Beletria

„Chceme podať svetu a sebe nový dôkaz toho, že národ slovenský vie i poznať i uznať i vyznať spevotvorstvo svoje. Radostne prijme Slovenstvo rozkošnú túto kyticu predivných kvetov hôlnych, o tom sme úplne presvedčení.“ Zdigitalizované vydanie z roku 1868.

Známy pesničkár a publicista prichádza s novou zbierkou poviedok. To, čo sa na prvý pohľad môže javiť ako priamočiary čierny humor či ironická paródia, v sebe skrýva prvky napätia, tajomna, mystiky a absurdity. Miloš Janoušek sa vo svojich poviedkach netají ani úprimným vzťahom k modernej fantastike.

1. diel série. Najnovší fenomén nórskej detektívnej školy prichádza!Zmasakrované telá členov sekty na predmestí Osla vyvolávajú podozrenie, že ide o nábožensky motivovaný čin. Obete masovej vraždy patria k sekte Svetlo Božie, ktorá očakáva koniec sveta. Táto malá komunita žije v izolácii podľa vlastných pravidiel a nedáva si pozor na to, koho si znepriatelí. Fredrika Beiera a jeho novú kolegyňu Kafu Iqbalovú však prvotné hypotézy nepresvedčia a púšťajú sa do pátrania, ktoré môže viesť až do obdobia druhej svetovej vojny k obludným experimentom s rasovou čistotou. Ocitnú sa uprostred prípadu, kde pátrajú nielen po beztvarom vrahovi, ale aj po tajomnej minulosti vodcov tejto sekty. Ingar Johnsrud sa predstavuje ako sebavedomý a nápaditý rozprávač, ktorého debut vychádza v dvadsiatich krajinách, Viedenské bratstvo je úvod pripravovanej trilógie.

Prípady slepého detektíva, ktorý vďaka svojim geniálnym dedukčným schopnostiam rozlúšti akúkoľvek záhadu a vyrieši každý zločin!Výberom poviedok Oči Maxa Carradosa sa čitateľovi po prvý raz predstavuje jeden z klasických veľkých detektívov, ktorí hojne zaľudňujú príbehy detektívneho žánru – nevidiaci detektív Max Carrados anglického autora Ernesta Bramaha (1869? – 1942).„Prečo nemať slepého detektíva? Naozaj slepého...“ napadlo Ernestovi Bramahovi, keď v divadle sledoval jednu mizernú detektívnu hru, v ktorej sa vyšetrovateľ správal ako hlupák. Jeho slepý detektív Max Carrados vidí najviac, pretože vidí inak: očami svojho rozumu a ostatných nadmieru vyvinutých zmyslov. Môže robiť obhliadku miesta činu aj za absolútnej tmy. Vidiace oči možno zaslepiť ilúziou alebo oklamať – no nie Carradosov sluch, čuch či hmat. Max Carrados vyrieši prípad zdanlivo nemožnej krádeže vzácnej knihy na aukcii, logickým postupom uvažovania odhalí ducha v Massinghamskom činžiaku či bude pátrať po zmiznutom dievčatku. Jeho triezvo racionálnym prístupom neotrasie ani kaluž krvi, tajomne postupujúca po schodoch k obeti, na ktorú má dopadnúť kliatba v Dunstanovej veži, ani druidský oltár. A je oprávnené presvedčenie pána Enniscorthyho, že na divadelných doskách nevystupuje slečna Roscastleová, hoci zamestnanci divadla tvrdia opak? V Prípade nezvestnej herečky rozlúskne Max Carrados aj túto bizarnú záhadu, ktorej začiatok nám pripomenie neuchopiteľne snovú atmosféru hitchcockovských filmov. Carradosove riešenia záhad bývajú vskutku nečakané...Max Carrados, podobne ako Sherlock Holmes, vyšetruje skôr bizarné, čudesné záhady než vraždy, i keď nejaká mŕtvola na čitateľa číha aj v tejto knižke...

Michail Afanasievič Bulgakov (1891 Kyjev – 1940 Moskva) patrí medzi najznámejších a najvydávanejších ruských prozaikov 20. storočia. Trochu v tieni jeho slávneho románu Majster a Margaréta ostáva fascinujúca románová freska Biela garda. Toto veľkolepé dielo písal Bulgakov v čase, keď ľudský život nemal veľkú cenu – v čase občianskej vojny v Rusku po boľševickej revolúcii. V období, keď to zdanlivo nové a dobré vznikalo v močiaroch presýtených krvou tisícov nevinných obetí. Spisovateľova umelecká pamäť hľadala obrazy a postavy, ktoré by sa stali opornými bodmi vo všadeprítomnom chaose a smrti. Našiel ich v trochu nostalgických spomienkach na otcovu zelenú lampu v pracovni a kachlicovú pec – symboloch rodinného kozuba Turbinovcov. No spisovateľ postupne opúšťa múry domu, jeho pohľad sa stáva panoramatickým, výpoveď drsnejšou, ale o to úprimnejšou. Vtedy ešte mladý prozaik majstrovsky zachytil revolučné vrenie na Ukrajine a podal jeho neobyčajne plastický a autentický obraz. Vznikla tak veľkolepá freska, ktorá je porovnateľná azda iba so slávnym románom Borisa Pasternaka Doktor Živago. Udalosti vníma očitý svedok, kronikár a analyzátor, ale najmä citlivý umelec, ktorý cíti zodpovednosť za každé svoje slovo i svoju myšlienku.

