Krížová cesta za pokoj v rodine

Tu na Golgote sme konfrontovaní so „Slovom kríža“ (1 Kor 1, 18). Slovo onemie, stáva sa mŕtvolným tichom, pretože sa vyslovilo priam do mĺkva, neostalo nič, čo by ešte bolo treba povedať... Ježiš, ktorý prosí Otca o odpustenie pre tých, čo ho ukrižovali, nás pozýva k náročnému postoju modliť sa za tých, čo nám ublížili, poškodili, vedieť odpustiť vždy, aby Božie svetlo mohlo ožiariť ich srdcia.

Pozýva nás žiť ten istý postoj milosrdenstva a lásky, ktorý má Boh voči nám: „odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom“, ako denne vyslovujeme v modlitbe „Otče náš“. V tej istej chvíli ako sa Ježiš – v krajnom momente smrti – úplne odovzdáva do Otcových rúk, nám zároveň ohlasuje istotu, že nech sú skúšky akokoľvek tvrdé, problémy náročné, utrpenie ťažké, nikdy nevypadneme z Božích rúk, z tých rúk, čo nás stvorili, podopierajú nás a sprevádzajú na ceste života, lebo sú vedené nekonečnou a vernou láskou.