Životopisy

Životní píseň lásky a oběti stigmatizované Anny Bohuslavy Tomanové. V knize nás Anička Tomanová sama nebo prostřednictvím četných svědků svého života vyučuje důvěrnému a zodpovědnému přátelství s Bohem a s lidmi. Vedle četných svědectví o životě, ctnostech, stigmatech, viděních a zázracích máme k dispozici také její dva vlastní životopisy, které jsou rozsáhle citovány.Obsáhlá vázaná knižní monografie (416 stran křídového papíru) o Aničce Tomanové z Pastvin dosud nejobsáhleji seznamuje s osobností této novodobé české mystičky (1907-1957).Anička zůstala prakticky od čtyř let upoutaná na lůžko a prožila život skryté oběti. Obětovala se za kněze a český národ, a také za mnoho potřebných, kteří se jí svěřovali se svými životními strastmi. Nemocná „Chudobka“ svou průzračnou jednoduchostí připomíná pasáčky z Fatimy.Kdo by očekával, že právě je Pán Bůh vybere pro své plány s lidstvem? Mezi českými světci nacházíme úžasné postavy: knížete, nositele víry, nekompromisní bojovníky s pohanstvím, příslušníky elity národa, statečné kněze nebo odvážné ochránkyně trpících.Tento výčet českých svatých by velmi dobře doplnila právě Anička. V televizním dokumentu o ní z r. 2003 zdůraznil kardinál Miloslav Vlk, že blahořečení člověka invalidního by přiblížilo Církev lidem hendikepovaným, přičemž nejde jen o roli nové přímluvkyně, ale také o silný příklad, vzor, inspiraci a povzbuzení pro všechny lidi, kteří jsou nemocí odsunuti na okraj společnosti.Tento titul vyšiel aj v slovenskom jazyku: Sedmokráska z Orlických hôr.

Zo spomienok Marty Izakovičovej. Životopisný román Prsteň mojej (starej) mamy sa odohráva v troch dedinách na úpätí Malých Karpát (v Suchej nad Parnou, v Košolnej a v Dlhej) pred, počas a po druhej svetovej vojne. Jednu z týchto dedín – Suchú nad Parnou – už poznáme z románu Františka Hečka Červené víno. Prsteň mojej (starej) mamy však zachytáva iný pohľad na túto malebnú obec.V osudoch dvoch rodín a dvoch hlavných postáv – budúcej zdravotnej sestry Martušky a budúceho absolventa priemyslovky Vincka, a ich blízkych či vzdialených príbuzných, nahliadneme na život dedinských ľudí, zažijeme s nimi ich radosti aj strasti počas vojny, prechod frontov, povojnové udalosti, prácu aj štúdium, budovanie ciest a zdravotníckych stredísk, znárodňovanie, likvidovanie kláštorov, peňažnú menu, a mnoho iného, čo priniesli niekoľké pravdivé ľudské osudy. Hlavní hrdinovia nám budú rásť pred očami, až kým si nepadnú vzájomne do oka. Román končí ako rozprávka – svadbou.

Život obhajcu viery a učiteľa Cirkvi. Svätý František Saleský bol najstarším dieťaťom v savojskej šľachtickej rodine. Božie pôsobenie v jeho živote sa prejavovalo už od útleho detstva. Prvé slová, ktoré František vyriekol, boli: „Boh a moja matka ma majú radi” a posledné, s ktorým odchádzal z tohto sveta, bolo najsvätejšie meno Ježiš. V týchto slovách sa verne zrkadlí celý jeho život, život obhajcu pravej viery, život ženevského biskupa.Vychovávala ho zbožná matka, ktorá si priala, aby radšej umrel, než aby si poškvrnil dušu hriechom. Aj otec mu vštepoval lásku ku všetkým a dostalo sa mu od neho zbožnej a obozretnej výchovy. František získal vzdelanie v rôznych vedách, mal pevný úsudok, výbornú pamäť a vynikal azda vo všetkých cnostiach. Najviac si obľúbil tichosť mysle, pretože ňou napodobňoval svojho božského Majstra, a zároveň ho stála najviac námahy, keďže bol prudkej, vášnivej povahy.Ak by sme z celého inšpiratívneho Františkovho života mali vybrať jednu jedinú vec hodnú nasledovania, bola by to jeho úplná dôvera a odovzdanosť Bohu. Hovoril: „Nech Boh so mnou naloží podľa svojej svätej vôle, na všetko som pripravený.“

Regula ako cesta. Po viac ako sedemdesiatich rokoch vychádza v slovenčine kompletné dielo o veľkej talianskej svätici Angele Mericiovej, zakladateľke Spoločnosti svätej Uršule. Kniha nesie názov Cesta srdca Angely Mericiovej a jej autorkou je Mary-Cabrini Durkinová, sestra Spoločnosti svätej Uršule zo Spojených štátov amerických. Toto výnimočné dielo nás pozýva osobne sa stretnúť s Božou služobníčkou žijúcou v Taliansku. Opiera sa o najnovšie historické výskumy a svedectvá zo života Angeliných súčasníkov. Podstatným prameňom, z ktorého vychádza, je text tzv. Codice Trivulziano, najstarší rukopis Reguly z rokov 1545 - 1546.Angela žila zdanlivo obyčajný, no svätý život. „Svätá obyčajnosť“ môže byť aj naším plánom v živote, ak sa po ňom vydáme, podobne ako Angela Mericiová, cestou srdca.

