Laudato si’

Recenzia z blogu

Encykliku pápeža Františka Laudato si’ s podtitulom „o starostlivosti o náš spoločný domov“ som bral do rúk so záujmom vďaka avizovanej téme, ktorú som spočiatku vnímal ako tému ekológie. Istým spôsobom ide o modernú encykliku, ktorá zapadá do kontextu 21. storočia a odpovedá na otázky moderného človeka.

Aj v tomto je vidno, že Cirkev odpovedá na potreby danej doby zamerajúc sa na veľké témy spoločnosti. Vskutku, pápež František sa v nej venuje pálčivým otázkam našej planéty ako je problém nedostatku vody, klimatické zmeny či zhoršovanie kvality života. Poukazuje na slabosť ľudských reakcií a istú rezignáciu na ochranu Zeme ako nášho spoločného domova.
Osobne ma prekvapilo to, aká rozsiahla časť encykliky je venovaná vymenovaniu (miestami aj hlbšej analýze) ekologických faktorov a príčin úpadku našej planéty.

Pápež František sa však nezastavuje len pri zhrnutí problémov, ale poukazuje aj na ich príčiny a ponúka riešenia. O Zemi hovorí ako o spoločnom dedičstve, o ktoré sa má človek starať. Do svojej úvahy vkladá nádherný chválospev svätého Františka, ktorý chváli Pána za všetko stvorenie, Slnko nazýva bratom a Vodu sestrou.

Okrem Františkovho sa však čitateľovi predostiera aj Ježišov pohľad, ktorý je upriamený na Boha ako Otca a Stvoriteľa všetkého. Od toho sa odvíja hodnota stvorenstva pre samotného človeka – ono je darom od Otca, o ktorý sa má človek starať.

V neposlednom rade nás všetkých encyklika Laudato si’ pozýva ku spolupráci a dialógu. Či už sa jedná o dialóg medzi nábožestvami navzájom alebo aj medzi náboženstvom, politikou a ekonomikou. Pápež František varuje pred hľadaním všetkých riešení a východísk len v technickom pokroku s človekom ako jeho stredobodom. Ako protiváhu pokroku a konzumnému spôsobu života ponúka návrat ku kresťanskej spiritualite, v ktorej môže človek nájsť radosť a pokoj. Vďaka nej žijeme v harmónii so stvorenými vecami a ona sama nás vedie k Otcovi, od ktorého pochádza všetko stvorenie.

V závere sa Svätý Otec obracia na Pannu Máriu, Kráľovnú celého stvorenia s prosbou o starostlivosť o zranený svet tak ako sa s láskou starala o Ježiša.

Encykliku Laudato si’ vnímam ako syntézu myšlienok ekológie a potreby ochrany životného prostredia, ktorá má však v sebe nielen ekologický ale aj hlbší duchovný rozmer. Jej skrytou podstatou je volanie po návrate k Otcovi prostredníctvom vďačnosti a starostlivosti o jeho dary.

Autor recenzie: Marek Piváček

Vydavateľská anotácia

Pápežský dokument sa venuje stavu a ochrane životného prostredia. Analyzuje najväčšie problémy dnešných čias, akými sú klimatické zmeny, prístup k pitnej vode či znečisťovanie ovzdušia, hovorí o ekologickom dlhu Severu proti Juhu.

Stredobodom encykliky Laudato si’ je návrh integrálnej ekológie, ktorá poukazuje na špecifické miesto človeka v tomto svete a jeho vzťahy k realite, ktorá ho obklopuje. Integrálnu ekológiu pritom podľa pápeža nemožno oddeliť od pojmu spoločného dobra. Témy ekológie tiež úzko súvisia so sociálnou nespravodlivosťou, pretože ekologická harmónia nemôže existovať tam, kde je sociálna nespravodlivosť.

Dokument upozorňuje na kultúru vyhadzovania a poukazuje na striedmy životný štýl, ktorý človeka oslobodzuje. Podotýka, že nemožno podceňovať ekologickú výchovu, ktorá sa začína každodennými gestami, počnúc šetrením vodou, triedením odpadkov až po zhasínanie zbytočne svietiacich svietidiel. Zdôrazňuje tiež našu zodpovednosť za planétu, ktorú zanecháme budúcim generáciám.