Vojnové romány

Skutočný príbeh Slovenky, ktorá prežila štyri koncentračné tábory. „Každý večer, keď myslím na svojich drahých, ktorí už nežijú, si hovorím: Ako si to mohla prežiť? Sama neviem. Bolo to naozaj iba o šťastí a náhode.“ To sú slová Violy Fischerovej, ženy, ktorá prežila Mengeleho pokusy, štyri koncentračné tábory a nakoniec nacistom utiekla. Tá hrozná doba stvorila množstvo príbehov. Príbehov o odvahe, statočnosti, láskavosti a obetovaní sa, ale aj o zlobe, podlosti a obludnom ponižovaní iných ľudských bytostí.Príbeh Violy Fischerovej je však výnimočný. Ona totiž okrem toho, že prežila peklo táborov smrti a našla v sebe silu na riskantný útek, dokázala ešte niečo. Vďaka nej chytili brutálnu dozorkyňu z Birkenau. Po vojne sa náhodou stretla so svojou veľkou láskou. Mužom, o ktorom roky nevedela, či ešte žije. Ale nakoniec sa vydala za niekoho iného. Rytiera. Skutočného novodobého rytiera, ktorý získal toto vyznamenanie od francúzskeho prezidenta za statočnosť v boji na strane Spojencov. Viola Fischerová po rokoch zverila svoje spomienky reportérke Veronike Homolovej Tóthovej. Táto kniha zaznamenáva jej osud i osudy iných ľudí, ktoré by nemali upadnúť do zabudnutia.

Tiene nad Anglickom 1. Jej úlohou je ukradnúť mu meno. Lenže čo ak jej namiesto toho ukradne on srdce? Rosemary Greshamová nemá žiadnych príbuzných. Teda až na tlupu niekdajších výrastkov, ktorí jej ako malému dievčaťu pomohli prežiť v temných londýnskych uliciach. Medzičasom všetci dospeli a nie sú viac vreckovými zlodejmi. Nie. Teraz kradnú hodnotné veci. A naučili sa nebadane votrieť do lepšej spoločnosti. Rosemary si začína klásť otázku, či ďalej viesť takýto život, keď nečakane dostane životnú ponuku – zistiť, či je istý bohatý džentlmen oddaný Británii alebo Nemecku. Ako sa však zmocniť histórie jeho rodiny i jeho priezviska? Európa stojí na prahu prvej svetovej vojny a o Petrovi Holsteinovi sa začínajú šíriť fámy. Holstein je síce utiahnutý a roztržitý človek, no stretáva sa s kráľom – a mnohí sa obávajú jeho možného vplyvu. Za svoje nemecké priezvisko však nemôže. Chce dokázať oddanosť britskej korune a pod pseudonymom sa vrátiť k písaniu obľúbených dobrodružných románov. Keď sa vo dverách jeho domu zjaví Rosemary a vydáva sa za uznávanú knihovníčku, Peter ju privíta ako správnu osobu na dosiahnutie svojho cieľa: ona bude človek, ktorý sa prekope minulosťou jeho rodiny. Nebezpečenstvo však rastie a podozrenia sa množia. Peter i Rosemary si uvedomia, že hľadanie pravdy je súbojom s časom. A to sa týka rovnako Petrovej minulosti ako aj iskierky náklonnosti, ktorá medzi nimi nepopierateľne preskočila.

Predstavte si, že ste mladá vdova, ktorá po prvý raz prichádza do domu svojich svokrovcov, ktorí ju nikdy nevideli, a tam zistíte, že u nich už takmer štyri roky žije žena s vaším menom a dieťaťom vo veku vášho synčeka. Presne takto pútavo sa začína román Lynn Austinovej V tvojej koži. „Audrey si sadla vo svojej izbe a so znechutením zistila, že Eve Dawsonovej závidí – tak ako jej závidela celý život... Ochotne by sa vzdala svojho majetku, aby si s ňou mohla vymeniť miesto.“1950: Po skončení vojny opúšťa Audrey Clarksonová rodinné sídlo v Anglicku, aby so svojím synčekom začala nový život v Amerike. Ako ovdovená vojnová nevesta potrebuje finančnú podporu svojich amerických svokrovcov, ktorých nikdy predtým nevidela. Po príchode do Ameriky však zisťuje, že jej dlhoročná priateľka Eve Dawsonová tam už štyri roky vystupuje pod jej menom. Rozmotávaním klbka klamstiev vyplávajú na povrch Audrine aj Evine tajomstvá – a zároveň komplikovaná história ich priateľstva.1940: Eve a Audrey už ani nemohli byť odlišnejšie. Spoznali sa na Wellingford Halle, kde Evina matka slúžila ako komorná Audrinej matky. Ich vzájomné rozdiely spôsobili, že v dospelosti sa ich cesty rozišli, aby sa v čase hrozby nacistickej invázie znovu stretli. Americký vojak umiestnený v Anglicku prináša Audrey šancu na lásku a rozpad triedneho systému predstavuje pre Eve nádej na spoločnú budúcnosť s Audriným bratom. Vojna však zamieša karty a prinúti obe ženy urobiť rozhodnutia, ktoré budú mať nečakané následky.

V roku 1944 obsadili nacisti Maďarsko a narýchlo sa pustili do masovej likvidácie židovského obyvateľstva. Väčšinu deportovali do vyhladzovacieho tábora v Osvienčime. Rovnaký osud postihol aj lekára Miklósa Nyiszliho. Za bránami koncentračného tábora sa ocitol ešte v apríli, kde sa hneď po príchode podrobil selekcii. Josef Mengele, dôstojník SS a lekár, vtedy vyzval tých, čo študovali na nemeckých univerzitách a majú znalosti z patológie a forenznej medicíny, aby vystúpili z radu. Z päťdesiatich prítomných lekárov tak učinil len jeden – Miklós Nyiszli. Tak sa začala jeho neuveriteľná cesta po boku sadistického doktora Mengeleho. Nyiszli sa stal členom Sonderkommanda, skupiny väzňov, ktorá pracovala v plynových komorách a v krematóriách a spravidla po štyroch mesiacoch tam sama končila. Nyiszliho poverili vykonávaním pitiev. Je zázrak, že ako očitý svedok Mengeleho zvrátených, sadistických experimentov, najmä na dvojčatách a ľuďoch postihnutých dwarfizmom, prežil. V tom období už nacisti zahladzovali všetky dôkazy. Nyiszli krátko po vojne ako jeden z prvých odhalil svetu všetky zverstvá, ktoré sa v táboroch diali, a to v čase, keď väčšina ľudí ešte zatvárala oči pred pravdou.