Zápisky na manžetách Michaila Bulgakova sú autobiografickou novelou, ktorá má formu denníkových zápiskov a zachytáva prvé dva roky (1920 – 1921) jeho formovania ako spisovateľa. Zápisky, ktoré pôvodne pozostávali z troch častí, ale zachovali sa iba prvé dve, zaznamenávajú dôležité momenty z Bulgakovovho života vo Vladikavkaze, kde sa ocitol počas občianskej vojny ako vojenský lekár bielogvardejcov, jeho prvé novinárske kroky, prvé dramatické a prozaické pokusy, hľadanie vlastného rukopisu, svojho osobitého pohľadu na novú realitu a jej literárne stvárnenie. Chýbajúcu tretiu časť Zápiskov v tejto knihe nahrádzajú poviedky z rokov 1921 – 1924, predstavujúce Bulgakovov satirický pohľad na obdobie začiatkov boľševického štátu, obdobie novej reality, s ktorou akoby sa spisovateľ nikdy nezmieril.

Cyklus poviedok Michaila Bulgakova Zápisky mladého lekára je retrospektívnym pohľadom začínajúceho spisovateľa na svoje lekárske začiatky. Autor, niekedy sebaironicky, avšak vždy s pocitom veľkej zodpovednosti za ľudský život, rozpráva o svojich prvých, často závažných, ale väčšinou do úspešného konca dovedených lekárskych prípadoch. Vďaka milosrdnosti ľudskej pamäti spomienky mladého lekára – človeka z veľkomesta, ktorého osud zavial do hlbokej ruskej provincie – nadobúdajú jemne groteskný charakter. Všetky poviedky cyklu sú vystavané na autobiografickom materiáli, podobne ako tragická novela o narkotickej závislosti Morfium, ktorá pôvodne nebola súčasťou cyklu.

Spomienky psychológa. Anton Jurovský – duchovný otec slovenskej psychológie, autor prvej slovenskej vysokoškolskej učebnice psychológie, zakladateľ prvého vysokoškolského štúdia psychológie na Univerzite Komenského, rozvíjateľ praktickej psychologickej činnosti, organizátor odborného života, šíriteľ psychologických poznatkov a prístupov k životu jednotlivcov a spoločenstiev. Okrem základného diela strategického dosahu Psychológia, vytvoril množstvo knižných publikácií, napísal dve desiatky štúdií a vyše tristo odborných a informačných článkov. Psychológiu, najmä edukačnú, pracovno-organizačnú a sociálnu, všestranne popularizoval živými vystúpeniami a príspevkami v tlači. Jeho profesionálnu kariéru, žiaľ, poznačili represie socialistického totalitarizmu nielen koncom 50. rokov, ale najmä v období „normalizácie“. Spomienky tejto jedinečnej osobnosti slovenskej vedy ponúkajú čitateľovi pozoruhodnú výpoveď o búrlivom vývoji našej spoločnosti v 20. storočí. Je to neobyčajne plastický pohľad na všetky politicko-spoločenské zvraty, ktorými Slovensko prešlo za uplynulých sto rokov. Nejde však o vedecko-historický spis. Nie je to ani typický výtvor memoárového charakteru. Je to najmä životopis zrodu a inkulturizácie psychológie ako modernej vedy a odborno-praktickej činnosti na Slovensku v kontexte spoločenského vývoja a prevratných zmien z pozície jej prvého budovateľa.

Prípady detektíva Carnackiho – najslávnejšieho vyšetrovateľa paranormálnych záhad.

Kniha Moje univerzity je knihou mučivých otázok o láske, milosrdenstve, pokore, násilí človeka na človeku, zmysle života a hľadaní odpovedí na nich. Gorkij ukazuje, že život sám ponúka konfrontáciu názorov a viac ako knihy reálne dokazuje pravdivosť niektorých a idealistickosť iných. Mrazivo výstižne znie názor jedného z múdrych ľudí, s ktorými život Gorkého na chvíľu spojil: „Škoda, že tento ľud zabíja svojich najlepších! Človek má pocit, že sa ich bojí. Nepasujú mu, ako tu vravia.“ Toto je jedna zo strašných právd, ktoré Gorkému odhalila jeho živá univerzita, možno jedna z tých, čo ho viedli k výberu pseudonymu Gorkij – Trpký. Je to pravda, ktorou sa vlastne končí novela Moje univerzity a ktorá vyháňa mladého Alexeja Peškova na putovanie po Rusku, keď sa začína najšťastnejšie obdobie jeho života.

Maxim Gorkij (1868 – 1936) bol romantik a idealista. Možno to bolo zapríčinené tým, že od malička vyrastal v prostredí hodnom jeho pseudonymu – v prostredí s maximálne horkou príchuťou.„V detstve,“ píše Gorkij, „si sám seba predstavujem ako úľ, do ktorého rozliční jednoduchí, všední ľudia ako včely znášali med svojich vedomostí a myšlienok o živote a obohacovali moju dušu – kto čím mohol. Ten med bol často špinavý a trpký, ale každé poznanie je predsa len med.“ Áno, dôležité však je, čo z tohto poznania si človek vie vybrať, spracovať, urobiť z toho správne závery, k čomu sa prikloniť. Na prvý pohľad to, čo sa Gorkému vybavuje v pamäti, je peklo. Život dieťaťa vo svete násilia, despotizmu, primitivizmu, tmárstva, nenávisti, krutosti sa ani inak ako peklom nazvať nedá.Gorkého Detstvo (1913) poukazuje ešte na jeden dôležitý fakt zo spisovateľovho života. Napriek pekelnej atmosfére v dedovom dome mal Gorkij jedno veľké šťastie: šťastie na talentovaných rozprávačov. Zrejme tu sú korene jeho rozprávačského majstrovstva. Možno aj vďaka tomu kniha, v ktorej je tam veľa násilia, krutosti, ponižovania a nenávisti, v konečnom dôsledku zanecháva v čitateľovi radostný pocit.

