Svätý Gabriel Possenti

Recenzia z blogu

„Sme ako tečúca voda, svet i človek sa pominú ako tieň a ako sen.“

Výrok o ľudskej pominuteľnosti by sme očakávali skôr od vekom zrelého človeka. Opak je však pravdou. Aj keď Gabriel Possenti, vlastným menom František, vynikal až neskutočnou zrelosťou, nebolo to ovocím jeho veku. K hlbokému poznaniu dospel počas iba dvadsiatich štyroch rokov pozemského života. V deň jeho smrti – 27. februára – si pripomíname aj jeho spomienku.

František sa narodil v Assisi a dokonca bol aj pokrstený presne v tej istej krstiteľnici ako svätý František. Ako štvorročný prišiel o mamu a veľký vplyv mal naňho jeho otec, ktorý s patričnou dôležitosťou dbal o nábožnosť svojich synov a dcér. František bol na svoj vek v mnohom výnimočný, vynikal múdrosťou, učenlivosťou, ale i láskou k chudobným. Dokázal sa však rozohniť, ak bolo niečo proti jeho vôli, a ako mládenec si potrpel aj na svoj výzor či prejav. Vedel to však mať pod kontrolou a neustálou sebadisciplínou sa zdokonaľoval v tom, čo pokladal za dobré a správne.

Odmala prechovával vrúcny vzťah k Panne Márii a práve ona sa stala sprievodkyňou jeho života. Bol to práve jej hlas, ktorý pocítil vo svojom vnútri ako neodolateľné volanie. Predtým totiž niekoľkokrát sľúbil Bohu, že vstúpi do kláštora, ale stalo sa tak až po tom, čo jeho milovaná sestra Mária zomrela na choleru. František si naplno uvedomil pominuteľnosť života, a to bolo silnou motiváciou jeho rozhodnutia, posilneného práve spomínaným volaním Panny Márie.

Napriek tomu, že ho mnohí – vrátane otca – odhovárali, jeho túžba neochabla a jeho cieľ bol jasný: rehoľa pasionistov. V knihe sa o tejto reholi dozvieme viac cez jeho spomienky na obliečku, keď prijal meno Gabriel od Bolestnej Matky, čím si uctil anjela zvestovania i bolesti Panny Márie. Je neuveriteľné, ako dokáže vzplanúť také mladé srdce láskou k utrpeniu Božieho Syna a Matky Božej, a prejavovať to navonok obrovskou dávkou sebadisciplíny, sebazáporu, poslušnosti a vernosti.

Najfascinujúcejšie na jeho živote je to, že sa usiloval o dobrý život nie v očiach sveta. Práve naopak. Záležalo mu predovšetkým na tom, aby žil cnostne a poslušne, aj keď ho nikto nevidí. Vždy si pripomínal Božiu prítomnosť a snažil sa žiť vždy tak, akoby mal hneď zomrieť. Keď sa ho opýtali, čo by robil, keby vedel, že zomrie, odpovedal: „Pokračoval by som v tom, čo by som práve robil.“

Kniha Svätý Gabriel Possenti obsahuje spomienky a listy jeho blízkych, zázraky, ktoré sa udiali na jeho príhovor (napr. aj uzdravenie svätej Gemmy Galgani), informácie o jeho živote a blahorečení i modlitbu k nemu. Jej ovocím je však obraz vzácneho života mladého človeka, ktorý dozrel pre nebo skôr, ako by sme si to možno my sami predstavovali. Až nepochopiteľne na nás môže pôsobiť túžba po odpútanosti sa od sveta a rodiny, ako aj túžba po dobrej smrti. Ako ďaleko sme ešte my od toho, aby sme túžili po Bohu viac než po vlastnom šťastí? Iste, každý máme svoju cestu a príbeh, ale svätý Gabriel Possenti sa môže stať naším dobrým priateľom a spoločníkom z neba, aby sme dokázali rozpoznať to, čoho sa máme vzdať a čo máme začať viac rozvíjať. Zvlášť mladí sú zverovaní pod jeho ochranu. Kto z nás však nepotrebuje inšpiráciu a pomoc v nasmerovaní svojho života bližšie k Bohu?

Autor recenzie: Vierka Urigová