Deti sú hostia, ktorí hľadajú cestu

Recenzia z blogu

Napriek tomu, že rodičia sú dnes oveľa viac ako v minulosti angažovaní vo výchove svojich detí, ich výchova neprináša želateľné ovocie. Ešte nedávno potrebovali deti na hru spoločníka, resp. spoločnosť. Dnes majú virtuálneho spoločníka, ktorý je dieťaťu vždy k službám, všetko mu splní, nenahnevá sa, keď je k nemu hrubé, a jediné, čo dieťa vo vzťahu k nemu potrebuje, je vedieť ho ovládať. Nemusí ho však poznať a ani rešpektovať.
Ako rodičia dnes veci získame, použijeme a vyhodíme a správame sa tak, akoby cenu malo iba to, čo nám prináša pôžitok. No zabudli sme, že deti nás vo všetkom rady napodobňujú.
Autorky knihy Jiřina Prekopová a Christel Schweizerová svojím knižným titulom Deti sú hostia, ktorí hľadajú cestu prichádzajú na pomoc všetkým rodičom so skutočným záujmom o múdru a dôslednú výchovu svojich detí. Cieľom knihy je poukázať na to, čo má v prvých siedmich rokoch života dieťaťa vplyv na vývoj jeho osobnosti.
Hoci je určite podobných kníh na trhu veľa, k výhodám spomínaného titulu patrí veľa konkrétnych príkladov problematických situácií zo života detí a ich rodičov v realite súčasného každodenného života. Názov knihy autorky vyvodili na základe chápania vzťahu dieťa a rodič v podobnosti so vzťahom hosťa a hostiteľa:„Platí, že hosťovi ponúkneme dobré miesto a poskytneme mu všetku podporu až dovtedy, kým spozná svoju cestu. To znamená, nepýtať sa, čo mi dáš ty a čo z toho budem mať ja, že ťa prichýlim. Ako hostiteľ sa teším, že si prišiel. V mojom dome je miesto pre nás oboch – pre teba aj pre mňa. Ja ti nemôžem ukázať tvoju cestu, ale som pripravený sprevádzať ťa na tvojej ceste, aby si mohol napredovať s potrebnou istotou. Keď si u mňa, chcem sa o teba starať a dodávať ti síl, aby si mohol pokračovať s radosťou v srdci. Chcem ťa povzbudzovať, aby si sa nevzdával, ak sa potkneš. Pretože viem, že moja cesta ide najprv cez krajinu, v ktorej sa ja vyznám lepšie ako ty. Pokiaľ ti budú cudzie zvyky tejto krajiny, môžeš si ich v úplnom pokoji osvojovať u mňa doma.“

Autorky zdôrazňujú, že dieťa potrebuje, aby sa ako „hosť“ cítilo milované za každých okolností, aby bolo pochopené a aby sa mohlo na svojho hostiteľa vždy spoľahnúť. Pod jeho ochrannými krídlami sa môže naučiť prekonávať strach, krízy a prekážky.

Kniha je rozdelená na dve základné časti – Myšlienky na cestu a Každodenné situácie – kamene úrazu.
Prvá časť sa venuje jednotlivým obdobiam vývoja dieťaťa so zameraním pozornosti na určité dôležité aspekty. Autorky upozorňujú na tzv. magické obdobie života dieťaťa (prvých sedem rokov), kedy je nerozumné a škodlivé, aby sa rodič k dieťaťu správal ako k malému dospelému. Upozorňujú na to, že dieťa sa v tomto období neriadi logikou ovládanou mozgom, ale logikou srdca, pretože malé dieťa „myslí“ vnímaním. Žije vo svete plnom veľkých citov, úžasu, nekonečných možností a láskyplnej podpory a týmto obdobím je preň potrebné prejsť, aby potom jeho duša mohla bezpečne „pristáť“ na zemi.
K ďalším témam prvej časti knihy, ktorými sa autorky zaoberajú z pozície psychológa, patrí detský svet obrazov, slovné „nálepky“ pre dieťa zo strany rodičov a ich negatívny vplyv na vývoj osobnosti, potreba dobrých vzorov, s ktorými sa môžu deti stotožniť, ale i predvídavosť rodičov pri napodobňovaní vzorov deťmi. Z hľadiska častej dilemy rodičov, čo je správne, je zaujímavou témou nosenie detí, potreba prekonávania kríz a strachu pre ich zdravý vývoj, schopnosť odpútania sa a potreba detských priateľov.

Druhá časť knihy je sprievodcom každodenných kritických výchovných situácii rodičov vo vzťahu k deťom, s praktickým návrhom, ako ich múdro a zodpovedne riešiť. Autorky rozoberajú citlivé témy v mnohých rodinách s malými deťmi – napr. prebdené noci s dieťaťom, agresivitu, pubertu, ako vychovávať bez bitky, ako udržiavať čistotu, povinnosti dieťaťa, spoločné stolovanie, atď.
Veľmi aktuálnou témou súčasnosti, ktorej sa kniha v druhej časti dotkla, je výchova dieťaťa v rozvedenej rodine. Zdôrazňuje sa netlmočiť dieťaťu vlastné pocity, ako napr. „ocko nás už neľúbi“, vyhnúť sa tomu, aby sa cítilo nemilované. Tiež je dôležité vyvarovať sa toho, aby si rozvedení rodičia dieťa kupovali darčekmi alebo prehnaným množstvom atrakcií.

Posledná téma druhej časti knihy sa venuje vplyvu náboženskej výchovy na dieťa. Autorky vysvetľujú, že náboženstvo je viac ako len slová a návšteva kostola. Je to predovšetkým vzťah a jeho prežívanie a vzhľadom na vývoj dieťaťa v jeho magickom období, je v istom zmysle takáto výchova zbytočná, lebo dieťa to má v sebe prirodzene: „Ak nebudete ako deti, nevojdete do nebeského kráľovstva.“ Možno by sme sa niekedy práve ako rodičia mali v tomto smere viac inšpirovať svojimi deťmi.
Po prečítaní tejto knihy získa čitateľ ucelený obraz o vývoji osobnosti dieťaťa a na mnohých konkétnych príkladoch sa môže naučiť, ako z detí vychovať dospelých so zdravým sebavedomím, slušnými návykmi a optimistickým prístupom k životu.

Autorka recenzie: Elena Blašková

Vydavateľská anotácia

Rodičom radia nielen v tom, ako svoje deti vychovávať, ale aj vysvetľujú, v akom štádiu duševného vývoja sa práve nachádzajú. Až do siedmich rokov zvyčajne trvá tzv. magické štádium, takže v tomto veku môže byť škodlivé k deťom pristupovať ako k malým dospelým a vychovávať ich príliš rozumovo.

Svoje rady ilustrujú množstvom konkrétnych príkladov z každodenného života – venujú sa uspávaniu, zvládaniu detskej agresie, čistote, jedlu, darčekom, zodpovednosti, zamestnaniu matky či situácii detí v neúplných rodinách. Cieľom tohto prístupu je z detí vychovať osobnosti so slobodným a optimistickým prístupom k životu, ktoré sa neboja rozdávať ani prijímať lásku.