Najväčší ruský romantický básnik a prozaik Alexander Sergejevič Puškin (1799 – 1837) priviedol ruskú literatúru k „dospelosti“ a svojou tvorbou vydláždil cestu pre budúcu generáciu veľkých realistov. Ľahkosť s akou písal a tvoril príbehy je dokonalou ukážkou literárnej geniality. Majstrovská psychologická novela o hráčskej vášni a túžbe po bohatstve Piková dáma napísaná roku 1833 je skutočným skvostom svetovej prózy a poslúžila ako libreto pre rovnomennú operu P. I. Čajkovského.Poviedky nebohého Ivana Petroviča Belkina z roku 1830 sú Puškinovým najvydarenejším prozaickým experimentom. Ucelený cyklus „tvorby“ nahlúpleho vidieckeho grafomana Belkina je svojráznou paródiou sentimentálnych príbehov, literárnou hrou, ktorou autor inicioval štýl umeleckej skratky a inšpiroval tvorbu A. P. Čechova. A. S. Puškin zomrel síce mladý, no zanechal po sebe dielo, vďaka ktorému ruská literatúra vkročila do kontextu svetového umenia.

Dielo F.M. Dostojevského je nepochybne úprimným výrazom citlivej osobnosti, ktorá musela všetko prežiť a pretrpieť, než bola schopná to vysloviť. Svoj Denník spisovateľa začal publikovať v januári 1873. Chcel ho vydávať ako vlastné, nezávislé periodikum, ktoré by mu umožňovalo slobodne sa vyjadrovať k najaktuálnejším otázkam doby. Svojím horúčkovitým rozprávačským štýlom Denník akoby kopíroval horúčkovitosť, rozporuplnosť čias, ktoré túžil pochopiť. "Ja som predsa začal vydávať noviny ani nie tak pre iných, ako skôr pre seba, mal som neudržateľnú potrebu vyjadriť sa k našej zaujímavej a takej svojráznej dobe. Ešte nikdy predtým, v žiadnom svojom diele som si nedovolil doviesť niektoré svoje názory do konca, povedať to úplne posledné slovo…A tu som odrazu vypovedal posledné slovo svojich názorov a túžob na úlohu a poslanie Ruska v dejinách ľudstva."Poviedka Krokodíl nie je súčasťou Denníka spisovateľa. Vyšla v roku 1865 a predstavuje spisovateľa ako majstra irónie a literárnej karikatúry.

Fantastické poviedky. Antoni Lange (1861-1929) – poľský modernistický lyrický básnik, dramatik, prozaik fantastickej literatúry, člen krakovskej bohémy, ľavicový publicista. Medzi jeho najznámejšie fantastické prózy patrí okultistický román Miranda (1924) a predovšetkým zbierka poviedok Vládca času z roku 1911. Táto zbierka sa ocitá na rozhraní medzi tajomnou metafyzicko-okultistickou fantastikou a zárodkami science fiction, keďže Lange invenčne tematicky využíva a domýšľa aj súveké vedecké objavy, ako napr. problém omladzovania, teóriu relativity, či najrôznejšie technické vynálezy. Na kompozičnej i tematicko-dejovej úrovni textu Lange často využíva postupy pozastavenia uplývajúceho času, cyklickosti, cesty v čase, obrátenie behu času a jeho relativitu. Zaujímajú ho tiež psychologické i parapsychologické fenomény – napr. motívy dvojníctva, hypnózy, telepatie, splynutia dvoch duší, a naopak aj psychopatologického rozštiepenia osobnosti, reinkarnácie: vďaka využívaniu týchto „nevšedných“ motívov je nezriedka dej v jeho prózach opradený tajomstvom. Osudy postáv často ovládajú tajomné sily, o ktorých ani netušia.

Prízrak tajomnej ženy v pohrebnom rubáši unášaný vlnami Jadranského mora v plavidle podobnom truhle... Takýmto lákavým obrázkom nás privíta Bram Stoker, autor nesmrteľného Draculu, vo svojom predposlednom románe z roku 1909. Na čitateľa prvého slovenského prekladu tohto diela však čakajú aj iné prekvapenia a napokon zistí, že legendárny autor sa na staré kolená rozhodol namiešať koktejl z viacerých žánrov. Dáma v rubáši totiž kombinuje prvky hororu, romanticko-dobrodružného príbehu, verneovsky ladenej sci-fi aj politickej utópie. Vydajme sa teda na tajomný hrad Vissarion v Modrých horách a do jeho okolia, kde na hrdinu príbehu, Ruperta Sent Legera, čakajú mnohé nástrahy, pozemné, vzdušné i morské súboje so ľstivými nepriateľmi, ale najmä osudové stretnutie. Stretnutie s uhrančivou dámou v rubáši, ktoré navždy zmení nielen jeho život, ale aj život obyvateľov Modrých hôr a celého Balkánu.

