Judáš - Záblesk v tme

Recenzia z blogu

Rozsahom neveľká, avšak plná úchvatných myšlienok, ktoré otvoria oči a srdce. Taká je kniha o Judášovi s podtitulom Záblesk v tme. Taliansky kňaz don Stevan na niekoľkých desiatkach strán majstrovsky vykreslil vnútorný svet jedného z dvanástich, učenníka, ktorý zradil svojho Majstra.Istým spôsobom vidíme pokus o rehabilitáciu Judáša, ktorý je považovaný za najväčšieho zradcu v dejinách ľudstva. Autor nám farbisto vykresľuje jeho vnútorný svet, pomalé uzatváranie sa pred Učiteľom a svojimi spolubratmi. Prežíva Judáš sklamanie z Ježiša a jeho poslania, do ktorého vkladal toľkú nádej? Verí, že Ježiš sa prejaví ako kráľ v konfrontácii s farizejmi? On vlastne nechce jeho smrť… Toto všetko sú úvahy o tom, čo viedlo Judáša k rozhodnutiu zradiť Ježiša.

A potom sme tu my – každý jeden z nás. Don Stevan svojho čitateľa identifikuje s Judášom, pretože každý z nás prispel k smrti nášho Vykupiteľa. Každý z nás ho zrádza denno-denne či už malými alebo väčšími hriechmi, ktoré Spasiteľa pribíjajú na kríž. Pri tejto myšlienke sa nám už Judáš nezdá tak vzdialený, máme s ním dokonca isté sympatie, lebo všetci máme skúsenosť s hriechom a s jeho následkami. Potom je tu istá ľútosť, ktorú Judáš prejavil vidiac, čo všetko sa deje s jeho Majstrom. Evanjelista Matúš hovorí: „Keď zradca Judáš videl, že Ježiša odsúdili, ľútosťou pohnutý vrátil tridsať strieborných veľkňazom a starším so slovami: Zhrešil som, lebo som zradil nevinnú krv.“ Nevieme či táto ľútosť pomohla Judášovi k obráteniu a návratu ku Kristovi, tak ako sa to stalo v prípade Petra alebo Márie Magdalény.

Vieme však, že Ježiš nazval Judáša priateľom. Dokonca i v hodine jeho zrady. „Priateľu, načo si prišiel?“Mnohí z tejto vety usudzujú, že nekonečné Božie milosrdenstvo obmylo aj „zatrateného“ učenníka, že aj pre neho bola možná spása. Ako spomína pápež František, jedno z diel vo francúzskej bazilike Vézelay zobrazuje zvláštny výjav – na jednej strane obesený Judáš so zlými duchmi okolo neho a na druhej strane Dobrý pastier nesúci Judášovo mŕtve telo. Ako sa v knihe uvádza – toto je tamojstvo medzi Ježišom a Judášom, len oni dvaja sú zasvätení do tejto hry svetla a tmy, spásy alebo zatratenia.

Čo povedať na záver?

Judáš bol povolaný Ježišom ako jeden z dvanástich, videl Jeho zázraky, počúval Jeho učenie, bol pri tom, ako mu jeho Majster umyl nohy a napriek tomu ho zaprel. Autor sa snaží prísť na príčinu tejto zrady tak ako celé generácie kresťanov. Spomína lásku k peniazom, k sláve, moci alebo závisť, ktorá zvnútra rozožiera človeka. Aj toto môže byť našich 30 strieborných, za ktoré zapredáme svojho Pána.

Kniha o Judášovi sa dá prečítať na jeden dúšok. Človek po nej zostane zasiahnutý mnohými pocitmi a myšlienkami, ktoré ho nevyhnutne privedú k sebareflexii. Aký je môj vzťah s Ježišom, nezrádzam ho aj ja sám? Aj v tomto tkvie bohatstvo tejto rozsahom neveľkej knihy.

Autor recenzie: Marek Piváček

Názor kritikov

Sme teda vďační donovi Sergiovi Stevanovi za túto jeho knihu. Tá cez Judášov príbeh a Judášovu skúsenosť, ktoré analyzoval so psychologickou jemnosťou a doktrinálnou obratnosťou, pozýva každého pozorného a účastného čitateľa, aby bral vážne, bez ľahkých samorozhrešujúcich uzmierení, závažnosť a tragickosť hriechu, jeho následkov, ale zároveň otvára veriace srdce Kristovmu svetlu, ktoré víťazí vždy a v každom prípade nad našou temnotou.

Mons. Marco Navoni, doktor Ambroziánskej knižnice, kanonik dómskej kapituly a Sv. Ambróza, Miláno