Recenzie: Lenka

L

Lenka (1)

16. januára 2021

Overená recenzia

Román s očarujúcou obálkou som registrovala už dlhší čas. Ale nad zvedavosťou, čo asi ukrýva, vyhrávalo vedomie, že súčasné romány neuspokojujú moje čitateľské nároky. Až som knihu dostala na Vianoce. Potešila som sa a privítala príležitosť zmeniť svoj kritický postoj voči dnešným autorom a úrovňou ich talentu. Žiaľ, nestalo sa tak. Knihu som sa donútila prečítať s tým, že nemôžem byť taká náročná fajnovka. Ale nie je logické očakávať od autorky bestsellerov viac než slabý priemer? Jednoduchý príbeh... Čo nie vždy hodnotím negatívne, ak má autor talent na dobrú štylizáciu, vyhranie sa s textom (alebo ako to nazvať). Často ma práve to dokáže vtiahnuť do deja viac, než dej samotný. Stotožňujem sa s výrokom Federica Felliniho, že nie je dôležité, čo hovoríme, ale ako to hovoríme. Ale späť k Mostu. Pôsobí na mňa ako narýchlo napísaný. Iste, za niečo možno môže preklad, resp. preklad mohol pár vecí zachrániť, napr. aby sa každý odsek, niekedy každá druhá veta, nezačínal menom hlavnej hrdinky. Mňa by za to učiteľka na základnej škole nepochválila... Prekáža mi tiež jednoduchosť a naivita postáv; konkrétne príklady uvádzať nebudem, aby som neprezrádzala dej. Ako veriaca osoba vždy uvítam, keď román nesie prívlastok „kresťanský“. Som však sklamaná. Ja ako autorka by som si určite dala záležať na tom, aby som svojim čitateľom odovzdala to správne posolstvo. A to Karen neurobila. Dovolím si tvrdiť, že čitateľov skôr zavádza. Postava v knihe zastáva presvedčenie: Boh ma miluje, preto nemôže dopustiť, aby sa toto stalo... V poriadku, nemusela nám prestaviť dokonalého kresťana, ale uviesť veci na pravú mieru mohla. Že podstatou kresťanstva je veriť, že Boh môže danú situáciu zmeniť, ale ak to nie je Jeho vôľa, máme sa snažiť prijať to, lebo iba On vie, čo je pre nás skutočne dobré. Mnohé čitateľky mi možno budú oponovať, že riešim malichernosti a že dnes sa chce človek pri čítaní hlavne odreagovať od problémov, preto rád siahne po jednoduchej oddychovke... Nemusieť si namáhať mozgové závity, neznásilňovať svoju predstavivosť... Premýšľam, či je tento postoj správny... Či sa naša nenáročnosť v literatúre neprenáša aj do skutočného života...