Príbehy tejto knihy sa odohrávajú v dome zoológa Konrada Lorenza v Altenbergu. Zvieratá sa nasťahovali do jeho domu dobrovoľne a odmietali ho opustiť, ako napríklad husi divé, ktoré spávali v jeho spálni a ráno vyletúvali otvoreným oknom. Lorenz rozpráva o svojich dvoj- a štvornohých priateľoch s láskou, humorom a súčasne so zaujatím vedca a neúnavného pozorovateľa. Jeho príbehy o húsatku Martine, o rybách v akváriu, o chrčkovi zlatom, kavkách alebo o psoch majú hlbší zmysel, než len pobaviť čitateľa. Sú to príbehy o správaní zvierat a toto správanie je často kľúčom k lepšiemu chápaniu sociálnych vzťahov aj medzi ľuďmi.

Solženicynov román Rakovina sa odohráva v provinčnom sovietskom meste dva roky po Stalinovej smrti. Na onkologickom oddelení sa stretáva skupina ľudí z rozmanitých spoločenských pomerov. Predstavujú pestrú zbierku charakterov a politických názorov, od členov strany až po vyhnancov, od pôvodných obyvateľov až po príslušníkov národov, ktoré Stalin presídlil. Osudy hlavnej postavy, bývalého väzňa a večného vyhnanca Olega Kostoglotova, ktorý v polovici päťdesiatych rokoch prichádza na teškentskú onkologickú kliniku, odrážajú autorovu osobnú skúsenosť. Pacienti sa vďaka chorobe ocitajú v úplne inom svete, kde neplatí bežná hierarchia, no napriek všetkému tam stále zostáva miesto aj pre lásku a nádej. Publikovaniu románu Rakovina v Sovietskom zväze v šesťdesiatych rokoch nepomohli ani Tvardovského odporúčania, prvýkrát vyšiel roku 1968 vo Frankfurte nad Mohanom, v Rusku až roku 1990. Má výrazne autobiografické črty. Rakovina rozožiera nielen jeho hlavnú postavu, ktorá sa ocitá v špinavej nemocnici, ale v obraznej rovine aj celú spoločnosť poznačenú stalinizmom. Rakovina je Solženicynov zrejme najvyzretejší prozaický text, jej vydanie významným spôsobom prispelo k tomu, že v roku 1970 získal Nobelovu cenu za literatúru.

Román z prostredia bratislavskej vysokoškolskej mládeže tridsiatych rokov minulého storočia. Ako sa cíti Alina, veriaca v lásku a manželstvo vo svete študentov uvoľnených mravov?

„Životopis spisovateľov objasňuje značne jeho diela, je akoby kľúčom do ich svätyne. A nikto, tuším, život človeka vernejšie opísať nemôže ako on sám. To, hľa, príčina, prečo ja končím svoju spisovateľskú činnosť krátkym opísaním pamätnejších svojich osudov. Kto menovite so slovenskou literárnou i politickou históriou zapodievať sa bude, ten tu daktoré užitočné pokynutia nájde.“

V histórii je len málo priemyselníkov, ktorí by sa mohli vyrovnať obrovskej činorodosti a geniálnym víziám Elona Muska. Je modernou kombináciou Thomasa Edisona, Henryho Forda, Howarda Hughesa a Steva Jobsa. Musk je človek, ktorý stojí za spoločnosťami PayPal, Tesla Motors, SpaceX a SolarCity. Každá z nich vyvolala v americkom biznise a priemysle veľký rozruch. Viac než ktorýkoľvek iný dnešný manažér, zasvätil Musk svoju energiu a vlastný obrovský majetok vylepšovaniu budúcnosti, ktorá je podobne bohatá a vizionárska ako fantázia sci-fi.Skúsený technologický žurnalista Ashlee Vance ponúka v tomto živom investigatívnom opise bezprecedentný pohľad na pozoruhodný život najsmelšieho podnikateľa v Silicon Valley. Knihu napísal s exkluzívnym prístupom k Muskovi, jeho rodine a priateľom, a sleduje v nej Elonovu cestu od tvrdej výchovy v Južnej Afrike po jeho výstup na vrchol globálneho sveta biznisu. Vance strávil viac ako päťdesiat hodín v rozhovoroch s Muskom a uskutočnil takmer tristo interview, aby priniesol búrlivé príbehy jeho svet meniacich spoločností. Namaľoval portrét zložitého človeka, ktorý obnovil americký priemysel a priniesol nové úrovne inovácií – pričom si cestou získal množstvo nepriateľov.Elon Musk prišiel do Spojených štátov v roku 1992 ako nesmierne motivovaný imigrant, ktorý sa usiloval o realizáciu svojich najdivokejších snov. Život ako na horskej dráhe priniesol Muskovi veľké sklamania aj obrovské úspechy. Keď ho vyštvali zo spoločnosti PayPal, prekonal život ohrozujúcu maláriu a zomrel mu malý syn, opustil Silicon Valley a vybral sa do Los Angeles. Keď nasledujúcich niekoľko rokov strávil vrážaním vlastného majetku do rakiet a elektrických áut, jeho priatelia ho nechápali. Rok 2012 však ukazuje, že sa mu podarilo jedno z najväčších vzkriesení v histórii biznisu: Spoločnosti Tesla, SpaceX a SolarCity dosiahli bezprecedentný úspech a Muskove čisté imanie vyletelo na viac než 5 miliárd dolárov.V čase, keď sa mnohé americké spoločnosti viac zaujímajú o zhŕňanie ľahko zarobených peňazí, než by riskovali radikálne nové technológie, Musk vyčnieva ako jediný podnikateľ s dostatočnou dynamikou a víziou, aby riešil – dokonca revolucionizoval – naraz tri odvetvia priemyslu. Vance ukazuje, že Muskov úspech zvestuje návrat k pôvodným ambíciam a vynachádzavosti, ktoré urobili z Ameriky ekonomického a intelektuálneho lídra. Kniha je brilantná, prenikavá sonda do toho, čo Muskova kariéra znamená pre technologický priemysel, ktorý prechádza dramatickými zmenami. Ponúka malú ochutnávku toho, aké neuveriteľné storočie možno máme pred sebou.

