Poviedky, fejtóny

Slávna novela ruského spisovateľa, ktorý sa v emigrácii snažil opäť nájsť zmysel vlastnej existencie.V podmanivej, s noblesou napísanej románovej próze ruského emigrantského spisovateľa sleduje čitateľ vnútorný monológ autobiografickej postavy Nikolaja Sosedova, spojený s jeho podvedomím. Nikolaj hľadá vlastné ja, uvedomujúc si, že v emigrácii, v niečom ešte viac vnútornej než vonkajšej, môže stratiť sám seba. Na to, aby „znovunájdený" vstúpil do budúcnosti s nejasnými črtami a predzvesťou prázdna, sa v cudzej krajine medzi cudzími ľuďmi obracia k minulosti. Tam a vtedy ostalo teplo domova, ale i hrôzy občianskej vojny po boľševickej revolúcii, ktoré zažil na vlastnej koži, a skrýva sa v nej aj vysvetlenie ďalekej púti, ktorej zmysel si mladý muž nedokáže racionálne zdôvodniť. Zosobnením všetkých pocitov, ktorými je predchnutý, sa preňho stane záhadná a nepostihnuteľná Francúzka Claire, Nikolajova stratená láska z mladosti. Hľadajúc Claire, blúdi v myšlienkach úzkymi uličkami vlastnej pamäti a vie, že prázdnotu možno zaplniť len smrťou, fyzickou či morálnou, no jedine smrťou...

Poviedky o matkách, ich dcérach, láske, utrpení i vykúpení Zbierka poviedok nás vnesie hlboko do vnútra vzťahov medzi matkami a dcérami, v ktorých sa striedajú humor a napätie, láska i utrpenie. Deväť príbehov odhaľuje zložité, niekedy až patologické vzťahy medzi matkami a dcérami v rôznych etapách ich životov a v rozličných situáciách.Napriek temnote a napätiu, ktoré sa vinú týmito príbehmi, v nich však cítiť aj svetlo a nádejné momenty. Liečivá a nenahraditeľná sila prírody sa stáva útočiskom pre nepokojné a rozpoltené mysle postáv.

Poviedky - krátke príbehy pre deti a násťročných, ktoré sa neodohrávajú niekde ďaleko, ale tu vedľa, možno len o ulicu ďalej. Zobrazujú svet plný fantázie, humoru, snov, túžby po šťastí i problémy, ktoré majú aj násťroční. Poviedky sú skvelé aj na súťažný prednes, niektoré sa objavili aj v učebniciach, ale to už viete. Toto sú najlepšie poviedky 12. ročníka súťaže o najlepšiu poviedku pre deti a násťročných. Poviedkové knihy čítajú aj dospelí, často sa z nich dozvedia všeličo o myslení svojich detí. Poviedkové knihy patria na popredné miesta v požičiavanosti v knižniciach. Na túto zbierku poviedok už deti čakajú. Slovenskí spisovatelia napísali a dvesto detí vybralo tie naj poviedky na tento rok.

Najlepší priateľ Hitlera alebo o psoch známych majiteľov - to je kniha, ktorú nebudete vedieť odložiť bokom, kým ju nedočítate. Autor, zverolekár, Pavol Fabian, pútavým a originálnym spôsobom približuje svet najlepších priateľov človeka, respektíve psov známych majiteľov. Zachytáva kuriozity a zaujímavosti významných postáv našej histórie, ako aj zo života slávnych a význačných osobností pôsobiacich v sfére politickej, umeleckej, športovej alebo v rôznych iných oblastiach každodenného života. V knihe sa nachádza takmer dvesto známych osobností, a to od Sigmunda Freuda, Vladimíra Iľjiča Lenina cez Billa Gatesa, Andyho Warhola či Michaela Jacksona až po Joža Ráža, Adelu Banášovú a mnohých ďalších. Vedeli ste napríklad, že jeden z rozhodujúcich faktorov, ktorý sa skrýval za výberom vhodného psa pre prezidenta Billa Clintona bola práve jeho farba? A prečo? „Prezidentovi poradcovia po dlhej debate usúdili, že nový prezidentov pes nemôže byť čierny, pretože sa zle fotografuje. A nemôže byť ani žltý, pretože sa fotografuje tak dobre, že by to mohlo odvádzať pozornosť od samotného prezidenta.“ Pútavé a pohodové čítanie autor osviežuje dávkou vtipnej irónie, trefnými humornými poznámkami a patričnými citátmi, vďaka ktorým text dostáva ten správny šmrnc. Kniha ponúka nové poznatky, ale aj možnosť schuti sa zasmiať.

