Nad slovami sv. Izáka Sýrskeho - Homília 46-53

Vydavateľská anotácia

Predslov:

O tom, čo je asketický život, by vedeli povedať mnohí športovci, či umelci. Žiadny pokrok ani v športe ani v umení sa nedosiahne zadarmo. A nie je tomu ináč ani v oblasti duchovných hodnôt. I tu sa vyžaduje istá dávka sebazáporu, askézy. V uvedených oblastiach má askéza podobu dlhých a vytrvalých hodín tréningu a cvičenia. V duchovnej oblasti si askéza vyžaduje podobné úsilie.

Slovo askéza pochádza z gréckeho slova askeo, čo znamená cvičenie sa. Ide teda o istý princíp správania sa o špecifický spôsob života, pre ktorý je charakteristická zdržanlivosť v uspokojovaní potrieb, zriekanie sa blaha s cieľom dosiahnuť morálny alebo náboženský ideál, resp. priblíženie sa k duchovným skúsenostiam.

Askéza sa dá praktizovať vo viacerých formách. Spomeňme niektoré z nich: pôst, práca a duchovný boj.

Pôst je natoľko rozšíreným prostriedkom askézy, že ho možno vidieť takmer vo všetkých náboženstvách. V dejinách Cirkvi nájdeme až hrdinské podoby pôstu, ktoré pre svoju prísnosť a radikálnosť presahovali skúsenosti bežných ľudí. Ich cieľom však nebolo vylepšenie fyzických proporcií či posilnenie vôľových vlastností, ale išlo jednoznačne o duchovné dobrá. Pôst podobne ako každé zriekanie a ako každé umŕtvovanie vo všeobecnosti dvíha ducha, vedie akoby na zlatých krídlach k nebu a umožňuje Duchu Svätému, aby poskytol svoje milosti. Pôst chráni čistotu nášho života a usmerňuje k hodnotám ducha a privádza k čnosti lásky.

Druhou formou askézy pri ktorej sa zastavíme je práca. Práca vo svojom duchovnom rozmere bola považovaná za účasť na Božom stvoriteľskom diele. Mnohé osobnosti duchovného života boli presvedčené, že svojou prácou majú účasť a istým spôsobom pokračujú v stvoriteľskom diele Boha. A pre toto sa podľa nich oplatilo namáhať. Vonkajšia práca ich mala viesť aj k vnútornej práci na sebe, ktorá spočívala v namáhavom a pravidelnom cvičení na získaní čností.

Tretím veľmi dôležitým spôsobom askézy je duchovný boj. Duchovná tradícia prirovnáva askézu k boju proti nepriateľom duše. Predovšetkým duchovné osoby sa vždy považovali za ľudí, ktorí poznajú stratégiu boja proti duchovným mocnostiam zla. Tento zápas sa odohráva na dvoch úrovniach. Vnútornej i vonkajšej. Tou prvou je naše vlastné vnútro, kde sa odohráva zápas medzi čnosťami a neresťami. Tou druhou oblasťou je vonkajší svet so svojimi nebezpečenstvami. Podľa duchovných autorov sa vo všetkých zápasoch v konečnom dôsledku jedná o boj zameraný proti Božej láske a proti modlitbe.

Potom čo sme si predstavili v krátkosti čo vlastne askéza je, sa teraz môžeme venovať jednému z najväčších askétov a mystikov sýrskej tradície a to sv. Izákovi Sýrskemu.

Svätý Izák Sýrsky patrí k najväčším mystikom a askétom kresťanského východu vôbec. Stal sa duchovným vodcom a príkladom mnohých v celej histórii Cirkvi, jeho diela mali veľký vplyv na sýrsku a grécku mystiku neskoršej doby, stal sa duchovným návodom pre ruské, ba dokonca i egyptské mníšstvo. Jeho asketické dielo, preložené do mnohých jazykov, dodnes oslovuje a má čo ponúknuť aj dnešnému modernému človeku, preto patrí k veľmi vyhľadávaným otcom východnej spirituality najmä v pravoslávnom svete. V katolíckej Cirkvi sa priznám, nie je veľmi známy a preto sa teším, že toto dielo otca Mirona Keruľ-Kmeca, v jeho ďalšej časti Nad slovami sv. Izáka Sýrskeho – Homília 46-53, ktorá pozostáva z prekladu, meditácie a komentára ku jeho 8 homíliám, ponúkne čitateľovi nielen duchovné reflexie, ale predovšetkým konkrétnu asketickú skúsenosť tohto velikána duchovného života Východu.

Svätý Izák Sýrsky napísal toto svoje dielo na sklonku svojho života. Potom čo na sebe osobne zažil skúsenosť so živým Bohom cez mnohé životné situácie, keď prešiel cez more svojho pokojného i búrlivého života sa chcel podeliť o túto svoju životnú veľmi cennú skúsenosť. Potom čo v pôste, sebazápore, práci a duchovnom zápase zakúsil prítomnosť živého Boha, keď sa cez ticho naučil hovoriť jazykom neba, nás pozýva nastúpiť na túto duchovnú cestu s ním.

Niekto sa môže pýtať, ako môže mystik, ktorý sa zriekol tohto sveta, odišiel do ústrania niekde do púšte či do hôr, ďaleko od ľudí, poradiť, nasmerovať, povzbudiť či jednoducho rozumieť môjmu problému, mne žijúcemu vo svete, ktorý sa potrebujem každý deň vyrovnávať a boriť so svetskými trápeniami a starosťami? Áno, je pravdou, že títo ľudia odchádzali zo sveta, aby mohli žiť intímny život s Bohom. No aj napriek tomu nás história Cirkvi učí, že práve títo ľudia sa stali záujmom vyhľadávania po celé stáročia, zdrojom požehnania, hlbokých duchovných rád a povzbudení pre mnohých zo sveta, ktorí sa utiekali k týchto duchovným otcom a im otvárali svoj život, rozprávali o svojich problémoch a tu nachádzali stratený pokoj. Túžba po Bohu, ten ustavičný hlad po jeho slove, nie je vecou iba zasvätených osôb, ale každého človeka, ktorý túži byť nasýtený a nájsť pokoj pre svoju dušu. Preto tým najlepším poradcom či pomocníkom môže byť ten, kto sám na sebe zažil Božiu prítomnosť a má osobnú skúsenosť s Ním. V tejto perspektíve sa ponorme do čítania týchto cenných rád a poznatkov a nasmerujme svoje životy na túto duchovnú cestu a skúsenosť, ktorú nám sv. Izák z Ninive ponúka.

Archimandrita Jaroslav Lajčiak