Klasická literatúra

Historický román s témou mocenských a náboženských rozporov 11. storočia. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Zařízení a udržování bytu, kuchyně, spíže, prádelny, sklepa a pod. Předpisy kuchařské, cukrářské, menu, praní, bílení, čištění prádla, šatstva a látek. Udržování čistoty i pořádku v domácnosti a jiné rady. Domácí léčebné prostředky. Napsala A. Kejřová, majitelka kuchařské školy. Zlatý fond SME.

Šesťdesiatdva dátumom označených záznamov, zápisy bez časového upresnenia, úvahové state — to všetko tvorí knihu Moje deti od Eleny Maróthy Šoltésovej. Autorka v nich odhalila a natrvalo zvečnila svoje súkromie, vrúbené čarovným pôvabom hravého detstva i zúfalou beznádejou a bolesťou. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Lyricko-epická veršovaná skladba. Príbeh lásky a tragédie mladého horára Miša Čajku a jeho ženy Hanky. Kontrast dvoch svetov: pánov a pracovitých, čestných, obetavých obyčajných ľudí. Poézia zo Zlatého fondu SME.

„Byla to Divočina — nezkrocená severská Divočina se zmrzlým srdcem. Ale život zde byl, uprostřed této země, a vyzývavý. Dolů po zamrzlé řece plahočila se smečka vlčích psů…“ Dobrodružství ze Zlatého fondu SME.

„Láska hreje, ale aj páli: ona stavia ráje, ale ich aj ničí; ona vynáša život náš až k horúcim krajinám ohnivého slnca, ale nás aj rúca do prepastí, kde tma, bieda a hrúza panuje…“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

„Ťažko mi bolo lúčiť sa s mojou chovanicou. Prirástla mi k srdcu, v nej som žila, do nej som skladala svoju nádej. V jej spoločnosti som prežila blažené chvíle, o ktorých mnohý nemá zdania a nevie rozumieť. Bola som šťastná. Anička odchodí do cudziny, ale odchodí plná vrúcnych citov, odchodí šťastná v povedomí, že musí ísť za tým a s tým, ktorý ju volal a miluje.“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

Listy z Ameriky patria k významným titulom svetovej cestopisnej literatúry. Autorovi poskytli priestor na rozvinutie viacerých podôb spisovateľského talentu. Spisovateľ sa v nich uvoľnil a zistil, že žáner spoločensko-kritickej realistickej poviedky, tvorbe ktorej sa dovtedy ako beletrista venoval, ho trocha obmedzuje. Forma listov však umožňuje autorovi prerušovať chronologický popis zážitkov úvahami o úcte Američanov k práci, o miestnom „feminizme“, kultúrnej úrovni a pod. Následne reflexie preruší, aby čitateľom poskytol konkrétne reportérsky úderné postrehy alebo malebno-vzrušujúci popis stepi počas snehovej búrky či požiaru, prípadne pohľad na strmhlav do diaľav sa rútiace stádo bizónov. Príznačne práve uverejňovanie exotikou a dobrodružstvami korenených Listov urobilo zo Sienkiewicza v Poľsku známeho a obľúbeného autora. Sienkiewicz sa pri opisoch a charakteristikách vonkoncom neostýcha, jeho pohľad je prenikavý, nešetrí iróniou, sarkazmom, miestami až zúfalým čiernym humorom, v ktorom sa cynizmus prelína so súcitom. Isteže, niektoré pasáže z dnešného hľadiska zaváňajú hystériou a pôsobia prepiato, avšak Sienkiewicz cestuje po USA v druhej polovici devätnásteho storočia, dostáva sa teda do kontaktu s kapitalizmom čistým, neriedeným neskoršími sociálnymi reformami. Práve v jeho cestopise si medziiným môžete prečítať ako naozaj vyzeral onen „číry extrakt“ liberálnej ekonomiky. Na viacerých miestach sledujeme autorovo vyjadrovanie sa k problému miery vkusu a jej prekročenia. Sienkiewicza, na rozdiel od generácie romantikov, búrka a Niagarský vodopád desia, nie uchvacujú, pretože poskytujú presilu vnímaním adekvátne nespracovateľných zážitkov. Autor sa aj pri zakúšaní krásy bráni vytrženiu, tobôž extatickým stavom, usiluje sa osedlať obrazotvornosť. Sienkiewiczove Listy nie sú hodnoverným historickým prameňom, lež predovšetkým a takmer výlučne literárnym dielom. Autor s reáliami narába svojvoľne a výberovo, komponuje a koncipuje ich ako beletrista do útvaru, ktorý vo vzťahu k skutočnosti vykazuje značnú mieru autonómie.

