Odsúdení prežiť

Recenzia z blogu

Ako je toto možné? Dá sa toto prežiť? Toto je naša história? Kde sa stala chyba? Prečo sa človek dokáže správať ako zviera? Odkiaľ berú odvahu tí, ktorí sa aj za cenu života neboja riskovať? A kde by som bola ja?

ada čítam knihy z vojnového obdobia. Nie preto, aby som sa vyžívala v tej bolesti a krutosti, ale asi hľadám odpovede a obdivujem tých, ktorí riskovali, bojovali a nevzdávali sa napriek beznádejným situáciám. V poslednom čase nám však trh ponúka toho akosi veľa a ja už som mala pocit, že už mám toho dosť. No knihu Odsúdení prežiť som dostala. Najprv som sa jej trochu bránila, ale potom som ju predsa len otvorila som. Prvá strana, druhá a už to bolo. Zabudla som na čas a zrazu som si ho kradla aj tam, kde som neskôr mala výčitky. Wendy Holdenová ma rozhodne dokázala zaujať.

Knihou nás sprevádzajú tri paralelné príbehy žien. Priska – Slovenka, Ráchel – Poľka a Anka – Češka, ktoré sa nikdy nestretli, napriek tomu, že si prešli v rovnakom čase rovnakými nacistickými tábormi. Ich príbehy sú výnimočné. Prežili, aj keď pod srdcom schovávali svoje najväčšie poklady.

V prvej časti nás autorka prevedie krásnym, priam bezstarostným životom týchto žien. Boli mladé, zaľúbené, šťastné, a nič nenasvedčovalo tomu, že im to môže niečo prekaziť. Nevyužili ani posledné možnosti na odchod mimo nacistického teritória. Zostali. Postupne prijímali desivé zmeny, ktoré prinášal život a stále dúfali, že horšie to už nemôže byť.

V ďalších kapitolách prichádza to najťažšie. Koncentračné tábory. Prezradím, že bola jeseň v roku 1944 a všetky tri ženy zatajili pred Mengelem svoje tehotenstvo, čo im zachránilo život. Ako? A ako dlho to dokázali? Kde porodili? Všetko sa dozviete v knihe.

V posledných kapitolách sa dočítate, ako pokračovali životy týchto žien po vojne. Dozviete sa, ako ich prijali doma a ešte oveľa viac. No a nakoniec prídu dojímavé stretnutia, kde nebudú chýbať pozitívne emócie a zimomriavky.

Som rada, že som knihu Odsúdení prežiť nezaložila do police. Je výborná. Patrí medzi najlepšie, ktoré som s touto témou čítala. V jednej chvíli som sa síce trochu stratila, predsa len: v knihe boli tri paralelné príbehy a množstvo mien s nimi spojených; ale rýchlo som sa opäť zorientovala. Možno niekomu tam bude chýbať viac priamej reči, mne ani nie. Musím oceniť, že kniha je obohatená fotografiami a že autorka si naozaj dala záležať aj na zbieraní faktov. (Aj o Slovensku.) Absolvovala množstvo rozhovorov, viedla vlastný výskum, aby nám ponúkla toto zrelé dielo.

Odporúčam knihu všetkým, ktor hľadajú odpovede na rovnaké otázky ako ja, alebo aj tým, ktorí ešte nenabrali odvahu hlbšie spoznať aj túto temnú stránku našej histórie. Skúste začať s touto knihou, lebo si myslím, že ju môžem nazvať aj historiografickou.

Neskutočné! Silné! Emocionálne!

Autorka recenzie: Amália Pavlišinová

Vydavateľská anotácia

Keď Slovenka Priska, Poľka Rachel a Češka Anka prešli v roku 1944 cez nechválne známu bránu najväčšieho nacistického koncentračného tábora Auschwitz II. - Birkenau, ukrývali tajomstvo - všetky boli v druhom stave.

Osamelé a vydesené sa v kútiku duše rozhodli, že si nenechajú vziať to jediné, čo im ostalo - svoj život a život svojich nenarodených detí.Tri bábätká sa narodili s odstupom niekoľkých týždňov a za nepredstaviteľne krutých okolností. Všetkým trom ženám sa nejakým spôsobom podarilo prežiť neľudské podmienky v nemeckom pracovnom tábore. A napriek nepriazni osudu prežili aj ich novorodeniatka

O sedemdesiat rokov neskôr sa títo súrodenci spriaznení osudom po prvý raz stretli, aby vyrozprávali pozoruhodné príbehy svojich matiek, ktoré sa vzopreli smrti, aby im dali život. Každý z nich sa narodil, aby prežil.