2. svetová vojna

V septembri roku 1943 sa mladá Ella dostane z Francúzska do koncentračného tábora Auschwitz. Vedúca ženského tábora Maria Mandelová, krvilačná esesáčka prezývaná Beštia, zistí, že dokonale ovláda kaligrafiu, a tak ju prijme ako zapisovateľku do ženského orchestra. Vďaka jazykovým znalostiam začne Ella pracovať v skladoch Kanada, kde v batožine odobranej deportovaným nájde množstvo pohľadníc a fotografií a rozhodne sa na ne napísať ich príbehy, aby nikto nezabudol, kým boli. Zatiaľ čo si vytvára priateľstvá so spoluväzenkyňami, snaží sa prežiť zlo páchané na väzňoch a zároveň zabrániť, aby esesáci neprišli na jej osobitný odpor vyjadrený slovami, medzi väzňami vypukne vzbura, ktorá ešte viac ohrozí život Jožka, muža ktorého miluje a aj jej vlastný.Takmer o štyridsať rokov neskôr dostane mladá Bella škatuľku plnú pohľadníc. „To sú pohľadnice, ktoré písala tvoja mama, keď bola na východe. Pohľadnice z východu: tak ich volala. Chcela, aby si si ich prečítala, keď dozrie čas. Teraz je ten správny čas.“Kombináciou fikcie s historickými postavami, ako Josef Mengele, Heinrich Himmler, Irma Greseová, Rudolf Hoss, Anna Franková či Alma Roséová, sa Reyes Monforte vracia k žánru, ktorému sa ako autorka zasvätila. Potvrdila tak, že tento bohato zdokumentovaný, vášňou a emóciami nabitý príbeh, je jej najambicióznejšie dielo. Príbeh o oslobodzujúcej sile slov bol vydaný pri príležitosti 75. výročia oslobodenia koncentračného tábora Auschwitz.

Životy dvou nejlepších kamarádek se měly změnit navždy. Ani jedna z nich nebude nikdy zapomenuta... "Jako dítě jsem byla svědkem toho, jak se svět, který jsem milovala, zhroutil a zmizel, zničený nesmyslnou nenávistí, a s ním zmizela i moje nejlepší kamarádka Anne." V roce 1933 pětiletá Hannah uprchla se svou rodinou z nacistického Německa do Amsterodamu, kde brzy navázala přátelství se sobě podobnou dívkou: předčasně vyspělou, otevřenou a veselou holčičkou jménem Anne Franková. Na několik nádherných let se z nich staly nerozlučné kamarádky, které si užívaly bezstarostné dětské hry, radosti a vzájemné návštěvy ve své čtvrti Rivierenbuurt. V červnu 1942, když zesílila nacistická okupace Evropy, byly náhle od sebe bez varování odtrženy. Anne a její rodina zmizely zdánlivě beze stopy a zůstalo po nich neumyté nádobí ve dřezu a neustlané postele. Ve chvíli, kdy si Hannah lámala hlavu s tím, co se s její kamarádkou stalo, a doufala, že je Anne v pořádku, začal se rozvíjet osud její vlastní rodiny: všichni byli odvezeni do internačního tábora Westerbork, odkud byli Hannah, její otec, její mladší sestra Gabi a její prarodiče přemístěni do koncentračního tábora Bergen-Belsenu. V hrozivých podmínkách, obklopena smrtí, se Hannah dozvěděla o své kamarádce překvapivé informace. V zoufalé snaze zachránit Anne, která byla slabá a bojovala o přežití, riskovala Hannah svůj život. Hannin příběh přežití navzdory všemu je svědectvím o trvalé síle přátelství, lásky a paměti. "Hannin příběh konečně doplňuje to, co již Anne říci nemohla. Je srdceryvný a současně plný životního optimismu a jeho pravdu teď potřebujeme více než jindy." Edith Egerová, autorka bestselleru Máme na vybranou

„Už dva roky pominuli, ako vojna trvala. Ľudia ani nerozprávali už o nej; privykli čajsi na ňu. Ženičky sa uspokojili, vžili a privykli, i že im chybujú synovia a mužovia. — Paľo Sekan len po dvoch rokoch, keď mu syna vzali, zbadal, že je vojna…“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

Pôrodná sestra z Auschwitzu je dramatický príbeh inšpirovaný hrdinským osudom Stanisławy Leszczińskej. Poľská sestra odviedla v Auschwitzi tisíce pôrodov, počas ktorých nezomrelo žiadne dieťa, žiadna matka. Bola to neobyčajne hrdinská žena, ktorá v dramatických podmienkach pomáhala tehotným väzenkyniam a ich bábätkám, najmenším a najbezbrannejším obetiam koncentračného tábora.

Román Hlava XXII je jedným z najdôležitejších protivojnových diel, ktoré vyšli po druhej svetovej vojne. Autor opisuje márny boj hlavného hrdinu Yossariana proti absurdnej vojenskej mašinérii, pričom hojne využíva čierny humor a neustále balansuje medzi komikou a hororom. Názov knihy odkazuje na vojenský predpis, podľa ktorého vojakov s istým počtom náletov odvelia z vojny, no zároveň nariaďuje, že vojak musí za každých okolností poslúchnuť svojho nadriadeného a plukovníci neustále zvyšujú počet náletov. Podľa románu bol nakrútený úspešný film.Komu sa kniha môže páčiť: milovníkom histórie, kvalitnej literatúry a príbehov z obdobia druhej svetovej vojny.

