Umenie, film

Príbeh o zabudnutom súperení Leonarda a Michelangela. Florencia – v tomto úžasnom a prosperujúcom meste sa začiatkom 16. storočia na čas skrížia osudy dvoch velikánov renesančného umenia. Očarujúci päťdesiatnik Leonardo da Vinci sem prichádza tak trochu z osobných dôvodov po dvadsiatich rokoch strávených v Miláne, kde so slávou predstavil verejnosti svoju Poslednú večeru. Mladý a v tom čase takmer neznámy Michelangelo sa vracia do rodnej Florencie z Ríma, kde sa naplnili jeho sny, keď mu v Chráme sv. Petra odhalili sochu Pieta, ktorá očarila aj samotného pápeža. Po čase sa im vo Florencii naskytne príležitosť získať zákazku na spracovanie mramorového monolitu, po čom túžia obaja. Leonardo je presvedčený, že má kameň istý, ale predstavitelia mesta napokon uprednostnia temperamentného Michelangela. Leonardo len ťažko nesie svoju porážku a začne verejne spochybňovať návrhy svojho rivala. Ale aj Michelangelo je v koncoch, zúfalo stojí pred kusom neforemného mramoru a nevie, ako začať. Až k nemu kameň prehovorí a on začne zúrivo tesať... Náhoda zasiahne aj do Leonardovho života – na trhu uvidí krásnu ženu a pristúpi na žiadosť pána Gioconda, že preňho namaľuje jej portrét. Volá sa Lisa. Dávid a Mona Lisa, dnes tieto diela obdivuje celý svet, ale len málokto vie, ako ťažko sa rodili, ba ani to, že boli príčinou rivality dvoch renesančných géniov – Leonarda da Vinci a Michelangela Buonarrotiho.

Na ceste za siedmimi divmi sveta sa prejdeme palmovými hájmi na brehoch Nílu i výstavnými sálami parížskeho Louvru a Britského múzea, prašnou púšťou Mezopotámie i modrými vlnami Egejského mora, slnečnou Heladou a Malou Áziou a dostaneme sa až na čarovné ostrovy Rodos a Faros v Stredozemnom mori. Okrem toho si všimneme aj ďalšie, neoficiálne divy sveta. A hoci „ich krása sa podobá slnku, ktoré svojou žiarou oslepuje tak, že nedovoľuje vidieť iné veci“, ako hovorí Filón Byzantský, budeme sa s chuťou pozerať aj na svet okolo nich. Putovanie za siedmimi divmi sveta nás zavedie do dávnych čias, do hĺbok dávnych kultúr, bez ktorých by nebolo ani modernej Európy. Zoznámime sa s tromi hlavnými kultúrnymi oblasťami staroveku: egyptskou, mezopotámskou a gréckou. Iste nebude zbytočné, keď sa pozrieme dnešnými očami na diela, ktoré antický svet považoval za najväčšie výtvory ľudského umu a rúk. Zostáva nám len ľutovať, že ich už dnes nemôžeme vidieť na vlastné oči...

Na úsvitu šestnáctého století je Itálie rozdělena na nesčetné množství hašteřivých království. Mezi nimi putuje bizarní a fascinující postava: malíř a sochař, kterému se jako žádnému jinému daří zachytit ve svém díle duši předlohy. Je architektem, který dokáže postavit skvosty nejen podivuhodně krásné, ale zároveň tak odvážné, že předčí veškerou představivost. Staví válečné stroje, které snad pocházejí ze vzdálené budoucnosti. Je to vědec, který chce zkoumat mechanizmy každého vesmírného jevu: pohyb planet, vzduchu i vody, let ptáků, lidské tělo. Neexistuje žádná disciplína, ve které by neprokázal bezkonkurenční řemeslné zpracování i nadlidský um. Jmenuje se Leonardo da Vinci. Kolem jeho jména budou vznikat legendy, mýty a fantastické příběhy. Přesto v jeho životě stále existuje mnoho hádanek a nezmapovaných časových úseků. Chtělo by to stroj času, nebo výpověď očitého svědka, aby se konečně podařilo osvětlit tajemství toho, kdo je dnes pro nás nejzásadnějším představitelem renesance. Úžasná a fascinující kniha Massima Polidora je přesně tím: prostřednictvím vzpomínek (i když imaginárních) Francesca Melziho, který byl roky přítelem a oblíbeným žákem mistra, nás autor bere na neuvěřitelnou a bouřlivou cestu. Půjdeme spolu s Leonardem, budeme sledovat vývoj a vzestup jeho geniality, budeme ho obdivovat v okamžicích vzniku jeho nesmrtelných děl a přímo od něj uslyšíme myšlenky, které stvrzují největší talent v historii lidstva.

