď sme neboli vôbec ničím, dostali do prítomnosti, keď sme ľuďmi. Zaumienil si, že preštuduje predmety, ktoré väčšinu ľudí zvyčajne na smrť nudia, napríklad geológiu, chémiu a fyziku, a že sa ich pokúsi podať tak, aby ich pochopil aj človek, ktorému dovtedy ani len nenapadlo, že by ho mohla zaujať veda.K tejto audioknihe je k dispozícii príloha vo formáte pdf. Nájdete ju tu.

Človek, ako aj väčšina živočíšnych druhov na našej planéte, v procese vývoja bol a je počas celého života vystavený pravidelnému striedaniu svetla a tmy s konštantnou dĺžkou periódy 24 hodín. Toto pravidelné striedanie svetla a tmy ovplyvňuje nielen biologický režim človeka, ale zasahuje aj do celej sociálnej organizácie jeho správania. Procesy prebiehajúce v ľudskom organizme, ktoré sú závislé na periodickom striedaní pôsobenia faktorov vonkajšieho prostredia, potencionálne ovplyvňujú i nevidiace osoby, osoby pracujúce v zmenovej prevádzke a nočné typy ľudí, ktorých zvyky sa odchyľujú od obvyklého režimu väčšiny jedincov. Práca nie je určená len pracovníkom pracujúcich v oblasti výskumu kardiovaskulárneho a respiračného systému, ale aj študentom a ľuďom zaujímajúcich sa o túto problematiku.

U nás dobře známý autor Matt Ridley přinesl v této knize nový pohled na evoluční psychologii pohlavního výběru. Od svého prvního vydání v roce 1993 významně přispěla ke změně chápání mnoha aspektů evoluční teorie a stala se klasickým textem. Červená královna je poutavě napsaná encyklopedie nejnovějších vědeckých názorů na lidskou přirozenost. Pojmenována je podle Červené královny z Carrollovy Alenky, která zůstává na místě, ať utíká seberychleji - podobný efekt v evoluci vysvětluje Teorie červené královny, podle níž závody organismů vedou ke stabilní rovnováze. Kniha, která se stala klasikou již krátce po svém vydání, patří do knihovny každého přemýšlivého člověka.

Pútavé skúmanie nespočetných spôsobov, ako parazity ovplyvňujú myslenie, pocity a konanie živých tvorov vrátane ľudí.Tieto malé organizmy môžu existovať len v tele iných zvierat, a ako prezrádza Kathleen McAuliffe, na to, aby riadili správanie svojho hostiteľa, majú mnoho evolučných pohnútok. Títo manipulátori dirigujú vzájomné pôsobenie medzi predátormi a ich korisťou oveľa častejšie, ako si myslíme. Parazity toho dokážu veľa. So zarážajúcou presnosťou nahovoria potkany, aby sa priblížili k mačkám, pavúkov, aby zmenili vzor svojich pavučín, a ryby, aby na seba pritiahli pozornosť vtákov, ktoré sa potom ponoria a zožerú ich.Ani my ľudia nie sme proti výraznému vplyvu parazitov imúnni. Existuje silné podozrenie, že organizmy, ktorými sa zvykneme nakaziť od vlastných domácich miláčikov, dokážu meniť naše osobnostné vlastnosti. Pod ich vplyvom sme nedbanlivejší, impulzívni, ba dokonca máme samovražedné sklony. Mikróby v našich črevách majú vplyv na naše emócie a menia nervové spoje v našom mozgu. Vírusy spôsobujúce prechladnutie a chrípku dokážu meniť naše správanie ešte skôr, ako sa u nás prejavia príznaky.Parazity ovplyvňujú náš druh aj na kultúrnej úrovni. Ako zaznamenáva autorka tejto knihy, podvedomý strach z nákazy ovplyvňuje doslova každý aspekt nášho života, od sexuálnej príťažlivosti a spoločenských kruhov, až po našu morálku a politické názory. Odvolávajúc sa na početné výskumy argumentuje, že strach z nákazy sa u nás vyvinul ako obrana proti parazitom a je to dvojsečná zbraň. Pocity hrôzy a odporu z ľudí, ktorí sa nám zdajú chorí alebo špinaví, nám síce pomohli k vzniku civilizácie, môžu však byť aj príčinou výrazných rozdielov v spoločnostiach, ktoré pretrvávajú dodnes.

