Nové formy pastorácie a spirituality rozvedených katolíkov po Druhom vatikánskom koncile

Žiadatelia o cirkevný sobáš sú veľmi často vzdialení životu farského spoločenstva a vonkoncom nemajú účasť na živote malých alebo základňových spoločenstiev, ktoré sa javia na viacerých kontinentoch ako oživujúci prvok Cirkvi.

Neraz až po stroskotaní sviatostného manželstva si veriaci uvedomia dôležitosť viery a sviatostného života. Je to často obdobie konverzie, ktorá nastala po vhodnej evanjelizácii. No vtedy sa objavuje prekážka predchádzajúceho sviatostného manželstva pre plnohodnotný život viery.

Prostriedky spirituality a pastorácie rozvedených im aj za týchto okolností môžu poskytnú posilu v raste viery a dôvery v Boha. Pastoračná prax nemá viesť k súdeniu, ale k poskytovaniu tých prostriedkov, ktoré sú prístupné všetkým veriacim, no málo využívané. Podľa učenia Druhého vatikánskeho koncilu ide predovšetkým o bohatý prameň duchovného života vo Svätom písme a o posilu živého spoločenstva veriacich.