Malakandra

Recenzia z blogu

V prvom rade by som chcela povedať, že táto kniha má naozaj jedinečný názov. Malakandra. Ak to vyslovíte párkrát za sebou, v žilách pocítite zvláštny záchvev tajomna a krásy.

Po všetkých dystopických, postapokaliptických a cyberpunkových knihách, ktoré som v ostatnom čase čítala, je fajn, na chvíľu sa vrátiť ku klasickej vedeckej fantastike. Malakandra je v podstate viac vedecká fantasy. C.S.Lewis je známi a obľúbený najmä pre svoju sériu Kroník Narnie, kde je kresťanská alegória jemne a citlivo vtkaná do vzrušujúceho a napínavého fantastického dobrodružstva určeného deťom. Malakandra je podobnou alegóriou, ktorá je ale napísaná hlavne pre dospelých. A to aj napriek tomu, že ju môžete dať prečítať svoji deťom bez toho, aby ste sa báli, že si z nej povyberajú nejaké „zvláštne myšlienky“.

Malakandra rozpráva príbeh doktora Elwina Ransom, ktorého uniesla dvojica vedcov na Mars (na Malakandru, ako ju volajú miestni). Krátko po vylodení unikne svojim únoscom a vydá sa na dobrodružstvo po tejto zvláštnej planéte. Učí sa mnoho vecí, ktoré zasahujú a menia všetko, čo doteraz vedel o vesmíre, sebe a ľudstve. To je všetko, čo vám o tom poviem!

Rozdiel v tom, akým spôsobom boli knihy tohto žánru písané vtedy (1938) a teraz je veľmi zavádzajúci a to ani nehovorím o vede. Mimozemšťania v tejto knihe sú poväčšine vykreslený veľmi staromódne – podobný malým ľuďom, alebo zvieratám, nedorozumievajú sa nijakým ambientným pípaním a rozhodne nie sú zo želé. S ľuďmi dokážu komunikovať znakovou rečou a gestikuláciou. Ich potomkov môžete dokonca kŕmiť ako šteniatka. Mimozemšťania z neskorších kníh zvyknú byť zvláštne bizarní.
Oproti iným, súčasným autorom tohto žánru má však Lewis jednu obrovskú výhodu. Je kvalitným spisovateľom a výnimočným rozprávačom. Jeho próza je veľmi literárna, elegantná a zároveň rafinovane tajomná. No nad všetko kladie vizualizáciu a čistotu rozprávania príbehu. Nie je ťažké predstaviť si ako slová postupne prenikajú z knihy do čitateľovej predstavivosti a do bodky vykresľujú obraz utvorený textom. Práve tento moment robí z čítania Lewisových kníh neuveriteľne vzrušujúci zážitok.

Dej knihy sa začal odohrávať pozvoľna a gro príbehu sa postupne odhaľuje v duchovných alegóriách a filozofických úvahách o charaktere a prirodzenosti ľudstva, morálke, dobre a zle. Ako som podotkla už predtým, kniha je síce náboženskou metaforou, no z žiadnom prípade som nemala pocit, že by ma Lewis svojimi alegóriami bombardoval a presviedčal. Hoci aj nie ste veriaci, môžete sa ponoriť do úvah a výziev, ktoré autor v knihe nastoľuje a na ktoré hľadá odpovede – odpovede na otázky, čo znamená byť človekom.

Malakandra je prvou časťou Lewisovej Kozmickej trilógie.

Autorka recenzie: Dominika Spodniaková

Vydavateľská anotácia

Malakandra je prvý diel uznávanej Kozmickej trilógie C. S. Lewisa (1898-1963), v ktorej sa začínajú dobrodružstvá Elwina Ransoma, váženého univerzitného profesora.

“Ransom začínal vnímať aj inú, duchovnejšiu príčinu svojho narastajúceho nadšenia a ľahkosti srdca. Stále viac sa oslobodzoval spod vplyvu nočnej mory, ktorú v mysli moderného človeka vytvorila mytológia, kráčajúca v stopách modernej vedy. Aj on čítal o „medziplanetárnom priestore“ a niekde vzadu v mysli si celé roky nosil bezútešný obraz čiernej studenej prázdnoty, totálne mŕtvej tmy, ktorá oddeľovala svety.

Predtým si vôbec neuvedomoval, ako veľmi ho takýto obraz vesmíru ovplyvňuje. Termín „medziplanetárny priestor“ sa mu teraz zdal ako rúhanie a vôbec nevystihoval tento nebeský oceán blaženosti, ktorým sa plavili. Už ho viac nemohol nazvať „mŕtvym“, keď cítil, ako mu každú minútu do tela prúdi život. A vlastne prečo by to malo byť inak? Veď z tohto oceánu povstali všetky svety a aj život na nich. Myslel si, že vesmír je pustý. Teraz videl, že je ako plodné lono, ktorého žiarivé potomstvo hľadí každú noc na Zem nespočetným množstvom očí… Nie: „medziplanetárny priestor“ je úplne nesprávny výraz.”