Kňaz, spisovateľ, publicista prichádza s krásnou darčekovou knihou. Fotografie krížov zo Slovenska a z celého sveta, od pápežských až po obrázky krížov na horách či v poli, sprevádzajú krátke úvahy autora spojené s týmto symbolom a s citátmi svätcov, spisovateľov a vedcov, ktorí sa rovnako ako každý človek vyrovnávali so svojimi krížmi a statočne ich niesli životom.

V prvej časti knihy Svetové osobnosti moderného tanca 1 sa autorka Dominika Beňaková zaoberala prvou generáciou amerických tvorcov moderného tanca. V Amerike do tejto generácie, ktorá sa nazýva aj pionierska, patria tanečnice Loïe Fuller, Isadora Duncan, Ruth St. Denis a Ted Shawn. Dočítate sa, za akých podmienok sa tam moderný tanec formoval, že tanečné vystúpenia boli prevažne zábavného charakteru, a ďalej také, v ktorých sa ženy tzv. odhaľovali, napríklad tance s volánovými sukňami podľa francúzskej módy, pri ktorých boli tanečniciam vidno nohy. Mimo divadiel sa tancovali spoločenské tance, zvyčajne importované z Európy, alebo aj pôvodné (square dance). Životy tanečných osobností sú fascinujúce, a zároveň inšpirujúce. Vďaka ich nekonečnej snahe, vytrvalosti a odvahe môžu povzbudiť tvorivé ambície aj súčasnej generácie mladých umelcov. V neposlednom rade treba poznamenať, že dostupnej literatúry o tanci je v slovenčine zúfalo málo.

Kniha portrétov a rozhovorov so sedemnástimi osobnosťami speváckeho umenia na Slovensku, medzi ktorými sú František Krištof Veselý, Gizela Veclová, Lucia Popp, Peter Mikuláš, Magdaléna Blahušiaková, Eva Šušková a iní. Opojný hudobný nástroj, akým je ľudský hlas, zostáva večnou záhadou, predmetom skúmania, hodnotenia, ale najmä veľkých duchovných zážitkov. Kniha uvádza čitateľa do atmosféry neobyčajného povolania, na začiatku ktorého je dar talentu a pokračovaním celoživotná práca na rozvoji celej osobnosti.

Tento titul si môžete výhodne objednať aj v našej kolekcii Vianočná knižná výbava pre filmového nadšenca.Kniha Veľká ilúzia prináša odľahčenou a vtipnou formou pohľad do inak neprístupného zákulisia nakrúcania filmov s dôrazom na oblasť filmovej scénografie. Autor Tomáš Berka patrí medzi najskúsenejších slovenských filmových architektov – počas svojej kariéry mal popri Jurajovi Jakubiskovi či Jurajovi Herzovi možnosť spolupracovať i s takými velikánmi svetovej kinematografie ako napríklad Ridley Scott či Stanley Kubrick. V tejto publikácii chce prostredníctvom svojich textov a originálnych fotografií i kresieb verejnosti predstaviť pomerne neznámu, no mimoriadne zaujímavú výtvarnú profesiu, akou je navrhovanie a stavba filmových dekorácií.Komu sa kniha môže páčiť: Čitateľom, ktorých zaujíma zákulisie filmov a scénografia.

Monografia akademického sochára Jána Ťapáka je splatením dávneho dlhu voči tomuto výnimočnému slovenskému výtvarníkovi. Vzťah k prírode, k starobylým kultúram a k poézii spája Ján Ťapák do osobitej metafory. Minulé s prítomným, drsné a krehké, monumentálne i komorné, zhutnený dej, krehkosť osudov, slávne okamihy aj všedné chvíle, tradícia i súčasnosť. Ján Ťapák vstúpil do tvorivého života so širokou znalosťou abecedy sochárskej tvorby, ktorú obohatil poučením z diel svetových umeleckých veličín. Kniha bude atraktívnou galériou zachytávajúcou to najlepšie z jeho tvorby.

Německo bylo na přelomu šedesátých a sedmdesátých let líhní umělců, kteří z hledačských pozic navždy změnili tvář rocku, elektronické hudby i popu. I když nešlo o scénu v pravém slova smyslu vžilo se pro ni označení krautrock nebo kosmnische musik. Hudba skupin Kraftwerk, Tangerine Dream, Can, Neu, Faust či Cluster dodnes rezonuje novátorstvím. Kniha Petra Ference Hudba, která si neříká KRAUTROCK nabízí kromě historického přehledu náhled do souvislostí, v nichž byl krautrock vnímán v době svého vzniku i nyní.

