Vnútorné evanjelium

„Istotne je nemožné hovoriť o Bohu bez toho, aby sa do jeho svetla neprimiešalo mnoho z nášho tieňa. Je potrebné vedieť aspoň to, že limity nášho myslenia a reči v ňom nenájdeme. Vždy stojí pomimo aj tých najvznešenejších predstáv a toho najdokonalejšieho jazyka. Snažili sme sa teda ukázať, čím Boh nie je, aby sme aspoň niektorým pomohli vytušiť, čím je.“

Maurice Zundel situuje kresťanské posolstvo do vnútornej perspektívy, ktorá odhaľuje jeho vzťah k duchovnému životu.

Vnútorné evanjelium pozostáva z príhovorov, ktoré vysielalo Rádio Luxemburg v roku 1935. Francúzska akadémia ich autorovi v roku 1938 udelila Prix Juteau-Duvigneaux za diela L’Évangile intérieur a Le Poème de la sainte liturgie.

Maurice Zundel (1897 – 1975), švajčiarsky katolícky kňaz, teológ, básnik a mystik. Narodil sa 21. januára 1897 v Neuchâteli. Pre kňazské povolanie sa definitívne rozhodol už ako 15-ročný. Študoval v Neuchâteli, v opátstve Einsiedeln a vo Fribourgu, kde bol v roku 1919 vysvätený na kňaza. Keďže ho jeho biskup Marius Besson považoval za príliš originálneho, nezveril mu žiadnu kňazskú službu. V roku 1927 Zundel obhájil na Pápežskej univerzite svätého Tomáša dizertačnú prácu pod vedením Reginalda Garrigou-Lagrangea L’Influence du nominalisme sur la pensée chrétienne a získal doktorát. Žil vo Francúzsku, Anglicku a v Káhire. Domov sa vrátil až po smrti svojho diecézneho biskupa v roku 1946 a bol vymenovaný za pomocného kňaza v Lausanne, kde pôsobil až do svojej smrti 10. augusta 1975.

V roku 1972 ho pozval do Vatikánu pápež Pavol VI., ktorý ho považoval za „mystického a básnického génia“, aby viedol pôstne rekolekcie. Maurice Zundel po sebe zanechal rozsiahle dielo, ktoré pozostáva z približne tridsiatich kníh, ako aj z mnohých článkov a prednášok.