Mačka Ilsebill žije v päťčlennej rodine. Jej pozíciu ohrozuje pes, druhý domáci miláčik, a ešte aj bábätko. Ilsebill veselo rozpráva o strastiach svojho citového života, vysvetľuje prečo je najdôležitejšie jedlo a odvráti pohromu, že by musela počas rodinnej dovolenky žiť dočasne v domove pre mačky.Kniha je ilustrovaná čiernobielymi mačacími portrétmi Hildegard Müller.Kniha je určená čitateľom od desať rokov. Text však osloví aj dospelú čitateľskú obec, potešia sa jej milovníci mačiek a domácich zvierat, ale aj všetci milovníci dobrej literatúry.Keď skvelá nemecká autorka napísala knihu Ja som tu len mačka, záujem čitateľov bol taký veľký, že podnietil vydavateľa založiť novú edíciu. Postupne v nej vyšli knihy Ja som tu len pes, Ja som tu len škrečok (2014) a Ja som tu len poník (2015).E-knižné formáty ePub a MOBI neobsahujú ilustrácie.

Krátke príbehy zaujmú každého, kto má rád „duchárinu", vzrušenie, záhady a tajomnosť. Presne o tom sú Prešporsko-bratislavské strašidlá pre starších i mladších čitateľov. Historky, ktoré sa odohrali v časoch dávno minulých a rozhodne nenechajú chladným nikoho. Čitateľa zavedú do obdobia, kedy bosorátstvo nebolo raritou, skôr pomáhalo vysvetliť javy nevysvetliteľné. Ocitnete sa na Bielej ulici vedľa Bielej pani, v strašidelnom dome, zakúsite atmosféru stredovekého učenia alchýmie. Dobové fotografie Prešporka v kontraste so súčasnou Bratislavou pomôžu spoznať staré mesto a porovnať ho s dnešnou podobou ulíc, uličiek, palácov a domov.

Poviedky zo zbierky Útek z rodnej obce boli pôvodne publikované v časopisoch Slovenské pohľady, Romboid, Literárny týždenník, Dotyky, Mladá tvorba. Obsahujú postavy a postavičky hrdinov, ktorých v zásade jednoduché kolízie a zápletky povyšujú do zaujímavých osudov. V texte Moje názory na poviedku autor píše: „Poviedka by vždy mala byť odrazom nášho vlastného myslenia a trápenia. Pekné na nej je to, ak čitateľ uzná, že aj on mal podobné trápenie alebo radosť.“

Nové vydanie slávnej zbierky poviedok. Zbierka poviedok Za súmraku vyšla roku 1897. A. P. Čechov mal vtedy dvadsaťsedem rokov a v literárnych kruhoch i u čitateľskej verejnosti bol známy ako autor humoristických poviedok. V tom čase považovala verejnosť spisovateľa humoristu skôr za zabávača a tvorcu ľahkého odpočinkového čítania. No Čechov svojou zbierkou rozbil tieto klamlivé predstavy a dokázal, že humoristická poviedka nemusí byť vždy len prvoplánovo vtipná, ale v jej podtexte sa môže skrývať odkaz tragikomickosti ľudského bytia a v jej texte originálne slovesné majstrovstvo a obrazná virtuozita. Mnohých preto nesmierne udivilo, že rok po publikovaní udelila Ruská akadémia vied Čechovovi prestížnu Puškinovu cenu.Pri zostavovaní knihy autor neponechal nič na náhodu. Svedčí o tom neobyčajne sebakritický prístup k výberu poviedok. Z približne sto dvadsiatich nakoniec zaradil do zborníka iba šestnásť. Veľkú pozornosť venoval najmä ich poradiu. Zbierka vyvolala množstvo pozitívnych i negatívnych ohlasov. Práve tie negatívne paradoxne možno najlepšie vyjadrili podstatu Čechovovej tvorby – hovorilo sa v nich o „temnom charaktere", o jeho „pochmúrnom pohľade na život", o „zabíjaní ľudských nádejí". Sám Čechov na tieto a podobné názory reagoval po svojom: „Čítam to a nijako neviem pochopiť, či ma chvália alebo oplakávajú moju stratenú dušu?"

Výber obsahuje texty z dvoch kapitol tvorby Pavla Vilikovského. Prvých päť poviedok je z debutu Citová výchova v marci, zvyšok z rukopisu Eskalácia citu. Výber zobrazuje autorov vývin zhruba do polovice sedemdesiatych rokov. Prvý cyklus poviedok reflektuje problém cesty za šťastím z generačného pohľadu mladých ľudí 60. rokov, cyklus Slov... stavia na žánrovom základe persifláže, paródie a eseje, ďalšie dva cykly poviedok sa zaoberajú problémom tela a telesna vo vzťahu k duši, duševnu a duchovnu.