Zo života a spisov sv. Augustína. Kniha Milosrdné srdce chce priblížiť duchovný odkaz svätého Augustína k téme milosrdenstva.Aká bola osobná cesta svätého Augustína k milosrdenstvu, sa dočítate v prvej časti knihy. Ide o nezvyčajný životopis, kde sa opisuje kontext doby a kultúry rímskeho sveta pre lepšie porozumenie samotnej osobe svätého Augustína a jeho obráteniu.V druhej časti knihy sú predstavené najdôležitejšie témy o milosrdenstve, ktoré svätý Augustín vo svojej dlhoročnej pastoračnej praxi nastolil.Posledná časť knihy je výberom textov o milosrdenstve. Nádherné a konkrétne texty pomôžu čitateľovi živo si predstaviť, ako svätý Augustín dokázal o milosrdenstve hovoriť a skutočne ho aj žiť.Recenzia: Milosrdné srdce na stránke blog.zachej.sk

Autobiografické spisy. Autobiografické spisy svaté Terezie z Lisieux (1873–1897), které vydáváme v novém překladu pod názvem Příběh jedné duše, patří k nejvzácnějším pokladům křesťanské duchovní literatury. Prostinká literární forma v sobě skrývá prorocký rozměr, který autorce vysloužil vzácný titul učitelka církve. Terezie připomíná všem křesťanům, že Bůh evangelií je Bůh milosrdný, proto je víra v něho světlem i uprostřed temnot a dětská důvěra v Boha lékem na existenciální úzkost. Učí nás krásné a odvážné cestě duchovního dětství, která je vlastně jen znovuobjevením původního poselství evangelia.

Z otrokyně světicí. Kniha přináší podrobný životopis první africké světice, jejíž život byl poznamenán zkušeností otrokyně. V Ježíši Kristu nakonec našla svého jediného Pána. Svojí laskavostí, přes počáteční nedůvěru kvůli barvě její kůže, si získala srdce mnohých. Byla přezdívána "Africký květ" nebo "Šťastná sestra".Přestože byla několikrát prodána krutým otrokářům a zakoušela nelidské zacházení, dostala se nakonec k vlídnému italskému konzulovi, který ji koupil. Spolu s ním zakotvila v Itálii. Zde se setkala s Bohem lásky, svým jediným Pánem, přijala křest a odpověděla na Kristovo pozvání, aby mu zasvětila svůj život v kongregaci sester kanosiánek. V tomto období trvajícím déle než půl století se učila kráčet "malou cestičkou", tolik podobnou sv. Terezii z Lisieux, s jedinou touhou: aby všichni poznali "dobrého Boha".

Sada 5 obsahuje:Svatý Šebastián - život a mučenícka smrťSvätý Urban - patrón vinohradníkovSvätý Leonard - život a modlitby.

Kardinál Ján Chryzostom Korec napísal slová, ktoré sú veľmi aktuálne práve pre dnešnú problematiku. Kniha Sloboda ako dar - či záhuba? obsahuje dva diely:Sloboda človeka Desatoro V prvej časti sa autor zaoberá problémom slobody, ktorú nevníma iba z politického alebo sociálneho pohľadu, ale rovnako aj z morálneho a náboženského. Uvažuje o stave a ohrození ľudskej slobody a o zodpovednosti, ktorá s ňou súvisí. Jeho texty sú obohatené aj myšlienkami od viacerých mysliteľov z rôznych oblastí. V druhej časti pokračuje zameraním na slobodu, ale cez precízny pohľad na Desatoro. Z jeho slov je cítiť úprimnú starostlivosť a túžbu, aby ľudstvo nebolo ľahostajné. Aby svojou hriešnosťou neurážalo Boha, ktorý je Láska.

Životopisy svätých a blahoslavených redemptoristov. Ak chceme spoznať veľkosť nejakého diela, asi nebudeme čítať stanovy a pravidlá, ktorými sa riadili jeho uskutočňovatelia, ale radšej sa započúvame do príbehu ich života.Aj preto Kongregácia najsvätejšieho Vykupiteľa známa pod ľudovým menom redemptoristi, znovu vydáva životopisy svojich svätcov a blahoslavených. Cez ich príbehy môžeme v plnej šírke vidieť charizmu svätého Alfonza, ktorú aj dnes žijú mnohí muži po celom svete.Spoznáme, že ohlasovať hojné vykúpenie neznamená robiť len ľudové misie či duchovné cvičenia, ale aj venovať sa malomocným, vzdelávať mladých, zakladať školy, robiť apoštolát tlače, znášať utrpenie pre Krista a dokonca obetovať svoj život za „hojné vykúpenie“.Kiež aj v našej dobe má svätý Alfonz vždy horlivých nasledovníkov pri hlásaní evanjelia!

Cyril a Metod, dvaja rodní bratia, vierozvestcovia a dnes už aj patróni Európy, sú pre náš slovenský národ veľmi dôležité osobnosti. Našim predkom priniesli písmo a kultúru a šírili medzi nich vzdelanie. Igor Strinka sporostredkúva formou jednoduchého prerozprávaného príbehu ich životné príbehy, ktoré sú úzko poprepletané. V knihe Cyril a Metod sa dočítame o ich detstve a dobrodružnom živote; dozvieme sa, na aké ďaleké cesty sa museli vydať a koľko hrdinskej odvahy vynaložiť, aby sa napokon stali svätými, ktorí sú hodní nasledovania.