Kryptológovia 3. On vidí vzorce v tom, čo ona považuje za chaos.Ona vidí krásu vo svete, ktorý on považuje za zničený.Zivon Marin bol až do októbrovej revolúcie, ktorá zničila jeho svet, jedným z najlepších ruských kryptografov. Keď vyjadril svoj nesúhlas s Leninom, bol nútený utiecť z Ruska. Je nahnevaný a rozhodnutý ponúknuť svoje služby Britom. Nedokáže však prestať myslieť na svojho brata, ktorý podľa všetkého zomrel pri vlakovom nešťastí.Lily Blackwellová vidí svet najlepšie cez objektív svojho fotoaparátu a je talentovanou retušérkou. Vďaka kontaktom jej otca ju najmú do tajnej služby, no jej matka sa to nesmie dozvedieť, pretože by to odsúdila.Keď raz kapitán Blackwell pozve Zivona na večeru, medzi ním a Lily vznikne priateľstvo, ktoré sa čoskoro zmení na lásku. Obaja však majú svoje tajomstvá a ani jeden z nich si nie je istý, či sa môže tomu druhému zveriť. Keď sa stane niečo, čo vyvolá pochybnosti o Zivonovej lojalite, treba dokázať jeho nevinu nielen kvôli ich snom o spoločnej budúcnosti – v hre je najmä ukončenie vojny.

Číta: Dana Černá Celkový čas: 3 hodiny 7 minút Věnováno mojí mamince a dalším šesti milionům těch, kteří zahynuli.Bylo jí necelých 16 let, když stála před nacistou a lékařem Josefem Mengelem v Osvětimi. Rozsudek smrti nad ní sice nevynesl, ale nad mámou ano.Autentický příběh jedné z posledních žijících pamětnic Osvětimi, české židovské dívky, která po válce odešla do Velké Británie, kde absolvovala psychoterapeutický výcvik u Anny Freudové.Celý svůj profesní život pomáhala traumatizovaným a zraněným dětem, takovým, jakým byla kdysi sama. Příběh postupuje chronologicky od Lydiina dětství stráveného v předválečné Ostravě přes neúspěšný pokus o útěk do Polska, pobyt v Terezíně, v koncentračním táboře Osvětim, osvobození a odchod do Británie.„Terezín nelze srovnávat s pozdější Osvětimí. Je to jako srovnávat místo, které mi bylo téměř rájem, s peklem, které později přišlo. O Terezíně jsme věděli jen to, že jde o koncentrační tábor. Slovo koncentrační mi tehdy ještě neznělo tak zlověstně, znamenalo to leda, že tam byli lidé pospolu. Terezín byl ghetto, ale přesnější představu, co znamená koncentrační tábor, člověk neměl.“Zapomínat je snadné. Více o životě paní Lydie Tischlerové najdete v Příbězích pamětníků: pametnaroda.cz/cs/tischlerova-lydia-1929V Terezíně lze dodnes najít místa, která Lydia ve své knize líčí. Památník Terezín, národní kulturní památka, tato místa a památku těch, kteří v Terezíně během válečných let trpěli, uchovává pro budoucí generace již od roku 1947.Nahrávka vznikla podle knihy Lydie Tischlerové a Petra Viziny Se žlutou hvězdou v prázdném kupé vydané nakladatelstvím Vyšehrad v roce 2021 | Copyright © Petr Vizina, Lidya Tischlerová 2021 | Čte Dana Černá | Režie Vratislav Hubička | Zvuk Soundguru | Klarinet Jan Juna | Úprava obálky Natalie Oweyssi | Vyrobilo studio Soundguru | Vydalo Tympanum, s. r. o., 2023

Malí uprchlíci, malí vojáci, malí vězni lágrů. Děti v místech, kam nepatří. Ze všech zvěrstev války jsou tato nejhorší. Ochránit nejslabší, nenechat jim ublížit. To je pohled dospělých. Jak ale válku vnímají děti? Magdalena Grzebałkowska se rozhodla vypátrat pamětníky, kteří by jí dokázali vyprávět o tom, co zažili v době druhé světové války, když jim bylo pár let. V době, kdy by si měli hrát a chodit do školy. Místo toho se z nich stali sirotci, museli nahradit rodiče v péči o mladší sourozence, opustit svůj bezpečný domov, stanout po boku vojáků. Nebo zjistit, že jejich milující otec je zločinec a vrah, jako to pochopil Niklas Frank. Každé z dětí se muselo vyrovnat s nespravedlností a traumaty, překonat překážky, které by byly náročné i pro dospělého.Zkušená reportérka si zároveň dobře uvědomuje, že vzpomínka není historická pravda, a ukazuje na různých osudech, jak se osobní příběhy mohou lišit od skutečnosti. Někteří hrdinové jí sami vyprávějí několik verzí své „vojenky“. A možná že právě to je na knize nejzajímavější – citlivá, reportérská zpráva o tom, jak funguje lidská paměť v okamžiku, kdy se vám před očima zhroutil celý váš svět.

Na jar tisícdeväťstoštyridsaťdva narastajú vo Varšave nepokoje a mladá Elžbieta Rabineková ich pozoruje z okna svojho útulného bytu. K Nemcom, ktorí hliadkujú v uliciach, neprechováva sympatie, ale snaží sa nemyslieť na to, čo sa deje za múrom susednej židovskej štvrte. O nemeckej brutalite vie svoje, veď sama musí tajiť svoju pravú totožnosť. Ale keď sa spriatelí s ošetrovateľkou Sárou, dozvie sa čosi, čo ju vtiahne do nebezpečného sveta klamstiev aj hrdinských činov. Sára pomáha s pašovaním detí z varšavského geta a Elžbieta, zoči-voči ťaživej realite vojny, viac nedokáže odvracať zrak a pridá sa na stranu odboja. Tu spoznáva židovského mladíka Romana Gorku, ktorého trpká nespravodlivosť dovedie až k vzbure. Oddá sa jej s horlivosťou, ktorú nedokáže potlačiť ani láska k Elžbiete. Jeho rebélia však nechcene upozorní na Sárinu činnosť a nevedomky ohrozí Elžbietu aj jej rodinu. Šanca získať slobodu je čoraz menšia...