Ako rieka ktorá plynie je súbor rozprávaní, úvah a myšlienok, ktorý predstavuje prierez literárnym dielom Paula Coelha a zreteľne odráža široký záber tvorby tohto svetoznámeho brazílskeho autora. V krátkych textoch z posledných rokov spisovateľ spája svoje zážitky z ciest, vypočuté príbehy a stretnutia s neobyčajnými ľuďmi so zamýšľaním sa nad odvekými problémami človeka. Javí neutíchajúci záujem o všetko, čo sa udeje trebárs aj v najvzdialenejších končinách sveta, čerpá inšpiráciu z múdrosti Východu i z folklóru rôznych národov a zároveň komentuje udalosti súčasnosti. Zo 103 textov, ktoré priebežne vychádzali v novinách a časopisoch v mnohých krajinách sveta, niektoré poznajú aj slovenskí čitatelia. Krátke, no prenikavé úvahy zachytávajú drobné, a pritom večné okamihy ľudskej existencie z rôznych uhlov pohľadu. Kaleidoskop postrehov o ľudskej povahe, literárnej tvorbe, dejinách či bežnom každodennom živote približuje čitateľom autorov spôsob myslenia väčšmi než kedykoľvek predtým a je esenciou filozofie človeka, ktorý pozoruje život rovnako vyrovnane, akoby hľadel na pokojnú hladinu rieky.

Milé čitateľky, čitatelia, s bázňou a dôverou vám predkladám výber zo svojich poviedok. Zostavil som ho z niekoľkých starších – počnúc poviedkou Suliko, ktorú som napísal v roku 1984, ale publikujem ju až v tejto knihe, pokračujúc poviedkami Mimoriadny rýchlik, Busta, Zájdeme spolu na Podzávoz, Posledná nevera, Dávno som sa tak nezasmial a Srdce v podmienke. Tieto dielka zahŕňala moja prvá kniha Lepší ako včera, vyšla však v neveľkom náklade. Rozhodol som sa preto znovu vydať najlepšie zo starších poviedok a doplniť ich novými, ktoré som napísal v posledných rokoch. Väčšinu príbehov som zažil alebo mi ich prerozprávali. Ten, ktorý mi rozprávala moja dcéra Adela, som si netrúfol napísať. Bol príliš smutný. Odohrával sa na detskej onkológii, kde sa strieborná niť spájajúca dvanásťročnú Adelku so životom postupne stenčovala. Dievčatko bolo skvelou tanečníčkou, a keby nie zákernej choroby, nepochybne by z nej vyrástla tanečná jednotka. Sily jej ubúdali, svoju obľúbenú reláciu Let's Dance sledovala z nemocničného lôžka. Moderátorka tohto programu, tiež Adela, chodievala pravidelne na detskú onkológiu podeliť sa s deťmi o radosť i nádej. Snom chorého dievčatka bolo mať aspoň raz na sebe také krásne šaty, aké pre moderátorku navrhoval známy módny návrhár. Adela teda poprosila Ferka Mikloška a ten navrhol malej Adelke najkrajší model, aký dovtedy vyšiel z jeho dielne. „Vyzeráš ako anjel,“ povedal Ferko, keď hľadel na vychudnutú postavičku v nádhernej róbe. „Ujo, môžem si ich nechať dozajtra?“ poprosilo dievčatko. „Príde ma pozrieť mama, rada by som sa jej v nich ukázala.“ Keď ráno mama pricestovala, Adelka meravo, ticho ležala. Zaspala vo svojich vysnívaných šatách naveky. Rád by som jej túto knihu venoval. Aj tej druhej Adelke. Za jej srdiečko otvorené chorým, starým, biednym... ba aj bezmocným zvieratkám.Jozef Banáš

Boli, sú a budú medzi nami. Niektorí preto, že tu boli skôr ako my. Niektorí sa tak narodili, iní sa nimi stali. Niektorí prišli ako predvoj nepriateľov, iní naopak, aby nás pred nepriateľmi chránili. Jedni k nám zablúdili, druhí prišli za obchodnými záležitosťami, ďalší sú na nás jednoducho zvedaví. A za niektorými sme sa vydali my. Anjeli, upíri, obyvatelia iných planét, iných svetov. V nás, obyčajných ľuďoch, odjakživa vzbudzovali nepokoj. Prinajmenšom v tých, ktorí o nich niečo tušia.Alexandra Pavelková je najznámejšou slovenskou autorkou fantastiky. Napísala prvý slovenský fantasy román a ako prvá zo slovenských autorov získala prestížnu Cenu Karla Čapka. Fanúšikovia poznajú najmä jej epické fantasy príbehy, okrem nich však už viac ako dve desaťročia píše i kratšie a údernejšie poviedky žánru science fiction a urban fantasy. Výber z nich nájdete v tejto zbierke a pri ich čítaní možno prídete na to, že podaktorí hrdinovia sú vám povedomí. Obzrite sa, možno žijú medzi vami.

