Právo

Mať nápady, oplývať kreativitou a tvorivým duchom je síce úžasné, ale profesionálny úspech to automaticky neprinesie. Nie každý nápad je ihneď vynález a nie každý vynález je slávny patent. Od myšlienky k úspešnému dielu vedie dlhá cesta a znalosť práv, ktoré sa viažu k tvorivej duševnej činnosti je vždy výhodou a konkurenčným náskokom. Vitajte!

Každodenný život prináša situácie, keď potrebujeme rady právnika. Táto kniha má byť sprievodcom najbežnejšími z nich, prvou pomocou pri záťažových momentoch, akými sú rozvod, spisovanie závetu, požičiavanie peňazí či poisťovanie majetku. Právnik Ivan Syrový v nej zrozumiteľným spôsobom vysvetľuje, aké sú nesprávne predstavy o riešeniach problémov, odpovedá na najčastejšie otázky, s ktorými sa v praxi stretáva, vysvetľuje jednotlivé kroky a dáva užitočné rady, na čo by sme pri riešení takých situácií nemali zabudnúť. Súčasťou knihy sú aj príklady najčastejších zmlúv.

Jediná kniha na slovenskom trhu s kompletnými vzormi pre jednoduché a rýchle zavedenie GDPR do praxe. GDPR zvládnete sami za pár dní.

Zborník zákonov obsahuje úplné znenie zákonov, vyhlášok a opatrení po novelách platných k 1. 1. 2019. Právne predpisy sa týkajú stavebného, pozemkového práva a bývania. Zborník je v roku 2019 doplnený o Zákon o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a novú Vyhlášku, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o spôsobe a rozsahu vedenia a poskytovania evidencií a stanovenia obvyklej výšky nájomného.

Publikácia Verejnej správy vo vývoji štátu a práva je komplexným a prehľadným vademecom, ktoré približuje spracovanie vývoja verejnej správy zasadenej do vývoja štátu a práva. Predstavuje verejnú správu, jej orgány a pôsobnosť od obdobia štátov východných despócií, starovekého Grécka a Rímskej republiky až po obdobie feudalizmu s akcentom na európske proveniencie. V osobitnej časti sa venuje jednotlivým ústavným modelom týchto štátov, politickým stranám, správnemu súdnictvu a približuje aj formy vlády demokratických štátov. Ďalej upriamuje pozornosť na organizáciu štátnej správy, štátne aparáty, podoby práva a na obyvateľstvo.

The legal system of the present-day Czech Republic would not be understood properly without sufficient knowledge of its historical roots and evolution. This book deals with the development of Czech law from its initial origins as a form of Slavic law to its current position, reflecting the influence of the legal systems of neighbouring countries and that of Roman law. The reader can see how a legal system originally based on custom developed into written and codified law. Czech law was fully dependent upon developments within the Luxemburg, Jagiellonian and, primarily, Habsburg monarchies, although some features remained autonomous. The 20th century is particularly important in the development of the Czech state and law of today, namely due to the establishment of an independent Czechoslovakia in 1918 and its split in 1992 giving rise to the independent identities of the Czech Republic and the Slovak Republic. It was a century encompassing periods of democratic as well as totalitarian regimes; political, ideological, economic and social changes stemming from such transformations were projected into, and reflected in, the system of Czechoslovak and Czech law. It can therefore serve as a “case study” for researchers interested in the transition of democratic legal systems into totalitarian regimes, and vice versa.

