Zamyslenia, citáty

Homiletické myšlienky na pôstnu dobu. Úlohou kňaza je hlásať evanjelium - radostnú zvesť. Kázne sú najúčinnejšie vtedy, keď v nich nezaznievajú len slová kňaza, ale najmä slová Pána Ježiša. Túto úlohu si veľmi zodpovedne plnil Dr. Jozef Ligoš, o ktorom biskup František Trstenský napísal: „Obdivujem jeho evanjeliového ducha, s akým pochopil a stotožnil sa so službou slova.“Dr. Ligoš svoje kázne spísal v čase, kedy bolo náročné získať podklady pre prípravu kázní. Homílie preto pripravil aj ako pomôcku pre svojich spolubratov kňazov. Na základe jeho kázní vznikla publikácia Kresťan a utrpenie - Ježiš trpiaci, a predsa Kráľ a zostavil ju Jozef Marhefka. Napohľad útla, ale obsahovo bohatá knižočka má tri kapitoly (z ktorých každá obsahuje viacero kratších podkapitol): Kresťan a utrpenie;Ježiš trpiaci, a predsa Kráľ;Svätý Peter a utrpenie.Jej cieľom je upozorniť na niektoré pravdy, ktoré nám zdôrazňuje evanjelium v období Pôstu. Ide najmä o problém utrpenia, ktorý je vždy aktuálny.

Víťaz nad hriechom. V Písme svätom čítame o pôste často. Väčšinou súvisel s prípravou na niečo veľké. Znamenal duchovný prelom, sústredenie sa na podstatné veci. Tak to bolo pri Pánovi Ježišovi. Nie vždy trval 40 dní. Apoštol Pavol po svojom stretnutí s Pánom pred Damaskom sa postil tri dni a tri noci. Niekedy ľudia odpovedali na volanie prorokov pôstom. Tak to bolo napríklad pri prorokovi Jonášovi, keď prišiel so svojou zvesťou do Ninive. Tam sa dokonca postili aj zvieratá. Úsilím tu bolo, aby Boh videl, že oľutovali svoje zlé cesty a chcú sa polepšiť. Aby Boh videl. To je motivácia pravého pôstu. Nemá to byť naša snaha o chudnutie, digitálny detox, či iné veci, ktoré si my ľudia navymýšľame, aby na nás iní videli, že sa postíme. Či nerobia to isté aj pohania? Postia sa od jedla, vecí... Pôst je o tom, aby sme prežili obnovenie vzťahu s Bohom a zažívali to každý deň. Veľmi jasnú predstavu o pravom pôste má prorok Izaiáš (Iz 58, 1-12). A ak sa nad jeho slovami poctivo zamyslíme, tak zistíme, že pravý pôst nikdy nekončí – veď rozväzovať putá neprávosti, spretŕhať povrazy jarma, prepúšťať utláčaných na slobodu, lámať chlieb hladnému..., je potrebné na tomto svete skoro vždy. Vzorom je nám tu opäť náš Pán, ktorý prišiel na túto zem ako hovorí Izaiáš (Iz 61, 1nn): Poslal ma biednym hlásať radostnú zvesť, zaviazať rany tým, ktorí sú skrúšeného srdca, vyhlásiť zajatým prepustenie na slobodu...Tieto úvahy iste stoja za zamyslenie. Pomôcť v nich chce aj nová kniha z vydavateľstva Tranoscius od evanjelického farára Jána Velebíra, ktorá nesie názov Svedectvá pôstnej doby s podtitulom Víťaz nad hriechom. Ilustráciami ju obohatil profesor Jaroslav Uhel. Veríme, že vám prinesie požehnanie aj v tejto dobe.

Pôstne zamyslenia. Čo je Pôst a na čo vlastne slúži?Ako by sme sa mali postiť?Ako prežiť prípravu i samotnú Veľkú noc naozaj do hĺbky?Spisovateľka Asheritah Ciuciu a čoraz viac známa rečníčka a blogerka, ponúka vo svojej knihe Odkrývanie Ježišovej lásky štyridsať denných zamyslení, ktoré vás prevedú celým Pôstnym obdobím a pomôžu vám nasledovať Ježišove stopy nielen po jeho krížovej ceste, ale až k prázdnemu hrobu.