Autorka v knihe poskladala drobné úlomky reality (niektoré vážne, iné smiešne či absurdné) a ozdobila ich vlastnými ilustráciami. Štyridsať krátkych poviedok o roku života tohto sveta.Zuzana Mojžišová ostrým perom zrkadlí súčasnosť, niekedy plytkú, inokedy zvnútornenú a hlbokú. Na malom priestore a úspornými vetami rozpráva príbehy o tom, ako šiel Alzáčik prvý raz do roboty; o Ignácovi, ktorého dojal kúsok toaletného papiera pohodený na ulici; o smutnom Kristovi a vojne; o Zlatuši, čo má kozu Rózu; o anketároch, trampotách s domácim robotom; zázračnom botanickom graffiti; o srdci v gatiach.

Slovenská chrípka je zbierka poviedok z dedinského a malomestského prostredia, ktoré sa snažia láskavou, vtipnou formou pranierovať tupotu, alkoholizmus a iné neduhy slovenského vidieka. Nie sú to poviedky mentorské, agitačné, ale skôr divoké až mysteriózne, ukazujúce dobré stránky zdanlivo beznádejných ľudí. Etnograf a prehistorik Berky Jariabok™ sa tomuto ničivému súkoliu venuje už od lanského leta v roku 1970. Ani on však netuší, či Slováci ustoja toto cunami destilátov a hoaxov. Šťastný koniec ich životných príbehov sa rozplynul v slivkovom kvase, morálne posolstvo však pretrvalo. Len sa ho zatiaľ nepodarilo nájsť. Bohvie, kam sa podelo. A či vôbec voľakedy bolo.

Mysleli by ste si, že sa mohol rozhodnúť skôr a mal byť natoľko chlap, aby svoje rozhodnutie oznámil okoliu. Ale Allan Karlsson nikdy dlho o veciach nemudroval. Myšlienka sa ani nestihla usadiť v hlave starého muža a už otváral okno svojej izby na prízemí domova dôchodcov v sörmländskom Malmköpingu a vykročil rovno do záhonu. Pohyb mu vyšiel a nebolo to ani komplikované napriek tomu, že Allan sa práve dnes dožil sto rokov. V spoločenskej miestnosti domova dôchodcov sa asi tak o hodinu mala začať narodeninová oslava. Mal sa nej zúčastniť sám starosta. A miestna tlač. A všetci ostatní starčekovia. A všetok personál na čele s večne mrzutou sestrou Alice. Iba sám oslávenec sa tam nemienil ukázať.Tak sa začala jeho mesačná púť po celom Švédsku – s novými priateľmi a s kufríkom, ktorý mu nepatrí, ale o ktorý sa kadekto vrátane polície veľmi zaujíma...Bezstarostný starček má dosť času spomínať na svoj neskutočne dlhý a pozoruhodne prežitý život. Veď kto sa môže pochváliť tým, že večeral s budúcim prezidentom Trumanom, zviezol sa autom s bývalým ministerským predsedom Churchillom, plavil sa na riečnej lodi s mladou manželkou predsedu Maa či niekoľko mesiacov zdolával Himaláje? Napriek tomu, že Allana vôbec nezaujíma politika ani náboženstvo, zdá sa, že počas minulého storočia ovplyvnil väčšinu veľkých udalostí vo svete... Sto rokov Allan zneisťoval svet iba tým, že bol. A teraz je konečne voľný.

R. Wayne Gilpin, ktorý zostavil túto knihu, je otcom Alexa, šestnásťročného autistického mladého muža. Wayne je bývalým prezidentom a tajomníkom Americkej autistickej spoločnosti. Ako autor sa profesionálne venuje vzdelávaniu a publicistike.

