Odborná literatúra

Prvé slovenské vydanie zásadných štúdií otca psychoanalýzy.Výber štúdií Sigmunda Freuda Neurózy a sexualita je podriadený ústrednej myšlienke jeho psychoanalytickej teórie, ktorou je odhalenie významu etiologického momentu sexuality pre vznik neuróz a zdôraznenie existencie, vývinu a premien sexuálneho pudu v detstve pre psychosexuálny vývin dospelého človeka.Ústredným textom sú Tri štúdie k teórii sexuality, ktoré tvoria zásadný krok v tomto chápaní. Ďalšie práce sú rozpracovaním a ilustráciou jednotlivých aspektov tejto teórie pre vysvetlenie duševných procesov a zdravého alebo neurotického správania jednotlivca. Vysvetlenie línie vedúcej od infantilnej k zrelej sexualite v dospelosti otvára cestu k chápaniu napríklad homosexuality, sexuálnych perverzií, charakterových zvláštností a neurotických prejavov najrôznejšieho druhu. Prehodnotením významu sexuality v živote jedinca a novou teóriou neuróz položil Freud základ pre svoj ďalší výklad ľudských, spoločenských i kultúrnych fenoménov.

Autori štrnástich textov zastúpených v knihe Modely mysle sú renomovaní slovenskí a českí odborníci, ktorí sa venujú filozofii mysle, kognitívnej vede i umelej inteligencii a sú združení okolo pravidelnej českej a slovenskej konferencie "Kognícia a umelý život". Toto významné fórum šíri moderné myšlienky o ľudskej mysli v komunite kognitívnych vedcov a informatikov z oblasti umelej inteligencie. Kniha je určená všetkým čitateľom so záujmom o moderné prístupy k štúdiu ľudskej mysle, ktoré sú založené na metaforách mysle ako počítača (buď symbolického alebo konekcionistického), so širokým použitím argumentačných prostriedkov súčasnej neurovedy, umelej inteligencie a kognitívnej vedy.

Aký rozdiel je medzi prirodzeným (intuitívnym) a formálno-logickým usudzovaním? Sú všetky logické chyby zlé? Aké postupy (heuristiky) používa intuitívne usudzovanie? Prečo sú hybnou silou rozvoja intelektu sociálne vzťahy? Aké komunikačné riziká sú spojené s informáciami získanými prostredníctvom svedectva? Na základe čoho vieme odhadnúť, čo sa deje v mysli iného? Prečo sa etnické klasifikácie zásadne líšia od iných sociálnych klasifikácií, napríklad profesijných či športových? Práve na tieto otázky hľadajú odpovede autori knihy Sociálna inteligencia. Prvú časť knihy tvoria preklady prác renomovaných zahraničných autorov (D. Kahneman, G. Gigerenzer, N. Humphrey a D. Sperber). Druhá časť knihy obsahuje príspevky domácich autorov (J. Bašnáková, M. Filko, M. Kanovský, V. Kvasnička, E. Pauková, J. Pospíchal a J. Rybár). Sme presvedčení, že kniha môže pomôcť vedeckým pracovníkom a študentom počítačovej vedy, psychológie, antropológie, ekonómie a ďalších prírodných a sociálnych vied zorientovať sa v danej oblasti. Dúfame, že poslúži aj všetkým, ktorí sa chcú bližšie oboznámiť so súvislosťami medzi intuitívnym usudzovaním a sociálnou inteligenciou.

Dá sa povedať, že v kognitívnej vede, napriek vzájomnej rivalite a nekompromisnej kritike, v súčasnosti koexistujú tri hlavné paradigmy: symbolová (podľa nej sa myseľ podobá na digitálny počítač, ktorý má k dispozícii symbolové reprezentácie a manipuluje s nimi podľa určitých syntaktických pravidiel), konekcionistická (v rámci ktorej sa kognitívne funkcie modelujú pomocou umelých neurónových sietí, inšpirovaných vlastnosťami mozgu) a stelesnenej kognície (ktorá kladie dôraz na senzomotorickú inteligenciu a ukotvenosť kognície v materiálnom a sociálnom prostredí). Hoci každá z týchto paradigiem vznikla v rôznej dobe, novšia paradigma nikdy celkom nedeštruovala predchádzajúce, skôr naopak: paradigmy sa navzájom doplňujú a stimulujú. Samozrejme, táto situácia má vplyv na riešenie aktuálnych problémov v rôznych oblastiach výskumu, ktorým sa venujú jednotliví autori monografie. Či už ide o oblasť intenzívneho skúmania vývinu kognície, nekonečné pokusy o pochopenie mentálnej kauzality, efektívnosť (resp. neefektívnosť) intuitívneho usudzovania, modulárnu alebo nemodulárnu povahu centrálnych kognitívnych procesov, explanačnú silu teórie zrkadliacich neurónov alebo o ďalšie problémy či oblasti. Autori monografie využívajú celú škálu metód skúmania od teoretických analýz, cez počítačové simulácie, až po experimentálne metódy. Súvisí to s podstatnou vlastnosťou kognitívnovedného skúmania, t. j. s jeho prierezovosťou a s využívaním metód všetkých relevantných disciplín. A práve preto je aj zloženie autorského tímu interdisciplinárne a tvoria ho filozofi, psychológovia i informatici.

Monografia akademického sochára Jána Ťapáka je splatením dávneho dlhu voči tomuto výnimočnému slovenskému výtvarníkovi. Vzťah k prírode, k starobylým kultúram a k poézii spája Ján Ťapák do osobitej metafory. Minulé s prítomným, drsné a krehké, monumentálne i komorné, zhutnený dej, krehkosť osudov, slávne okamihy aj všedné chvíle, tradícia i súčasnosť. Ján Ťapák vstúpil do tvorivého života so širokou znalosťou abecedy sochárskej tvorby, ktorú obohatil poučením z diel svetových umeleckých veličín. Kniha bude atraktívnou galériou zachytávajúcou to najlepšie z jeho tvorby.