2. diel série. Doktorka Kate Warnerová sa v španielskej Marbelle prebudí do desivej reality: ľudská rasa stojí na pokraji vyhynutia. Svet je zasiahnutý pandémiou, o akej dovtedy nikto nechyroval. Zomrela už takmer miliarda ľudí. A tých, ktorých atlantídsky mor nezabil, premieňa na genetickej úrovni. Niektorí z nich sa prudko vyvíjajú. Ostatní upadajú. Vo chvíli, keď svet upadne do chaosu, objaví sa radikálne riešenie. Priemyselne vyspelé krajiny ponúknu zázračný liek – Orchideu, ktorú masovo produkujú a distribuujú do utečeneckých táborov po celom svete. Orchidea však nie je ničím iným, len chabým pokusom na získanie času. Potláča symptómy moru, ale samotné ochorenie nikdy nevylieči. Spoločnosť Immari International ponúka odlišný postup. Nerobiť nič. Nechať mor, aby si vybral svoju daň. Immari má svoju vlastnú víziu sveta zaľudneného geneticky nadradenými preživšími – novou ľudskou rasou, pripravenou čeliť svojmu osudu. Aliancia Orchidea a Immari sa snažia udržať pod kontrolou svetovú populáciu visiacu na vlásku a zároveň vstupujú do otvorenej vojny. Posledná nádej ľudstva je v objavení lieku. Kľúč k rozlúšteniu záhady obklopujúcej atlantídsky mor drží v rukách samotná Kate. Odpoveď sa možno skrýva v pochopení rozhodujúcich udalostí v dejinách ľudstva – momentov, keď sa ľudský genóm záhadne zmenil. Kate sa vyberá na cestu neúrodnými pustatinami Európy a severnej Afriky. Lenže jej vlastné skúmanie minulosti ju privádza na miesta, o ktorých nikdy nepredpokladala, že by sa na ne mohla dostať. Čoskoro zistí, že história evolúcie človeka nie je v skutočnosti taká, aká sa zdá byť. Náprava chýb z minulosti si od Kate môže vyžadovať nepredstaviteľnú obeť. Desivý mor Atlantídy je príbehom ľudskej vytrvalosti a prežitia zoči-voči zániku. Toto globálne dobrodružstvo unáša čitateľov späť do sveta Tajomstva pôvodu, ktorý sa začal v debutovom trileri A. G. Riddleho: Tajomný gén Atlantídy. Desivý mor Atlantídy prináša tie isté málo známe vedecké a historické fakty, ktorým čitatelia tlieskali v knihe Tajomný gén Atlantídy, a preniká hlbšie do jadra tajomstiev, o ktorých mnohí neustále diskutujú.

2. diel série. Po prvej časti Len čas ukáže prichádza veľkolepé pokračovanie Hriechy otca. Bolo to len pár dní pred tým, ako Británia vyhlásila vojnu Nemecku. Harry Clifton sa pridáva k posádke obchodnej lode, len čo si uvedomí, že si Emmu Barringtonovú nikdy nebude môcť vziať. Dúfa, že sa jeho odchodom zmiernia následky rodinného škandálu. Keď loď potopí nemecká ponorka, Harryho spolu s hŕstkou námorníkov zachráni parník Kansaská hviezda, na ktorom sa plaví aj ťažko zranený Američan Tom Bradshaw. V tú noc, keď Bradshaw zomiera, sa Harry chopí príležitosti, a keďže chce pochovať vlastnú minulosť, berie na seba jeho identitu. Po príchode do Ameriky ho zatýka polícia za vraždu brata Toma Bradshawa. Obvinený a odkázaný sám na seba nemá ako dokázať svoju skutočnú totožnosť. Harry je pripútaný k minulosti, horšej ako tá, ktorú opustil, a predurčený na budúcnosť, o ktorej sa mu ani nesnívalo...

Policajný vyšetrovateľ Libor žije roky v nefungujúcom manželstve. Deficit lásky rieši povrchnými mileneckými vzplanutiami, a až keď do jeho života nečakane vpadne nespútaná Hana, zažíva vytúžené šťastie. Čo ak je však jeho osudová žena zapletená do vraždy, ktorú vyšetruje? Libor sa ocitá v bludisku neistých citov a čeliac zoči-voči temnej minulosti sa zúfalo snaží nájsť cestu von.