Veľkosť a mnohotvárnosť tvorby, hýrivosť talentu veľkého klasika ruskej literatúry 19. storočia F. M. Dostojevského, autora slávnych románov Zločin a trest, Bratia Karamazovovci, Idiot, Biele noci, Hráč a mnohých iných, netreba slovenskému čitateľovi nijako osobitne zdôrazňovať. O týchto dielach sa zvyčajne hovorí ako o jedinečných eposoch hľadania podstatných právd o človeku. Literárny kritik Alexander Matuška o ňom povedal, že ide o zosobnenú „očistu“. Myslel tým celú tvorbu F. M. Dostojevského, zo všetkých podzemí i výšav, lebo každá, aj tá najnepatrnejšia jeho postava „v citovom a myšlienkovom tranze búcha na brány večnosti“.Dostojevského kratšie prozaické útvary ostávajú neprávom tak trochu v tieni Dostojevského veľkých románov. Týka sa to najmä novely Zápisky z podzemia z roku 1864, ktorú mnohí považujú za azda najproblematickejší spisovateľov výtvor. No práve táto myšlienkovo trýznivá próza patrí medzi významovo najsilnejšie diela ruského klasika a čitateľovi poskytuje jeden z možných kľúčov do zložitostí Dostojevského génia. Poviedka Zlý žart (1862) nie je veľmi epická, lenže koľko nemilosrdných zostupov do „podzemia v duši“ sa v nej odohrá! Nakoniec obe diela, publikované v tejto knihe, jednotnou umeleckou kadenciou sprítomňujú platnosť princípu: že niet závažných drobností v architektonicky skĺbenom diele a že každý jeho epický nerv charakterizuje a zastupuje celok veľkosti.

Slávny ruský realista Ivan Sergejevič Turgenev (1818 – 1883) vo svojej jedinečnej zbierke krátkych próz neobyčajne kriticky zobrazil život na ruskom vidieku, no protiváhou smutným svedectvám krutej doby je jeho poetický opis prírody a vzťahu človeka k nej. Poľovníkove zápisky patria k vrcholom ruskej prózy a klenotom svetovej literatúry. Turgenev v maximálne dokonalej umeleckej forme predstavil Rusko svetu a zanechal nám obdivuhodne sugestívny portrét svojej vlasti. Po prečítaní tejto zbierky sa francúzska spisovateľka George Sandová vyjadrila: „To je nový svet a vy ste nám umožnili doň preniknúť, ani jedna historická pamiatka nemôže nám ukázať Rusko lepšie ako vaše postavy, ktoré ste tak dobre preštudovali, a spôsob ich života, ktorý ste tak dobre postrehli... Máte hlbokú úctu ku každej ľudskej bytosti, nech by sa zahaľovala do akýchkoľvek zdrapov a nech by živorila pod hocijakým jarmom. Ste realista, ktorý všetko vidí, básnik, ktorý vie všetko skrášliť, máte veľké srdce a preto môžete všetkých pochopiť a všetko poľutovať.“

Príbeh o ukrytom pirátskom poklade, neviditeľnom písme a šifrovanom odkaze sa stal hneď po napísaní hitom. Aj napriek svojmu veku, stále navodí u čitateľa atmosféru tajomna a záhady, čo je iba dôkazom majstrovstva autora.Text bol digitalizovaný z prekladu z roku 1946.

Známy pesničkár a publicista prichádza s novou zbierkou poviedok. To, čo sa na prvý pohľad môže javiť ako priamočiary čierny humor či ironická paródia, v sebe skrýva prvky napätia, tajomna, mystiky a absurdity. Miloš Janoušek sa vo svojich poviedkach netají ani úprimným vzťahom k modernej fantastike.

Slobodu bažantom, slobodu tulákom, ženám, deťom, psom. Aj taký by mohol byť názov zbierky poviedok Vandy Rozenbergovej. Jej literárny hlas je jedinečný, svieži, so zmyslom pre detail i pre absurdno. Vandine príbehy sú jemné ako vôňa čistoty a silné ako zárezy nožom, napísané ľahkou, no nekompromisnou rukou, s humorom, ktorý imponuje. Hrdinovia predkladaných próz neobedujú s prestieraním a kávu pijú bez podšálky. Autorka vie, že nadobudnuté jazvy sú silnejšie ako pôvodná nepoškodená koža.

Matej Bel napísal: „Nevzdelanosť je obluda, ktorá znova a znova vystrkuje svoje rohy, aj keď jej bola odťatá hlava."Tento výber základných kultúrnych znalostí, či už pôvodom zo Slovenska alebo zo sveta je výsostne subjektívny. Magda Vášáryová vybrala sedmoro kníh, básní, diel vážnej hudby, grafík, fotografií, architektonických diel, ktoré považuje pre inteligentného obyvateľa našej krajiny za kľúčové. Môžeme s týmto výberom súhlasiť, alebo proti nemu protestovať a vytvoriť si vlastné vademecum.

