Dominikánska spiritualita

Dominikánske rehoľné dejiny nás ako dominikánov držia „spolu“. Bez dejín by sme boli olúpení o spomienku, nemohli by sme nájsť svoje vlastné miesto v prítomnosti a zostali by sme bez nádeje na očakávanie budúcnosti. (...) Tým som už povedal niečo podstatné o „dominikánskej spiritualite“.

Táto duchovnosť nemôže byť totiž nič iné ako moje vlastné životné dejiny, pretože ja sám som sa stal kapitolou dominikánskej rodinnej histórie. Moje vlastné životné dejiny predlžujú a obohacujú históriu dominikánskej spirituality, i keď ako jej malú, ba možno bezvýznamne malú kapitolu, ju môže staršia a obsiahlejšia história dominikánskej rodiny súčasne relativizovať a podrobovať kritike.

Právom sa ma môžu spýtať, či túto jej rodinnú históriu neznetvorujem. Preto som skeptický voči každému, kto by chcel iným vnútiť len „vlastný úsudok“ alebo „vlastnú skúsenosť“ ako normu „dominikánskej spirituality“. Vďaka Bohu dominikáni ešte stále žijú. Znamená to, že naša história ešte nie je vyrozprávaná, ešte vždy je možné niečo povedať. (autor)