Mozaika spomienok a svedectiev k 10. výročiu duchovného otca Augustína Dršku. "Priatelia, dostávajú sa vám do ruky spomienky tých, ktorí nezabúdajú. Nech v nás všetkých, čo ich budú čítať, sa aspoň trochu vzbudí túžba, že na takých ľudí, ako bol otec Drška, chceme nielen spomínať, ale ich aj nasledovať. Iba takíto ľudia môžu posunúť svet dopredu, aby bol ľudskejší pre všetkých." Mons. Ján Formánek

Mária Mazzarellová. Cristina Floriová napísala jednoduchý dojemný príbeh Sen o radosti o svätici menom Mária Mazzarellová, ktorá bola spoluzakladateľkou rehole Inštitútu Dcér Márie Pomocnice, teda saleziánok. Kniha má veľké písmená, takže ju s radosťou zvládnu prečítať aj prváčikovia. A pre mladších bude zážitkom pri počúvaní príbehu o talianskej svätici aj nahliadnutie na nádherné ilustrácie, ktoré sprevádzajú text tejto knihy.No a nakoniec sa deti môžu naučiť peknú básničku a vymaľovať omaľovanky, ktoré sú súčasťou knihy.

Hoci pápež František nerád cestuje, pokračuje v šľapajách svojich predchodcov. Uprednostňuje menšie krajiny, ktoré majú ťažkosti, kde môže svojou prítomnosťou povzbudiť k dialógu, podporiť úsilie o pokoj, zmierenie a otvorenie nových ciest.Rozhodnutie zahrnúť do každej pápežskej cesty stretnutia s uväznenými a najchudobnejšími nie je marketingovým ťahom, ale pápež František svojím osobným svedectvom ukazuje kresťanom, že sa treba nechať zraniť skutočnosťou, aby sme plakali s tými, kto plače, a radovali sa s tými, ktorí sa radujú, ukazujúc milosrdnú tvár Boha.Andrea Tornielli v publikácií S Františkom na cestách prináša rozhovor s pápežom Františkom o jeho cestách, ďalej popisuje jeho cesty od stretnutia s mladými v Brazílii až po Fatimu a nevynechal ani zákulisné rozhovory.

Jednu z najchúlostivejších otázok vo vzťahu k osobnosti Jozefa Tisu tvorí bezpochyby otázka jeho osobného vzťahu k Židom a tomu, čo sa s nimi udialo počas trvania Slovenskej republiky 1939 – 1945. Ako každý dôležitý historický problém, aj táto otázka vyžaduje náležité situovanie do reálnych súradníc priestoru a času. O to sa snaží prof. Ďurica aj prostredníctvom tejto útlej knižočky.

Podľa tradície, legiend a zjavení svätých. Táto kniha nás zavedie o dvetisíc rokov späť, do obdobia, keď dejiny vyvoleného národa vrcholili v očakávaní prisľúbeného Mesiáša. Anna, plná neochvejnej dôvery v Boha trpezlivo čaká, a napokon aj zakúša naplnenie Božieho prisľúbenia vo svojom vlastnom živote, a tak otvára dvere do novej etapy dejín spásy. Napriek úplne odlišnej dobe, v ktorej žila, nám môže byť blízka v prežívaní každodenných radostí i starostí ženy, manželky aj matky. A keďže bola v hlbokej jednote s Bohom, nadobudli tieto všedné okamihy vzácnu hodnotu svätosti, o ktorej hovorí Kniha prísloví: „Ach, ktože nájde ženu dobrú? Jej cena je nad perly.“ (Prís 31, 10)Ak nás príťažlivá krása jej osobnosti privedie k túžbe vytvoriť si s ňou dôverný vzťah, potom môže byť pre nás užitočná aj druhá časť knihy, kde nájdeme modlitby, litánie i novénu k svätej Anne. Pripojíme sa tak k nespočetnému zástupu jej ctiteľov, ktorí dosvedčujú, že mnohokrát pocítili jej nežnú starostlivosť a mocné orodovanie u Boha.

K 300. výročiu Kostola sv. Ladislava v Mojmírovciach. Ladislav I. ako uhorský kráľ je významnou historickou osobnosťou našich dejín s výrazným dosahom na stredovekú Európu. Odhliadnuc od jeho politických a vojenských úspechov je jeho blahorečenie za svätého založené najmä na jeho neprehliadnuteľnej zásluhe o rozvoj kresťanstva v stredovekom Uhorsku. Slováci celkom nezaslúžene tomuto svätcovi a panovníkovi venujú len okrajovú pozornosť. Nie je to len svätec pochádzajúci z uhorskej histórie, ale osobnosť, ktorá sa významným spôsobom podpísala na dejinách celého Slovenska a najmä Nitrianska. Bol viac ako len panovníkom a vojvodcom. Bol skutočným kresťanským vladárom, ktorý dokázal, že štát prežije vtedy, ak je postavený na kresťanských základoch, ak jeho vládnuce elity sú vzdelané a vychované k úcte k múdrosti. Napokon dokázal i to, že dodržiavanie morálnych zásad je pre vrcholového politika jediným spôsobom, ako zabezpečiť mier, stabilitu a hospodársky rast svojej krajiny.