Iný glóbus nemáte? je výber najlepších fejtónov skladateľa, aranžéra, klaviristu, dirigenta Petra Breinera. Ako hudobníka ho pozná celý svet, ako publicistu ho pozná Slovensko z jeho pravidelných stĺpčekov v rôznych periodikách. Od roku 1992 žije mimo Slovenska, no nech je kdekoľvek a s kýmkoľvek, vždy hovorí o veciach otvorene. Kto má rád iróniu a svojský humor Petra Breinera, ten si túto knihu určite vychutná.

Pamäť má veľa čakární. Dá sa do nich nakuknúť, zalistovať v živote, prepašovať zopár historiek a spomienok - z hlavy na papier. Písanie je jediný dovolený spôsob kradnutia: človek okráda sám seba. Pamäť je vývojka. Písanie je ustáľovač. A zrazu sú pred nami fotografie spomienok. Dušan Dušek aj v tejto knižke kradne zo života. No nielen sebe, kradne všade, kde sa dá, zapisuje si za uši každú dobrú vetu, ktorú začuje. Ponúka nám svoj obdiv k hovorovému jazyku, k viere, že to najlepšie vždy zaznie v rozhovoroch ľudí. Neskôr tieto vety votkáva do príbehov, pomocou ktorých mapuje svoje dôverne známe prostredia: Piešťany, Bratislavu, Šaštín. Navlieka ich na nitky ako koráliky, ktoré sa pri čítaní môžu zmeniť napríklad na lastovičky, usadené v jeseni na elektrických drôtoch pred cestou do teplých krajín, alebo aspoň na ponožky, sušiace sa vo vetre, prichytené štipcami o šnúru, ktoré sa takisto chystajú odletieť. Pri čítaní sa dá krásne lietať: z vety do vety, zo spomienky do spomienky, z jednej poviedky do druhej, či do tretej. Platí to aj pre túto novú poviedkovú knižku Dušana Dušeka.

Elena Petrovská, vlastným menom Božena Okrucká, sestra spisovateľa Petra Kompiša, je autorkou čŕt a krátkych próz.

Vo svojej knižke Po vtákoch pokračuje Boris Filan v príbehoch a úvahách, ktoré čitatelia poznajú z Ľubošovej finty, Troch opíc, Zabíjačky a iných rozkoší. S veľkou zvedavosťou a chuťou skúma svet okolo seba, rozpráva prekvapujúce príbehy a hľadá siedmu stenu kocky. Mieša jablká s hruškami, zbiera neuveriteľné ľudské osudy a s rozkošou sa pozerá veciam pod sukňu.Zázrak byť ženou Láska s ôsmimi nohami Na nezdravie! Kukuričná pieseň lásky Dušičky opilcov Bože, vďaka za lyžičky, vidličky a nože! Múzeum nelásky FotogrófE-kniha neobsahuje CD.

Rozprávky, ale tentokrát nie pre deti. Tri výchovné prózy pre dospelých od autora často vystupujúceho i pod pseudonymom M. Beňovský. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Dej poviedky sa dotýka citového rozpoloženia Julinky, ktorá sa pripravuje na svoj prvý ples. Napriek jednoduchému oblečeniu sa stáva stredobodom pozornosti mládencov. Snahou T. Vansovej bolo uchovať presné záznamy o tom, ako sa začiatkom 19. storočia dievčatá pripravovali na ples. Snažila sa čo najpresnejšie zachytiť každú drobnosť odevu, reči ľudí a ich správania, názorov a zmýšľania.

Pôvodné poviedky pre deti z pera renomovaných autorov, ale aj nádejných začínajúcich spisovateľov 6. rok hodnotili žiaci základných škôl a čitatelia knižníc. Poskytli záruku, že do knižky sa dostali len tie najlepšie a najzaujímavejšie príbehy zo života dnešných detí a mladých. V pútavých príbehoch sa deti určite nájdu a pozitívne závery dodajú mnohým odvahu a nádej na riešenie vlastných problémov. Skvelé čítanie, dobré príbehy pre deti.

Druhá kniha - zbierka poviedok mladej slovenskej prozaičky Diany Mašlejovej. Krátke príbehy, v ktorých sa prelínajú nenaplnené vzťahy, stratená láska a romantické obrazy miznúceho starého mesta, ktoré sa premieňa na metropolu. Reč poviedok Diany Mašlejovej je poetická a zanecháva v čitateľovi silné dojmy. Knihu ilustrovala známa ilustrátorka Lucy Hudec.