Záhadný obraz vdýchne nádej a krásu do najtemnejších kútov Osvienčimu a do jedného z najosamelejších sŕdc na Manhattane.Súčasnosť: Obchodníčke s umením Sere Jamesovej sa pred dvomi rokmi pred oltárom zrútil svet. Túžba po rozptýlení v nej nanovo rozdúcha záujem o záhadný portrét, ktorý videla v detstve – obraz mladej huslistky s prenikavo modrými očami. Počas pátrania po ňom sa spoznáva s Williamom Hanoverom, vnukom bohatého kalifornského magnáta, ktorý môže byť kľúčom k nájdeniu strateného diela. Sera a William spoločne odkrývajú príbeh maľby: dramatické osudy rakúskej huslistky Adele von Bronovej.Viedeň, 1942: Keď obľúbenkyňa rakúskej aristokracie, talentovaná huslistka a dcéra vysokopostaveného predstaviteľa Tretej ríše Adele začne s pašovaním Židov z Viedne, riskuje všetko. Jej život oplývajúci bohatstvom a privilégiami sa v zlomku sekundy mení na realitu, kde vládne hlad a ostnatý drôt.Sera postupne odhaľuje históriu obrazu a zároveň nachádza krásu na tých najnečakanejších miestach: v pochmúrnom osvienčimskom tábore a v hlbokých zákutiach svojho utrápeného srdca.

Neobyčajný príbeh, v ktorom hudba znamená prežitie .Jeden z najznámejších príbehov prežitia počas druhej svetovej vojny zachytáva osudy hudobníka v okupovanej Varšave, rovnomenný film nakrútený podľa knihy získal troch Oscarov.Władysłavovi Szpilmanovi zachránila život hudba, a nie raz. A nielen v časoch, keď vojna odkryla v ľuďoch to najhoršie i najlepšie: brutalitu i veľkodušnosť, odvahu i zbabelosť. Spomienky mladého poľského hudobníka opisujú vojnové roky v okupovanej Varšave, od septembra 1939 až do konca vojny. Prišiel počas nich nielen o prácu, ale aj o celú rodinu a rodné mesto, ktoré nacisti zrovnali so zemou. Autor v knihe presvedčivo líči „relatívne normálne“ prvé mesiace vojny, narastajúci teror, hlad a strach. Odchyľuje sa od stereotypov: bez toho, že by sa čokoľvek pokúšal relativizovať, je jedna z postáv, ktorá mu zachránila život Nemec, podľa jeho spomienok však mnoho neprávostí a zverstiev páchali nielen nacisti. Kniha vyšla prvý raz v roku 1946, v tom čase ešte pod názvom Smrť mesta a v nízkom náklade. Prvé vydanie bolo cenzurované, lebo príbeh nezapadal do oficiálnej verzie dejín, neskôr ho poľskí stalinisti úplne stiahli z predaja. Nebolo mysliteľné, aby „dobrí“ patrili k nepriateľskej armáde a rovnako sa nepatrilo spomínať podiel ukrajinských a litovských jednotiek na masakroch vo varšavskom gete. Až po päťdesiatich rokoch vyšiel v nemeckom vydavateľstve Ullstein Pianista v neupravenej podobe, v akej ho poznáme aj my.

Skutočný príbeh o žene, ktorá zachránila viac ako 2500 detí z varšavského geta. Strhujúci príbeh o Irene Sendlerovej – hrdinke, ktorá sa stala ženskou verziou Oskara Schindlera a zachránila pred smrťou a deportáciou 2 500 detí z nacistami okupovaného Poľska.V roku 1942 dostáva mladá sociálna pracovníčka Irena Sendlerová povolenie vstúpiť do varšavského geta ako verejná zdravotná špecialistka. Počas svojej práce sa snaží dostať k židovským rodinám, chodí od dverí k dverám a prosí rodičov, aby jej dôverovali a zverili jej svoje deti. Tie potom postupne pašuje cez múry geta a presviedča svojich kamarátov a susedov, aby ich ukrývali. V extrémnych podmienkach a s pomocou lokálnych obchodníkov, obyvateľov geta a svojej osudovej lásky sa Irene nakoniec podarilo prepašovať do bezpečia tisíce detí. Mnohé pritom putovali mestskými odpadovými kanálmi, skrývala ich však aj v truhlách a posúvala cez tajné priechody v opustených budovách. Okrem toho na vlastné riziko schovávala tajné zoznamy, v ktorých figurovali mená a skutočné identity židovských detí. Urobila tak s nádejou, že príbuzní ich vďaka tomu budú vedieť po vojne nájsť. To, čo vtedy Irena nemohla tušiť, je, že deväťdesiat percent týchto rodín zahynie.Autorke Tilar Mazzeovej sa v knihe Irenine deti podarilo vyrozprávať úžasný príbeh tejto odvážnej a statočnej ženy, ktorá riskovala vlastný život, aby zachránila nevinné deti pred holokaustom.

Julienova rodina a ďalšie tisíce židov zomreli strašnou smrťou v koncentračných táboroch. Jedna z mojich dvoch najlepších kamarátok má vytetované číslo, ktorého sa nikdy nezbaví. Druhá zomrela pod rukami doktora Mengeleho, ktorého meno vyslovila Olive len pošepky a cez zovreté pery. Ako jej mám po tom všetkom povedať, že som odišla do Nemecka a vzala si Nemca v nacistickej uniforme?Bohémske 20. roky 20. storočia v Paríži. Geraldine de Laffont tancuje vo vzduchu na čiernych stuhách. Jej životom je divadlo Folies Bergére a jeden nemecký muž. Je mladá a bezstarostná, až kým pritvrdo nedopadne na zem – jej stuhy sa zmenia na nacistické vlajky a milovaný muž má odrazu nacistickú uniformu.Zdrvená Geraldine poznačená príchodom vojny stráca viac ako len vlastné ilúzie. Osud jej vracia lásku, ale berie viac, ako je človek schopný uniesť. Jej mrazivý príbeh je ako zostup do neznámeho podzemia. Začnete v krásnom zámku a pôjdete hlbšie... chodby času vás prevedú životom odvážnej ženy a vzápätí vás nepripravených hodia z pompéznych divadelných dosiek do zbombardovaných Drážďan. Okázalé chodby Reichstagu v Berlíne i šesť mŕtvych detí vo vodcovom bunkri. Ako hlboko sa dá ukryť pravda?O mnoho rokov neskôr prichádza do Paríža Júlia rozhodnutá vypátrať svoje korene. Skutočnosť, že zdedila zámok, však zďaleka nie je takým šokom ako to, že otvorí Pandorinu skrinku a vypustí z nej všetky hrôzy, ktoré musela prežiť jedna nešťastná... Tanečnica.