Zamyslenia na pôstne obdobie. Rozjímania na pôstne obdobie s názvom On vidí aj v skrytosti sú zamyslenia na každý deň od Popolcovej stredy po stredu Veľkého týždňa. Texty na každý deň obsahujú krátky biblický citát, následne autor Ivan Belko kladie otázky na zamyslenie, nasleduje krátka úvaha k danej téme a modlitba na koniec celého denného zamyslenia.

Pôst a Veľká noc. Sväté písmo nám hovorí, že nielen z chleba žije človek, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst. Božie slovo má moc - urobiť nás múdrymi a utvárať v nás skutočný život. Šťastní sú tí, ktorí počúvajú Božie slovo a uskutočňujú ho. Ono je prameňom poznania skutočného života i prameňom sily žiť podľa neho. Aby sme sa to naučili, každý deň potrebujeme počúvať Božie slovo. Publikácia Jozefa Šuppu s názvom Žiť Božím slovom je prostriedkom, ktorý nás pomocou Božieho slova prevedie obdobím pôstu i Veľkej noci. Je potrebné naučiť sa žiť podľa neho, aby sme s Bohom mohli žiť šťastne už tu, i potom vo večnosti.

Veľkopôstne zamyslenia. Úvodné slovoKniha proroka Jonáša nám rozpráva, ako Boh poslal proroka Jonáša k Asýrčanom, nenávideným utláčateľom vyvoleného národa. Jonáš poznal Božiu dobrotu a predvídal, že ak Asýrčania budú robiť pokánie, uniknú Božiemu trestu. Myšlienka, že nepriatelia židovského národa by sa mohli stať predmetom Božieho milosrdenstva, zviedla ho k jeho nerozvážnemu činu, k úteku na západ. Ninive „bolo veľké mesto pred Bohom“ (2, 3) a Bohu na ňom veľmi záležalo, aby sa obrátilo. Boh urobil s prorokom zázrak, aby pochopil a splnil, čo mu Pán prikázal.„Ešte štyridsať dní a Ninive bude rozvrátené!“ (2, 4). S týmito slovami preto prorok Jonáš vstúpil do mesta Ninive, aby na Boží príkaz vyzval jeho obyvateľov k pokániu, pretože ich zloba vystúpila pred Pána (1, 2). Nato vyšiel z mesta a čakal, že bude svedectvom Božieho hnevu – zničenia obyvateľov tohto mesta.Obyvatelia mesta však uverili Božím slovám, začali sa postiť a robiť pokánie. Boh prijal pokánie a obrátenie Ninivčanov a zmiloval sa nad nimi (3, 10). „Jonášovi sa to veľmi nepáčilo a nahneval sa“ (4, 1). Čakal, že predsa len bude očitým svedkom zničenia mesta, ktoré ohlasoval (4, 5). Vtedy Boh ukazuje svoju trpezlivosť a dobrotu aj tvrdohlavému prorokovi a dáva mu spasiteľné poučenie a praktický príklad svojho milosrdenstva. Dáva vyrásť ricínovému kru, aby robil Jonášovi tieň nad hlavou, ale aby hneď aj vyschol. Jonášovi je ľúto tejto rastliny (4, 6 – 9).Touto rozpravou Boh krásne ukazuje Božiu lásku a milosrdenstvo, ktorými obklopuje bez rozdielu všetky stvorenia: „Ty ľutuješ ricínus, na ktorom si nerobil a nevypestoval si ho; ktorý za noc vznikol a za noc zanikol. A ja sa nemám zľutovať nad veľkým mestom Ninive, v ktorom je viac než stodvadsaťtisíc ľudí, ktorí nevedia rozlišovať medzi pravicou a ľavicou?“ (4, 11).Ježiš Kristus sa v evanjeliu odvoláva na toto obrátenie Ninivčanov ako na príklad hodný nasledovania (porov. Mt 12, 41 a Lk 11, 29 – 32). Nielen slovom a skutkami, ale celým svojím životom ohlasoval a uskutočňoval učenie tohto biblického spisu s jeho špecifickým posolstvom, že Boh je Bohom všetkých ľudí, že je milosrdný a zmilúva sa nad každým svojím stvorením, ktoré vyznáva a ľutuje svoje hriechy. Sv. evanjelista Ján vyjadril túto milosrdnú Božiu lásku slovami: „Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby ma večný život“ (Jn 3, 16).Príkladom viery druhých Boh dáva uvažovať maloverným a neveriacim nielen v svojej dobe, ale i nám. Svojim poslucháčom za príklad viery dáva správanie ľudí v povestne skazenom asýrskom meste Ninive po pôstnom pokání.Máme pôstny čas. Je to čas, kedy máme vstúpiť do seba. Obyvatelia mesta Ninive mali na to štyridsať dní. Máme ich aj my. Preto odvráťme sa od zlých ciest, robme pokánie, aby Boh sa nad nami zmiloval a nepostihol nás nešťastím. Počujme aj výzvu Cirkvi týchto dní:„…Prebuďme sa teda, aby nás našiel pripravených a mohol nás ozdobiť korunou večnej slávy“ (kondák 5. pôstnej nedele). Ak uveríme týmto slovám, potom sa Boh aj nad nami zmiluje, a „odvráti sa od svojho hnevu a nezahynieme“ (Jon 3, 9).