Ľúbostný príbeh mlynárovej vdovy Kataríny Dolinskej a správcu mlyna, Andreja Vítkovského. Katarína vyprovokuje nemotorného Andreja k rozhodnému činu tým, že podpáli svoj mlyn. „Požiar z lásky“ sa uhasí bez vážnejších následkov. Klasika zo Zlatého fondu SME.

V románe Koreň a výhonky sa stretávame s prostredím, ktoré súvisí s konkrétnymi autorovými skúsenosťami. Už Škultéty, keď recenzoval Vajanského román, napísal, že „pôvodca znal takých ľudí, vídal, zažil, prežil podobné situácie, podobné výjavy. Videné pamäť jeho ,precedila‘, a z toho, čo zachovala vážneho a typičného, čo mu ostalo… ako na filtre, v chvíľkach tvorenia, z toho skladá svoje obrazy“. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Dvojzväzkový román slovenskej autorky o láske a spoločenských problémoch v hornom Uhorsku v druhej polovici 19. storočia. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Dvojzväzkový román slovenskej autorky o láske a spoločenských problémoch v hornom Uhorsku v druhej polovici 19. storočia. Klasika zo Zlatého fondu SME.

V románe Koreň a výhonky sa stretávame s prostredím, ktoré súvisí s konkrétnymi autorovými skúsenosťami. Už Škultéty, keď recenzoval Vajanského román, napísal, že „pôvodca znal takých ľudí, vídal, zažil, prežil podobné situácie, podobné výjavy. Videné pamäť jeho ,precedila‘, a z toho, čo zachovala vážneho a typičného, čo mu ostalo… ako na filtre, v chvíľkach tvorenia, z toho skladá svoje obrazy“. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Anton Emanuel Timko je známy ako autor humoristických, cestopisných, dobrodružných i sentimentálnych historiek, skutočných i neskutočných príbehov, anekdot i populárno-náučných spisov. Jeho tatranský medveď Macko prevedie čitateľa pôvabnou prírodou, vyrozpráva mu o pokojných a blažených dňoch svojej mladosti, o svojich putovaniach i hrdinských skutkoch. Rozprávkový príbeh.

Rozprávka o cárovi Saltanovi a o jeho synovi, slávnom a mocnom bohatierovi kniežati Kvidonovi Saltanovičovi a o prekrásnej cárevne Labuti. Rozprávka v poézii od Zlatého fondu SME.

„Sedem múdrych majstrov alebo ako Poncián, cisár rimanský, odporúča do výchovy siedmim múdrym majstrom syna svojho Diokleciána, ktorý sa všakovým vedám a všakovej múdrosti vyučí, a ako potom sedem ráz vlečený je pod šibenicu pre zradu a úklady macochy svojej, zakaždým sa však skrz poučné podobenstvá siedmich múdrych majstrov od smrti vyslobodí, a ako potom stane sa mocným vladárom krajiny rimanskej. Pekná rozprávka pre starých a mladých.“ V úprave spisovateľa, publicistu a prekladateľa Karola Čečotku. Klasika zo Zlatého fondu SME.

2. diel. Anna Shirleyová, hrdinka série románov kanadskej spisovateľky Lucy Maud Montgomeryovej, je už celé desaťročia obľúbená po celom svete. Odvtedy, čo ako sirota prišla do Avonlea, uplynulo už päť rokov. Hoci cíti, že vyrástla, ešte vždy je rovnako chudá a červenovlasá ako v deň, keď ju Matej doviezol do Zeleného domu. Dobrovoľne odložila sen o univerzite v Redmonde, aby pomáhala Marille okolo hospodárstva. Ujme sa miestnej školy s pevným predsavzatím, že ju jej žiaci budú zbožňovať. Pri takých deťoch, ako je zlomyseľný Anthony Pye, to však občas ide len ťažko. Gilbert Blythe, ktorého Anna kedysi pokladala za svojho úhlavného nepriateľa, jej začne prejavovať mimoriadnu pozornosť, zatiaľ čo jej najlepšia priateľka, Diana, dospieva akosi rýchlejšie než ona. Anna presvedčí Gilberta, Dianu a spolužiakov z detstva, aby založili Avonlejský okrášľovací spolok, ktorý občas narobí viac škody než osohu. Presne ako to má Anna vo zvyku. Neočakávané dobrodružstvá s dvojčatami Davym a Dorou, vulgárnym papagájom či zamenenou kravou Anne prinesú oveľa viac vzrušenia, než sa pôvodne nazdávala. Kniha u nás vychádza prvýkrát s novou obálkou a v kompletnom necenzurovanom preklade.