Nacisti ich nechali nažive len preto, lebo boli dvojičky. V lete roku 1941 nacisti deportovali Evu Mozesovú Korovú a celú jej rodinu do Osvienčimu. V priebehu tridsiatich minút ich od seba oddelili. Eviných rodičov a staršie sestry poslali rovno do plynovej komory, kým Eva a jej sestra-dvojička Miriam sa ocitli v rukách Mengeleho, ktorý bol známy aj ako Anjel smrti. Mali vtedy len desať rokov.Dvojičky mali v Osvienčime určité „privilégiá“ – mohli nosiť vlastné oblečenie a nevyholili im hlavy dohola, ale stali sa objektom Mengeleho sadistických experimentov. Veľa z nich zomrelo v dôsledku pokusov, chorôb a hladovania. Ale ďalšie prežili vďaka obdivuhodnej detskej vynaliezavosti, odvahe a neochvejnej vôli žiť. Eva si s odstupom desaťročí spomína na svoje šťastné detstvo v Transylvánii, vzostup antisemitizmu a jeho vplyv na jej rodinu. Mesiace strávené v Osvienčime opisuje vecne, citlivo a s veľkou dávkou nadhľadu. Jej rozprávanie je inšpiratívnym príbehom o vytrvalosti, odhodlaní a boji o prežitie tvárou v tvár extrémnemu zlu.V epilógu Eva hovorí o svojej nevšednej ceste k uzdraveniu a pozoruhodnom rozhodnutí verejne odpustiť nacistom. V Spojených štátoch amerických, kam sa z Izraela presťahovala za manželom, založila múzeum holokaustu, prednášala po celom svete a organizovala exkurzie do Osvienčimu. Svoj život zasvätila šíreniu posolstva o odpustení, mieri a odstránení nenávisti a predsudkov na svete.

Ak zradí svoje srdce, zachráni mnoho životov. Nájde na to odvahu? Willa Forsytheová je hudobný zázrak a zároveň prvotriedna zlodejka. Na prahu prvej svetovej vojny sa preto dokonale hodí na dôležitú úlohu – získať šifrovací kľúč od známeho huslistu, ktorý sa momentálne nachádza vo Walese. Lukas de Wilde si užíval život celebrity – až doteraz. Sláva ho pred pár týždňami takmer stála život, pretože každý sa usiluje získať kľúč k práci jeho otca – kryptológa. Lukas má tiež strach o svoju sestru a matku, ktoré sa stratili, keď Nemci vtrhli do Belgicka. Rozptýlenie mu prinesie až stretnutie so zaujímavou a talentovanou Willou Forsytheovou. Nebezpečenstvo hrozí z každej strany a Willa vie to, čo Lukas nie – že ho musí zradiť a vziať mu kľúč, inak bude jej rodina trpieť, rovnako ako trpí tá jeho.Druhá kniha série Tiene nad Anglickom je symfóniou presvedčivých hrdinov a intríg, ktoré berú dych. Nájdeme tu múdrosť, vrúcnosť a láskavosť napriek temnote a napätiu tej doby... Whiteová je majsterka historickej fikcie, a preto tu môžeme objaviť správnu dávku z každej oblasti, či to sú dejiny, napätie, humor alebo láska.

Kryptológovia 1. Najťažšia šifra, ktorú musí vyriešiť, je volanie jej srdca.Po troch rokoch Veľkej vojny je najsilnejšou stránkou Anglicka jeho tajná služba – agenti, ktorí riskujú svoj život, aby získali informácie, a experti, ktorí dokážu dešifrovať nemecké telegramy, a tak zistiť plány nepriateľa. Margot de Wildeová sa v tajnej Miestnosti 40, kde dešifruje zachytené správy, cíti ako ryba vo vode. Keď jej však život obráti naruby nečakaná strata, zistí, že čísla nie sú všetkým. Drake Elton sa kvôli zraneniu vráti domov, ale prenasleduje ho nepriateľ, ktorý sa ho drží zubami-nechtami. Okamžite ho uchváti bystrá a inteligentná Margot, ale vojna si ich nájde. Musia sa dať dokopy, aby sa zachránili pred tajomstvami, ktoré ich spojili. Margot a Drake sú obkľúčení biologickou vojnou, šifrovanými listami a nemeckým špiónom, ktorí nechcú zničiť len ich, ale aj ich milovaných.

Odvážila sa zamilovať. Odmietla sa vzdať nádeje.. Osvienčim, 1942: Tento nezabudnuteľný román založený na skutočnej udalosti oživuje najsilnejší príbeh zakázanej lásky v dejinách. V Osvienčime obohnanom ostnatým drôtom sa napriek nepredstaviteľným prekážkam do seba zamilujú dvaja ľudia. To, čo sa stane potom, vám vráti vieru v ľudskosť a prinúti vás veriť v nádej aj tam, kde by nemala existovať.Helena vystúpila z dobytčieho vagóna na zamrznutú pôdu Osvienčimu. Zostáva jej dvadsaťštyri hodín života. Hneď zajtra ju plánujú zabiť, ani jej nevytetujú väzenské číslo. Kým okolo nej padá sneh, chveje sa, lebo vie, že bola odsúdená na smrť za zločin, ktorý nespáchala. Keď k Helene podíde dôstojník v sivej uniforme a odtiahne ju preč, obáva sa najhoršieho. Namiesto toho jej povie, že jeden z dozorcov má narodeniny, a prikáže jej, aby mu zaspievala.„Nechcem, aby sa ti niečo stalo,“ zašepkal a vtlačil jej do ruky lístoček. Keď si ho prečítala, celé telo sa jej zachvelo: Zaľúbil som sa do teba.Nasleduje príbeh lásky, ktorá bola zakázaná a nemožná, a predsa zachránila obom, a mnohým ďalším, život.

Číta: Věra Slunéčková Celkový čas: 3 hodiny 23 minút "Četba z deníku, který se stal symbolem utrpení Židů za 2. světové války. Anne se narodila v roce 1929 v Německu, v roce 1933 její rodina uprchla před Hitlerem do Amsterodamu. Tam se poté Frankovi spolu s dalšími Židy od roku 1942 až do vyzrazení v srpnu 1944 ukrývali v zadním traktu domu, kde sídlila otcova firma. Z té doby pochází také deník. Válku přežil z rodiny jen otec, Anne zahynula na jaře 1945 v Bergen-Belsenu.Deník Anne Frankové je jedním z nejbezprostřednějších a nejdojímavějších svědectví o dospívání židovské dívky za druhé světové války. Jeho pisatelka se narodila 12. června 1929 v zámožné židovské rodině bankovního úředníka ve Frankfurtu nad Mohanem. Poté co se stal Adolf Hitler kancléřem, odešli roku 1933 do Amsterodamu, kde Otto Frank působil jako ředitel společnosti na výrobu přípravku do marmelád Opekta. V zadním domě této firmy na Prinsengrachtu č. 263 se od července 1942 ukrývali před pronásledováním a zatčením. Spolu s rodinou Frankových se tu schovávali ještě další čtyři Židé, rodina otcova společníka van Pelse se synem Peterem a zubař Fritz Pfeffer (v deníku vystupují pod pseudonymy).V podzemí přežilo toto dobrovolně nedobrovolné společenství dlouhé dva roky: 4. srpna 1944 však do domu vpadla SS s holandskou policií, všechny ukryté zatkla a poté deportovala do koncentračních táborů v Polsku a Německu. Konce války se dožil jediný Otto Frank, Anne a její sestra Margot zemřely pravděpodobně někdy v únoru či březnu 1945 na následky tyfové epidemie v koncentračním táboře Bergen-Belsenu.U příležitosti svých 13. narozenin 12. června 1942 dostala Anne památníček, červenobíle károvaný sešit v plátěné vazbě, a rozhodla se, že si povede deník. Koncipovala ho zajímavým způsobem – zvolila formu dopisů fiktivní přítelkyni Kitty. Psala potají, pravidelně, svěřování se někomu, kdo má porozumění a koho může pokládat za svou skutečnou kamarádku, se jí stalo životní potřebou a náhradou za družné školní společenství. Poslední zápis je z 1. srpna 1944, tři dny před osudným zatčením. Miep Giessové, jedné ze zaměstnankyň firmy, obětavě pomáhající ukrývaným, se podařilo Annin deník zachránit ze změti věcí na podlaze, a teprve po válce, až když se potvrdila zpráva o Annině smrti, ho předala Otto Frankovi. Ten se v souladu s dceřiným přáním pokoušel – delší dobu neúspěšně – o jeho publikování. Když konečně deník pod názvem Zadní dům roku 1947 vyšel, stal se světovým bestsellerem. Byl zdramatizován i zfilmován, jeho náklad dosáhl milionů exemplářů a stal se symbolem tragického osudu milionů Židů za druhé světové války.Obsah: 1. Sobota 20. června 1942 – úterý 29. září 19422. 2. Sobota 3. října 1942 – sobota 27. března 19433. 3. Pátek 2. dubna 1943 – pátek 10. září 19434. 4. Čtvrtek 16. září 1943 – pátek 28. ledna 19445. 5. Pátek 28. ledna 1944 – čtvrtek 16. března 19446. 6. Pátek 17. března 1944 – středa 3. května 19447. 7. Pondělí 22. května 1944 – sobota 15. července, 1944, doslov"

