Božia prozreteľnosť

Recenzia z blogu

Môj známy mi raz povedal: “Boh chce mystikov celých len pre seba.” Akoby v týchto omilostených dušiach sám Boh hľadal svoje spočinutie. Akoby sa pýtal: “A kto bude potešovať mňa?” Zástupy svätcov a svätíc hovoria jasnou rečou: v ich životoch nadišla chvíľa, kedy ich Boh ukryl pred celým svetom a pozval ich do opustenej izby samoty a bolesti. Tam sa stretávali s Láskou, ktorá sa podobne ako oni, nechala uväzniť vo svätostánku.

Svätá Rita (1381 – 1457), ktorú ľudia milovali pre jej dobrotu a chorí si ju žiadali ako ošetrovateľku k svojim lôžkam nazývajúc ju “anjel milosrdenstva,” táto Rita je nadprirodzeným spôsobom poranená tŕňom z Kristovej koruny a odvtedy nie je možné, aby vychádzala von medzi ľudí. Boh ju chcel len pre seba.

Svätá Gemma Galgani (1878 – 1903) známa okoliu pre svoju obetavosť, radikálnu vydanosť Kristovi a krásu svojich čistých očí, je vo veku 21 rokov obdarená stigmami a o 4 roky zomiera, pričom posledné mesiace boli agóniou telesného aj duchovného utrpenia. Boh ju chcel len pre seba.

Svätá Anna Schäffer z Mindelstettenu (1882 – 1925) mala len 19 rokov, keď sa jej následkom ťažkého úrazu otočil život naruby. Aj ju chcel Boh iba pre seba. Ocitla sa pripútaná na lôžko a to sa stalo jej misijným poľom.

Kniha Anna Schäffer – Vzor chorých, trpiacich a úbohých je rozsahom útle svedectvo, no veľmi potrebné pre dnešnú dobu. Prečo? Pretože máme tendencie chcieť žiť v “prosperite” a za úspešný sa považuje život bez starostí a utrpenia. Trochu nelogicky práve my kresťania chceme kríž obchádzať míľovými krokmi. Kríž, ktorý Boh objal.

Život Anny Schäffer bol plný utrpenia. Toto však v nej nespôsobilo horkosť a zatrpknutosť, ale úplne, až do krajnej bolesti (stigmatizácia) otvorilo jej srdce pre Boha. Hovorila: “Mojou najväčšou silou je sväté prijímanie.” (s. 22) Anna ponúkla Bohu všetko a On si všetko zobral. Naplnil, premenil, pretvoril, stal sa obrazom vtlačeným do jej utrpenia a bolesti. A ona sa v Ňom stala bohatou. Na Anne Schäffer sa doslova splnilo: Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo (Mt 5,3).

Číta dnes ešte niekto obraz Boha vpísaný do ľudského utrpenia, alebo si radšej pred ním zakrývame tvár a Boha nechceme vidieť tam, kde je imanentne prítomný?

Autorka recenzie: Zuzana Ring

Vydavateľská anotácia

Mystička Catalina Rivas žije v Cochabambe v Bolívii. V prvej polovici deväťdesiatych rokov minulého storočia si ju Ježiš vyvolil, aby skrze ňu odovzdával svetu svoje posolstvá lásky a milosrdenstva.//Nazýva ju „svojou sekretárkou“ a ona zapisuje to, čo jej Ježiš diktuje. Odborníci nemajú vysvetlenie, ako mohla v krátkej dobe 15 dní napísať tri husto popísané zošity. Ešte viac ich prekvapila jej hlboká duchovná krása. Catalina nemá ani stredoškolské ani teologické vzdelanie.//Najhlbšie teologické pravdy sú vyjadrené s obdivuhodnou prostotou a bezprostrednosťou. Všetky jej zápisky boli zhromaždené do ôsmych kníh, ktoré obdržali 2. apríla 1998 Imprimatur arcibiskupa v Cochabambe Mons. René Fernandeza Apazu. Arcibiskup v tomto dokumente uviedol: „Čítali sme knihy Cataliny Rivas a sme si istí, že ich jediný význam je viesť nás po ceste autentickej spirituality, ktorej prameňom je evanjelium Ježiša Krista.//Preto schvaľujem ich tlač a šírenie a doporučujem ich ako texty pre rozjímanie a duchovnú orientáciu, aby získali veľa plodov pre Pána, ktorý nás volá, aby sme sa usilovali o spásu duší a ukázali im, že on je Boh živý a pravý, plný lásky a milosrdenstva.“ //Od roku 1994 je Catalina Rivas nositeľkou stigiem, ktoré sa otvárajú vždy na Veľký piatok. Lekári boli osobne svedkami jej veľkého utrpenia, ale jej rany sa ďalší deň opäť zatvorili lekársky nevysvetliteľným spôsobom.