Píše sa rok 1943 a celou Európou zúri druhá svetová vojna. Príbeh nás zavedie do septembrovej Kodane, kde žije Annemarie Johansen a jej kamáratka Ellen. Svet oboch dievčat sa točí okolo školy a spoločne tráveného voľného času. Má to však jeden háčik, Ellen je Židovka a Nemci prehľadávajú každú domácnosť v snahe transportovať všetkých obyvateľov židovského pôvodu do koncentračných táborov.Annemarie a jej rodina sa rozhodnú ukryť Ellen k sebe domov a vydávať ju za svoju dcéru, čo dostane celú rodinu do veľkého nebezpečenstva. Kniha Spočítaj hviezdy rozpráva príbeh obyčajných ľudí, ktorí sa rozhodnú výnimočne riskovať v boji proti nespravodlivosti. Očami desaťročnej Annemarie sledujeme príbeh o veľkej odvahe Johansenovcov, ktorí sa stávajú aktívnymi v hnutí odporu a prepašovania Židov do bezpečia.

Spoveď židovského lekára z Osvienčimu. Lekár Miklós Nyiszli bol jedným z tých, ktorí sa ocitli za bránami koncentračného tábora v Osvienčime. Hneď po príchode bol podrobený selekcii. Josef Mengele, dôstojník SS a lekár, vtedy vyzval študentov a absolventov nemeckých univerzít, ktorí majú znalosti z patológie a forenznej medicíny, aby vystúpili z radu. Z celého radu sa našiel len jeden človek spĺňajúci požiadavku - Miklós Nyiszli.Kniha Bol som Mengeleho asistentom hovorí o jeho neuveriteľnej ceste po boku sadistického doktora Mengeleho. Miklós sa stal nechceným svedkom mnohých jeho zvrátených a sadistických experimentov, preto sa dá považovať za zázrak, že prežil obdobie vyhladzovania dôkazov, a neskôr tak mohol svetu odhaliť zverstvá, ktoré sa v táboroch diali.

Rachel Kramerová sa stále viac obáva výsledkov genetického výskumu svojho otca a preto sa rozhodla, že jej cesta do Nemecka v lete v roku 1939 bude jej posledná. Zmenu situácie však prinesie tajuplný list od jej dávnej kamarátky Kristine, ktorá ju prosí o pomoc. Kristine má od narodenia hluchú dcéru Amelie. Uvedomuje si zmenu situácie v Nemecku, rovnako ako vidí zmenu správania sa svojho manžela, dôstojníka SS Gerharda Schlicka. Schlick, ovplyvnený nacistickým režimom, považuje svoju zdravotne postihnutú dcéru za vadu svojej dokonalej árijskej rasy. Rachel dobre pozná Schlicka a je si vedomá, že vo svojom fanatizme je veľmi nebezpečný a schopný ublížiť vlastnej dcére. Riskuje a hľadá utajované dokumenty o genetickom inžinierstve, súvisiace s Hitlerovými plánmi s ľuďmi, ktorí majú podobné zdravotné postihnutia ako Amelie. Rachel je prenasledovaná agentami SS, pohybuje sa po tenkom ľade, riskuje svoj život pre záchranu „cudzích“ ľudí. Cathy Gohlkeová v knihe Záchráňte Amelie zobrazuje vytrvalosť a odolnosť ľudského ducha. Zachytáva vnútornú krásu ľudí, ktorí sú ochotní obetovať sa a pomáhať iným v hlbinách neľudského nacistického Nemecka.

Modrooká Židovka Hadassa Benjaminová musí zachrániť svoj ľud, aj keby sa jej nemalo podariť zachrániť samu seba. Píše sa rok 1944 a Hadassa Benjaminová má pocit, že Boh ju opustil. V jednej chvíli unikne smrti zastrelením, v druhej sa ocitá v rukách nového nepriateľa. Veliteľ tranzitného tábora Terezín v Československu plukovník Aric von Schmidt ju prinúti k tomu, aby preňho pracovala.Jej árijský výzor jej umožňuje skryť sa za falošnú identitu Stelly Müllerovej, no aby si túto masku Schmidtovej sekretárky uchovala, je nútená prizerať sa, ako jej ľud posielajú do Osvienčimu. Tuší, že v srdci jej zamestnávateľa sa ukrývajú tajomné hlbiny a žiada ho o pomoc pre tých, čo sú v tábore. Hoci každým pokusom pomôcť väzňom riskuje svoje odhalenie, Aricova zhovievavosť v nej vzbudzuje nádej.Vo chvíli, kedy musí podstúpiť rozhodujúcu obeť, je vo svojej statočnosti postavená pred desivú voľbu. Možno ju naozaj Boh priviedol do tábora v pravej chvíli; ako však môže zachrániť svoj ľud, keď nedokáže zachrániť samu seba?Literárny žáner: Historický románTéma: Druhá svetová vojna, koncentračný tábor Terezín, paralela na biblický príbeh EsterKate Breslinová, rodáčka z Floridy, teraz žije na severozápadnom pobreží Spojených štátov. Dlhé roky sa živila predajom kníh. V súčasnosti píše fascinujúce príbehy o uzdravujúcej moci Božej lásky. V pravej chvíli je jej prvým románom. So svojou rodinou žije v Seattli, štáte Washington.