Priekopnícka biologička sa vyrovnáva so svojou rolou v najväčšom vedeckom objave našej doby: lacného, jednoduchého spôsobu prepísania genetického kódu, s takmer neobmedzeným prísľubom a nebezpečenstvom. Žiadna technológia od čias atómovej bomby nevyľakala svojich vynálezcov natoľko, aby varovali svet pred jej používaním. Teda, až do roku 2015, kedy biologička Jennifer Doudnaová vyzvala k celosvetovému moratóriu na používanie nového nástroja na úpravu génov, zvaného CRISPR revolučnej technológie, ktorú pomohla vytvoriť pre vytváranie dedičných zmien v ľudských embryách. CRISPR ako najlacnejší, najjednoduchší a najúčinnejší známy spôsob úpravy DNA, nám môže poskytnúť liek na HIV, dedičné choroby, niektoré druhy rakoviny a pomôcť nám riešiť svetový hladomor. Lenže aj tie najnepatrnejšie zmeny v DNA môžu mať nespočetné množstvá nepredvídateľných dôsledkov nehovoriac už o etických a spoločenských dopadoch zámerne zmutovaných embryí kvôli vytvoreniu lepšieho ľudstva. V spolupráci so svojím vedeckým kolegom Samom Sternbergom líči Doudnaová vzrušujúci príbeh o svojom objave a zápalisto dokazuje, že so schopnosťou prepísať kód života sa spája nesmierna zodpovednosť. Ukazuje, že s CRISPR sme účinne prevzali kontrolu nad evolúciou. Čo s touto obrovskou mocou urobíme?

Miluj svoju rodinu, staraj sa o tých, ktorí sú ti zverení, nikdy sa nevzdávaj a neprestávaj sa hrať – to sú zásady vlkov. Empaticky sa starajú o starých a ranených druhov, láskavo vychovávajú svoje potomstvo a pri hre vedia na všetko zabudnúť. Vlky premýšľajú, majú predstavy, robia si plány, inteligentne komunikujú navzájom a – podobajú sa nám viac ako ktorýkoľvek iný živý tvor. Elli H. Radingerová, uznávaná nemecká odborníčka na vlky, rozpráva napínavé príbehy, ktoré sú vzorovým príkladom zmyslu pre rodinu, dôvery, trpezlivosti, manažérskych schopností, pozornosti, správania v prípade nezdaru alebo smrti. Prináša úžasné a dosiaľ neznáme poznatky o živote vlkov a tvrdí, že vlky by boli lepšími ľuďmi.

Ohromujúce pohľady na tajomné univerzum z pera najznámejšieho nemeckého lesníka.Peter Wohlleben vie ako nikto iný príťažlivo zdôvodniť napínavé hlavolamy prírody. Vysvetľuje, ako sa navzájom ovplyvňujú jednotlivé druhy zvierat a rastlín, ale tiež ako človek pretvára prírodu. Peter Wohlleben nám rozpráva o tejto zázračnej súhre a aj o komplikovanosti a zraniteľnosti nášho životného prostredia. Všetko je filigránsky vyvážené a jemne vyskladané ako hodinový stroj – a každá, hoci aj nepatrná zmena alebo vychýlenie môže mať neočakávané či ďalekosiahle následky. Napríklad jesenné opadávanie listov na severnej pologuli spôsobuje, že naša Zem sa otáča o čosi rýchlejšie a zimné dni sa skracujú. A viete, že dobrácke dážďovky regulujú stavy diviakov? Štetináče prehltnú spolu s lahôdkou aj pľúcne červy, ktoré vážne ohrozujú ich zdravie a pre potomstvo môžu byť smrteľné. Na príklade klimatických zmien Peter Wohlleben vysvetľuje, aké fatálne následky môžu mať zásahy človeka do prírody. Stromy v tomto prípade ťahajú za kratší koniec, potrebujú celé stáročia, aby unikli pred otepľovaním Zeme a usadili sa na chladnejšom severe. Napínavá kniha prináša mnoho vysvetlení a čitateľ ju nepustí z rúk.Peter Wohlleben prináša prírodu, ktorá ľudí obklopuje, až k nim domov. Má svojský, napínavý, dych vyrážajúci a jednako zrozumiteľný štýl. Píše s toľkým citom, že čitateľ z každej vety cíti jeho lásku k prírode a popritom aj skúsenosti lesníka. Darí sa mu dojímať ho príbehmi obyvateľov lesa a lúk, aby s otvorenými očami hlbšie vnímal symbiózu stromov a húb, prácu „lesnej polície“, ako nazval mravcov, a učenie vlkov, ktoré vštepujú potomstvu, že havrany sú priatelia. Peter Wohlleben je najznámejší nemecký lesník, ktorý v najnovšej knihe Tajomné pradivo prírody prístupným spôsobom približuje čitateľovi, ako v prírode funguje krehká spolupráca medzi zvieratami a rastlinami. Hneď na začiatku autor rozpráva o vlkoch a vysvetľuje, prečo je dôležité, aby znovu osídlili lesy strednej Európy. Vedeli ste, že výskyt vlka môže ovplyvniť korytá riek? Vďaka projektu v Yellowstonskom parku lesníci a odborníci pochopili, ako niektoré živočíšne druhy pretvárajú obraz prírody. Ďalším neuveriteľným poznatkom je zistenie,¬ že dážďovky ovplyvňujú stavy diviakov v našich lesoch.Autor vo svojich knihách nepresviedča čitateľa o vlastnej pravde, len príťažlivo rozpráva o svojich zážitkoch a skúsenostiach a popritom navrhuje riešenia, ktoré si zaslúžia pozornosť verejnosti. Ako výstižne poznamenal Thomas Becker v prílohe denníka Spiegel: „Wohlleben premieňa prírodovedné poznatky na emócie.“