Apoštolská služba kardinála Jozefa Tomka. J. Em. Mons. Jozef Tomko je kardinál Svätej rímskej cirkvi, titulárny arcibiskup, emeritný prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov, emeritný predseda Pápežského komitétu pre medzinárodné eucharistické kongresy, spisovateľ. Patrí medzi najvýznamnejších Slovákov. Keď vyšlo v roku 2014 prvé vydanie tejto publikácie, bola darom ku kardinálovej deväťdesiatke. Osobne sa jej mimoriadne potešil, podrobne ju preštudoval a napokon opravil niekoľko nepresností. Toto druhé vydanie je tak autorizované a doplnené o najnovšie informácie.

Život a dielo redemtporistu Jána Ivana Mastiliaka (1911 - 1989). V roku 2009 sme si pripomenuli 20 výročie smrti redemptoristu o. Jána Ivana Mastiliaka. Aj z tejto príležitosti povstal jeho prvý životopis. O. Ján Mastiliak mnohým utkvel v pamäti ako „Otec Ivan“ – pokorný, zbožný a veľmi vzdelaný gréckokatolícky rehoľný kňaz. Do ich sŕdc sa zapísal zlatými písmenami. Avšak mnohí o ňom nevedia povedať veľa. Preto aj táto publikácia, ktorá v hrubých rysoch načrtáva niektoré z dôležitejších oblastí jeho života, nesie názov Známy neznámy. Jej cieľom nie je byť chválospevom zameraným na oslavu jedného človeka, ale poodhaliť skutočnosti, o ktorých on sám nemohol, alebo kvôli skromnosti ani nechcel rozprávať. Dôležitým prameňom pri poznávaní jeho života sú okrem publikovaných kníh, spomienok a písomných svedectiev aj archívne materiály a korešpondencia, osobná a úradná, ktorá sa, žiaľ, zachovala iba čiastočne. Všetky tieto pramene boli využité v publikácii, ktorá okrem životopisu „Otca Ivana“ prináša tiež výber z jeho osobnej i úradnej korešpondencie. Uverejnením korešpondencie o. Jána Ivana Mastiliaka chcel autor práce predovšetkým priblížiť spôsob jeho myslenia, argumentácie a rozvíjania myšlienok – chcel tiež poukázať na skutočnosti, ktoré nemohli byť rozvinuté v jeho životopise.

Príbeh vlka z Gubbia. Jeden zlý vlk naháňa strach obyvateľom mestečka Gubbio. Svätý František sa s ním stretne, aby ho presvedčil stať sa dobrým. Podarí sa mu to?Vnútri nájdeš aj hádanku a námet na spoločnú hru s kamarátmi.

Denník duše je ten najlepší spôsob, ako spoznať pápeža Jána XXIII. Dielo je považované za duchovnú klasiku, podobne ako Dejiny duše svätej Terézie z Lisieux. Angelo Giuseppe Roncalli (1881 – 1963) je v Taliansku obľúbený a známy ako il Papa buono – dobrý pápež pre svoju láskavosť a starostlivosť. V jeho zápiskoch, ktoré si viedol od svojich štrnástich rokov, je zhrnutý celý život kňaza, ktorý sa stal pápežom. „Jeho Denník duše, to je celý on. Je to text, ktorý vystihuje pápeža Jána takmer do bodky, až po jeho posledné trefné vyjadrenia, také pokojné a srdečné, presvedčivé a povzbudzujúce.“kardinál Loris Francesco Capovilla, bývalý osobný sekretár Angela Roncalliho„Chápem, že o pápežovi sa chce vedieť všetko a že všetko môže poslúžiť dejinám... Moja duša je na týchto stránkach viac ako v ktoromkoľvek inom mojom spise.“sv. Ján XXIII.ANGELO GIUSEPPE RONCALLI (*1881 – †1963) bol taliansky duchovný a 261. rímsky pápež (Ján XXIII.). Patril k najvýznamnejším pontifikom v cirkevných dejinách, a to nielen z duchovného, ale i svetského pohľadu. Pápež s prívlastkami „dobrý pápež“ alebo „červený pápež“ sa významnou mierou podieľal na mierovom usporiadaní politických pomerov vo svete v období tzv. studenej vojny a ráznym postojom stál za odvrátením hrozby nukleárnej vojny v roku 1962. Jeho program aggiornamenta, prezentovaný na ním zvolanom Druhom vatikánskom koncile, dodnes ovplyvňuje dianie v cirkevnom živote. Proces beatifikácie Jána XXIII. bol zavŕšený v roku 2000, keď ho pápež Ján Pavol II. slávnostne blahorečil. Aj napriek chýbajúcemu druhému zázraku rozhodol pápež František v roku 2013 na súkromnej audiencii prefekta Kongregácie pre kauzy svätých o jeho svätorečení. Ján XXIII. je autorom viacerých encyklík. Spolu s výzvami, prejavmi, rozhlasovými posolstvami a apoštolskými listami sú trvalou pamiatkou na tohto významného pontifika. Prvou jeho veľkou encyklikou bola Mater et Magistra (Matka a Učiteľka), ktorou vyzdvihol záujem cirkvi o sociálnu skutočnosť. Významnou encyklikou, adresovanou nielen duchovným a katolíckym veriacim, bola encyklika Pacem in Terris (Mier na zemi), ktorá je pokladaná za životný odkaz pápeža.

