Krížová cesta všedných dní

Recenzia z blogu

Keď sa mi do rúk dostala útla knižka s názvom Krížová cesta všedných dníod vydavateľstva Zachej.sk, bol som zvedavý, v čom bude iná od klasickej krížovej cesty, ktorú mbohí poznáme. Od krížovej cesty, v ktorej rozjímame o Ježišovom umučení, o jednotlivých zastaveniach, ktoré nám pomáhajú kontemplovať hĺbku a veľkosť Božej lásky – a naproti tomu zlobu nášho hriechu.

Krížová cesta, ktorú držím v rukách, je v jednom trochu iná. Je dialógom medzi trpiacim Kristom a nami samými. Ježiš nám nielen vykresľuje svoje ukrutné bolesti, ale nás aj pozýva, aby sme mu pomohli niesť jeho kríž.Pri stretnutí s Veronikou nás žiada, aby sme mu zotreli jeho krv a slzy. Pri páde pod krížom nás povzbudzuje prijať naše vlastné slabosti, objať svoj vlastný kríž a posilniť svoju vôľu. Mňa osobne sa veľmi dotklo, že sa mi ukrižovaný Ježiš prihováral v prvej osobe a veľmi dôverným hlasom. Pozri, ako som trpel. Už mi nič nezostalo. Neskrývam pred tebou moje utrpenie. Taká je vôľa Otca. Vždy, keď nesieš bremeno iného, pomáhaš mi niesť môj kríž… všetko veľmi osobné oslovenia duše.

A potom je tu naša odpoveď.Naše pevné predsavzatie. Vzdať sa zlého, neúnavne konať dobro. Nielen oplakávať Kristovo utrpenie, ale odpovedať na jeho lásku v našom živote, v dobe, v ktorej žijeme a na mieste, kde sa nachádzame. Pane, daj mi odvahu. Dovoľ mi, aby som pokračoval v tvojom diele. Dobrovoľne prijímam svoje slabosti…

Každé zastavenie krížovej cesty je sprevádzané jednofarebným obrázkom, ktorý však neodkazuje na zastavenie krížovej cesty, ale na našu odpoveď, ako to predurčuje text.

Môžem povedať, že Krížová cesta všedných dnísa ma dotkla niečím veľmi osobným: tým, ako sa ukrižovaný Kristus prihovára mne samému a pozýva ma pokračovať v jeho diele, ktoré sa má naplniť v mojom vlastnom živote.

Autor recenzie: Marek Piváček