Dina Rubina sa pred viac ako dvoma desaťročiami vysťahovala z Ruska do Izraela a na pomedzí týchto krajín a kultúr sa pohybuje aj jej najznámejšia kniha Dvojité priezvisko. Tri kratšie prózy sa odohrávajú v Izraeli, rozsiahlejšia titulná próza je zasadená do ruského prostredia. Manželskému páru sa narodí dlho očakávané dieťa, jeho otcom je však niekto iný. Žena rozhodne, že sa dieťa môže dozvedieť pravdu až potom, ako jeden z dvoch mužov umrie. Krehký príbeh o medziľudských vzťahoch, láske a odcudzení patrí medzi najlepšie autorkine texty.

Možno poznáte Cynickú obludu. Človek, ktorý ju vymyslel, už dlhé roky pred ňou vymýšľal množstvo iných vecí. Napríklad takmer dvetisíc článkov uverejnených kade-tade po médiách. Do tejto knihy Rado Ondřejíček, tak sa ten človek volá, vybral niekoľko desiatok najlepších z nich. Budú vás baviť, rozčuľovať, utešovať a možno vás aj poučia. Ale lepšieho človeka z vás neurobia.Sú texty, ktoré človeku pohladia dušu, ukážu mu krásy sveta tam, kde ich ani neočakával, pripomenú aké dôležité je v každej dobe ostať šľachetnou ľudskou bytosťou, texty prekypujúce láskou, toleranciou, pokorou a múdrosťou, texty písané s úctou a rešpektom k všetkému živému. V tejto knihe ich však nenájdete. Ani jeden. Zato je plná uštipačných, nactiutŕhačných, ľahkovážnych, cynických ba aj celkom sprosto vulgárnych literárnych šrapnelov. Niektoré autor písal pre radosť, iné zo zúfalstva, ale všetky s jediným úmyslom: pobaviť čitateľov, ako je on sám. Vďaka tejto výberovke si ich môžete vziať na záchod, do električky, alebo ich aspoň po niekom hodiť.

Kniha je výberom poviedok z 1. ročníka Literárnej súťaže o detskú poviedku. Autormi sú mladší i starší, renomovaní i začínajúci spisovatelia. Plnofarebná kniha je plná života a poviedok veselých i trocha vážnejších. Všetky riešia každodenné problémy: šikanovanie, osamelosť, spôsob trávenia voľného času, túžbu po psíkovi, vysedávanie za počítačom, vzťahy s Rómami... Všetky sa na ne snažia pozrieť z nezvyčajného uhla, naznačiť riešenie. Kniha teda spĺňa trojjedinú úlohu: prináša pôvodné poviedky, povzbudzuje autorov, aby písali poviedky pre deti, a pomáha pozrieť sa na svet z iného uhla, aby sa ich problémy zmenšovali a aby sme sa všetci viac tešili zo života.

Tragikomický debut mladej nórskej autorky, preložený krátko po vydaní už do štrnástich jazykov, rozpráva o starej žene, ktorá sa posledné roky svojho života pokúša žiť naplno.Kniha získala cenu za najlepší nórsky debut roka a bola nominovaná na cenu nórskych kníhkupcov. Mathea nikdy príliš nevychádzala s druhými ľuďmi, pretože sa od nich až príliš odlišovala. Na sklonku života ju prepadne obava, že umrie skôr, než niekto zaregistruje, že vôbec žila. Vytiahne svoje staré svadobné šaty, napečie koláčiky a konečne sa odváži zájsť medzi ľudí. Bez ohľadu na pokročilý vek hlavnej postavy sa s ňou dokázali identifikovať aj mladí čitatelia, pretože autorka bez gýčového sentimentu a humorným spôsobom hovorí o veľmi dôležitých veciach – medziľudských vzťahoch a potrebe byť samým sebou.Útla kniha počíta s čitateľom, ktorý sa rád hrá a pátra. Na prvý pohľad je to nesúrodý sled scén zo života rozprávačky, z prúdu príbehov sa však postupne vynára pomerne jasný dejový oblúk. V románe sa objavuje niekoľko časových línií a mnohé odbočky. Chaos je však iba zdanlivý, každá veta, obraz, scéna či zdanlivo náhodná poznámka má nejaký význam, ukazuje na iné miesto v knihe, prípadne definuje charakter postavy. Mathea zaháňa osamelosť nielen absurdnými výpravami do okolia svojho domu, miestami morbídnymi spomienkami či podivnými známosťami s inými zúfalcami, ale napríklad aj neustálym rýmovaním a slovnými hračkami, ktoré prinášajú pokoj do jej duše. Je na čitateľovi, aby sa týmto skrytým pôvabom nevýslovnostní nechal osloviť. Kjersti A. Skomsvold (1979) je autorkou jedného krátkeho a jedného dlhého románu. Tragikomický debut mladej nórskej spisovateľky bol preložený do štrnástich jazykov, rozpráva príbeh starej dámy, ktorá sa rozhodne žiť naplno.