Pôstne zamyslenia. Prežite túto Veľkú noc do hĺbky...Mávate pocit, že vás Veľká noc vždy zaskočí, takže nie ste duchovne ani emocionálne pripravení na slávenie Ježišovej smrti a zmŕtvychvstania?Asheritah Ciuciu vás knihou Odkrývanie Ježišovej lásky pozýva počas Pôstneho obdobia zatiahnuť na hlbinu. V štyridsiatich denných zamysleniach uvažuje nad vybranými evanjeliovými príbehmi, ktoré odkrývajú rôzne aspekty Ježišovej lásky.Napríklad: Ježiš nás pozýva k sebeJežiš vyháňa strachJežiš ponúka druhú šancuJežiš plačeJežiš sa nevzdávaJežiš miluje aj svojich nepriateľovKeď sa počas tohtoročného Pôstneho obdobia vydáte v Ježišových šľapajach a budete sa učiť milovať nezištne a obetavo ako on, vo Veľkonočnú nedeľu budete pripravení radostne zvolať: Aleluja! On naozaj vstal z mŕtvych!Kniha obsahuje nápady na rodinné aktivity, ktoré vám pomôžu zapojiť deti do prežívania Pôstneho aj Veľkonočného obdobia.Asheritah Ciuciu je spisovateľka, rečníčka a blogerka. Jej víziou je pomáhať ženám nájsť životnú radosť a naplnenie vo vzťahu s Bohom. Je autorkou viacerých úspešných kníh, z ktorých v slovenčine vyšli adventné zamyslenia Odkrývanie Ježišových mien a kniha Dosýta. Vyrastala v Rumunsku ako dcéra misionárov, dnes s manželom Flaviom a tromi deťmi žije na severe Ohia.

Nedeľou o mýtnikovi a farizejovi nás začína svätá Cirkev pripravovať k veľkému pôstu. V túto nedeľu nám predkladá k čítaniu toto podobenstvo: „Dvaja ľudia vstúpili do chrámu modliť sa. Jeden bol farizej, druhý mýtnik. Farizej sa postavil a takto sa v sebe modlil: «Bože, ďakujem ti, že nie som ako ostatní ľudia: vydierači, nespravodlivci, cudzoložníci alebo aj ako tento mýtnik. Postím sa dva razy do týždňa, dávam desiatky zo všetkého, čo mám.» Mýtnik stál celkom vzadu a neodvážil sa ani oči zdvihnúť, ale bil sa do pŕs a hovoril: «Bože, buď milostivý mne hriešnemu.» Hovorím vám: tento odišiel domov ospravedlnený, a nie tamten. Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.“ (Lk 10, 10-14). Podstatou pôstu je pokora. S mýtnikom, pokorným a nesmelým, klaniame sa aj my Božskému Spasiteľovi. Porovnávame svoje nedostatky a slabosti, a potom zisťujeme, že niet v nás mnoho, s čím by sme sa mohli chváliť pred Bohom. Už žalmista sa sťažuje: „Zo všetkých strán sa na mňa kopia nespočetné pohromy, opantalo ma toľko hriechov, že nemám o nich prehľadu. A je ich viac, než mám vlasov na hlave, až mi z toho srdce zamiera“ (Ž 40, 13). Toto si iste uvedomoval aj mýtnik, preto jeho vyznanie: „Bože, buď milostivý mne hriešnemu“, je vyjadrením vnútra jeho duše. Preto jeho pokora je pravdivá a úprimná. Mnohým z nás je známy 30-dielny televízny seriál Tridsať prípadov majora Zemana. Tiež popularita, ktorú si získal hlavný predstaviteľ tohto seriálu, herec Vladimír Brabec. Na otázku novinára, ako „chutí“ popularita, Vladimír Brabec odpovedal: „Niekedy je na škodu; človek musí zostať pri zemi.“