Záhadný obraz vdýchne nádej a krásu do najtemnejších kútov Osvienčimu a do jedného z najosamelejších sŕdc na Manhattane. Súčasnosť: Obchodníčke s umením Sere Jamesovej sa pred dvomi rokmi pred oltárom zrútil svet. Túžba po rozptýlení v nej nanovo rozdúcha záujem o záhadný portrét, ktorý videla v detstve – obraz mladej huslistky s prenikavo modrými očami. Počas pátrania po ňom sa spoznáva s Williamom Hanoverom, vnukom bohatého kalifornského magnáta, ktorý môže byť kľúčom k nájdeniu strateného diela. Sera a William spoločne odkrývajú príbeh maľby: dramatické osudy rakúskej huslistky Adele von Bronovej. Viedeň, 1942: Keď obľúbenkyňa rakúskej aristokracie, talentovaná huslistka a dcéra vysokopostaveného predstaviteľa Tretej ríše Adele začne s pašovaním Židov z Viedne, riskuje všetko. Jej život oplývajúci bohatstvom a privilégiami sa v zlomku sekundy mení na realitu, kde vládne hlad a ostnatý drôt. Sera postupne odhaľuje históriu obrazu a zároveň nachádza krásu na tých najnečakanejších miestach: v pochmúrnom osvienčimskom tábore a v hlbokých zákutiach svojho utrápeného srdca. O autorke: Kristy Cambronová vyštudovala umenie a dizajn, ale vždy snívala o živote spisovateľky. Od chvíle, čo si vypočula vojnové zážitky svojho starého otca, ju priťahovali udalosti druhej svetovej vojny, preto sa vo svojej tvorbe orientuje práve na toto obdobie. Jej debutový román Motýľ a husle získal viacero literárnych ocenení. S manželom a tromi synmi žije v Indiane.

Nacisti ich nechali nažive len preto, lebo boli dvojičky. Skutočný príbeh Dvojčatá z Osvienčimu zaznamáva životný osud Evy Mozesovej Kor a jej dvojičky Miriam v koncentračnom tábore, kam sa v lete 1941 dostali s celou svojou rodinou. Kým rodičia a súrodenci boli poslaní rovno do plynovej komory, desaťročné dvojičky sa dostali do rúk Mengeleho, ktorému prischol prívlastok Anjel smrti. V románe Eva opisuje šťastné detstvo a citlivo hovorí o mesiacoch strávených v Osvienčime. V epilógu sa zameriava na svoju cestu k uzdraveniu. Jej inšpiratívne rozprávanie o vytrvalosti a boji o prežitie ukončuje obdivuhodným rozhodnutím odpustiť nacistom. Autorkami knihy Dvojčatá z Osvienčimu sú Eva Mozes Kor a Lisa Rojany Buccieri.

S předmluvou Joni Eareckson Tada. Kniha Útočiště je v českom jazyku.Corrie Ten Boomová bola holandská hodinárka, ktorá sa stala hrdinkou odboja, prežila Hitlerove koncentračné tábory a je jednou z najpozoruhodnejších evanjelizátoriek dvadsiateho storočia. Počas druhej svetovej vojny riskovala svoj život a život svojej rodiny, aby pomohla Židom utiecť pred nacistami a smrťou v neslávne známych koncentračných táboroch, najväčších cintorínoch Zeme.Tento strhujúci príbeh odvážnej ženy, ktorá dokázala zachrániť mnoho ľudí pred smrťou, nás pozýva k zisteniu, že Božia láska prekoná všetko a má silu liečiť a obnovovať. Z celej rodiny prežila iba Corrie, ktorá v knihe Útočište vyrozprávala príbeh o viere víťaziacej nad zlom.

Jeremy Dronfield je autorom knihy Chlapec, čo nasledoval otca do Osvienčimu a rozprávačom skutočného príbehu Gustava a Fritza Kleinmannovcov, otca a syna, ktorí zažili nacistické koncentračné tábory v celom rozsahu - od života pod nemeckou okupáciou cez Buchenwald, Osvienčim, väzenskú vzburu až po pochody smrti a ešte ďalej po Mauthausen.Keď otca Gustava transportovali do Osvienčimu, čo sa dalo považovať za rozsudok smrti, Fritz sa zriekol vlastného bezpečia a rozhodol sa ísť s otcom. Silu a odvahu prežiť najťažšie chvíle, ktoré si mnohí z nás nedokážu ani len predstaviť, im dodávala vzájomná láska a oddanosť. Základom knihy sú udalosti zaznamenané v denníku Gustava Kleinmanna, ktorý si tajne písal v koncentračných táboroch od októbra 1939 do júla 1945. Dronfield je spisovateľom, ale aj historikom, a tak pri písaní knihy vychádzal z rozsiahleho dokumentárneho výskum vrátane svedectiev tých, čo prežili, nazrel i do záznamov z táborov a oficiálnych dokumentov, ktoré dosvedčujú vierohodnosť príbehu.

Osvienčimský Anjel Smrti, nemecký lekár a SS - Hauptsturmfuhrer (kapitán) Jozef Mengele (1911-1979). Meno, ktoré pozná skoro každý, ale nie každý nahliadol do života tohto muža z takej blízkosti ako práve autori jeho biografickej knihy, Gerald L. Posner a John Ware. Táto biografia je založená na exkluzívnom a neobmedzenom prístupe k osobným spisom, korešpondencii a rodinným fotografiám tohto nemeckého „mäsiara“. V období od mája 1943 do januára 1945 Mengele v Osvienčime praktizoval svoju kariéru vraha, keď posielal svoje obete do plynových komôr, nechal ich upracovať sa k smrti, alebo si z nich robil pokusné králiky pre svoje vedecké, no nehumánne bádanie. Z vedeckého hľadiska ho fascinovali najmä dvojčatá, ktoré boli najčastejším predmetom jeho skúmania. Kniha Mengele – Úplný životný príbeh vás odborne a dôsledne prevedie celým osobným aj ,,profesionálnym" životom tohto neslávne známeho lekára, dozviete sa o jeho úteku a živote v Južnej Amerike, ako aj o spôsoboch nacistických „poľovníkov“, ktorí sa ho pokúšali nájsť.