Aj vďaka knihám ako Freakonomics už ekonómia nie je dávno iba suchopárnou vedou. V našich zemepisných šírkach však chýbala podobná publikácia, ktorá by pracovala aj s domácimi reáliami. Po dvoch knihách rozhovorov so známymi ekonómami Lukáš Kovanda napísal knihu, kde v štyridsiatich kapitolách vtipným a prístupným spôsobom skĺbil ekonómiou s psychológiou, sociológiou či antropológiou. Veľa o jeho štýle písania napovedajú už samotné názvy kapitol, ako: Prečo sú tučné dievčatá prístupnejšie na rizikový sex Prečo ľudí tak veľmi zaujíma, koľko zarábajú ostatní Prečo sú Facebook, Google aj Apple americké, a nie japonské Prečo slabé odbory môžu za exodus banánov do celého svetaPrečo samoľúbosť zarába a vzdelaní ľudia žijú lacnejšie

Babka Johanka s deväťročným vnukom Sveťom riešia všetky otázky života, ktorými obaja žijú. Súčasný svet sa stretáva s čriepkami spomienok na vojnu, ako ju kedysi zažila babka ako dievčatko. Prozaický text žurnalistky a spisovateľky Jany Šimulčíkovej dopĺňajú dobové fotografie. Historik Jozef Bystrický prináša udalosti, fakty a pravdy o II. svetovej vojne tak, aby zaujali staršie deti a zaplnili medzeru o dobe, o ktorej treba hovoriť, písať i čítať. Kniha vyšla vďaka podpore ARS BRATISLAVENSIS.

Kufor na sny je súbor tridsiatich troch svietivých, do pôvabného čara vybrúsených príbehov, z ktorých každý je osobitý, svojský. A predsa, akoby na seba navzájom ukazovali nastavenými zrkadielkami. V nalomených lúčoch uzrieme iskrivý detail, čisté stopy drobných príbehov, maľované príbehy tichých obrázkov. Skrýva sa v nich všeličo z našich denných i nočných túžob. Možno práve preto sa oplatí nazrieť do knihy Dušana Dušeka. Nie je totiž vylúčené, že podaktoré z jej príhod prežívame práve my a práve teraz.

Štvorica postáv, štyria prisťahovalci, ktorí sa za cenu nemalého úsilia snažia začleniť do novej spoločnosti. Hmotné istoty sa však nedajú nadobudnúť tak jednoducho, preto sa neraz uchyľujú aj k nelegálnemu spôsobu získavania materiálnych statkov...

Tri novely Dušana Dušeka z filmárskeho prostredia spája predovšetkým ústredné slovo z názvu knihy - láska. No nejde v nich len o lásku, či lásky medzi ženami a mužmi, o všetky jej láskyplné podoby. Autor sa pokúša dotknúť, dostihnúť a dolapiť aj všetky ostatné prejavy vrúcnej a úprimnej náklonnosti k tomu, čo človek v živote robí, čo okolo seba vidí, čo všetko zažíva, čo pri tom cíti, aby to mohol podať, posunúť, či pošepkať aj ostatným ľuďom. Potešiť ich. Proste: ponúknuť holú vetu o láske.

Aj keby som sa v živote nikam nepohol, spoznal som dôverne mnoho miest: Prešporok, Presburg, Willsonovo město, Pozsony, Bratislavu, Blavu, Paštekár City. Moja Bratislava – na jar unavená ako po výprasku, na prelome júna a júla balkánska, polonahá, od konca augusta karpatská, zafarbená jeseňou a voňajúca burčiakom. A celkom ináč naladená so zamrznutým Dunajom a prikrytá snehom. Bratislava je iná planéta v daždi a iná v slnečnom dni. Iná je v stredu, iná sobotná, nedeľná a pondelňajšia. Mesto, z ktorého by človek utekal, keď v ňom žije, a hneď by sa nasťahoval, keby žil inde. Zvyknem mestám pripisovať ľudské charaktery a načúvať, čo mi hovoria a akou rečou. Pri Bratislave mi to napadlo až nedávno. Bratislava je staršia dáma, v mladosti krásavica, veď mala otecka Rakúšana, mamičku Maďarku. Kedysi bola vydatá za Bystričana, od ktorého sa ako-tak naučila po slovensky, ale prekážajú jej nové, zle urobené zuby. Bratislava, stará pani v nových šatách. Mohla by mať aktuálne výstižný slogan. Bratislava, mesto lekární a pizzérií.