Kryptológovia 2. Hoci všetci Arabelle pred ním varujú, ju čoraz viac priťahuje muž známy ako „Čierne srdce“.Celé Anglicko považuje majora Phillipa Camdena za netvora – veď tento muž vedome spôsobil smrť mužov svojej letky. On sám by bol radšej, keby v ten deň s nimi zomrel, no napriek všetkému dostal zamestnanie na kryptografickom oddelení vojenského spravodajstva. Výhražné listy, ktoré denne dostáva, ho neprekvapujú, a podľa vlastného názoru si ich zaslúži.Zdravotná sestra Arabelle Denlerová Čierne srdce pozoruje a vidí niečo iné: zraneného muža, zúfalo túžiaceho po súcite a milosrdenstve. A keď sa ich rodiny a cesty nečakane spoja, uvedomí si, že má možnosť pomôcť mu uzdraviť sa – a zároveň vyliečiť aj vlastné zranenia.Camdenov vojenský súd sa blíži. Zrazu sa objaví stará známa, ktorá ho chce využiť na svoje plány, čím všetkých v Miestnosti 40 vyburcuje k činu. Arabellina a Camdenova krehká budúcnosť visí na vlásku, a aby prežili, nesmú sa vzdávať nádeje a musia sa držať jeden druhého.

Silný príbeh podľa skutočnej udalosti o ženách, ktorým ihly a nite pomáhali prežiť. V období najväčšieho vyhladzovania židov v Auschwitzi – Birkenau dvadsaťtri mladých žien uniklo pred plynovými komorami, vďaka navrhovaniu, šitiu a pripravovaniu odevov pre svojich mučiteľov. Krutá manželka veliteľa SS, Hedwig Hossová, založila krajčírsku dielňu, v ktorej tieto ženy pracovali na výrobe odevov pre strážcov SS a iné ženy z vysokých spoločenských kruhov v Berlíne. Množstvo oblečenia, ktoré spracúvali, pochádzalo práve z kufrov, ktoré odobrali väzňom deportovaným do tábora.Táto kniha je svedectvom výnimočných žien, ktoré sa nenechali zlomiť ani v najťažších životných chvíľach. Je oslavou ich odvahy a solidarity, ale i vďakou za to, že zvládli utrpenie, aké si nedokážeme predstaviť, aby nám porozprávali svoj príbeh.Spisovateľka a historička Lucy Adlingtonová viedla rozhovory s rodinami krajčírok, zhromažďovala ich výpovede, listy, fotografie a osobne sa stretla so slovenskou rodáčkou 98-ročnou krajčírkou, Brachou Kohútovou (rod. Berkovičovou). Už zostáva iba veľmi málo žijúcich obetí holokaustu, ktoré by nám mohli prerozprávať ich skúsenosti.Výnimočné životné príbehy ako tieto musíme zachovávať, aby sa podobná tragédia nikdy nezopakovala a vzdať im hold za ich mimoriadnu statočnosť a odhodlanie prežiť.

Tiene nad Anglickom 3. Bude na ich snoch ešte záležať, keď im hrozí nebezpečenstvo viac ako kedykoľvek predtým? Kedysi jeden z najšikovnejších londýnskych zlodejov Barclay Pearce dal zbohom zločinu a svoje schopnosti využíva v prospech vlasti zmietanej vojnou. Jednou z jeho úloh je dohliadať na talentovaného konštruktéra, ktorý pracuje ako hodinár. Po tom, ako zachráni jeho dcéru pri prepadnutí, si začne klásť otázky, čo mu môže priniesť budúcnosť. Evelina Manningová neochvejne sníva o nezávislosti a bojuje za ňu. Zaručene však nikdy nemala v pláne, aby kvôli tomu jej snúbenec zrušil zásnuby a narukoval na front. Keď sa záhadný záchranca vráti do vily Manningovcov, aby sa od jej otca naučil opravovať hodiny, nedokáže si pomôcť. Začne sa o neho zaujímať. Čoskoro však pochopí, že s Barclayom Pearceom to nie je také jednoduché. Keď v roku 1915 Anglicko ešte viac zachváti vojna, na poli technického pokroku prebieha boj a vynálezy Evelininho otca sa dostanú do pozornosti mnohých – možno až primnohých. Zdá sa, že nebezpečenstvo číha zo všetkých strán. Možno bude stačiť, keď napravený zlodej ukradne čas, ktorý potrebujú na útek.

Príbeh nás zavedie do Dánska v čase druhej svetovej vojny. Dve nerozlučné priateľky Annemarie a Ellen si vojnu plne neuvedomujú. Znamená pre ne len toľko, že v obchodoch nedostať ich obľúbené sladkosti. Hrôzy vojny ich zasiahnu až vtedy, keď nemeckí vojaci v Kodani začnú prehľadávať príbytky židovských obyvateľov a sústreďovať ich do transportov. Čitateľ očami mladého dievčaťa sleduje priebeh dánskeho odboja, vyrozprávaný s hrdosťou a nádejou, pretože celý národ sa zomkol, aby zachránil židovské obyvateľstvo. Dáni potajomky prepašovali takmer sedemtisíc ľudí cez more do slobodného Švédska.OCENENIA: Newbery Medal, School Library Journal Best Book of The Year, American Library Association Notable Book, National Jewish Book Award