Don Bosco pre deti je malá ilustrovaná knižočka s jednoduchým životopisom Dona Bosca, ktorú napísal Vít Dlapka pre detských čitateľov.Ján Bosco sa narodil 16. augusta 1815 do rodiny chudobného roľníka. Keď dvojročnému Jankovi zomrel ocko, všetku ťažkú prácu prebrala na seba mamka. Aj deti museli prispieť svojou pomocou a pásť dobytok či robiť drobné domáce práce. Neskôr, keď Janko podrástol, prisnil sa mu zvláštny sen, ktorý predznamenal jeho budúcnosť. Janko bol dobrým chlapcom, modlil sa, študoval a predvádzal akrobatické predstavenia. Vždy našiel príležitosť prerozprávať evanjelium každému, kto ho chcel počúvať. Zasieval tak do sŕdc ľudí dobro a lásku. Potom pocítil v srdci túžbu stať sa kňazom. Príprava na jeho životné poslanie nebola jednoduchá. Keď mal Janko 26 rokov, sen o kňazstve sa mu konečne splnil. Čo bolo s Jankom ďalej, ako žil a pôsobil medzi opustenými chlapcami i ako sa stal svätým, sa deti dozvedia v publikácii Don Bosco pre deti.

Obyčajný život mimo hraníc všednosti. Luisa Piccarreta (23. apríl 1865 – 4. marec 1947) bola útla žienka z južného Talianska, ktorá spoznala strasti početných epidémií a dvoch svetových vojen. Svoje srdce premenila na priestor bezo zvyšku obývaný Bohom. Bola vtiahnutá do veľkého tajomstva, ktoré ju nekonečne presahovalo, bola pozvaná „žiť v Božej vôli,“ čo znamená prežívať svoj život ako Ježiš Kristus, ktorý nám takýmto spôsobom priniesol večný život. Mala upierať svoj pohľad na nazaretský domček a uvažovať, či jej skutky zodpovedajú skutkom Svätej rodiny, v ktorej sa všetko robilo s láskou.Kniha Luisa Piccarreta: Slnko mojej vôle je životopisom tejto talianskej mystičky, ktorý čerpá z jej zápiskov i zo svedectiev ľudí, ktorí ju poznali. Jej hlboké svedectvo nám ukazuje dynamizmus Božieho milosrdenstva, ktoré nás priťahuje k najhlbšej možnej jednote s ním, aby premieňalo naše srdcia na prameň živej vody, tryskajúcej v prospech všetkých. Neustále rozjímanie o Ježišovom utrpení ju viedlo k tomu, že sa pripodobnila Kristovi až po úplné obetovanie sa Otcovi za dobro všetkých ľudí.Z „knihy kríža“ sa dozvedela, že žiť v Božej vôli nie je vykonávaním zvonka uložených príkazov, ale darom, okolo ktorého treba sústrediť celý svoj život. Vidíme ju sedemdesiat rokov pripútanú na lôžko utrpenia, ako prostredníctvom jednoduchého života kresťanskej laičky, zamestnanej skromným paličkovaním, spojená s Cirkvou neochvejnou poslušnosťou svojim spovedníkom vytvorila veľkolepé dielo lásky ku všetkým stvoreniam.

Blahoslavený Pier Giorgio Frassati je dnes čoraz viac známy vzor svätosti. Poznáme ho najmä ako "muža ôsmich blahoslavenstiev". Jeho život sa v ľudských očiach zdá krátky a v istých ohľadoch skrytý - bez vonkajšieho pozorovania konal skutky dobročinnosti a skoro ráno vstával, aby prijal Eucharistiu a nepozorovane sa vrátil na skoré raňajky. Aby sme však dostali bohatší a komplexnejší obraz jeho osobnosti, musíme sa naňho pozrieť cez posolstvo Reči na vrchu (Mt 5, 3-12) .Vďaka Ježišovým slovám v tejto Reči zažiaria viac aj svedectvá o Pier Giorgiovi. Pretože svätcom viac porozumieme, keď ich nebudeme hľadať len v životopisoch, ale najmä v evanjeliu. Čo sa ukrýva za mužnou postavou, ktorá zdolávala vysoké hory? Kto bol elegán, za ktorým sa ľudia na ulici otáčali? Aspoň časť odpovedí sa pokúša odhaliť a zodpovedať Mannes Stanislav Marušák v knihe Skrytosť neprehliadnuteľného Pier Giorgia - o úprimnom a radostnom mladom mužovi, ktorý si dokázal podmaniť každého...

Svätá Faustína. Čo to znamená dosiahnuť úspech? Zbohatnúť a kúpiť si vilu so záhradou, luxusné auto, mať tučné konto v banke? A možno stať sa šoférom skvelo prosperujúcej firmy „kosiacej“ konkurenciu. Dá sa za úspech pokladať popularita, prítomnosť v médiách, byť spoznávaný na ulici? Ako pri takýchto kategóriách vyzerá niekto, kto si nedokázal zarobiť aspoň na strechu nad hlavou, mal obrovskú podporu, ale ju nevyužil a na dôvažok sa dal zabiť, hoci nikomu nič zlé neurobil? Chcelo by sa povedať: Nijako. A predsa len Ježiš dosial Úpech – najväčší, najtrvalejší a Najpravdivejší! Vďaka nemu každý život má zmysel – nie len ten, ktorý ľudia vnímajú ako šťastný, vydarený a naplnený.