Spomienka na osobnosť jedinečnej ženy Blanky Bergerovej (1914-2009), ktorá neváhala riskovať svoj život na záchranu príbuzných v dobe hrôzy počas druhej svetovej vojny. Postavila sa zoči voči silám zla a podarilo sa jej zachrániť nielen rodinu, ale aj veľa iných. Po vojne sa vysťahovala do Izraela. Tam sa vydala a založila si rodinu. Napriek skromnému štýlu písania vystupuje zo stránok knižky výrazná osobnosť.Táto kniha je o zmobilizovaní úžasnej duchovnej sily, je o inštinktoch, optimizme, odhodlanosti, veľkodušnosti a láske k blížnemu. Keď sa už ostatní poddávali osudu, Blanka neraz úspešne pokračovala v boji o záchranu. Tento pútavý príbeh natoľko zaujal, že ho spracovala aj Slovenská televízia, ktorá ho ako dokument odvysielala v roku 2010. Viac zaujímavých informácií o knihe a o jej autorke, o projekte spojenom s vydaním knihy a vyššie uvedeného dokumentu môžete nájsť na stránke blankabergerova.com.

Mali sme šťastie je priam neuveriteľný skutočný príbeh, inšpirovaný osudmi židovskej rodiny počas druhej svetovej vojny.Je jar roku 1939 a tri generácie rodiny Kurcovcov robia všetko, čo je v ich silách, aby mohli žiť normálny život napriek skutočnosti, že sa blíži tieň vojny. Pri rodinnom stole sa spoločne tešia z očakávaného prírastku do rodiny, riešia zaľúbenosť a nové lásky mladých a nepripúšťajú si ťažkosti, ktoré ohrozujú židov v ich rodnom meste Radom v Poľsku. No čoskoro sa predpokladané hrozby vojny stanú skutočnosťou a rodina Kurcovcov je roztrúsená do ďalekých kútov sveta. Vedení neochvejnou vôľou prežiť a strachom, že sa už nikdy spolu nestretnú, sa každý člen rodiny spolieha na nádej, vynaliezavosť a vnútornú silu.Keď mala George Hunter 15 rokov, dozvedela sa, že pochádza z rodiny pozostalých z holokaustu. Román Mali sme šťastie vznikol z jej neúnavnej snahy odhaliť ohromujúcu a dojímavú históriu jej rodiny.Tento neobyčajný román odzrkadľuje obrovskú túžbu po živote aj v najtemnejších chvíľach dvadsiateho storočia.

Klavirista Wladyslaw Szpilman napísal knihu Pianista krátko po vojne. V Poľsku ju vydali v roku 1946 pod názvom Smrť mesta, ale kvôli poľským stalinistom bola čoskoro stiahnutá z obehu a až po viac ako 50 rokoch vyšla znovu pod názvom Pianista. Rozpráva príbeh rodiny mladého hudobníka židovského pôvodu Wladyslawa Szpilmana v čase, keď hitlerovskí vojaci okupovali Varšavu.Keď v roku 1939 Hitlerove vojská prepadli bez varovania Poľsko, život mladého úspešného pianistu židovského pôvodu sa zmení na nepoznanie: stratí prácu, rodinu i priateľov, prežíva utrpenie vo varšavskom gete, niekoľkomesačné skrývanie sa v bytoch varšavských priateľov a nakoniec povstanie a totálnu deštrukciu Varšavy. Dôležitou postavou v jeho osobnom príbehu je dôstojník wehrmachtu Wilm Hosenfeld, bez ktorého by nebol Wladyslaw Szpilman prežil posledné týždne a dni vojny. Podľa Szpilmanovej knihy natočil rovnomenný film známy americký režisér poľského pôvodu Roman Polański, jeho Pianista získal v roku 2002 Zlatú palmu na filmovom festivale v Cannes a bol ocenený aj niekoľkými Oscarmi. Autobiografického filmu sa Wladyslaw Szpilman nedožil, zomrel 6. júla 2000.

Pravá tvár Anjela smrti. Zrejme najznámejší vojnový zločinec všetkých čias Josef Mengele bol stelesnením chladnokrvnej efektívnosti a vášnivej oddanosti neľudskému až absurdnému režimu. Diabolský lekár zodpovedný za hromadné vyvražďovanie, nepolapiteľný utečenec a neznámy muž pod maskou Anjela smrti naďalej ostáva pre celé zástupy ľudí strašiakom a zdrojom nočných môr.V 80. rokoch minulého storočia bol Mengeleho prípadom poverený David G. Marwell. Ako vedúci špeciálneho vyšetrovania pre americké Ministerstvo spravodlivosti navštívil mnohé z jeho obetí a miesta činu, vďaka čomu sa mu podarilo o Mengelem vytvoriť ešte komplexnejší obraz. Vychádzajúc z vlastných skúseností a moderných vedeckých postupov, Marwell podrobne skúma a odhaľuje zásadné detaily z Mengeleho osobného a pracovného života. Chronologicky zachytáva obdobie jeho vysokoškolského štúdia, ktoré ho priviedlo k dvom akademickým titulom a k sľubnej vedeckej kariére, a tiež roky jeho vojenskej služby – boj v prvej línii a pôsobenie v Osvienčime. Tam prebiehali jeho „výbery“, práve tam poslal na smrť nespočetné množstvo nevinných a jeho „vedecké“ snahy vrátane skúmania dvojčiat traumatizovali alebo zabili množstvo ďalších. Na konci druhej svetovej vojny sa mu podarilo uniknúť a nájsť útočisko v Južnej Amerike.David G. Marwell opisuje priebeh medzinárodného pátrania po nacistickom lekárovi, ktoré sa skončilo na cintoríne v brazílskom Sao Paule, a náročné súdne vyšetrovanie s neodvratnými dôkazmi o jeho konci. Napriek tomu mnohí odmietali uveriť, že je Mengele naozaj po smrti.