Ako som prežila Osvienčim a našla silu žiť. S predhovorom Jeho kráľovskej výsosti princa z Walesu.Skutočný príbeh obdivuhodnej ženy, ktorá prekonala hrôzy Osvienčimu a teraz aj Covidu, napísala samotná Lily Ebertová so svojím pravnukom Dovom Formanom. Keď preživšiu holokaustu Lily Ebertovú v roku 1945 oslobodili, americký židovský vojak jej dal bankovku, na ktorú napísal: „Veľa šťastia a radosti.“ Keď sa potom jej pravnuk Dov Forman rozhodol využiť sociálne médiá, aby vystopoval rodinu tohto vojaka, deväťdesiatšesťročná Lily sa odrazu ocitla na titulkách po celom svete. Príbeh sa rýchlo stal virálnym a Lily mala dokonca možnosť porozprávať sa s vojakovou rodinou cez Zoom. Nedávno o nej písali, že prekonala Covid vo veku 97 rokov. Je to neskutočne odolná žena, ktorá je odhodlaná porozprávať svoj príbeh a jej pravnuk Dov je pripravený jej v tom pomôcť.Jej príbeh je srdcervúci, no inšpirujúci. Narodila sa v Maďarsku a jej idylické detstvo bolo náhle zničené, keď bola transportovaná do Osvienčimu s celou svojou rodinou v roku 1944. Jej matku a dvoch mladších súrodencov zabili hneď po ich príchode do tábora. Lily bola odhodlaná pomôcť svojim dvom ďalším sestrám prežiť tak, že objavia silu jedna v druhej. Z Osvienčimu bola Lily odoslaná do pracovného tábora do muničnej továrne v Altenburgu a odtiaľ bola prinútená zúčastniť sa pochodu smrti.Lily toho stratila veľa, ale vybudovala si nový život pre seba a svoju rodinu najprv v Izraeli a potom v Londýne. Sľúbila si, že ak prežije, porozpráva svoj príbeh z Osvienčimu, aby sa už niečo podobné nikdy nezopakovalo. Táto kniha je viacgeneračná aj preto, že si Lilin pravnuk Dov dobre uvedomuje, že jeho prababka je jedna z mála žijúcich osôb, ktoré Osvienčim prežili, a chce jej pomôcť prerozprávať jej príbeh, skôr než bude neskoro. Lilin sľub bude dôležitou knihou, ktorej príbeh poukáže na silu lásky, ktorá nás povedie aj cez tie najtemnejšie chvíle.

Číta: Táňa Pauhofová Celkový čas: 13 hodín 30 minút Úplné vydanie najznámejšieho denníka na svete pod záštitou Nadácie Anny Frankovej. Je len pár kníh, ktoré majú takú obrovskú výpovednú hodnotu a emocionálny náboj ako denník trinásťročnej Anny Frankovej, ktorá sa spolu s rodinou počas druhej svetovej vojny dva roky ukrývala v zadnej časti jednej budovy v Amsterdame. Tesne pred koncom vojny však bola prezradená a spolu s celou rodinou odvedená do koncentračného tábora, kde tesne pred koncom vojny zomrela. Zostali po nej len zápisky. Denník, do ktorého si zapisovala udalosti od 12. júna 1942 do 1. augusta 1944, a v ktorom očami dievčatka, ktoré musí akceptovať hrôzostrašnú realitu, zachytávala všetko, čo sa okolo nej dialo. A napriek tomu, že sa konca vojny nedožila, jej denník ostáva svedectvom neuveriteľnej krutosti nacistického režimu a pripomienkou udalostí, ktoré sa už nikdy nesmú zopakovať.

Auschwitz, 1943: môže v hĺbke pekla vyrásť nádej? A môže láska prekonať nenávisť?Kniha založená na skutočnom príbehu nezabudnuteľnej Almy Rosé, huslistky z Auschwitzu, prináša príbeh jednej z najodvážnejších a najinšpiratívnejších hrdiniek histórie. Almina statočnosť zachránila nespočetné množstvo životov a priniesla nádej tým, ktorí zabudli, čo toto slovo znamená.V Auschwitzi je každý deň bojom o prežitie. Alma je väzeň č. 50381. Spolu s tisíckami ďalších väzňov je odtrhnutá od svojich milovaných a uväznená v bludisku ohradenom ostnatým drôtom. Ešte pred vojnou bola váženou huslistkou, ktorej vystúpenia očarili množstvo divákov. Keď však nacisti obsadili Európu, nik ju nedokázal zachrániť.Keď vedúca ženského tábora poverila Almu za dirigentku orchestra, ktorý vystupoval pre väzňov ako aj pre najvyššie postavených nacistov, Alma rázne odmietla so slovami: „Môžu ma zabiť, no hrať ma neprinútia“. Za chvíľku si však uvedomila silu, ktorú táto pozícia ponúka: môže zabezpečiť vyhladovaným dievčatám porcie navyše, a tak ich zachrániť pred smrťou. Takto Alma stretáva Miklósa, nadaného pianistu. Obklopení beznádejou nachádzajú šťastie v spoločných skúškach, tajných lístočkoch a koncertoch, ktoré predvádzajú bok po boku, dúfajúc, že tá nočná mora sa raz skončí. Môže v takomto beznádejnom mieste ich láska prežiť?Tento srdcervúci, no krásny príbeh dokazuje, že aj v najtemnejších časoch môže vzniknúť láska a dať vám dôvod, prečo žiť...

Číta: Hynek Čermák Celkový čas: 13 hodín 20 minút „Bez lásky je člověk vlastně jako mrtvola na dovolené.“Robby Lohkamp má s Ottou a Gottfriedem malou autodílnu s benzinkou. V nejistých časech Výmarské republiky je kamarádské podnikání drží nad vodou a umožňuje jim na silnicích projíždět vozy způsobem, po němž hrozí mastná pokuta. Mladík přespávající v penzionu u hřbitova by se přesto rád rozletěl daleko víc – třeba až ke světlům Ria de Janeira –, jenže křídla mu přistřihly frontové zážitky z první světové války i vratký mír lemovaný nouzí a popíjením. Pak potká Patricii, a svět rázem dostává smysl. Robbyho milá je upřímná, jiskrná, a přece pořád zimomřivá, což má zdrcující příčinu. A jako by té smůly let 1928/29 nebylo dost, začínají v ulicích běsnit gauneři podněcovaní plamennými projevy knírkatého psychopata. Výsledek? Ať se v románu velkého německého pacifisty schyluje k hnědému teroru, kterému člověk neujede ani rychlostí 189 km/h, navzdory době pod psa se mu chce tolik žít – a přežít. I když osud je někdy proti.Za výpad proti Hitlerovi v románu z roku 1936, který směl tehdy vyjít jen v Nizozemsku a nejnázorněji dokládá Remarquovu spřízněnost s velikány „ztracené“ generace Hemingwayem a Fitzgeraldem, vystupňovali nacisté represe vůči tvůrci, vedené proti němu už od převratu v roce 1933. Filmovou verzi románu přesto hollywoodský režisér Frank Borzage natočil už v roce 1938 s Margaret Sullavanovou v roli Patricie, která byla za tento výkon nominována na Oscara.„Koňak tekl jako zlato, džin zářil jako akvamarín a rum byl sám život. (…) Bezútěšnost nevlídných nájemních pokojů, jež nás očekávaly, a zoufalství bytí byly zapomenuty, barový pult se proměnil ve velitelský můstek života a my jsme bouřlivě vyplouvali do budoucnosti.“ – ukázka z knihy

Číta: Daniel Ratimorský Celkový čas: 21 hodín 23 minút Román Hlava XXII je jedným z najdôležitejších protivojnových diel, ktoré vyšli po druhej svetovej vojne. Autor opisuje márny boj hlavného hrdinu Yossariana proti absurdnej vojenskej mašinérii, pričom výdatne využíva čierny humor a neustále balansuje medzi komikou a hororom. Názov audioknihy odkazuje na vojenský predpis, podľa ktorého vojakov s istým počtom náletov odvelia z vojny, no zároveň nariaďuje, že vojak musí za každých okolností poslúchnuť svojho nadriadeného a plukovníci neustále zvyšujú počet náletov. Podľa románu bol nakrútený úspešný film.