Matka Róza Vůjtěchová. Matka Róza Vůjtěchová sa narodila 21. októbra 1876 v malej juhočeskej dedinke Obora u Radobytec do zbožnej rodiny. Už od útleho veku Barunka mala hlboký vzťah k vnútornej modlitbe. Veľmi súcitila s Ježišom na kríži a túžila zmierniť jeho bolesti. Snívala o vstupe do kláštora a v roku 1892 bola prijatá do Kongregácie sestier sv. Karola Boromejského. Bola šťastná, ale chcela slúžiť tým najbiednejším, chorým a opusteným a túžila po prísnejšom živote v pokání, chcela sa úplne zasvätiť Božskému Srdcu Ježišovmu ako obeť zmieru. Jej prianie založiť novú kongregáciu sa stretlo s pochopením u brnianskeho biskupa Pavla Huyna. Ten požiadal pápeža o povolenie založiť kongregáciu tešiteliek Božského Srdca Ježišovho. Kniha Tajomná radosť je životopisným románom, v ktorom sa dozviete viac o začiatkoch rehoľného spoločenstva tešiteliek Božského Srdca Ježišovho a živote Matky Rózy, ale aj o osudoch sestier počas oboch svetových vojen.

1864 - 1938. Andrej Hlinka pochádzal z chudobnej rodiny. Poznal ťažkú sociálnu a kultúrnu situáciu nášho ľudu, a preto sa venoval jeho povzneseniu. To mu vynieslo najprv nepochopenie, neskôr aj prenasledovanie zo strany jeho neslovenského biskupa. Mal však odvahu dovolať sa svojho práva až v Ríme, kde pápež sv. Pius X. uznal jeho nevinnosť a oslobodil ho od cirkevného trestu. Stal sa vedúcou osobnosťou slovenského boja za uznanie osobitnosti Slovákov ako plnoprávneho národa. Predkladané dielo je iniciatívou, na ktorej už desiatky rokov pracoval vynikajúci slovenský historik Doc. Ing. František Vnuk. Chcel tak sprístupniť záujemcom jediný primerane obsiahly životopis Andreja Hlinku z pera a umu jeho súčasníka a jedného z jeho najbližších spolupracovníkov, redaktora, poslanca, podpredsedu česko-slovenskej vlády, krátkodobého predsedu vlády a prvého vyslanca Slovenskej republiky pri Svätej stolici Karola Sidora, ktorý pokrýval jeho životné obdobie od roku 1864 až po rok 1926 a vyšiel v roku 1934. Nie je to teda nová životopisná štúdia. Editor rozhodol publikovať túto knihu ako historický dokument v nezmenenej jazykovej i obsahovej forme ako faksimile pôvodného vydania. Ale aby čitateľ dostal ucelený životopisný profil Andreja Hlinku, František Vnuk doplnil Sidorov text svojím spracovaním chýbajúceho obdobia 1926 – 1938. Podarilo sa mu celkom úspešne napodobniť spisovateľský štýl Karola Sidora, takže doplnené dielo z literárneho hľadiska si zachováva takmer nenarušenú kontinuitu.

Životopis zakladateľa Kongregácie bratov III. Rádu svätého Františka slúžiacich chudobným, svätorečeného v roku 1989.

Humoresky. Svědectví o humoru i vážných obavách otce kardinála z jeho bezprostřední blízkosti.

Autor u nás již známých knih Juditin kříž a Mitra a hůl ve své autobiografii popisuje příběh své konverze, kněžství až po „liturgický exil“ po promulgaci nového Misálu. Kniha je však víc, než jen pouhým životopisem – na pozadí historických událostí poukazuje na hlubší příčiny i dopady různých postojů k modlitbě, liturgii a jejím změnám.„Paměti otce Houghtona – jejichž anglický rukopis byl dokončen v roce 1990, ale ztratil se a znovu nalezen byl až v roce 2020 – jsou precizně všímavé, ohromně poctivé, vtipné a zábavné a poskytují nám zcela nový pohled na záplavu změn v katolické církvi před druhým vatikánským koncilem a po něm. Jsou tím pronikavější, že se opět nacházíme uprostřed církevní ,cancel culture‘, kterou sám autor prožil, trpěl jí a s neporovnatelnou jasností ji popsal. Zbytečný kněz je největší objev tradicionalistické literatury za několik desetiletí.“ – Peter A. KwasniewskiBryan Houghton (1911–1992) se narodil do bohaté anglikánské rodiny a dětství strávil jako syn vojáka z povolání převážně v Německu a ve Francii. Vystudoval Oxford. Po konverzi ke katolictví absolvoval seminární studia v Římě a následně sloužil dvacet devět let jako farář ve dvou farnostech nedaleko Londýna. Po vyhlášení nového mešního řádu roku 1969 na svůj úřad rezignoval a odebral se na francouzský jih, kde s povolením biskupa celebroval tradiční liturgii a věnoval se pěstování zeleniny a příležitostné literární činnosti. S břitkým anglickým humorem tepal do ideologií moderní doby, k nimž stavěl do kontrastu odvěké naukové i liturgické bohatství Církve.

