Lazár, poď (von)!

Recenzia z blogu

Priznávam: som knihomoľka. Čítam veľmi veľa a tak často, ako sa dá (…a niekedy aj vtedy, keď sa nedá. Už sa Vám niekedy stalo, že ste sa po ceste začítali a s hlavou v knihe narazili do pouličného stĺpa? Mne áno, dokonca viackrát). Všetky knihy, ktoré som nebola schopná pustiť až dovtedy, kým som ich nedočítala, by som však napriek svojím rozsiahlym čitateľským skúsenostiam vedela zrátať na prstoch jednej ruky. Nech už je dôvod mojej prieberčivosti akýkoľvek, môžem len s radosťou konštatovať, že aj na Slovensku vzniklo dielo, ktorému sa moju pomyselnú latku podarilo zdolať. Prečo by však nevšedné svedectvo potrápenej viery Lazár, poď (von)! z pera Márie Martiny Marthini malo zaujať aj Vašu pozornosť?

ri posledných slovách som už mala v krku poriadnu gundžu. Asi zo všetkých tých prehltnutých sĺz. Mamka sa iba nostalgicky usmievala a mlčala. Sedela som oproti nej na stoličke, čelá sme mali opreté o seba a držali sme sa za ruky. V mäkkosti jej pokožky presiaknutej chorobou som cítila mäkkosť jej lásky ku mne. Lásky, akou ma nemiloval a nikdy už nebude milovať nijaký človek na tejto zemi…“

Bod jeden: kniha Vás na prvý pohľad zaujme neobvyklým zoradením kapitol. Tie totiž kopírujú zastavenia krížovej cesty nielen po formálnej, ale aj po obsahovej stránke. Buďte pripravení na agóniu: citlivé prerozprávanie životných udalostí mladej ženy z východu Slovenska totiž dokonale pripomína Ježišovo pomalé zomieranie. V prázdnom hrobe však nakoniec nachádza svoje miesto každá bolesť i utrpenie. Po siahodlhej púti temnotou tak nevyhnutne prichádza vytúžené brieždenie. Autorkina miestami šokujúca úprimnosť navyše funguje obojsmerne; jej slová priam zatínajú do živého a odhaľujú tak všetky nánosy pretvárky v nás. Áno, vieme, že len ten, kto s Ježišom zomrie, s ním môže aj žiť… Ako často si to však do dôsledkov uvedomujeme?

„Nachvíľu som stíchla a premýšľala. Slová, ktoré týmto ľuďom zjavil v modlitbe Pán, pochádzali z evanjeliového textu o Lazárovi. A Lazár bol Ježišov priateľ, ktorý zomrel a potom… bol vzkriesený! Neviem, či nám Boj mohol dať úžasnejšie slovo nádeje ako toto. A zrazu som opäť pocítila, že všetko bude dobré.“

Bod dva: kniha sa Vám dostane pod kožu výnimočne rýchlo hlavne vďaka fyzickej blízkosti prostredia, v ktorom sa jednotlivé udalosti odohrávajú. Reálni hrdinovia spojení reálnou zápletkou prežívajú reálnu bolesť… a Vy zrazu zistíte, že reálne plačete, lebo ste sa na tej-ktorej strane práve reálne našli…

„Hlboko v tebe je radosť… Je tam. Máš ju. Nemusíš ju nikde hľadať. Len sa k nej vráť. Nedovoľ, aby Ťa čokoľvek ponorilo. Ja, Ktorý Som chcem, aby si sa radovala. Vždy. Za každých okolností. Nech sa stane v tvojom živote čokoľvek, Ja chcem, aby si sa vždy vrátila k radosti!“

Bod tri: kniha Vás nepochybne posunie vo viere. A je pritom úplne jedno, v akom životnom období sa práve nachádzate. Neváhajte po nej siahnuť aj v čase radosti a šťastia! Určite Vás nevnesie do zúfalstva, strachu či depresie. Práve naopak; vďaka Martininmu svedectvu objavíte zmysel Božieho konania v príbehoch, ktoré sa okolo Vás dennodenne odohrávajú. Múdrosť, ktorú nám Boh prostredníctvom rôznych udalostí ponúka, si však vyžaduje najmä našu otvorenosť a zraniteľnosť. Neváhajte preto prelomiť svoju obranu. Uvedomili ste si niekedy, že najviac milostí získavame práve vďaka ťažkostiam a problémom?

„Moja mozaika už dnes dáva zmysel. Aspoň aký-taký. Možno tu na zemi nedostaneme odpovede na všetky prečo-otázky, ale na niektoré ich určite dostaneme, len sa musíme pýtať a hľadať. Ja som hľadala a pýtala sa, pretože som sa nemohla uspokojiť s predstavou, že Boh nie je, ani s takou, že nie je dostatočne mocný.”

Pár slov na záver? Posolstvo knihy je jasné: pochybujme, kričme, tápajme, hnevajme sa, hľadajme… no nikdy sa neprestaňme nechať viesť. Veď práve v tom spočíva krása a veľkosť našej viery, či nie?

Autorka recenzie: Martina Bednáriková

Vydavateľská anotácia

Svedectvo potrápenej viery. Aj takto by sa dala nazvať druhá kniha slovenskej autorky Márie Martiny Marthini, voľne nadväzujúca na jej prvotinu (Za)milovaná.

Príbeh dozrievania k Láske vyvrcholil autorkiným druhým obrátením a nadšeným zvolaním jej srdca: Ježišu, cítim, že Ťa milujem viac ako svojho otca a matku, s ktorými som bola odjakživa spojená silným putom lásky a závislosti…

Boh toto zvolanie začul a zaumienil si, že to srdce bláznivo zaľúbené do jeho Syna vyskúša. Tak, ako ho dosiaľ ešte neskúšal.

A práve tu sa začína nový príbeh. Príbeh, v ktorom už happy viera nestačí. Na túto skúšku je príliš krátka. Romantická cesta s Cestou sa mení na krížovú cestu. A čo v čase skúšky robí Skúšajúci? Nie, nesedí nečinne ani sa nezúčastnene neprizerá. On hovorí. Hovorí do srdca Šimona, Márie, Veroniky a do ďalších sŕdc ľudí, ktorí majú odvahu vstúpiť do cudzieho utrpenia a tým ho pomáhajú pretrpieť i premeniť.