Číta: Daniel Ratimorský Celkový čas: 20 hodín 3 minúty 1. apríla 1944 sa v koncentračnom tábore v Brezinke, ktorý bol súčasťou koncentračného a vyhladzovacieho tábora Osvienčim, rozzvučali poplašné sirény. Ohlasovali útek dvoch väzňov. Tento hrdinský čin sa ako jedným z mála podaril dvom slovenským židovským väzňom Rudolfovi Vrbovi a Alfredovi Wetzlerovi.Živé rozprávanie zavedie poslucháča priamo doprostred diania a spolu s autorom, ešte mladíkom Rudolfom Vrbom, prežíva jeho pokus o útek z fašistického Slovenského štátu do Maďarska, opätovný návrat domov, kde sa dostane do tábora v Novákoch, odkiaľ ho pošlú transportom, ktorý mieri do Osvienčimu. Tu zažíva ukrutné ponižovanie, neľudské zaobchádzanie, týranie a je svedkom strašnej smrti tisícov tamojších väzňov. Ocitá sa uprostred obrovskej a neľudskej mašinérie smrti, ktorú vytvorila Nemecká ríša a usilovala sa ju za každú cenu pred verejnosťou utajiť, a rozhodne sa utiecť.Neuveriteľné! A presne takto zareagovali aj poprední predstavitelia židovskej komunity, cirkevní predstavitelia a štátnici, keď si po úteku bývalých väzňov prečítali Správu Rudolfa Vrbu a Alfreda Wetzlera, ktorá je súčasťou audioknihy.Súčasťou audioknihy sú aj doplnkové materiály vo formáte PDF. Nájdete ich tu.

Strhujúci príbeh na motívy skutočných udalostí. Londýn, 1944. Vo svete zúri vojna a hlboko pod zemou v nedostavanej stanici metra vzniká úkryt pre tisíce ľudí. V tuneloch sa hromadia trojposchodové postele, v útrobách zeme si obyvatelia budujú škôlku, divadlo aj kaviareň, ktoré im poskytujú útechu a ochranu pred zhadzovanými bombami. Práve tam v podzemí vznikne aj unikátna malá knižnica. Bývalá knihovníčka Clara Buttonová s najlepšou priateľkou Ruby Munroeovou z nej postupne vytvoria srdce celej komunity. Učia sa v nej nevzdelané deti z robotníckej triedy a ženy si tam požičiavajú pokrokovú literatúru. Lenže vojna sa vlečie a odhodlanie žien vytrvať vo svojom úsilí osud trpko pokúša. Smrť je všadeprítomná a ľudí pred ňou neochráni ani podzemný úkryt. Kniha Malá vojnová knižnica vznikla na motívy skutočných udalostí. Ide o strhujúci príbeh, ktorý nám na pozadí viacerých osudov pripomína jednu z najdôležitejších historických udalostí.

Rosie vždy hovorili, že jej ryšavé vlasy sú prekliatím, no ona tomu nikdy neverila. Často snívala o tom, ako bude vyzerať v bielom závoji po boku muža svojich snov. Jej život sa však desivo mení v roku 1944, keď musí opustiť svoj domov a po strastiplných udalostiach končí na tom najhoršom mieste na celej zemi – v Osvienčime.Hneď po príchode jej oholia hlavu a spolu so svojimi nádhernými vlasmi stráca aj život, ktorý tak milovala. Vo všetkom tom chaose a obklopená zúfalstvom si Rosie uvedomuje, že to jediné, čo jej nacisti nemôžu vziať, je jej duša plná neskrotnej červenovlasej húževnatosti. Keď všetky jej priateľky dospejú k záveru, že z Osvienčimu pôjdu do neba, ona trvá na tom, že pôjde domov. A tak zbiera všetku svoju odvahu, vďaka ktorej sa jej to aj napriek koncentračným táborom a pochodom smrti podarí.Tento životopis ovenčený víťazstvom napísala jej vnučka Nechama Birnbaum. Je plný života i smrti. Je o úskaliach židovskej kultúry, ktorá žije dodnes, a o láskyplných zážitkoch, ktoré prežíva každý z nás. Je o rodine, dospievaní a prvej láske. Je to oslavný príbeh viery v samu seba bez ohľadu na to, čo prináša život. Je to príbeh o malom ryšavom dievčatku, ktoré verilo, že to zvládne. Je to tá najkrajšia kniha, ktorú ste kedy čítali.

Číta: Martin Růžek, Vladimír Brabec, Blanka Bohdanová, Jana Hlaváčová, Karolína Slunéčková, Vladimír Ráž, Jorga Kotrbová Celkový čas: 1 hodina 56 minút Anna Karenina žije příjemný, ale relativně nudný život po boku staršího carského úředníka. Je milující matkou a ctěnou dámou v petrohradské společnosti. Vše se radikálně změní ve chvíli, kdy pozná okouzlujícího hraběte Vronského a tím začne tragický příběh vášně, která nezná žádné hranice.Nadčasový román Lva Nikolajeviče Tolstého, který byl inspirovaný skutečnou událostí, patří mezi vrcholná díla ruského realismu, což potvrzuje i fakt, že byl nesčetněkrát zfilmován. Poslední velkolepá adaptace vznikla v roce 2012.Tragický příběh lásky v mimořádné nahrávce z roku 1967. V titulní roli Blanka Bohdanová, dále hrají Vladimír Ráž, Martin Růžek, Jana Hlaváčová, Jorga Kotrbová, Vladimír Brabec, Karolína Slunéčková a další. Překlad, dramatizace a režie Jaromír Pleskot.

Skutočný príbeh židovských sestier Janny a Lien, ktoré sa počas 2. svetovej vojny v Holandsku aktívne zapojili do odboja proti nemeckým okupantom a nejeden raz pritom riskovali svoj život. Nebojácne a s veľkým odhodlaním pomáhali svojim židovským spoluobčanom, i keď tým vystavovali nebezpečenstvu aj svojich najbližších – rodičov, brata, svojich manželov a svoje deti. Židia nešli na smrť poslušne – bojovali aj v odboji. A boli medzi nimi aj ženy. Presne to platí o Janny a Lien. A hoci sa im dlho darilo ukrývať aj so svojimi príbuznými pred nacistami, ktorých prvoradým cieľom bolo transportovať všetkých holandských židov do vyhladzovacích táborov, napokon aj ony dve spolu s celou rodinou takmer pred koncom vojny skončili v koncentračnom tábore Osvienčim II, známom aj ako Auschwitz-Birkenau. Bol to posledný transport. V prvé ráno v Osvienčime, keď ženy v prúžkovanom oblečení konečne viedli ku karanténnym barakom, prechádzali okolo jednej z tých nízkych budov s obrovským komínom.„Čo je to za továreň?“ spýtala sa ktorási z ich skupiny. Kapo nezdvihla zrak, nepohla ani svalom. „Továreň?“ zopakovala a bradou mykla ku komínu. „Tam poslali váš transport. Do kozuba, ako tomu hovoríme.“