„Prijmite teda, bratia, tento výťah z môjho cestovného denníka a presvedčení buďte o tom, že všade, kdekoľvek som prišiel, vítala ma srdečná bratská láska, objímalo ma cnostné a šľachetné srdce… Vy, ktorí ste so mnou v duchu cestovali, buďte spokojní s tým, čo a kde ste skúsili, a ja poďakujem sa vám s najhlbšou úctou.“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

„Ja som sa podobral spotrebovať mnoho papieru a veľmi dlho krtušiť naše obecenstvo predmety, ktoré sa ho netýkajú. Bol by radšej ho unúval s našimi malými domácimi vecmi, ale tie sú odtiaľto už ďaleko a ja som stratil s nimi kontakt.“ Druhá časť cestopisu zo Zlatého fondu SME.

Výlety na Kriváň majú mnohoročnú tradíciu. Daniel Bachát rozpráva o jednom takomto výlete, ktorý sa uskutočnil ešte v roku 1861. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Cestopisné črty z Dalmácie a Čiernej Hory sú zápismi z cesty troch mužov, ktorí sa počas svojho putovania zastavili v Splite, Šibeniku, Dubrovniku a Boke Kotorskej, odkiaľ sa dostali až do Čiernej Hory. Kukučín sa v nich zmieňuje aj o historických osobnostiach, politickej a celkovej spoločenskej situácii. Snaží sa pozrieť na problém ľudu, jeho kultúry a prostredia z viacerých uhlov pohľadu — nie je to len za pohľad turistu na navštívenú krajinu. Snaží sa krajine porozumieť, aby sa mohol stať jej súčasťou. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Na salaši, Na Kriváni, Za živa pochovaný, Biela ruža a ďalšie príbehy vyrozprávané spisovateľom, básnikom a dramatikom Rehorom Uramom-Podtatranským. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Romanticky ladená dráma v piatich dejstvách. Podhradský sa v nej osobitne venujel predovšetkým osudom dvoch hurbanistov, zápalisto bojujúcich za spisovnú kodifikovanú slovenčinu, a to Karola Holubyho a Viliama Šuleka. Dramatická literatúra zo Zlatého fondu SME.

„… Kapitán rečnil, že ako tú hrudku vo vrecku, tak i lásku našu v srdci k našej drahej, milovanej vlasti nesieme so sebou. Opúšťame síce našu milú zem, ale v duši, v srdci, v mysli ju nikdy neopustíme, a i vtedy, keď budeme musieť za ňu umierať, umreme vďačne, len aby ona neumrela. Keby sa tak bol ten pán kapitán opýtal, kto chce ísť domov žať a kto chce ísť do Ruska ľudí strieľať, som presvedčený, že by sa bol celý vlak vrátil.“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

Povesti slovenské, Povesť Maginhradu, Povesť bez konca. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Nákres životopisný. „Počas hovoru mal som čas pozorovať ho s napnutou zvedavosťou. Bol som veľmi rád, že som i osobne poznal vzácneho muža-spisovateľa, ktorý nám svojimi dramatickými dielami a dejepisnými článkami dával podnet k študovaniu dejín Uhorska… Z veľkých belasých očú hovorila akási melanchólia, ale i umnosť, inteligentnosť a noblesa. Na prvý pohľad bolo v ňom vidieť typ pravého uhorského zemana, hoci bolo o ňom známe, že je rýdzeho demokratického zmýšľania. No z jeho očí ľahko bolo vyčítať i duševnú bolesť, ktorá šľachetným, citlivým dušiam zostane z ich trpkých sklamaní a zo zmarených nádejí…“ Životopisné dielo zo Zlatého fondu SME.

Východofranská ríša sa snaží podmaniť si slovanské kmene na území Veľkej Moravy a zajmú knieža Svätopluka. Prvý slovenský národný bohatiersky epos v v dvanástich spevoch končí veľkou bitkou a Svätopluk nakoniec zakladá „Veľké kráľovstvo Slovákov“. Svätopluk vyvolal búrlivú, nadšenú odozvu, najmä zo strany mladej generácie.