Titul obsahuje trestné a správne právo po novelách 2023, doplnený Vyhláškou o Spravovacom a kancelárskom poriadku. Nakoľko bola schválená novela Trestného poriadku a zákona o obetiach trestných činov, ktorá nadobúda účinnosť od 1. 4. 2023, rozhodli sme sa pre druhé rozšírené vydanie publikácie z oblasti trestného práva v roku 2023. Publikácia je rozdelená do dvoch tematických kapitol Trestné právo a Správne právo, do ktorých sme pridali aj Vyhlášku o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy, nakoľko ide o vykonávací predpis pre celú súdnu administratívu. Cieľom novely Trestného poriadku je zvýšiť ochranu obzvlášť zraniteľných obetí trestných činov a ochrániť ich. V prípade vybraných trestných činov, vrátane trestných činov proti ľudskosti, vypočúvaná osoba, ktorá je obzvlášť zraniteľnou osobou, ak tomu nebránia závažné dôvody, právo na to, aby výsluch v prípravnom konaní viedla spravidla osoba rovnakého pohlavia ako vypočúvaná osoba. Novela zákona ustanovila, aby obeti bolo umožnené vybrať si pohlavie vypočúvanej osoby a toto oprávnenie rozšíriť aj voči tlmočníkom.Titul obsahuje úplné znenia zákonov k 1. 4. 2023 1. TRESTNÉ PRÁVO ZÁKON č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon ZÁKON č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok ZÁKON č. 330/2007 Z. z. o registri trestov ZÁKON č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb ZÁKON č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov ZÁKON č. 256/1998 Z. z. o ochrane svedka ZÁKON č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti ZÁKON č. 236/2017 Z. z. o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach ZÁKON č. 312/2020 Z. z. o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku ZÁKON č. 650/2005 Z. z. o vykonaní príkazu na zaistenie majetku alebo dôkazov v Európskej únii VYHLÁŠKA č. 618/2005 Z. z. o tvorbe spisu orgánmi činnými v trestnom konaní a súdmi VYHLÁŠKA č. 619/2005 Z. z. o podmienkach a postupe prokurátora pri konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu VYHLÁŠKA č. 275/2022 Z. z. o rozsahu vykonávania rozhodnutí, opatrení a úkonov trestného konania vo vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní2. SPRÁVNE PRÁVO ZÁKON č. 372/1990 Zb. o priestupkoch ZÁKON č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore VYHLÁŠKA č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdyTrestný poriadok poskytoval obzvlášť zraniteľným obetiam trestných činov zvýšenú formu ochrany, ktorá však stále nebola dostatočná. Doteraz zákon priznával obeti trestného činu ochranu pred druhotnou viktimizáciou v podobe zabránenia styku s páchateľom trestného činu. Obeť o prijatie takýchto opatrení žiadať nemusela, nárok jej vyplýval priamo zo zákona. Trestný poriadok v dotknutom prípade identifikoval tento subjekt ako „páchateľa“, pričom jeho legálnu definíciu nezakotvuje. Otázne tak bolo právne určiť, koho a v akom momente trestného konania možno označiť za páchateľa, voči ktorému svedčí právo obete na nekontaktovanie sa s ním. Uvedený stav mohol byť odstránený zavedením legálnej definície páchateľa, čo sa však vzhľadom na rozdielny prístup Trestného poriadku k tomuto označeniu javil ako nevhodné. Ako vhodnejšie riešenie je možné vnímať v dotknutých ustanoveniach zákona o obetiach trestných činov a Trestného poriadku nahradenie výrazu „páchateľ“ označením „osoba, ktorú obeť označila za páchateľa, osoba ktorá je podozrivá zo spáchania trestného činu, alebo osoba proti ktorej sa vedie trestné konanie“. Zabránením styku obete a osoby, ktorú obeť označila za páchateľa, osoby ktorá je podozrivá zo spáchania trestného činu, alebo osoby, proti ktorej sa vedie trestné konanie, je obeť lepšie chránená pred druhotnou viktimizáciou. Vzhľadom na citlivosť týchto otázok bolo vhodné upraviť zákon o obetiach trestných činov a Trestný poriadok tak, aby bolo možné klásť otázky smerujúce do intímnej oblasti vypočúvanej obete len vtedy, ak je to nevyhnutné pre objasnenie skutočností dôležitých pre trestné konanie.