Autobiografický príbeh opisuje tragický koniec židovskej komunity v Kyjeve, ktorej súčasťou bola aj rozvetvená autorkina rodina, najmä bábuška Esther, ktorá sa nemeckým vojakom prihovorila v jidiš a tí ju ležérne a rutinne zastrelili na ulici.Katja Petrowskaja sleduje stopy ľudí, ktorí mátožia v jej nespoľahlivej pamäti: študenta Judasa Sterna, prastrýka, ktorý spáchal v Moskve roku 1932 atentát na nemeckého vyslanca; Sternovho brata, revolucionára z Odesy, ktorý si dal krycie meno Petrovskij; a Šimona, „toho, ktorý počuje“ a ktorý založil v devätnástom storočí vo Varšave sirotinec pre hluchonemé židovské deti.Čím možno dokázať pravdivosť tohto príbehu? Ako možno porozprávať o čomsi, čo človek nevie, po nemecky – v reči nemých? V siedmich kapitolách pozostávajúcich z jednotlivých epizód opisuje Katja Petrowskaja svoje cesty na dejiská rôznych udalostí, prenáša fragmenty spomienok do bezpečia a posúva do popredia postavy, ktorých tváre viac nik nerozpozná. „Mimoriadny dar nemeckému jazyku,“ uviedli porotcovia Ceny Ingeborg Bachmannovej, ktorú získala za svoj debut.

V Elvestade, malej nórskej dedine, sa Konrad Sejer a Jacob Skarre púšťajú do vyšetrovania výnimočne brutálnej vraždy. Žena, ktorú nájdu na lúke za obcou, je znetvorená na nepoznanie. Len deň predtým čaká postarší novomanžel márne na svoju ženu Púnu, s ktorou sa stretol v indickom Mumbaji a hneď sa zamiloval. Gunder ju mal vyzdvihnúť na letisku, no jeho sestra mala dopravnú nehodu a leží v kóme v nemocnici, preto požiadal o pomoc miestneho taxikára. Ten však Púnu nenájde a neobjaví sa ani vo svojom novom domove. Indická nevesta je napínavá detektívka a zároveň krásne napísaný ľúbostný román. Karin Fossumová za knihu získala prestížnu sošku Brageho, Golden Dagger Award a LA Times Book Award. Práve vďaka nej sa jej podarilo podmaniť si aj pre Európanov ťažko dosiahnuteľný americký trh.

Rudý kat. Ochránce sirotků. Ozbrojená pěst dělnické třídy. Polský šlechtic. Leninův a Stalinův věrný sluha. Cynický politruk. Zaslepený fanatik. Ateista, který o sobě napsal: „Věřím jen Kristovu učení a Jeho evangeliu.“ Milující otec, starostlivý bratr a vášnivý milenec. Neuvěřitelné množství záhad a paradoxů v těle jednoho člověka.Kým byl Felix Dzeržinskij ve skutečnosti? Na tuto otázku se pokouší odpovědět polská novinářka a reportérka Sylwia Frołow a boří přitom mýty, které šéfa Čeky obklopují. Snaží se proniknout do způsobu jeho myšlení, aniž by ospravedlňovala jeho zločiny. Portrét stvořitele nejhorší tajné policie v dějinách vychází z dosud neznámých dopisů a poznámek samotného Dzeržinského i osobních rozhovorů s jeho příbuznými. Seznamuje nás s jeho osudem od dětství a školních let přes kněžský seminář a kariéru revolucionáře a teroristy až k postu nejvlivnějšího muže v sovětském Rusku.

8. diel. Smrť Alexandry Pekníkovej bola na prvý pohľad nešťastná náhoda. Saša pracovala v zlatníctve a bola zavraždená počas lúpežného prepadu. Poručík Lukáš Líška tak aj túto vraždu spočiatku vyšetruje. Matka obete je však presvedčená, že celý prepad bol zinscenovaný. Jej dcéra sa vraj už dlhšie obávala o život, lebo ležala v žalúdku niekomu z vplyvných kruhov. Ale kto by chcel zavraždiť mladú zamestnankyňu klenotníctva s ambíciami zlatokopky?Stále neskúsený poručík veľmi rýchlo prestáva veriť vo vlastné schopnosti a opäť žiada o pomoc kapitána Wolfa. Ten však má hlavu plnú svojich starostí. Na každom kroku ho prenasledujú výčitky svedomia a tvár dievčaťa, ktoré našiel zavraždené. Už oľutoval, že ušiel z miesta činu, aj keď si dlho nahováral, že nemal na výber. Chce napraviť chybu, lenže ako má vyšetriť vraždu bez tela, najmä keď neznáma obeť zdanlivo nikomu nechýba?

7. diel. Uplynul rok od tragických udalostí, ktoré otriasli oddelením bratislavskej kriminálky, no tím pod vedením majora Otčenáša zostáva naďalej nekompletný. V neľahkých časoch sa poručík Lukáš Líška ujme najnovšieho prípadu: v Bratislave vyčíňa vrah, ktorý si vyberá mladé a nezadané ženy. Nič netušiace obete čaká u nich doma, kde ich následne uväzní. Pred brutálnou vraždou ich na mieste, ktoré im malo byť útočiskom, vystaví peklu. Zanecháva po sebe stopy, ktoré napovedajú, že si ctí staré poľovnícke tradície. Považuje zavraždené ženy za korisť?Poručík Líška je v očiach svojho šéfa stále neskúseným zelenáčom. Na prípad má preto dohliadnuť najnovšia posila tímu, kapitán Filip Bernát. Ostrieľaný vyšetrovateľ kedysi na oddelení pracoval, po tragickej manželkinej smrti však dal výpoveď. Po návrate sa začínajú vynárať jeho staré hriechy. Rýchlo stráca dôveru mladého poručíka a spolu s ňou aj pevnú pôdu pod nohami. Zvládnu vyšetrovanie bez Wolfa?