1. septembra 1939 mal z nacistami okupovaného Československa vyraziť posledný vlak Nicholasa Wintona. Nikdy k tomu nedošlo. Až 250 detí zostalo sklamane stáť na nástupišti. Neskôr ich transportovali do koncentračných táborov, kde drvivá väčšina z nich zomrela.Ivan Backer mal v tom čase len desať rokov a zrejme sa narodil pod šťastnou hviezdou. Na rozdiel od mnohých svojich rovesníkov sa mu podarilo utiecť v jednom z posledných Wintonových vlakov vypravených do Veľkej Británie, kde sa k nemu časom pripojila aj jeho najbližšia rodina. Ich kroky ďalej viedli do Ameriky, ktorá sa pre nich stala štartom do nového úspešného života. Ivan Backer však na svoje najväčšie šťastie nikdy nezabudol. Bol vďačný osudu, že mu umožnil prežiť plnohodnotný život, a preto sa rozhodol, že chce svetu odplatiť dobro a požehnanie, ktorých sa mu dostalo. Stal sa z neho známy a uznávaný aktivista za mier a spravodlivosť.Príbeh Ivana Backera zachytený v knihe nie je len napínavým rozprávaním o úteku pred nacistami poskladaný zo spomienok, ale je tiež výzvou namierenou k ľudstvu, že na každom mieste, v každom povolaní a v každej krajine sa treba zachovať tak, aby sa temné obdobie nacizmu už nikdy nevrátilo.

Berlín 1989: opona medzi Východom a Západom spadla a Miriam Winterová sa stará o svojho umierajúceho otca Henryka. Jeho životný príbeh sa začne odhaľovať, keď na smrteľnej posteli vykríkne meno Frieda a Miriam pod náramkom jeho hodiniek objaví tetovanie. V snahe získať čo najviac indícií nájde Miriam medzi vecami svojej matky väzenský mundúr zo ženského koncentračného tábora Ravensbrück. Okrem toho objaví aj tucet listov, ktoré Henrykovi napísala neznáma Frieda. Listy prezrádzajú znepokojujúcu pravdu o „pokusných králičkách“ – mladých dievčatách, na ktorých v tábore vykonávali experimenty. Z rozprávania o obetách a utrpení vyskladá Miriam aj osud lásky, ktorú Henryk vo svojom srdci skrýval vyše päťdesiat rokov.Príbehy výnimočne silných žien z tábora inšpirujú Miriam k snahe zbúrať steny, ktoré okolo seba vystavala. Dajte sa pohltiť drsným rozprávaním o hrozivej histórii ľudstva a rodinných tajomstvách, ktoré pretkáva osobný a smutný príbeh Miriam, a presvedčte sa, že nádej môže prežiť aj v tých najtemnejších

Tisíce detí prišli v povojnových rokoch vo Východnom Prusku o svojich rodičov a zostali vo svete samé. Hovorilo sa im vlčie deti. Tisíce týchto malých, túlavých žobrákov prežili vďaka pomoci litovského obyvatelstva vo vtedajšej Litovskej sovietskej socialistickej republike. Len málo sa ich zatúlalo ďalej na východ na lotyšské a bieloruské územia Sovietskeho zväzu.Aj malá Liesabeth prespáva v stodolách alebo pod mostami, príležitostne ju na deň-dva prichýlia sedliaci. Nikto sa jej však nechce ujať natrvalo. Štvú proti nej psov, miestne deti ju týrajú pri hre na Hitlera, v ôsmich rokoch sa stane obeťou znásilnenia. Keď ju ako pätnásťročnú pristihnú pri krádeži, skončí v trestaneckých táboroch na Sibíri. Po prepustení sa začína jej úmorné putovanie krížom krážom po Sovietskom zväze. Plamienok nádeje, že raz opät nájde svoju rodinu, v nej však stále tlie... Liesabeth Ottová vyrozprávala svoj životný príbeh nemeckej novinárke Ingeborg Jacobsovej, ktorej dokumentárny film o bývalom vlčom dieťati, o železnej Márii získal ocenenie World Television Award. Zakrátko vznikla táto kniha, otvorený a v prvej osobe vyrozprávaný príbeh o tom, ako Liesabeth napriek mnohým úderom osudu nestráca odvahu prebíjať sa životom a neúnavne v ňom hľadá svoje miesto, svoje korene, rodinu a domov, kde by mohla byť konečne slobodná a šťastná.

Len čo pätnásťročný židovský chlapec Tibor „Max“ Eisen, rodák z Moldavy nad Bodvou vo vtedajšom Československu, unikne takmer istej smrti na hraniciach Maďarska a Ukrajiny okupovanej Nemeckom, na čas si vydýchne. Na rozdiel od desaťtisícov ďalších sa spolu s rodinou vyhol poprave, ktorá mala zavŕšiť transport židov na hranice vo vagónoch pre dobytok. To je však len začiatok jeho nočnej mory... V roku 1944 sa v dobytčiaku ocitá znova a cieľovou stanicou je tentoraz Auschwitz Birkenau. Mladý Max zakúša otročinu v tábore aj stratu najbližších. Život mu, paradoxne, zachráni útok strážnika SS, po ktorom sa chlapca ujme politický väzeň a chirurg Tadeusz Orzeszko. Max nestráca vôľu žiť, aby mohol splniť svoj sľub otcovi a celému svetu podať mrazivé svedectvo o tom, ako ho nacisti pripravili o pokojné dospievanie a aká nesmierne cenná je sloboda.V tej chvíli som si prial, aby mi komandant strelil guľku do hlavy. Myslel som na svojich príbuzných a na to, ako sa museli cítiť, keď čelili vlastnej smrti. Keď matka vstúpila do plynovej komory, mala na starosti troch mojich súrodencov. Ako len v tej hroznej komore musela bojovať o posledný dych! Aké to bude v mojom prípade? Pomalé či rýchle? Opustí moja duša telo? Stretnem sa znovu s rodinou?

Číta: Vladislav Beneš, Taťjana Medvecká Celkový čas: 14 hodín 43 minút Mezi milionem obětí holokaustu, které byly v roce 1944 poslány do koncentračního tábora Osvětim-Birkenau, prošly Priska, Rachel i Anka jeho branami s tajemstvím – všechny tři právě otěhotněly, a svému osudu musely čelit samy, bez manžela. S obrovským strachem z budoucnosti, poté, co už ztratily tolik svých blízkých, se tyto mladé ženy upnuly k tomu jedinému, co jim v životě zbylo: zachránit sebe a své nenarozené dítě. Jedna z matek pocházela z Třebechovic pod Orebem, druhá z Bratislavy a třetí z polské Lodže.Audiokniha mapuje neuvěřitelné příběhy těchto tří žen – nejdříve do Osvětimi, pak do německého pracovního tábora, kde, polomrtvé hlady a udřené z nelidské práce, se snažily zakrýt svůj zdravotní stav. A nakonec je čekala pekelná 17denní cesta vlakem s tisíci dalšími vězni přes západní a jižní Čechy do tábora smrti v rakouském Mauthausenu. A když už se zdálo, že tuto cestu nepřežijí, podařilo se několika hrdinům z Horní Břízy dát potřebným trochu jídla a vody…

Číta: Vanda Hybnerová, Petr Lněnička Celkový čas: 6 hodín 40 minút Tam, kde jiní ztrácí naději, ona najde odvahu bojovat. Sama proti všem.Hlavní hrdinka Helene pochází z Německa, má modré oči a plavé vlasy. Na začátku druhé světové války se s manželem romského původu, se kterým má pět dětí, dobrovolně ocitá v koncentračním táboře Osvětim.Po příjezdu přichází o manžela, děti se jí však podaří ubránit. K tomu jí pomůže nejen árijský vzhled, ale i fakt, že je zdravotní sestra. Je přeřazena do místní nemocnice a setkává se tak tváří tvář s doktorem Mengelem a její boj o přežití začíná. Režie Daniel Tůma.