Úplné vydanie najznámejšieho denníka na svete pod záštitou Nadácie Anny Frankovej.Trinásťročná Anna Franková sa spolu s rodinou počas druhej svetovej vojny dva roky ukrývala v zadnej časti jednej budovy v Amsterdame. Tesne pred koncom vojny však padla za obeť nacistickému režimu. Anna si zapisovala udalosti od 12. júna 1942 do 1. augusta 1944 a zaznamenala všetko, čo sa okolo nej dialo, aj jednotlivé dni v úkryte. Keď v marci 1944 v Oranžskom rádiu počula výzvu občanom, aby poskytli svoje zápisky do zbierky na historické účely, svoje poznámky začala prepisovať do knižnej podoby. Stihla prepísať podstatnú časť pôvodných listov. Zápisky sa končia textom, ktorý Anna zaznamenala iba pár dní pred tým, ako ju aj jej rodinu našli vojaci a odvliekli do koncentračného tábora. Zápisky sa však zachovali a po vojne sa o ich knižné vydanie zaslúžil Annin otec Otto Frank, ktorý jediný vojnu prežil.

Kniha Vlak na slobodu je skutočným príbehom jedného zo 669 československých detí, ktoré unikli pred holokaustom vďaka záchrannému projektu Nicholasa Wintona. Ivan Backer mal v čase transportov v roku 1939 desať rokov. Jedným z posledných vlakov sa mu podarilo utiecť do Anglicka, kde sa po čase opäť stretol so svojou rodinou. V roku 1944 sa dostali do Ameriky, kde po niekoľkých ťažkých rokoch opäť začali žiť normály a úspešný život. Ivan Backer nikdy nezabudol na svoje židovské korene. Celý život má na zreteli otázku: S akým zámerom som bol ušetrený pred holokaustom? Z vďačnosti za svoju záchranu sa stal horlivým aktivistom za mier a spravodlivosť. V povedomiach ľudí šíri skutočnú pravdu o holokauste v nádeji, aby sa už takáto tragédia nikdy a nikde nezopakovala.

Život a holocaust. Dlouhé mlčení Eriky Bezdíčkové, která jako dívenka přišla v nacistických koncentrácích o většinu rodiny, touto knihou končí. Její autorka se rozhodla promluvit nejen k evropským studentům, kterým dodnes při svých četných přednáškách vypráví o hrůzách totalitních režimů, jimiž sama prošla. Své vzpomínky sepsala do knihy, kterou právě držíte v rukou. Nebylo to pro ni lehké, strašlivé zážitky zůstaly dodnes velmi živé. A spáchané křivdy nelze nijak napravit.Druhé rozšířené vydání.

O osobe Ferdinanda Ďurčanského sa v súčasných médiách zjavuje toľko protirečivých, neraz až nezmyselných posudzovaní, že som venoval čas a námahu tomu, aby som opäť prelistoval svoj archív pozostávajúci z desaťtisíc nemeckých dokumentov a utvoril si fundovaný názor na túto bezpochyby zaujímavú osobnosť slovenských dejín 20. storočia. Výsledok tejto svojej práce tu predkladám slovenskej verejnosti. Pripomínam, že ide hlavne o fakty a posudzovania z nemeckej strany. No nechýbajú v tých dokumentoch ani stanoviská viacerých slovenských politických činiteľov tej doby.Milan S. Ďurica, univerzitný profesor teológie a historických vied, publicista a prekladateľ pôsobil 14 rokov na Pápežskej saleziánskej univerzite v Turíne-Ríme, 35 rokov na historickej Univerzite v Padove a 12 rokov na Univerzite Komenského v Bratislave. Bol poradcom prípravnej komisie Druhého vatikánskeho koncilu.

Titul vyšiel aj v slovenskom vydaní Hľadanie Boha a otázka zmyslu (2009).Psychiatr a neurolog V. E. Frankl a židovský teolog P. Lapide vedli v roce 1984 ve Vídni mezioborový dialog o spáse a uzdravení člověka. Výsledky jejich diskuze doposud nebyly publikovány. Zvláštností připravovaného svazku je především snaha obou autorů zcela se otevřít perspektivě té druhé disciplíny a její vědění využít ve službách hledání pravdy.Oba diskutující se přitom neustále potkávají ve svých osobních náboženských zkušenostech a rozhodujících životních dějinných událostech, jako je např. otázka holocaustu. Podstatnou roli zde hrají základní, existenciální otázky utrpení a vina, ale i láska a smysl života.

Nemecký autor a popredný cirkevný historik vo svojej štúdii ponúka pohľad na problematiku prenasledovania Židov počas druhej svetovej vojny na Slovensku, pričom svoju pozornosť sústreďuje na postoje a aktivity Katolíckej cirkvi, jej predstaviteľov na úrovni Svätej stolice i slovenského episkopátu, súvisiace s vtedajšími udalosťami. Podstatnú časť knihy tvoria dokumenty v originálnom jazyku a v slovenskom preklade; prvýkrát sú pospolu publikované oficiálne texty slovenských biskupov.Treba zdôrazniť, že ako dlhoročný predseda Pápežského komitétu pre historické vedy mal autor možnosť analyzovať niektoré dokumenty z Archívu Kongregácie pre mimoriadne cirkevné záležitosti. Pôvodne kniha vyšla v nemčine (2003) a v taliančine v Libreria Editrice Vaticana (2004). Slovenský preklad bude preto zaiste zaujímavým príspevkom z cudzieho prostredia k odbornej diskusii a lepšiemu poznaniu okolností tragédie židovského obyvateľstva a vôbec dejín prvej Slovenskej republiky v rokoch 1939-1945. Zaujímavosťou je, že kniha vyšla práve v čase, keď bol je autor, kardinál Brandmüller, na niekoľkodňovej návšteve Slovenska.

