Erich Fromm - Interpersonálne vzťahy

Umenie milovať je medzinárodný bestseller, ktorý bol prvýkrát vydaný v roku 1956 a inšpiroval nespočetné množstvo mužov a žien po celom svete.Autor a filozof Erich Fromm skúma lásku vo všetkých jej aspektoch. Rozoberá lásku nie len romantickú, ponorenú do falošných predstáv a vznešených očakávaní, ale aj bratskú lásku, erotickú lásku, sebalásku, Božiu lásku a lásku rodičov k ich deťom. Poukazuje na to, ako rozvíjať skryté kapacity pre tento vznešený a najkrajší ľudský cit. Učí, ako úprimná a vytrvalá láska dokáže zmeniť celý život a pretvoriť ho na bohatý a produktívny.Kniha je považovaná za vplyvné dielo v oblasti vývinovej psychológie.

Hoci Erich Fromm zamýšľal publikovať svoju prácu ako praktizujúci terapeut, nikdy v živote sa mu to nepodarilo. No kniha Umenie počúvať plní jeho želanie. Nie je písaná učeným spôsobom ako učebnica, alebo príučka psychoanalytickej terapie, ale ako úvahy terapeuta a spôsob, akým sa zaoberal psychologickým utrpením svojich pacientov.Štruktúra každej kapitoly je zameraná na zachytenie neformálnosti a intimity jeho psychoanalytickej práce tak, že čitatelia pochopia Frommov humanizmus, poctivosť a pochopenie. Tieto rozhovory a semináre, poskytnuté Erichom Frommom v rokoch 1964 až do jeho smrti v roku 1980 sa zaoberajú problematikou, ktorá siaha až do srdca psychoanalytického procesu.

Technické utópie – napríklad lietanie – uskutočnila nová veda o prírode. Humánnu utópiu mesiášskej doby – zjednoteného nového ľudstva žijúceho v solidarite a v mieri, oslobodeného od ekonomického určenia a od vojny a triedneho boja – možno dosiahnuť za predpokladu, že na realizáciu humánnej utópie vydáme rovnakú energiu, inteligenciu a zanietenie, aké sme vydali na realizáciu našich technických utópií. Nikto nevie postaviť ponorky čítaním Julesa Verna, nikto nevie vybudovať humanistickú spoločnosť čítaním prorokov.Či sa takáto zmena od nadvlády prírodnej vedy k novej spoločenskej vede odohrá, nemôže povedať nikto. Ak áno, mohli by sme mať ešte vždy šancu na prežitie, ale či sa tak stane, bude závisieť od jedného faktora: od množstva brilantných, vzdelaných, disciplinovaných a starostlivých mužov a žien, ktorých priťahuje nová výzva k ľudskej mysli a fakt, že tentoraz nie je cieľom kontrola nad prírodou, ale kontrola nad technikou a nad iracionálnymi spoločenskými silami a inštitúciami, ktoré ohrozujú prežitie západnej spoločnosti, ak nie celého ľudstva.Som presvedčený, že naša budúcnosť závisí od toho, či sa, vzhľadom na uvedomenie si súčasnej krízy, najlepšie mysle zmobilizujú a obetujú sa pre novú humanistickú vedu o človeku.

„Láska nemá cieľ, aj keď veľa ľudí môže povedať: Samozrejme, že má! Je to láska, hovoria, čo nám umožňuje uspokojiť naše sexuálne potreby, uzatvárať manželstvá, mať deti a žiť normálny život strednej triedy. To je cieľ lásky. A preto je láska v dnešnej dobe taká zriedkavá, láska bez cieľov, láska, v ktorej je jedinou podstatnou vecou samotné milovanie. V tomto druhu lásky hrá kľúčovú úlohu bytie nie spotrebovávanie. Je to ľudské sebavyjadrenie, úplne využitie našich ľudských schopností.“„Len ťažko nájdeme inú činnosť alebo druh podnikania, ktoré by sme začínali s tak ohromnou nádejou a očakávaním a zároveň by zlyhávalo tak často ako láska. Ak by sa to dialo s akoukoľvek inou činnosťou, ľudia by prahli po poznaní dôvodov zlyhania a po tom, ako prísť na možnosti ako ju zlepšiť, alebo by sa tej činnosti jednoducho prestali venovať. Lenže lásky sa vzdať nedokážeme, a tak nám zostáva iba jedno riešenie ako predísť zlyhaniu – rozobrať dôvody zlyhania a prikročiť k skúmaniu významu lásky.“

Technické utópie – napríklad lietanie – uskutočnila nová veda o prírode. Humánnu utópiu mesiášskej doby – zjednoteného nového ľudstva žijúceho v solidarite a v mieri, oslobodeného od ekonomického určenia a od vojny a triedneho boja – možno dosiahnuť za predpokladu, že na realizáciu humánnej utópie vydáme rovnakú energiu, inteligenciu a zanietenie, aké sme vydali na realizáciu našich technických utópií. Nikto nevie postaviť ponorky čítaním Julesa Verna, nikto nevie vybudovať humanistickú spoločnosť čítaním prorokov.Či sa takáto zmena od nadvlády prírodnej vedy k novej spoločenskej vede odohrá, nemôže povedať nikto. Ak áno, mohli by sme mať ešte vždy šancu na prežitie, ale či sa tak stane, bude závisieť od jedného faktora: od množstva brilantných, vzdelaných, disciplinovaných a starostlivých mužov a žien, ktorých priťahuje nová výzva k ľudskej mysli a fakt, že tentoraz nie je cieľom kontrola nad prírodou, ale kontrola nad technikou a nad iracionálnymi spoločenskými silami a inštitúciami, ktoré ohrozujú prežitie západnej spoločnosti, ak nie celého ľudstva.Som presvedčený, že naša budúcnosť závisí od toho, či sa, vzhľadom na uvedomenie si súčasnej krízy, najlepšie mysle zmobilizujú a obetujú sa pre novú humanistickú vedu o človeku.

Kniha Umenie počúvať nie je v pravom slova zmysle knihou, ktorú napísal Erich Fromm, hoci je autorom všetkých textov. Za vznik tohto diela vďačíme bývalému asistentovi Ericha Fromma a správcovi jeho literárnej pozostalosti Dr. Rainerovi Funkovi, ktorý zo záznamov prednášok a seminárov, článkov a poznámok zostavil knihu o osobitej psychoanalytickej terapii, ktorej sa Fromm viac ako päťdesiat rokov venoval, a hoci ju plánoval opísať a publikovať vo väčšom rozsahu, za svojho života sa mu to nepodarilo zrealizovať.