Bezvýhradná láska

Recenzia z blogu

Predpokladám, že autora Johna Powella nemusím nijak zvlášť predstavovať. Napísal veľa kníh a mne sa vďaka dobrej kamarátke dostala do rúk jeho ďalšia publikácia s názvom Bezvýhradná láska.

Spočiatku som nevedela, kam autor mieri svojimi úvodnými slovami. V jeho psychologických náčrtoch a v ponúknutom životnom princípe som sa cítila jemne stratená. No postupne začal vysvetľovať svoj zámer a mne to zrazu všetko začalo do seba zapadať.
Začala som si premietať veci vo svojom živote a hľadať, ktorým prístupom sa chcem riadiť. Najprv boli vymenované tri, ale nedalo mi to a dúfala som, že sa musí objaviť ešte jeden. Taký, ktorého predstaviteľom by bol sám Ježiš, plný lásky a milosrdenstva. Autor akoby to tušil a nechal si to na koniec. Poukázal tiež na skutočnosť a zmenu nastavenia dnešných ľudí konštatovaním, že kríza dnešnej doby nie je krízou rúk, ale krízou sŕdc. Pre mňa je to veľmi smutné, že sa skôr skrývame za výdobytky modernej techniky, ako by sme mali ukázať svoju pravú tvár. Je pozoruhodné, ako autor už viac ako pred 20 rokmi predvídal určitý vývoj spoločnosti (pôvodina vyšla ešte v roku 1995). Neviem aká bola spoločnosť vtedy, no v každom prípade vidím, aká je dnes.

Nosný odkaz knihy možno pretlmočiť citátom Ericha Fromma: „Milovať a byť milovaný vyžaduje odvahu, odvahu prijať isté hodnoty ako veci najvyššieho záujmu – skočiť a staviť všetko na tieto hodnoty.” (s. 68)

Najvyšším princípom je láska. Skutočná, oslobodzujúca, rešpektujúca hranice toho druhého, krásna, a občas aj bolestivá. Ja osobne som si spočiatku myslela, že ak niekoho ľúbim, spravím pre neho hocičo na svete bez ohľadu na seba. Avšak zistila som, a kniha mi to len potvrdila, že to tak nie je a nemôže byť. Milovať druhého ako seba samého nabralo na svojej sile a pravdivosti. Bez skutočného prijatia seba samého nemožno mať rád ani druhých. Podobnou problematikou sa autor zaoberá aj v ďalšej výbornej knihe Prečo mám strach povedať ti, kto som?

P.S.: Príbeh na konci Vás dostane a zároveň povzbudí neodkladať skutočné hodnoty, ale stále hľadať lásku a dávať ju ďalej.

Autorka recenzie: Júlia Štefeková

Vydavateľská anotácia

Prijať lásku ako životný princíp zmysluplnej existencie nepovažuje súčasná spoločnosť za dobré rozhodnutie. V spôsobe života, ktorý si dnes mnohí ľudia vyberajú, sa ustavične opakuje neľútostné spochybňovanie existencie skutočnej a trvalej ľudskej lásky.

Znepokojujúce množstvo ľudí upadá pri pohľade na svoj život, prácu, manželstvo a rodinu do depresií a sebaľútosti. Zdá sa, že kult sebarealizácie je založený na predpoklade, že dať niekomu svoje slovo a sľúbiť mu vernosť v podstate znamená vzdať sa vlastnej individuality a osobnej identity.

Autor – kňaz, psychológ a autor mnohých úspešných kníh – v dialógu s čitateľom hľadá odpovede na problémy, ktoré vyvstávajú pred každým človekom, čo chce žiť skutočné plnohodnotné vzťahy.