Veľkopôstne zamyslenia. Úvodné slovoKniha proroka Jonáša nám rozpráva, ako Boh poslal proroka Jonáša k Asýrčanom, nenávideným utláčateľom vyvoleného národa. Jonáš poznal Božiu dobrotu a predvídal, že ak Asýrčania budú robiť pokánie, uniknú Božiemu trestu. Myšlienka, že nepriatelia židovského národa by sa mohli stať predmetom Božieho milosrdenstva, zviedla ho k jeho nerozvážnemu činu, k úteku na západ. Ninive „bolo veľké mesto pred Bohom“ (2, 3) a Bohu na ňom veľmi záležalo, aby sa obrátilo. Boh urobil s prorokom zázrak, aby pochopil a splnil, čo mu Pán prikázal.„Ešte štyridsať dní a Ninive bude rozvrátené!“ (2, 4). S týmito slovami preto prorok Jonáš vstúpil do mesta Ninive, aby na Boží príkaz vyzval jeho obyvateľov k pokániu, pretože ich zloba vystúpila pred Pána (1, 2). Nato vyšiel z mesta a čakal, že bude svedectvom Božieho hnevu – zničenia obyvateľov tohto mesta.Obyvatelia mesta však uverili Božím slovám, začali sa postiť a robiť pokánie. Boh prijal pokánie a obrátenie Ninivčanov a zmiloval sa nad nimi (3, 10). „Jonášovi sa to veľmi nepáčilo a nahneval sa“ (4, 1). Čakal, že predsa len bude očitým svedkom zničenia mesta, ktoré ohlasoval (4, 5). Vtedy Boh ukazuje svoju trpezlivosť a dobrotu aj tvrdohlavému prorokovi a dáva mu spasiteľné poučenie a praktický príklad svojho milosrdenstva. Dáva vyrásť ricínovému kru, aby robil Jonášovi tieň nad hlavou, ale aby hneď aj vyschol. Jonášovi je ľúto tejto rastliny (4, 6 – 9).Touto rozpravou Boh krásne ukazuje Božiu lásku a milosrdenstvo, ktorými obklopuje bez rozdielu všetky stvorenia: „Ty ľutuješ ricínus, na ktorom si nerobil a nevypestoval si ho; ktorý za noc vznikol a za noc zanikol. A ja sa nemám zľutovať nad veľkým mestom Ninive, v ktorom je viac než stodvadsaťtisíc ľudí, ktorí nevedia rozlišovať medzi pravicou a ľavicou?“ (4, 11).Ježiš Kristus sa v evanjeliu odvoláva na toto obrátenie Ninivčanov ako na príklad hodný nasledovania (porov. Mt 12, 41 a Lk 11, 29 – 32). Nielen slovom a skutkami, ale celým svojím životom ohlasoval a uskutočňoval učenie tohto biblického spisu s jeho špecifickým posolstvom, že Boh je Bohom všetkých ľudí, že je milosrdný a zmilúva sa nad každým svojím stvorením, ktoré vyznáva a ľutuje svoje hriechy. Sv. evanjelista Ján vyjadril túto milosrdnú Božiu lásku slovami: „Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby ma večný život“ (Jn 3, 16).Príkladom viery druhých Boh dáva uvažovať maloverným a neveriacim nielen v svojej dobe, ale i nám. Svojim poslucháčom za príklad viery dáva správanie ľudí v povestne skazenom asýrskom meste Ninive po pôstnom pokání.Máme pôstny čas. Je to čas, kedy máme vstúpiť do seba. Obyvatelia mesta Ninive mali na to štyridsať dní. Máme ich aj my. Preto odvráťme sa od zlých ciest, robme pokánie, aby Boh sa nad nami zmiloval a nepostihol nás nešťastím. Počujme aj výzvu Cirkvi týchto dní:„…Prebuďme sa teda, aby nás našiel pripravených a mohol nás ozdobiť korunou večnej slávy“ (kondák 5. pôstnej nedele). Ak uveríme týmto slovám, potom sa Boh aj nad nami zmiluje, a „odvráti sa od svojho hnevu a nezahynieme“ (Jon 3, 9).