2. diel. Číta: Dana Černá Celkový čas: 11 hodín 11 minút Přežila koncentrák, aby skončila v gulagu. Přesto neztratila touhu žít a milovat…Když bylo Cecílii Kleinové pouhých šestnáct let, odvlekli ji do koncentračního tábora Osvětim-Březinka. Krásné dívky si brzy povšiml i velitel Schwarzhuber, díky jehož přízni Cilka přežila v nacistickém pekle tři dlouhé roky. Namísto vytoužené svobody na ni však v roce 1945 čeká soudní proces, který jí coby údajné kolaborantce a špionce vynese patnáct let nucených prací!Dívčiným příštím domovem se tak stane gulag ve Vorkutě, ležící sto šedesát kilometrů za polárním kruhem, kde na ni čeká další ponížení a utrpení. Odvážná a přičinlivá Cilka si však i tady brzy najde svou vlastní cestu – vyškolí se na zdravotnici a díky novému poslání i podpoře kamarádek ze svého baráku zvládne v sibiřském očistci přežívat den za dnem, měsíc za měsícem, rok za rokem… A postupně se přesvědčuje o tom, že i na tak hrůzyplném místě může člověk najít dobro, přátelství nebo lásku.V románu volně navazujícím na bestseller Tatér z Osvětimi autorka sleduje další osudy jedné z vedlejších postav své úspěšné prvotiny.„Cilka byla ten nejstatečnější člověk, jakého jsem kdy znal.“ – Lale Sokolov, tatér z Osvětimi„Její odvaha a odhodlání přežít dělají z příběhu srdceryvné čtení.“ – The Daily Mirror

1. diel. Číta: Martin Siničák Celkový čas: 7 hodín 4 minúty Tetování vězňů v Osvětimi se stala symbolem holocaustu. Jedním z těch, kdo čísla na předloktí tetovali, byl slovenský Žid Lale Sokolov, rodným jménem Ludwig Eisenberg. Jeho příběh připomíná děsivé události v dějinách lidstva a ukazuje, že vedle sebe mohou existovat promyšlená brutalita i nesobecká láska. Autorka s citem odkrývá sedmdesát let staré události, aniž by milostný příběh převládal nad tím nejdůležitějším – ztrátou domova, utrpením a touhou přežít.

Číta: Matouš Ruml Celkový čas: 12 hodín 49 minút V dubnu 1944 se Rudolf Vrba zařadil mezi hrstku lidí, jimž se podařilo utéct z Osvětimi. Udělal to, aby odhalil pravdu o táboře smrti a varoval poslední Židy v Evropě před krutým osudem čekajícím na konci železniční trati. Rudolf Vrba propašoval ven vůbec první popis Osvětimi – a ten se dostal až k Franklinu Rooseveltovi, Winstonu Churchillovi nebo papeži.

Číta: Pavla Beretová, Jan Vlasák, Jaroslav Plesl Celkový čas: 11 hodín 12 minút Nemožná láska v nepříčetné podobě a v nesnesitelné době…Je pozdní léto roku 1944 a v oblasti Pečenga na severu Finska probíhá laponská válka. Nemanželská dcera ze šamanské rodiny, odmalička odsunutá na okraj společnosti, působí jako porodní bába. Pak se ale bezhlavě zamiluje do nacistického důstojníka Johannese a z vlastní vůle následuje německé šiky do vojenských a vězeňských táborů, kde pomáhá jako zdravotní sestra. Zatímco dříve děti vítala do světa, zde se z ní stává anděl smrti. A nakonec i ji semelou nemilosrdná kola dějin…V příběhu splétaném ze tří hlasů a tří perspektiv kromě „porodní báby“ Pavly Beretové účinkují také Jaroslav Plesl a Jan Vlasák.„Porodní bába nabízí jímavý a propracovaný děj, který kombinuje osudovou tragiku s rodinným melodramatem a zároveň odhaluje zajímavý kus nedávné historie.“ ‒ Ema Stašová, iLiteratura.cz„Román Porodní bába je silně spjatý s finskými dějinami a prostředím, zároveň však představuje nadčasové umělecké dílo a dokáže zprostředkovat výjimečný zážitek, o kterém nelze mlčet.“ ‒ Ema Stašová, iLiteratura.cz

Číta: Jana Stryková Celkový čas: 8 hodín 55 minút Porodní sestra z Osvětimi je dramatický příběh inspirovaný skutečnými osudy Stanisławy Leszczyńské. Tato polská porodní sestra vedla v táboře tisíce porodů, při nichž nezemřelo žádné dítě ani žádná žena.Do koncentračního tábora v Osvětimi přijíždí další transport vězňů. Mezi nimi je porodní sestra z Lodže, která na vlastní žádost začíná pracovat v nelidských podmínkách: bez vody, základních lékařských nástrojů a léků.Porody vede na kamnech přikrytých starou dekou. Mnohokrát riskuje život, když se staví proti rozkazům bezohledného Josefa Mengeleho. Dělá vše, aby ochránila děti před krutými experimenty. Podporuje mladé matky, jimž byly jejich novorozené děti násilím odebrány a poslány do Říše. Nebo na smrt...V Osvětimi nebyla Stanisławou Leszczyńskou. Byla Mámou. Byla nadějí.

Román z obdobia II. sv. vojny o pôrodnej asistentke.„Prečo by som mala riskovať všetko, čo už aj tak viselo na vlásku, pre niekoho, kto sa spolčoval – kto spával – s človekom s rukami začiernenými smrťou, zodpovedným za všetko moje nešťastie? Môžem povedať nie. Môžem nechať Evu, nech sama čelí následkom. Neocitla by sa predsa v nebezpečenstve. Možno by už viac nebola velebenou princeznou, no určite by jej nik neublížil. Neskončila by mŕtva...“Anke je väzenkyňa v koncentračnom tábore, kde pomáha pri pôrodoch v tom najkrutejšom prostredí. Napriek nepredstaviteľným podmienkam však rodičky vďaka Ankiným schopnostiam prežijú, a tak sú čoskoro pripravené znova otročiť pre ríšu. To neujde gestapu, ktoré Anke jedného dňa oznámi, že sa bude ako pôrodná asistentka starať o samotnú Evu Braunovú. Anke čoskoro čelí mučivej dileme: má priviesť na svet potomka diabla, ktorý jej rodinu a vlasť pripravil o nádej na budúcnosť, alebo sa bude držať svojich morálnych zásad a pomôže nevinnému novorodencovi?Príbeh pôrodníčky vás vtiahne do zákulisia nacistických stratégií zosnovaných v sídle Berghof, kde sa v dusnom ovzduší vojny zúriacej všade navôkol nečakane rodí nie len nový život, ale aj láska.