Dneska by to šlo... říkával Otec Filip Stajner o prvních sobotách. A dovedl si představit, že by v takový den pod ochranou Panny Marie mohl přejít na druhý břeh bytí, do Boží náruče. Toto přání se mu po dvaceti letech naplněných nesením kříže s nemocí ALS splnilo v sobotu 1. května 2021. Kým byl tento svěžím Božím Duchem obdařený člověk? Na to se pokouší odpovědět četná svědectví blízkých přátel i duchovních dětí Otce Filipa, a odpověď můžeme hledat i v mnoha jeho textech, jimiž se jako zlatá nit vine touha sdělit všem, že Bůh je Láska.

Prvotní církev vlastními slovy. Kniha amerického autora Roda Bennetta přibližuje příběh čtyř apoštolských Otců. Poutavým způsobem vypráví o jejich životních osudech a současně je doslova prošpikovaná citacemi z jejich děl. Sám autor popisuje vznik této knihy následujícími slovy:Když jsem jednoho deštivého rána okou­něl v místním křesťanském knihkupec­tví, natrefil jsem na sadu svazků s titulem Přednicejští Otcové. Byla zastrčená na zadní polici, svazků bylo přinejmenším deset a šlo o reprint staré edice z 19. století. Nesměle jsem nahlédl dovnitř, což zjevně ještě žádný zákazník neudělal – a do pěti minut mi bylo jasné, že jsem se právě spustil králičí norou do Říše divů. Celé dva díly tohoto souboru – velké, tlusté, knihovnické svazky v pevné vazbě napěchované drobným písmem – neobsahovaly ani jediné slovo napsané po roce 200. Přiznávám, že jsem se po hlavě vrhl do četby.Přímo do rány mi přišli čtyři výřeční svědkové vyplňující právě tento domnělý přeryv mezi apoštolským a po­apoš­tolským křesťanstvím. Byl zde nejprve Klement Římský a jeho List Korinťanům – spis napsaný podle konzervativních odhadů zhruba ve stejné době jako Janovo evangelium. Dále jsem objevil Ignáce, raného pastýře církve v Antiochii a „posluchače apoštolů“. Justin Mučedník podává zprávu, že v jeho době se již Církev rozšířila po celém známém světě – a to jsme v roce 150. A Irenej z Lyonu ve své rozsáhlé, pětisvazkové polemice Proti herezím tesklivě vzpomíná na své studium teologie u nohou Polykarpových. Vytrval jsem a od počátečního setkání jsem pokročil k intenzivnímu studiu. Skoro celý rok jsem nečetl prakticky nic jiného než Bibli a tyto čtyři apoštolské otce. Klement Římský, Ignác z Antiochie, Irenej z Lyonu a Justin Mučedník se stali mými stálými, každodenními průvodci.Ale jak jsem se tak nořil do této víry, o devatenáct století mladší než má vlastní, začal jsem si zároveň pomalu uvědomovat, že se děje mnohem víc než jen to, že studuji zajímavý předmět: že prodělávám hlubokou duchovní proměnu. Zpětně vidím, že když jsem poprvé otvíral tyto knihy, připadal jsem si jako archeolog, který právě rozlomil prasta­rou pečeť na dolech krále Šalamouna a chystá se vynést na světlo jeho zaprášenou pozůstalost. Ale záhy jako by se ve světle mé svítilny zjevil král Šalamoun osobně, trůnící mezi svými poklady, plný života a síly a stále připravený podělit se o svou vznešenou moudrost s každým, kdo jen má uši k slyšení.

Svätý Urban patrí k našej súčasnosti, minulosti našich predkov a budúcnosti ďalších generácií. Vinohrad, hrozno, vínko i práca okolo nich je poďakovaním patrónovi vinohradníkov za tieto dary.

Bola taká tma, že mohla cítiť, počuť, dokonca zavoňať iných ľudí, ale nevidela nikoho. Dnes v noci určite nie sú na oblohe žiadne hviezdy, myslela si sestra Benedikta, snažiac sa uvidieť aspoň kúsoček svetla. Drahý Bože, píše sa rok 1942!Kto by si pomyslel, že práve teraz sa môže prihodiť čosi podobné? Niekoľko hodín sa pohybovali veľmi plynulo. Desivé ticho naplnilo nepretržité klopkanie kolies vlaku narážajúcich na koľaje. Sestra Benedikta dokázala trochu pozbierať svoje myšlienky a modlila sa. Ďakujem Ti, Pane, že si mi dovolil byť tu so svojimi ľuďmi. Buď milosrdný…Pre deti.

Lásku nemožno umlčať. Na slávnosť blahorečenia Janka Havlíka vyšla kniha Môj brat Janko Havlík , ktorú napísal Jankov mladší brat Anton Havlík.Je to autentické rozprávanie o živote a utrpení budúceho blahoslaveného Jána Havlíka, ktorý bol spolu s bratom dlhé roky väznený v Jáchymovských lágroch..Skutočne ako dramatický film sa pred očami čitateľa odvíja príbeh jedného z novodobých mučeníkov pre vieru, ktorý je napísaný s láskou a úžasom,V knihe sa nachádzajú dobové dokumenty, Jankove dopisy, vysvedčenia, rozsudky, fotografie z rodinného albumu a vzácny vlastnoručne napísaný Jankov denník, ktorý sa nachádza len v tejto knihe.Súčasťou knihy je ak Krížová cesta malých duší, ktorú zostavil Ján Havlík.Kniha je dostupná aj v mäkkej väzbe.