6. diel. Marek Wolf sa ocitá na mieste činu ešte pred príchodom polície: obeťou vraždy je jeho mama, vražednou zbraňou služobná devina a hlavným podozrivým brat Patrik. Ten ušiel z nápravnovýchovného zariadenia, no Wolf aj napriek dôkazom verí v jeho nevinu. Pátra po bratovi a celkom zabúda na vyšetrovanie, ktoré nestihol uzavrieť. Až kým nenadobudne podozrenie, že prípad Červ s maminou vraždou súvisí. Karol Lupták, stále mimo služby, hľadá nezvestnú kamarátku svojej dcéry. Stopy ho zavedú do luxusného hotela vo Viedni, z ktorého Laura za záhadných okolností zmizla. Bezpečnostná kamera ju zachytila potácať sa po chodbách, zo záberu sa stratila pri mraziacej miestnosti a na žiadnom ďalšom sa už neobjavila. Lupták je presvedčený, že Laurino zmiznutie súvisí so známou americkou speváčkou, ktorá v tú noc v hoteli organizovala súkromný večierok. Volavka nadväzuje na predchádzajúcu Kozmonovu knihu Červ. Podľahol Wolf sebaklamu alebo sa dostal na stopu niečoho omnoho väčšieho?

5. diel. Neďaleko Bratislavy objavia pozostatky neznámej ženy. Je záhadou, ako sa telo obete rozložilo až na kosti, hoci má na nohách nové tenisky. Kapitán Marek Wolf preberá vyšetrovanie bez dôkazov a svedkov, ktoré sa komplikuje s pribúdajúcimi kostrami, čo sa vynárajú z lužných lesov. V súkromí Wolf bojuje o brata, chce ho vziať zo starostlivosti nezodpovednej matky. Netuší, že tým situáciu v rozpadnutej rodine iba skomplikuje. V najnevhodnejšej chvíli mu riaditeľ bratislavskej kriminálky chce prideliť ďalší prípad - vraždu ženy, ktorú našli prelezenú červami v cudzom byte.Wolfov kolega Karol Lupták je späť v Bratislave, no pred návratom na kriminálku sa musí vysporiadať s osobnými démonmi. Postavy zvieracej krimisérie odhaľujú nielen detaily ohavných zločinov, ale čoraz viac aj svoje vnútro.

4. diel. Marek Wolf sa opäť ocitá v Kanade, hoci to po náhlom odchode spred roka a pol nikdy nemal v pláne. Jeho názor zmenil vrah, ktorý mu poslal fotku z miesta činu s odkazom: Chceš poznať pravdu o svojom otcovi? Musíš sa vrátiť do Montrealu. Montrealskému podsvetiu kedysi vládol mafián Anthony Rizzo. Tie časy sú dávno preč, Rizzo je za mrežami a jeho posluhovači sa rozpŕchli. Po rokoch sa na povrch dostávajú staré hriechy a na vrahovom zozname pribúdajú obete. Vraždy spolu zdanlivo nesúvisia, no Marek odhaľuje, že všetky obete pracovali pre starého mafiána. Čo má s tým všetkým spoločné jeho otec a aká je pravda, ktorú o ňom vie len vrah? Wolf si uvedomuje, že sa ženie do vopred nastraženej pasce, no nemôže si pomôcť. Nezastaví sa, kým neodhalí pravdu. Tá ho však môže stáť život.

3. diel. Stál som tam ako obor týčiaci sa nad okolím, vypínajúci hruď, nepremožiteľný. Podo mnou ležala moja obeť. Teraz už len bezvládne telo bez života, namočené vo vlastnej krvi. Keď som takto svoju prvú obeť videl, neubránil som sa smiechu. Zdalo sa mi ironické, že mi kedysi naháňala strach. Určite by jej ani na um nezišlo, že by sa v skutočnosti ona mala báť mňa. A už vôbec nie to, že by som práve ja mohol skoncovať s jej životom.V Bratislave zavraždili ženu bohatého plastického chirurga. Jej muž je nezvestný a v honosnej vile pod Slavínom, kde objavili telo, zostali len dve adoptívne deti. Súrodenci svorne tvrdia, že nič nepočuli ani nevideli. Vyšetrovania sa ujíma kapitán Marek Wolf, ktorý postupne odkrýva rodinné tajomstvá vedúce k odhaleniu vraha. Keď sa však začne domnievať, že je na správnej stope, v prípade náhle začnú pribúdať obete… Wolf sa popri práci musí vyrovnať aj s ďalšími problémami. Vzťahy na krajskom riaditeľstve sú napäté. Môže za to nový riaditeľ oddelenia, ktorý vo funkcii nahradil Karola Luptáka. Ten bojuje s osobnými démonmi a so zdanlivo neobjasniteľným prípadom, ktorý ho núti pochybovať o vlastných schopnostiach.

2. diel. V Chorvátsku objavili telo zavraždenej turistky zo Slovenska. Ide o tvár známu z televíznej obrazovky, mladú a krásnu moderátorku počasia. Podozrenie padne na jej priateľa, s ktorým sa pohádala a rozišla na dovolenke. Nikto však nevie, že nevinne pôsobiaca blondínka sa za hranicami dostala do iných problémov. Miestny boháč a mafián je len jedným z nich. Marek Wolf musí presvedčiť chorvátskych vyšetrovateľov, ktorí majú v rukách pátranie po vrahovi príťažlivej rosničky, že držia nesprávneho podozrivého. Opäť sa ocitá v neľahkej situácii.