Na začiatku sa Penny Goodrichová zaľúbila do Eddieho Shaffera, a keď sa naskytla šanca, využila ju, aby sa mohla stať súčasťou jeho života. Začalo sa to nádejou, že aj on bude milovať ju a možno ju raz požiada o ruku. Ale toto semienko nádeje nekontrolovateľne prerástlo do prekvapivého a zamotaného príbehu, odhalilo tajomstvá a úplne zmenilo jej život.Ocenená autorka Lynn Austinová zručne a citlivo opisuje dlhé obdobie čakania na blízkych, ktorí sú na fronte... a tiež neočakávané zázraky, ktoré zjavujú prítomnosť a lásku Boha dokonca aj vtedy, keď mlčí. „Dej príbehu sa odohráva striedavo v židovskej časti Brooklynu a v maďarskej Budapešti práve v čase, keď sa svet zmieta uprostred hrôz druhej svetovej vojny. Pred našimi očami sa postupne rozplietajú príbehy troch rodín, ktorých osudy zviedla dokopy práve tragédia a bolesť.“

Annelies Marie Franková (12. června 1929 – březen 1945) v roce 1933 s rodiči uprchla z Německa do Amsterodamu, kde se rodina od roku 1942 skrývala v půdním bytě. Dospívající Anne psala od 12. června 1942 do 4. srpna 1944 deník.Po prozrazení skrýše byla rodina odvezena do koncentračních táborů v Německu, přežil jen otec. Anne zahynula v Bergen-Belsenu. Po válce otec deník vydal, byl přeložen do mnoha jazyků a zdramatizován. Toto české vydání obsahuje poprvé nově nalezené a dosud nepublikované stránky.

Kniha obsahuje výbor z myšlenek a meditací známé karmelitky, filozofky Edity Steinové, která byla pro svůj židovský původ zavražděna v Osvětimi nacisty a roku 1998 svatořečena. Tyto myšlenky nám představují její duchovní vývoj ústící až v mystický vztah ke Kristu a vedoucí k touze přinést smírnou oběť za záchranu Německa a na usmíření mezi židy a křesťany.Publikace je rovněž opatřena stručným životopisem Edity Steinové, který se zejména snaží nahlédnout do nitra této jedné z největších postav 20. století.

Dopisy z let 1941 - 1943. Výběr dopisů Etty Hillesum, které psala svým přátelům a rodině v letech 1941-1943 střídavě z Amsterdamu a z tábora ve Westerborku, dokládá, že její korespondence je mimořádná a liší se od dopisů lidí postižených stejným osudem. Odlišnost je ve stylu dopisů, jasné linii myšlenek i v neobvyklém vyjadřování. Etty psala část dopisů ze svého bytu v Amsterdamu do koncentračního tábora ve Westerborku. Měla tam přítele, kterému ve svých dopisech vyprávěla o životě v Amsterdamu.Druhá část jejích dopisů vznikala v táboře Westerborku a Etty je posílala přátelům do Amsterdamu a Deventeru. Tyto dopisy obsahují popisy hrůz a teroru, ale i všedního života a vnitřní statečnosti, kterou nacházela u svých spoluvězňů. Dopisy a deníky, které tato židovská dívka psala v době druhé světové války, byly přeloženy do mnoha jazyků. Od prvního vydání deníků v roce 1981 patří Etty Hillesum k nejznámějším nizozemským spisovatelům. Čtenáři jejích dopisů a deníků nejsou jen židé, ale i křesťané a lidé hledající nábožensko - etické principy, které jsou platné i v současné době.Výběr z jejích deníků vyšel v českém překladu v Karmelitánském nakladatelství (2005).

Příběh holandského misionáře, který v dobách železné opony neohroženě pašoval duchovní literaturu do komunistických zemí. Příběh holandského misionáře, který pašoval Bible do zemí za "železnou oponou". Na těchto cestách často zažil zázračné vedení a ochranu, zejména na hraničních přechodech. Jeho aktivita se posléze rozšířila na Čínu, Vietnam a další oblasti Asie. Bratr Andrew také brzy začal s návštěvami Afriky, Kuby, Střední a Jižní Ameriky. Počet zemí, kde takto podporoval křesťany, nakonec přesáhl číslo šedesát. A tak se z původně malé holandské misie bratra Andrewa v průběhu let stala mezinárodní organizace nazvaná Open Doors s kancelářemi ve dvaceti zemích světa a dvěma sty pracovníky na plný úvazek. Kniha Pašerákem ve službách Nejvyššího, která popisuje začátky služby bratra Andrewa, byla poprvé vydána v roce 1967. Od té doby byla přeložena do více než třiceti jazyků a počet výtisků těchto vydání přesáhl deset milionů.

Osudy Tomáša Dezidera Munka. Životopisné dielo prináša na pozadí historických udalostí slovenských dejín prvej polovice dvadsiateho storočia sondu do osudov jezuitského novica Tomáša Dezidera Munka a jeho rodiny. Napriek svojej úprimnej príslušnosti ku kresťanstvu a nespornému významu pre slovenskú spoločnosť musela táto rodina v čase rasových perzekúcií zo strany nacistického Nemecka zaplatiť za svoj židovský pôvod životom. Tomáš Munk sa tak ako jediný Slovák nedobrovoľne zaradil medzi desiatky jezuitov, ktorých počas druhej svetovej vojny zavraždili nacisti.

Osobné spomienky evanjelického farára Ondreja Šimeka dopĺňajú mozaiku o Slovenskom národnom povstaní, ako aj o represáliách nasledujúcich po ňom. Obzvlášť zaujímavými sú jeho spomienky na koncetračné tábory, v ktorých prežil takmer pol roka.