Deň škaredý a Deň pekný. Dve časti prózy predstavujú dvojobraz reality a ideálu, úbohý stav slovenskej dediny roku 1865 a jej utopickej premeny. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Román o alkoholizme, jednej z najboľavejších rán slovenskej dediny pred 1. svetovou vojnou. Príčinu autor nachádza v zaostalosti, biede, tupej závislosti na krčmárovi Gáblikovi s rozvetveným vplyvom v celej pohronskej doline. Bohatstvo Gáblika sa rozrastá úmerne s nešťastím občanov. „Čím je obrat väčší, tým je viac i samopaše a hriechu v dome. Čím je viac kapitálu a bohatstva, tým viac kliatby sa rúti na celú rodinu.“ „Ryžovať zlato možno z piesku i z vody, ale nemožno zo sĺz tisícov…“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

Poučno-zábavné rozprávky, príbehy, verše, články a rozličné zaujímavosti, čiastočne svoje, ale aj z diela ďalších autorov, zostavil a vydal Ľudovít V. Rizner. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Humoristicky ladené prózy, pôvodne uverejnené v časopisoch Černokňažník, Sokol a v Národných novinách. Politickou satirou sú najmä listy Štefana Pinku z rôznych vojenských výprav rakúsko-uhorskej armády. Listy zviazané s domácim kontextom zasa prinášajú humoristický pohľad na aktivity národného hnutia. Zábavná je typická Laskomerského jazyková komika, najmä slovné hry s inojazyčnými prvkami. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Príbeh ľudovej povesti o skamenelom mníchovi stvárnil Ján Kalinčiak na postave francúzskeho mnícha Gilberta hľadajúceho útočisko na Liptove. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Martin Rázus bol skromným a otvoreným človekom, ľudomilom. Nesmierne rád navštevoval príbytky svojich spoluobčanov, zaujímal sa o ich život, nešetril radami či útechou, keď bolo treba. Život v moravskolieskovskom kraji v období mnohých spoločenských i politických zmien opísal v tomto rozsiahlom štvorzväzkovom románe. Klasika zo Zlatého fondu SME.

„Mariška Kremenákovie a Paľko Lieskovan sú deti, radosť na ne pozreť. Akoby pre seba súdené. Tešia sa tomu i oni, i rodičia, ktorí už ohľadom svadby všetko dojednali. Nie je to však po vôli mlynárke Šulíčke, ktorá by Paľka radšej ulovila pre svoju chovanicu Evušu…“ Nastupuje spleť intríg a ako to všetko dopadne? Dramatická literatúra zo Zlatého fondu SME.

Stesky sú štvordielnym lyrickým cyklom, v ktorom Hviezdoslav spomína, hodnotí, dumá nad svojím životom a zamýšľa sa nad blížiacou sa smrťou. Trápi ho osud vlastného národa i Slovanstva. Verí, že tak, ako smrť je počiatok nového života, tak z úpadku vychodí preporodenie… Spolieha sa na mládež a jej energiu: Sme ubití, rozprášení, zotročení, ale máme ešte mladý dorast, s veľkou chuťou a s novými hesly hlásiaci sa k životu — čakáme len jeho skutky. „K ľudu, k ľudu, mládež moja, hodno mu byť apoštolom!“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

Očarujúce dievča Júlia, jej gavalier a „dobrý duch“ Gašpar a príbeh odohrávajúci sa v historickom Brezne. Román o krivde a pravde, bezpráví a práve. Proti intrigám moci a ľudskej zlovôli, ale pravda predsa len zvíťazí. Nejde to ale bez odvahy, vzájomnej solidarity a mravného odhodlania. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Staniša je zavŕšením románovej tvorby Kristíny Royovej. „Velice sa mi žiada prehovoriť s niekým, kto by mi rozumel, súcitil so mnou a potešil ma. Nemám však priateľku, som teraz tak sama, budem teda aspoň písať to, s čím by som sa rada zdôverila. Písanie je síce jednostranná dôvernosť, papier neodpovie, ale ani nezradí, s čím sa mu zverím…“

E. M. Šoltésová sa venovala aj literárnej kritike. V časopisoch Živena a Slovenské pohľady publikovala články, v ktorých vyjadrovala svoje názory na Timravu, Kukučína, Tajovského, Jesenského, Vajanského, Záborského, Sama Chalupku a ďalších autorov. Sebakriticky prehodnotila aj svoju vlastnú beletristickú tvorbu.

Ján Čaplovič sa zaslúžil o založenie etnografie ako nezávislého vedného odboru. Je autorom početných vlastivedných a národopisných prác. Zlatý fond denníka SME ponúka niektoré z nich v tomto výbere.

„Ja som sa podobral spotrebovať mnoho papieru a veľmi dlho krtušiť naše obecenstvo predmety, ktoré sa ho netýkajú. Bol by radšej ho unúval s našimi malými domácimi vecmi, ale tie sú odtiaľto už ďaleko a ja som stratil s nimi kontakt.“ Cestopis zo Zlatého fondu SME.