Kniha jednoduchou, pútavou a často aj vtipnou formou vysvetľuje základné princípy živého aj neživého sveta – od palív a drahokamov cez lieky či doping a končiac trebárs oplodnením alebo ohňostrojom. Lákavým štýlom vysvetľuje javy, ktoré nás obklopujú v každodennom živote a ponúka odpovede na otázky, ako napr.: Čo je sladšie ako cukor? Ako vidia a cítia rastliny? Kde všade je možný život? Aká je chémia lásky? Prečo hnojíme výbušninou?Autor Peter Szolcsányi, popularizátor prírodných vied, dlhodobo publikuje zaujímavé články o chémii v časopise .týždeň. Prvýkrát články vychádzajú spoločne v tejto jedinečnej knihe.Ak vás zaujíma, ako funguje okolitý svet optikou molekúl a ich reakcií, ak radi čítate o vede, táto kniha je pre vás!

Číta: Matej Landl Celkový čas: 44 minút Už od nepamäti si ľudstvo kladie tieto otázky: „Odkiaľ pochádzame a kam smerujeme? Čo je zmyslom našej existencie? Máme nesmrteľnú dušu?“ a „Existuje Boh?“Ak aj ty na ne hľadáš odpoveď, ale náboženské knihy sa ti zdajú byť príliš ťažkopádne a známa odpoveď „42“ príliš kryptická, tak je táto poviedka ako stvorená pre teba. Možno ti neodhalí „svätú pravdu“, ale určite ťa inšpiruje k vlastným kreatívnym úvahám.

Prečo sneh pod nohami vŕzga? Prečo nikdy nevidíme padať rosu? Komu zobral Kolumbus vietor z plachiet? Ako vytvára husľový sláčik hudbu? Sú veľrybie piesne naozaj piesne? Čo všetko urobil Einstein v zázračnom roku 1905? Ktoré čísla sú väčšie, nepredstaviteľne veľké alebo nevýslovne veľké? Prečo je teflonová panvica lepšia ako obyčajná? Odkiaľ máme bryndzové halušky? Sú moria námesačné? Kde má brehy Golfský prúd? Prečo je nebo modré? Prečo je dúha kruhová?

Po výraznom čitateľskom úspechu knihy Jeden výdych koňa vychádza vo vydavateľstve W PRESS ďalšia kniha Martina Mojžiša Dva hrby ťavy. Nájdete v nej odpovede na zaujímavé otázky, ako napríklad: Kto sú najväčšie celebrity medzi číslami? Dá sa človeku vidieť do hlavy? Načo slúži pri meraní tlaku fonendoskop? Ako zapadá Mickey Mouse do Darwinovej evolučnej teórie? Prečo Inkovia nedobyli Španielsko? Koľko dimenzií má vesmír? Ako sa dá nakresliť 1,2618595...rozmerný obrázok? Prečo sa vodík nevolá kyslík? Dá sa v skoku o žrdi prekonať desaťmetrová hranica? Prečo sa plavecké rekordy uvádzajú nepresne? Kde sa pretínajú rovnobežky? Ktoré pravdy sú naozaj hlboké? Šíri sa tma rýchlejšie ako svetlo? Koľko Nobelových cien má hélium? Mohli jaskynní ľudia faxovať? Načo je slovám toľko hlások?

Annales historici Presovienses (AHP) je vedecké periodikum Inštitútu histórie Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove a Centra excelentnosti sociohistorického a kultúrnohistorického výskumu Prešovskej univerzity v Prešove. AHP uverejňuje príspevky z histórie a príbuzných vedných odborov. Sústreďuje sa najmä na publikovanie najnovších výsledkov vedeckého výskumu bádateľov zo Slovenska i zo zahraničia.