Niekoľko podnetov k evanjeliu dňa. Jednohubky bol pôvodne pracovný názov krátkych duchovných spotov, ktoré niekoľkokrát denne vysiela Televízia LUX. Názov sa akosi udomácnil a ujal. Nemenili sme ho ani v prípade knižného spracovania týchto krátkych zamyslení. Veď duchovní otcovia radia meditovať Božie slovo pravidelne a po kúsku sa ním sýtiť.Fotografie z prírody, zo života ľudí a najmä biblických miest nie sú len spestrujúcou ilustráciou. Sú akoby adresou do oblastí života, v ktorých má evanjelium zaznievať, oživovať ho a pretvárať. Veríme, že aj v tejto knižnej podobe zasejú Božie slovo do dobrej pôdy a prinesú bohatú úrodu.Marián Gavenda je známy rímskokatolícky kňaz, prekladateľ a spisovateľ.

In illo tempore I. Názov publikácie Za onoho času 1 - In illo tempore vychádza zo spomienok miništrovania Jozefa Jurka, kedy sa každé čítanie evanjelia začínalo týmto uvedením, akoby prenesením do čias Ježiša Krista. Nemá to však znamenať len návrat k začiatkom; má to byť prepojenie na súčasnosť, pretože udalosti Ježišovho života patria do histórie, no zároveň ju presahujú. Pán je tu s nami podľa svojho prísľubu: „Hľa, ja som s vami po všetky dni, až do skončenia sveta.“Publikácia obsahuje zamyslenia zamerané na tieto časti liturgického roka:adventné obdobievianočné obdobiepôstne obdobieveľkonočné obdobieobdobie cez rok do 7. týždňa

Zamyslenia v tejto knihe nás môžu sprevádzať na ceste učiť sa Ježišovej nezištnej láske. Pomôžu nám upevniť si vieru v skutočnosť Ježišovho zmŕtvychvstania, v to, že On nás uviedol do večného života. Prežijeme spolu s ním aspoň v náznakoch jeho cestu utrpenia, ktorou nám získal spásu. A načerpáme silu k presvedčeniu, že ako nebolo márne jeho utrpenie, tak majú svoj zmysel aj naše každodenné kríže.Úvahy biskupa Judáka sú nepochybne vhodnou inšpiráciou k prípave na oslavu tajomstva Veľkej noci a k jeho najlepšiemu pochopeniu.

Denník je už úplne vypredaný. Dotlač sa v tejto chvíli neplánuje.Vitaj na ceste tohtoročným Pôstom!Veríme, že čítania a zamyslenia v tomto denníčku ti pomôžu prežiť pôstne obdobie hlbšie, v modlitbe, že si Pôst zamiluješ a objavíš v ňom nový rozmer a celú jeho krásu. Každému dňu je venovaná jedna dvojstránka, na ktorej nájdeš súradnice liturgických čítaní, text niektorého z čítaní daného dňa alebo jeho časť, zamyslenie nad týmto biblickým textom a následne prázdne riadky na vlastné úvahy, zamyslenia alebo modlitbu. Nech je tento denník pre teba pomocou a požehnaním!

pôstne a veľkonočné úvahy. Pri všetkej úcte k životu si musíme uvedomiť, že náš pozemský život je konečný. Smrť „sedí“ ako neúprosná realita v živote každého z nás. Ani Ježiš si neprial svoje utrpenie, ani ho nevyhľadával. Pritom sa však ani nevyhýbal ceste, ktorá viedla na kríž, ba slobodne ju prijal (porov. Mt 26, 39). Z boja proti utrpeniu a pre obetu utrpenia mu vyrástlo vlastné utrpenie.Ale ešte pri Poslednej večeri, keď mal už istú smrť pred očami, hovoril o príchode Božieho kráľovstva, o spôsobe ako ho budovať; aj o účinnom prostriedku – o láske, ktorá má byť živým prejavom Božej prítomnosti. Syn Boží, ktorý prežil a pretrpel život vo všetkých svojich dimenziách, ktorý ho dal za ľudí, jeho Boh obdaril novým životom, ktorý je silnejší ako smrť. Teda nežil, aby zomrel, ale zomrel pre život, z ktorého poľa Božej vôle, nikto nemá byť výlučný, ani my na začiatku tretieho milénia.

V této knize jde o úvahy, rozjímání a promluvy na téma doby postní a první část údobí velikonočního, které pronesl Mons. Antonín Pospíšil během svého kněžského působení, tedy v době šedesáti let v různých farnostech.

„Jestliže Kristus nevstal, marná je naše víra,“ říká apoštol Pavel. Velikonoce jsou těžištěm naší víry. Tehdy nám Ježíš projevil tu největší možnou lásku, jaká na světě existuje – dát za někoho svůj život.