Osobnosť a dielo biskupa Pavla M. Hnilicu SJ (1921 – 2006). Pavol Hnilica sa narodil 30. marca 1921 v Uňatíne v Krupinskom dekanáte. V roku 1941 vstúpil do Spoločnosti Ježišovej, jeho štúdium filozofie a teológie však bolo prerušené, nakoľko po smutne známej Barbarskej noci 13. apríla 1950 boli mužské rehole násilným zásahom zlikvidované. Hnilica bol načas umiestnený v rôznych internačných kláštoroch. Tajne ho vysvätili za kňaza a potom aj za biskupa, o čom sa verejnosť dozvedela až po jeho odchode do zahraničia. V 70. a 80. rokoch sa významne podieľal na pašovaní náboženskej literatúry cez Poľsko na Slovensko. Počas celého exilového pôsobenia bol pod dohľadom slovenskej Štátnej bezpečnosti, ktorá ho pomocou hustej siete tajných spolupracovníkov sledovala. Na Slovensko sa mohol vrátiť až po 38 rokoch exilu v decembri 1989. Výrok Sentire cum Ecclesia, čo znamená „vždy myslieť, cítiť s Cirkvou“ najviac charakterizuje jeho život.Kniha S odvahou a pokorou, ktorú zostavil Pavol Benedict Lipták, dôkladne mapuje osobnosť a dielo biskupa Pavla M. Hnilicu. Obsahuje štúdie popredných historikov, ktoré doteraz neboli publikované v takomto rozsahu a hĺbke a memoárovú sekciu so svedectvami výnimočných osobností, cirkevných hodnostárov i najbližších spolupracovníkov, ktoré dokresľujú osobnosť biskupa Hnilicu nielen zo stránky jeho aktivít, ale aj jeho charakterovej a duchovnej dimenzie. Kniha v závere obsahuje obrazovú prílohu v rozsahu 16 strán.Ján Sokol, emeritný arcibiskup, uviedol: „Nech sa kniha stane pre všetkých čitateľov trvalou spomienkou na tohto Božieho muža a zdrojom poznania pre tých, ktorí ho bližšie nemohli poznať.“

Božia milosť v živote pátra Jána Hríba, SchP. „Keď je život človeka husto popretkávaný Božím pôsobením a milosťou, môže sa stať svedectvom jasne odkazujúcim na veľkosť, krásu a dobrotu samotného Autora.Verím, že ten, kto si túto knihu prečíta, to jasne pocíti. A možno si aj sám začne viac uvedomovať, ako mocne koná v jeho živote náš dobrý Boh.Prajem to zažiť každému jednému z vás, každému čitateľovi nášho rozhovoru.“P. Ján Hríb, SchP

Po rokoch nájdený denník rakúskej grófky Hedvigy Asbóthovej sa stal podkladom pre napísanie knihy Spomienky. Kniha zachytáva život tejto zbožnej ženy, jej duchovnú formáciu i nezištnú lásku a štedrosť. Svedčí o tom aj skutočnosť, že dala v obci z vlastných prostriedkov postaviť kostol. Taktiež táto šľachtičná darovala svoj kaštieľ vo Vidinej spolu s ostatným majetkom reholi Spoločnosti Božieho slova – verbistom. Verbisti v tomto kaštieli zriadili misijný dom, v ktorom sa rehoľníci pripravovali na misijné povolanie.Táto rezidencia je aj v súčasnosti misijným domom Spoločnosti Božieho slova.

Sv. Alžbeta Anna Bayley Setonová sa stala prvou sväticou USA. Narodila sa v roku 1774 v predvečer vojny o nezávislosť. Bola vychovávaná v protestantskej episkopálnej cirkvi, kde získala pevnú kultúrnu a náboženskú formáciu. Vo svojich 31 rokoch konvertovala do Katolíckej cirkvi, za čo vďačila hlavne úcte k Najsvätejšej sviatosti oltárnej. Ako mladá sa vydala a veľmi skoro aj ovdovela. Z tohto šťastného manželstva sa narodilo päť detí, o ktoré sa sama starala. V New Yorku získala miesto učiteľky, ale pretože bola katolíčkou, musela sa tohto miesta vzdať. Na podnet otca W. Dabourga založila farskú školu v Baltimore. Pri škole okolo seba sústredila skupinu mladých učiteliek, ktoré sa stali základom pre vznik prvej ženskej rehoľnej komunity v USA – Komunity sestier sv. Jozefa. Za vzor si zvolila rehoľu sv. Vincenta de Paul a sama ju viedla takmer 10 rokov. Zomrela vo veku 46 rokov. Prostredníctvom knižky Modlíme sa s Alžbetou Setonovou môžeme pochopiť, že k svätosti sme povolaní všetci. Svätosť sa dá dosiahnuť aj v rodinnom živote, zodpovedným plnením si každodenných rodičovských i pracovných povinností a postavením Boha na prvé miesto.

Životopisy svätcov od januára až do decembra.