Milosrdenstvu v ústrety

Recenzia z blogu

Buďme k sebe úprimní. Asi pre každého katolíka je spoveď v niektorej životnej etape náročnou, ba až nepríjemnou aktivitou. Sprievodné prejavy čakania v rade pred spovedelnicou tak môžu zahŕňať búšenie srdca, nervozitu či potenie rúk – a je pritom celkom jedno, či máte 9 alebo 90 rokov. Ak sa chcete schuti zasmiať na chybách, ktorých sa v spovednici dopustil asi každý penitent, hľadáte povzbudenie v zúfalej situácii či potrebujete radu predtým, než vyznáte svoje hriechy zástupcovi Boha tu na zemi, tak potom je útla knižka kňaza košickej arcidiecézy Jána Knapíka Milosrdenstvu v ústrety s podtitulom Ako to vyzerá z druhej strany spovednej mriežky práve pre Vás.

Naše hriechy odrážajú prostredie, v ktorom žijeme, vzťahy, prácu. Keby sme to zmenili, aj naše hriechy by boli iné. Nikto sa nečuduje, že z bane vychádzajú baníci špinaví od uhlia alebo že maliar je dofarbený od hlavy až po päty. Ale keby títo dvaja zmenili povolanie, napríklad by sa im zapáčilo byť mlynármi, tak by chodili poprášení múkou ako vianočné koláče. To isté platí o hriechoch. Zmeňme prostredie, kamarátov, krajinu a prídu iné hriechy. Buďme reálni, sme ľudia zaťažení dedičným zlyhaním Adama a Evy a nemáme silu žiť celkom bez hriechov. Avšak oveľa dôležitejšie je, že túto duchovnú špinu Boh zmýva vždy, keď o to prejavíme záujem. Živiť v sebe presvedčenie, že svoj pozemský život prežijeme ako anjeli, je scestné. (str. 87)

V knihe nájdete nielen charakteristiku rôznych typov penitentov, ale aj popisy rozličných druhov spovedných situácií, v ktorých sa nájde azda každý z nás. Mňa samú viaceré úprimne rozosmiali – a iné zase šokovali. V Knapíkovom rozprávaní však vládne hlboká ľudskosť. Môžete si tak byť stopercentne istí, že aj keď sa v tom či onom riadku nájdete, namiesto odsúdenia pocítite prijatie. A možno aj štuchanec, ktorý Vás posunie tým správnym smerom.

Množstvo predsavzatí sa začína predponou “ne”. Akoby naše podvedomie volalo, že chceme čosi odstraňovať. Lenže podstatou duchovného života nie je vyhýbať sa hriechu ani pred ním utekať. Aj to má svoje miesto v úsilí o Božie kráľovstvo, no na jeho dosiahnutie to nestačí. Prečítajte si celé Sväté písmo a nájdite tam aspoň jedno miesto, kde sa hovorí, že spasení budú tí, čo nehrešia, nekradnú, nepodvádzajú. Žiaden z týchto skutkov pritom Boh neschvaľuje. Napriek tomu vyhýbať sa hriechom nestačí. Môžeme dopadnúť tak, že budeme mať ruky čisté od hriechu, ale prázdne. “Hľadajte teda najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko dostanete navyše” (Mt 6, 33). A Božie kráľovstvo sa hľadá konaním dobrých skutkov. “V nebi si zhromažďujte poklady; tam ich neničí ani moľ, ani hrdza a tam sa zlodeji nedobýjajú a nekradnú” (Mt 6, 20). (str. 161).

Okrem textu samotného ma na knižke zaujal aj jej formát. Pevná väzba v kombinácii s vreckovým balením umocňuje dojem darčekovosti, teda minimálne podľa môjho názoru. V tejto súvislosti mi nedá nespomenúť ani ilustrácie Petra Sedláka, ktoré vtipne a trefne, no pritom citlivo dopĺňajú Knapíkove textíky. Pri viacerých z nich som spontánne vybuchla do smiechu. Myslím, že v súvislosti so spoveďou ich už nebudem vedieť dostať z mysle – a to práve vďaka ich výstižnosti ????

Čo dodať na záver? Azda už len slová svätého pátra Pia, ktoré pointu Milosrdenstva v ústrety vystihujú oveľa lepšie, než akákoľvek recenzia: “Ak vložíme do našej spovede všetku dobrú vôľu a máme v úmysle vyznať sa zo všetkého, tak milosť Božia je taká veľká, že nám zráta a vymaže všetko, na čo si nevieme spomenúť.”

Autorka recenzie: Martina Bednáriková

Názor kritikov

„Idem sa dať ukameňovať popcornom,“ povedal istý kňaz, keď sa chystal spovedať rehoľné sestry. Penitent, ktorému svedomie nevyčíta žiadny ťažký hriech, sa musí spýtať, či mu v svätej spovedi ide o skutočný život, alebo len o splnenie si povinnosti a vyhýbanie sa pocitu viny, ktorú by cítil, keby na svätú spoveď nešiel. Aby sviatosť zmierenia mala zmysel, musia sa kňaz i penitent stretnúť s vierou na rovine skutočného života, a nie na nejakej povrchnej či falošnej duchovnej úrovni. Autor preto často s humorom a vždy s bystrým pastoračným zmyslom vedie čitateľa k uvažovaniu nad tým, čo je v jeho živote dôležité vo vzťahu k Bohu a druhým. Milosrdenstvo patrí k najdôležitejšiemu a táto kniha pomáha ísť mu v ústrety – stať sa milosrdným k ostatným, ba dokonca, ak je to potrebné, aj voči spovedajúcemu. P. Jozef Hegglin, MSC