Strop v Sixtínskej kaplnke patrí k priam ikonickým majstrovským dielam renesancie. V románe Raffael, maliar v Ríme sa príbeh jeho tvorby zobrazuje originálnym spôsobom: očami Michelangelovho najurputnejšieho rivala, mladého, krásneho, brilantného maliara dokonalosti Raffaela Santiho.Raffael osirel v jedenástich rokoch. Rozhodol sa, že dodrží sľub, ktorý dal otcovi na smrteľnej posteli, a stane sa najväčším umelcom v dejinách. Lenže stať sa najlepším znamená poraziť geniálneho sochára, tvorcu Dávida Michelangela Buonarottiho. Pápež Július II. povolá oboch umelcov do Ríma a tým podnieti ich húževnaté súperenie. Michelangelo maľuje strop v Sixtínskej kaplnke a Raffael zdobí pápežove súkromné apartmány. V maľbe sa usiluje o dokonalosť a zápasí s vlastným nepokojným vnútrom, so zúfalou ctižiadosťou, paralyzujúcim strachom z nedokonalosti aj s nevyhnutnou samotou. Na tejto púti sa spriaha s kardinálmi, túla sa po ruinách starovekého Ríma a zamiluje sa do pekárovej dcéry, ktorá si zarába ako prostitútka a stáva sa jeho múzou.Kniha Raffael, maliar v Ríme je zasadená do pestrého prostredia, oživená zaujímavými postavami a vyznačuje sa fascinujúcim dejom, v ktorom sugestívne ožívajú títo dvaja renesanční majstri a bok po boku kráčajú temnými sieňami Vatikánu.

Prvých sto rokov a viac.... Kniha pre všetkých záujemcov o dejiny svetovej kinematografie i pre ľudí, pre ktorých je dôležitá osoba Ježiša Krista a jeho príbeh.Ježiš Nazaretský predstavuje dominantnú postavu v západnej civilizácii už viac než 2 000 rokov, odkedy žil a zomrel v rímskej Palestíne v 1. storočí. Postupne sa stal ústrednou postavou aj v nastupujúcej globálnej kultúre. Jeho príbeh sa počas storočí po jeho smrti pretransformoval na rôzne vizuálne formy a je preto logické, že s nástupom „pohyblivých obrázkov“ sa stal jedným z prvých námetov pre filmových tvorcov.Kniha amerického profesora religionistiky a filmového kritika W. Barnesa Tatuma je dôslednou analýzou zobrazovania postavy Ježiša Krista vo filme a zároveň je osobitým pohľadom na dejiny svetovej kinematografie.Autor si pre svoj rozbor „Ježiša vo filme“ vybral zásadné diela strieborného plátna. Slávne snímky Od jasličiek ku krížu (1912), Intolerancia (1916), Kráľ kráľov (1927), Quo vadis (1951), Rúcho (1953), Ben Hur (1959), Kráľ kráľov (1961), Barabáš (1962), Najväčší príbeh všetkých čias (1965), Evanjelium sv. Matúša (1964), Jesus Christ Superstar (1973), Godspell (1973), Ježiš Nazaretský (1977), Život Briana (1979), Ježiš (1979), Posledné pokušenie Krista (1988), Ježiš z Montrealu (1989), Ježiš (1999), Evanjelium podľa Jána (2003), Umučenie Krista (2004) a Syn človeka (2006) rozoberá z rôznych uhlov. Opisuje okolnosti ich vzniku a venuje sa forme i obsahu Ježišovho príbehu na plátne s osobitým dôrazom na scenáristické využitie evanjelií. Skúma akými prostriedkami je Ježiš zobrazený ako filmová postava, ktoré výroky sprevádzajú jeho stvárnenie a zároveň sumarizuje a hodnotí reakcie verejnosti i kritiky. Aj keď uznáva umelecké či kinematografické kvality jednotlivých snímok, dôraz kladie na ich biblický, historický a teologický rozmer.Pre diváka filmu o Ježišovi možno problém filmového Ježiša vyjadriť ako štvorakú otázku: Do akej miery je snímka o Ježišovi nielen filmársky zaujímavá, ale aj literárne ohľaduplná k prameňom evanjelií, historicky pravdepodobná a teologicky uspokojivá? Filmoví tvorcovia, ktorí si trúfli priviesť Ježiša na plátno, čelili skutočne náročnej úlohe a aj vďaka nim je jeho miesto v kultúre rovnako veľké ako v cirkvi.