Vrhni sa do vody

Recenzia z blogu

Keď som zobral to rúk knihu s tak trochu provokatívnym názvom Vrhni sa do vody, nevedel som si predstaviť, ako môže niekto tak veľa napísať o tak jednoduchom akte, akým je krst. Páter Timothy Radcliffe hovorí, že Cirkev potrebuje v dnešnej dobe znovuobjaviť krásu krstu. V čom však spočíva?

V knihe s podnázvom Prežívanie krstu a birmovania, nás autor vovádza do tajomstiev sviatosti krstu, ktoré sa dotýkajú každej časti nášho života. Čitateľa sprevádza výberom krstného mena, poukazuje na spätosť krstu a povolania k hlásaniu Božieho slova, poukazuje na olej, ktorým kandidátov krstu pomažú na znak radosti.

Krst sa v istom momente stáva momentom drámy, keď sa krstenec musí rozhodnúť – zrieknuť sa Zlého a odovzdať sa Bohu. Ak sa odovzdáme Bohu, musíme sa vyzliecť a byť úplne obnažení pred Bohom. Je to vec, ktorá je pre nás ťažká – vzdať sa kontroly nad vlastným životom. Tým sa však otvárame pre Boží dotyk, keď sa nás v krste dotýka samotný Kristus. Autor sa odvoláva na autoritu cirkevných otcov a hovorí spolu s Augustínom: „Kto verí v Krista, dotýka sa Krista.“

Ústrednou časťou krstného obradu je vyliatie vody so vzývaním Najsvätejšej Trojice. K tomuto bodu smeruje celý krst. V tomto momente sa stávame účastnými na Kristovej smrti. Smrť však nie je konečnou stanicou nášho príbehu, pretože v krste sme sa stali účastnými Kristovho príbehu Zmŕtvychvstania. Je to moment smútku ale aj radosti a veľkej nádeje. Toto je ústrednou myšlienkou knihy Timothyho Radcliffa. Preto máme žiť ako tí, ktorí zomreli a vstali s Kristom.

V neposlednom rade nám k tomu pomáha aj pomazanie (často sa krst vysluhuje spolu s birmovaním), tak ako Kristus bol pomazaný za Kňaza, Proroka a Kráľa. Novopokrstených potom oblečú do bieleho rúcha (tejto veľmi silnej časti obradu sa veľakrát takmer nevenuje pozornosť), stávajú sa svätým Božím ľudom a dostávajú novú identitu, ktorá má svoj pôvod nie v nás samých alebo v našich úkonoch, ale v Bohu.

Autor zakončuje svoje úvahy kapitolami o dare Ducha Svätého a narastaní do dospelosti Božích detí odvolávajúc sa na príklad samotného Krista a jeho pokúšania na púšti. Povzbudzuje nás k odvahe vytrvať, veď sme „deťmi toho, ktorému patrí celá budúcnosť.“

Ako sám hovorí, krst sa týka „drámy bytia človekom, drámy požehnania nášho narodenia i smrti, nášho zaľúbenia, momentov zlyhania, zápasu o pochopenie zmyslu vlastného života a nášho pomalého dozrievania do konečnej zrelosti.“

Vrhni sa do vody je fascinujúca kniha, ktorá mi otvorila oči, aby som v jednoduchosti krstného úkonu videl krásu povolania Bohom, radosť života v spoločenstve Ducha Svätého v hodnosti milovaného Božieho dieťaťa. Túto knihu odporúčam každému, kto by sa chcel vrátiť k pokladu vlastného krstu a svoj život prežívať vo svetle úžasného Božieho daru znovuzrodenia.

Autor recenzie: Marek Piváček

Vydavateľská anotácia

Pri krste sa aj dospelí stávajú Božím deťmi. To však nie je výzva k úniku od zrelosti, pretože stať sa kresťanom, najmä pri birmovaní, je aj o raste a duchovnej dospelosti. Paradox kresťanstva spočíva v tom, že skutočne dospelými môžeme byť iba vtedy, keď sa staneme podobnými deťom. A podobnými deťom budeme zdravým spôsobom iba vtedy, ak sa vydáme na cestu k duchovnej zrelosti.

Prvá kapitola knihy hovorí o tom ako sa stávame deťmi. Posledná kapitola je venovaná sviatosti birmovania, o stávaní sa dospelými. Toto sú dva nerozlučiteľné rozmery života v Kristovi. Sme slobodní tak od infantilizmu, ako aj od unaveného stareckého cynizmu.

Hlavný britský rabín Jonathan Sachs napísal, že „spoločnosti starnú, keď strácajú svoju vieru v transcendentno. Vtedy totiž strácajú vieru v objektívny mravný poriadok a končí sa to tým, že stratia vieru v seba. Existuje však východisko. Západ môže znova objaviť to, čo Jeremiáš nazýva ‚oddanosť tvojej mladosti‘.“

V dobe, keď je svet už unavený, veriaci ľudia by mali byť provokatívne mladí, a to aj vo vysokom veku. Čo to znamená?

O tom je kniha Vrhni sa do vody.