Skutočný príbeh, ako jedna židovka prežila hrôzy holokaustuV nemocnici ma sestričky zaviedli do veľkej miestnosti plnej iných rodičiek. Prišiel sa na mňa pozrieť lekár, ktorý sestričke nariadil: „Ešte chvíľu počkajte. Potom jej dáme sedatívum.“Sústredila som sa na zvládanie bolesti, a tak som na to nepovedala najprv nič. Potom som si však spomenula na všetkých pacientov po chirurgickom zákroku a všetky ženy pod vplyvom sedatív pri pôrode a na to, ako začali rozprávať o veciach, ktoré by mohli usvedčiť nielen ich, ale aj ich blízkych. Vtom som si uvedomila, v akej ošemetnej situácii sa nachádzam – nemôžem si vziať nič proti bolesti, lebo ak tak urobím, mohla by som sa tiež dostať do delíria. „Všetci tí, ktorých miluješ, zomrú pre tvoju slabosť a pre to, že si nebola schopná vydržať pôrodné bolesti.“ Keď do miestnosti vstúpila sestrička s ihlou v ruke, zachrapčala som: „Nie. Nie. Som mladá a silná, nepotrebujem nič proti bolesti.“ V nasledujúcich chvíľach som si prvýkrát od začiatku tejto hrôzostrašnej vojny skutočne želala zomrieť.Inteligentná mladá Viedenčanka Edith Hahnová snívala o tom, že sa stane sudkyňou a vnesie do sveta spravodlivosť. Po anšluse Rakúska a nástupe nacistov k moci však jej rodina prišla o všetko, skončila v gete a Edith musela otročiť v príšerných podmienkach pracovných táborov. Keď jej dovolili vrátiť sa domov, trúfalo si odpárala žltú hviezdu, vďaka pomoci zopár priateľov získala falošné identifikačné doklady a začala sa skrývať priamo uprostred nacistickej ríše. Jedného dňa stretla Wernera, člena nacistickej strany, a zamilovala sa…Začítajte sa do príbehu, pri ktorom si naplno uvedomíte, že milióny obetí holokaustu nie sú len čísla bez tvárí. Za každým z nich sa skrýva osud človeka, ktorý chcel jediné – láskyplný, pokojný život a splnenie svojich snov.

„Mal som veľmi šťastné detstvo, ktoré sa kvôli Adolfovi Hitlerovi skončilo náhle a prirýchlo. Verím však, že prvé roky sú tie najdôležitejšie. Práve tie mi totiž umožnili vytvoriť si v mysli bezpečné a šťastné miesto, ku ktorému som sa v tých najhorších časoch utiekal.“ Šesťdesiatpäť rokov potláčal Felix Weinberg svoje spomienky na nepredstaviteľné utrpenie a nenávisť, ktoré zažil počas holokaustu. Nakoniec sa rozhodol svoj príbeh napísať, urobil to však s nečakaným humorom a nadhľadom. Len tak sa dokázal vrátiť do minulosti, ktorá mu vzala takmer celú rodinu. Písal sa rok 1939, keď sa dostal do nemilosrdných rúk nacistov. Skoro celú svoju mladosť strávil v Terezíne a Osvienčime. V roku 1945 len o vlások unikol Smrteľnému pochodu z Blechhammeru. Po vojne sa usadil v Anglicku a napriek slabému vzdelaniu sa nevzdal a stal sa z neho profesor fyziky na Univerzite Imperial v Londýne. Bol som číslo 3 0529 je jedinečným spomínaním muža, ktorého detstvo prešlo najtemnejšími dejinami ľudstva a predsa nestratil nádej opäť žiť.

Dve doby, dva príbehy a jeden list, ktorý všetko spája.Píše sa rok 1943 a vo vojnou zmietanom Londýne sa stretávajú dvaja mladí ľudia: nešťastne vydatá Stella a pilot amerického letectva Dan. V časoch, kedy si nikto nie je istý tým, čo bude zajtra, sa do seba bezhlavo zamilujú. Lenže chvíle, keď spolu môžu byť šťastní, trvajú veľmi krátko. Dan odchádza bojovať, ale sľubuje, že sa po Stellu po vojne vráti. O sedemdesiat rokov neskôr Dan vhadzuje do schránky posledný list. Jeden z mnohých, ktorý poslal Stelle a na ktoré mu nikdy neodpovedala. Otvára ho však Jess, mladé dievča, ktoré v opustenom dome hľadá úkryt pred svojím násilníckym priateľom. Keď si prečíta Danove nádherné listy, rozhodne sa, že sa pokúsi jeho stratenú lásku nájsť...

Ana a jej kamarátka Ester sa ocitnú za železnou bránou Auschwitzu, koncentračného tábora, odkiaľ niet návratu. Keď sa dostanú na začiatok radu, Ana predstúpi a pokojne oznámi, že je pôrodná asistentka – a Ester jej pomocníčka. Na ruky im vytetujú čísla a pošlú ich do pôrodného baraka. Ana pochopí, že v jej rukách sa neocitnú len nevinní novorodenci, ale aj osudy mnohých ďalších detí a sľúbi si, že urobí všetko, čo bude v jej silách, aby ich zachránila. Jedného dňa vtrhnú do baraka dvaja dozorcovia v obávaných esesáckych uniformách a vytrhnú svetlovlasé dieťa jeho matke z náručia. Ana má čo robiť, aby sa ovládla. Aj keď jej srdce puká od žiaľu, pri utešovaní zúfalej ženy zazrie záblesk nádeje. Dozorcovia si berú najzdravšie deti a umiestňujú ich v nemeckých rodinách, takže predpokladajú, že prežijú. V tábore sa navyše šepká, že vojna sa už čoskoro skončí… Ana a Ester preto začnú potajomky označovať matky a ich deti totožným tetovaním a dúfajú, že raz znovu nájdu cestu k sebe. Potom, raz zavčasu ráno, si Ana všimne pod Esteriným tenkým pruhovaným kabátom vydúvajúce bruško... Narodené v Auschwitzi je dojímavý príbeh o nezlomnosti a snahe zachrániť ľudské životy na motívy skutočných historických udalostí.

Silný memoár dvoch odvážnych sestier o odhodlaní prežiť hrôzy holokaustu.Rena ušla z Poľska pred nacistickým terorom k strýkovej rodine na Slovensko, do Humenného. Aj tu však židov začali zhromažďovať. Tentoraz sa jej uniknúť nepodarilo. S takmer tisíckou mladých židovských dievčat a žien ju napchali do dobytčích vagónov a odviezli do Osvienčimu.Sestrin sľub je výnimočným a skutočným príbehom poľskej židovky Reny, ktorá sa ocitla v prvom transporte zo Slovenska, o krutostiach, ktoré nacisti páchali na nevinných ženách z okupovanej Európy, no najmä o každodennom boji o prežitie. Prekonávať útrapy Rene pomáhal aj sľub sestre Danke, že budú bojovať o každý deň života, alebo spolu zomrú.