Příprava jídla a jeho konzumace je pro většinu z nás oblíbenou činností. Ne nadarmo vychází neustále velké množství nejrůznějších kuchařských knih plných tradičních či experimentálních receptů. Vaření je však především chemický proces, a má proto s chemií mnoho společného. V knize žádné nové recepty nenajdete, zato se dozvíte o potravinách spoustu zajímavostí - od jejich chemického složení pres důvod klepání řízku až po to, proč si červ vybere vždy to nejkrásnější jablko. Nemalý prostor je věnován také nejrůznějším chemickým látkám (lidově zvaným „éčka“), které se do potravin přidávají. Autor, profesor biochemie, je neobhajuje, ale uvádí na pravou míru některé názory na jejich přehnanou nebezpečnost.

Kúsky reality sú aj nie sú pokračovaním Obyčajných zázrakov. Kým Obyčajné zázraky sú o fyzike obyčajných vecí – stromoch, oblakoch, iskrách, teda o základoch klasickej fyziky, Kúsky reality je kniha o najpodivnejších javoch, ktoré skúmame – o cestovaní v čase, vzniku vesmíru, štruktúre priestoru. Je o dvoch pilieroch modernej fyziky – teórii relativity a kvantovej fyzike.Táto kniha je o čase, priestore a ľuďoch. Nielen tých, ktorí sa ich výskumom zaoberali, ale nás všetkých, ktorým čas a priestor poskytujú základné ihrisko našej existencie. Takéto poznávanie vie človeka nadchnúť aj vyčerpať, tak sa riadne pripravte – čaká nás veľká jazda!

Ako chutí tarantula či kvety petúnie? Kvety petúnie sú jemne pikantné a kvety sedmokrások príjemne aromatické. Poučná aj zábavná kniha rozhovorov s 25 slovenskými vedcami, vedkyňami a odborníkmi, ktorí sa venujú výskumu v oblastiach od astrofyziky cez medicínu či vývoj bioplastov až po skúmanie nových zdrojov potravy a ich nutričnej hodnoty. Zistíte v nej napríklad to, koľko ton materiálu z meteoritov a komét dopadne ročne na Zem, ako sa v Košiciach vyvíja 3D tlač titánových skeletov, ktoré môžu nahradiť kosti, a ako vyzerá elektrická aktivita v mozgu pri rozmýšľaní.Aj slovenskí vedci skúmajú oblasti, ktoré prinášajú svetový pokrok. Robia výskum v odvetviach, aké by vám ani nenapadli a výstupy z ich skúmania môžu byť užitočné pre váš každodenný život. Redaktorka Denníka N Zuzana Vitková vedcom a vedkyniam položila otázky, vďaka ktorým vám fakty z ich výskumov a toho, ako funguje svet, zostanú v pamäti aj bez čítania vysokoškolských skrípt.Vybrať do knihy len 25 rozhovorov bolo náročné, pretože na Slovensku je oveľa viac inšpiratívnych ľudí, ktorí majú o vede čo povedať. Kniha sa snaží priniesť čo najširší záber výskumných tém a cez niektoré rozhovory predstaviť aj osobné príbehy vedkýň a vedcov, ich pohľad na slovenskú vedu a dôvody, prečo sa rozhodli zostať na Slovensku alebo, naopak, odísť do zahraničia.

Neuveriteľná poznávacia jazda svetom vedyZem je náš jediný domov v celom vesmíre. Poznáte ju dobre? Určite ste sa o nej všeličo dozvedeli na hodinách geografie, biológie, fyziky či chémie, no jej skutočný príbeh je oveľa fascinujúcejší. Kniha Stručná história takmer všetkého vás zoberie na jedinečné potulky. Zo žeravého jadra planéty sa vyšplháte až na Mount Everest, od veľkého tresku prejdete až po 21. storočie. Nazriete do vnútra atómu aj za oponu nekonečného vesmíru.Za všetky poznatky, ktoré v súčasnosti máme, vďačíme géniom, odvážlivcom a pracovitým vedcom minulosti, ktorí hľadaniu pravdy obetovali roky mravčej práce. Občas im však pomohla aj šťastná náhoda. Súčasťou príbehu Zeme ste aj vy, lebo všetko, čo sa tu zatiaľ odohralo, nepochybne viedlo k vašej existencii. Bill Bryson sa opisuje ako zdráhavý cestovateľ, ale záujem o okolitý svet neudrží na uzde ani vtedy, keď zostane v bezpečí domova. Kniha Stručná história takmer všetkého predstavuje jeho úsilie pochopiť všetko, čo sa udialo od veľkého tresku až do nástupu civilizácie – ako sme sa z fázy, keď sme neboli vôbec ničím, dostali do prítomnosti, keď sme ľuďmi. Zaumienil si, že preštuduje predmety, ktoré väčšinu ľudí zvyčajne na smrť nudia, napríklad geológiu, chémiu a fyziku, a že sa ich pokúsi podať tak, aby ich pochopil aj človek, ktorému dovtedy ani len nenapadlo, že by ho mohla zaujať veda.