1. diel. Mal som veľké sny o šťastí a o láske. Rozpadli sa mi ako domček z karát. Chcel som byť vzorný manžel a dobrý otec. Namiesto toho som skončil ako vrah. Moja rodina si myslí, že som si zabil ženu aj švagra. Prečo nestačí, keď poviem, že som nevinný?Pod Bratislavou sa rozpína sieť potrubí. Vedú z každej domácnosti, stretávajú sa a spájajú do tunelov, kde sa zlieva špina a smrad rozkladu. Práve na mieste, ktoré v každom vzbudzuje hnus, sa odohrala brutálna vražda, maskovaná ako útok potkanov. Vyšetrovanie sa začína v kanalizácii pod mestom, no kľukatou cestou cez minulosť aj nadchádzajúce prezidentské voľby nás zavedie priamo za väzňom v Leopoldove.Hlavný vyšetrovateľ prípadu Marek Wolf, samotár a neprístupný chlap, sprevádzaný len verným psom Fenrirom, sa nedávno vrátil domov z Kanady. On jediný verí, že za mrežami sedí nesprávny muž. Ale medzi novými kolegami nemá nikoho na svojej strane.

Dnes už kultový román z Česko-slovenského pohraničia Bielych Karpát od českej autorky Kateřiny Tučkovej vyšiel iba pred tromi rokmi a doteraz sa ho predalo viac ako 100.000 výtlačkov. Žitkovské bohyne boli vychýrené veštkyne, liečiteľky, ale aj zaklínačky, ktorých povesť si doteraz pamätá mnoho ľudí od Záhoria až po Žilinu, pričom ich velehlasná povesť siahala až do Viedne. Vedeli pričarovať lásku vytúženej osoby, ale aj rozohnať divokú búrku. Ľudia ich nazývali bohyňami a ich umenie bohovaním. Umenie, pre ktoré sa v 21. storočí už nenašlo miesto. Ůžasný príbeh, za ktorý získala autorka literárnu cenu Josefa Škvoreckého, vychádza teraz aj v skvelom slovenskom preklade, aby priblížil časť aj našich dejín slovenským čitateľom.

Slobodu bažantom, slobodu tulákom, ženám, deťom, psom. Aj taký by mohol byť názov zbierky poviedok Vandy Rozenbergovej. Jej literárny hlas je jedinečný, svieži, so zmyslom pre detail i pre absurdno. Vandine príbehy sú jemné ako vôňa čistoty a silné ako zárezy nožom, napísané ľahkou, no nekompromisnou rukou, s humorom, ktorý imponuje. Hrdinovia predkladaných próz neobedujú s prestieraním a kávu pijú bez podšálky. Autorka vie, že nadobudnuté jazvy sú silnejšie ako pôvodná nepoškodená koža.

Boris Filan hovorí, že mesto je jeho les. V novej cestopisnej knihe nám ponúka hneď niekoľko svojich lesov. Vracia sa na známe miesta, objavuje nové. O Benátkach koluje viac zaručených správ a legiend ako o ktoromkoľvek inom meste. Treba ich vidieť, a nielen raz. Ľubľana je veľmi sympatické mesto, do ktorého by ste aj išli, ale keď nemusíte, nejdete. Stojí však za to, dať mu šancu. Terst je mesto kávy! Nie iba preto, že sa v Terste vypije v priemere dvakrát toľko kávičiek ako inde v Taliansku. Pred odchodom do Moskvy bol jasný plán - ruský cirkus, ruský hokej a diamantový poklad v Kremli. A to stále nie je všetko. Čaká vás aj Berlín a Dublin.

Próza Jeseň sa odohráva v 90. rokoch 20. storočia. Udalosti denného života, práca na divadelnej hre, nový scenár, prestrihy do minulosti, blízke osoby (žena, dcéra, vnučka, ale aj mŕtvi rodičia), svet (prímestská dedina, niečo z Bratislavy), to všetko poprekladané reflexiami najmä na biblické témy. Ale nechýba ani politika či vyhranený názor na práve aktuálny problém. Slobodove súdy sa časom stávajú jednoznačnejšími, je tu menej relativizovania, kdesi v pozadí zostávajú parodické prvky, ustavične je však prítomné sebapozorovanie, presné a neiluzívne. Všednosť, prezentovaná v drobných scénkach bežného života, v dialógu či iba jeho útržku, vytvára umelecky absolútne presnú paralelu „podstaty" života.

Matej Bel napísal: „Nevzdelanosť je obluda, ktorá znova a znova vystrkuje svoje rohy, aj keď jej bola odťatá hlava."Tento výber základných kultúrnych znalostí, či už pôvodom zo Slovenska alebo zo sveta je výsostne subjektívny. Magda Vášáryová vybrala sedmoro kníh, básní, diel vážnej hudby, grafík, fotografií, architektonických diel, ktoré považuje pre inteligentného obyvateľa našej krajiny za kľúčové. Môžeme s týmto výberom súhlasiť, alebo proti nemu protestovať a vytvoriť si vlastné vademecum.

4. diel série. Ďalší z príbehov o malom vikinskom chlapcovi Štikútovi a jeho kamarátovi Rybonohovi. Štikút, syn náčelníka Chladnobrva Obrovského, hľadá protijed na pichnutie nebezpečného zmijovca a bude bojovať s obrovským drakom Skazotesákom. Na rozdiel od iných chlapov z vikinskej družiny nevyniká silou a bezohľadnosťou, ale všetky nebezpečné situácie rieši rozumom a dôvtipom.