Majú medvede vražedné úmysly? Čo spraví čajka, keď ju vyplašíte? Ako si poradiť s premnoženými potkanmi? Asi dvesto druhov živočíchov naprieč dvesto krajinami sveta pravidelne komplikuje ľuďom život. Zabitie a usmrtenie, masová vražda, nebezpečné napadnutie. Vlámanie a krádež. Únosy tiel. Veľká lúpež slnečnicových semienok. Srny a losy neopatrne vstupujú na vozovku. Supy a čajky z neznámych príčin vandalizujú majetok. Husi znečisťujú verejné priestranstvá a hlodavce nedovolene vstupujú do súkromných obydlí.Každý z týchto sporov vyžaduje špecifické lokálne riešenie šité na mieru dotknutým druhom a dotknutým stranám. Pred sebou máte to najlepšie z dvoch rokov výskumnej práce a putovania po svete. Americká spisovateľka Mary Roach prináša ďalšiu pozoruhodnú knihu, tentoraz o konfliktoch medzi ľuďmi a voľne žijúcimi zvieratami.Cestuje a učí sa, ako si poradiť s hladným medveďom, ochutnáva návnadu na potkany, nechá sa prepadnúť makakom. Spolu s forenznými vyšetrovateľmi útokov zvierat, odborníkmi na kolízie medzi ľuďmi a slonmi, expertom na riadenú demoláciu obrích stromov či génovými inžiniermi odhaľuje, že najväčším problémom divočiny, a zároveň jeho riešením, je človek. Fascinujúca a vtipná kniha Zločin a srsť ponúka nádej na harmonické spolužitie so zvieratami v neustále sa rozširujúcom ľudskom prostredí.

Táto kniha je síce útla, ale môže mať obrovský vplyv na váš život. Prevedie vás procesom úplnej transformácie vedomia – ak sa rozhodnete učenie z nej v sebe aplikovať do hĺbky. Pomôže vám oslobodiť sa od ilúzií ega a objaviť svoje skutočné Ja pomocou zbierky inšpirujúcich úryvkov o egu, mysli a duchovnom osvietení z kníh experta na ľudské vedomie, Dr. Davida R. Hawkinsa.Ste ochotní vzdať sa vnímania seba samých podľa toho, čomu verí vaše ego? Ste ochotní zájsť ešte ďalej a spoznať, že ego samotné je iba ilúzia? V tejto knihe vás výber učenia z rozsiahleho Hawkinsovho diela prevedie procesom uvedomenia, odovzdania sa a transformácie. Keď sa zbavíme starých spôsobov myslenia, svojich pripútaností a falošných prísľubov ega, objavíme pravdu, že sme v jednote so Všetkým.

Ako si poradiť s úzkostnými myšlienkami? Ako zvládnuť silné emócie? Ako upokojiť nervový systém? Ako sa konfrontovať so strachom?Dr. Kirren Schnack je klinická psychologička s doktorátom z Oxfordskej univerzity a dvadsaťročnou praxou. V knihe Prekonajte úzkosť opisuje sériu nástrojov, ktoré môžete použiť v situáciách, keď vás prepadne úzkosť. Ich cieľom je tiež pomôcť vám pochopiť, čím prechádzate, a zmeniť to, ako sa cítite. Niekedy je to jednoduchšie, než si myslíte.Autorka tvrdí, že úzkosť nie je niečo nemenné a nemusí vás sprevádzať navždy. Či už potrebujete oporu, aby ste sa znovu cítili vo svojej koži, alebo vás úzkostné myšlienky prenasledujú dlhšiu dobu, kniha Prekonajte úzkosť vám ponúka pomoc, ktorú hľadáte. Nie každý má prístup k psychoterapii a nie každý ju potrebuje, no všetci by sme uvítali vo svojom živote viac pokoja. Autorka v desiatich kapitolách vysvetľuje, ako zvládnuť úzkostné myšlienky, stres či neistotu, no zaoberá sa aj problematikou traumy. Každá kapitola posúva o krok vpred k životu bez úzkosti. V knihe uvádza aj jednoduché a krátke cvičenia na potlačenie úzkosti a množstvo klinicky overených metód, ktoré majú pomôcť nájsť pokoj v živote.

Knižná verzia populárneho podcastu, ktorý búra mýty. Bol Galileo skutočne obeťou cirkvi? Majú zvieratá práva a povinnosti? Čo je šťastie? V akého Boha veril Einstein? Existovala v stredoveku veda? To je len ochutnávka tém, ktoré na vás čakajú v tejto knihe. Vznikla na základe podcastu Pravidelná dávka, ktorý sa od roku 2018 snaží o prevenciu „myšlienkovej korupcie“. Autori Jakub Betinský a Andrej Zeman vám predostrú zdanlivo vyčerpané témy z oblasti filozofie, náboženstva, histórie či prírodných vied. Ponúknu vám na ne nový pohľad a zbúrajú nejeden mýtus, ktorý máme zakorenený v našich hlavách vďaka neustálemu opakovaniu. Nečakajte žiadne suché fakty. Práve naopak. Buďte zvedochtiví a zamyslite sa hlbšie nad vecami, o ktorých ste presvedčení, že v nich dávno máte jasno. Budete prekvapení, že je možno všetko inak...

Náčrt knihy s podtitulom „Dvadsať ponaučení z 20. storočia“ vznikol ako dlhý facebookový status, napísaný v lietadle krátko po amerických voľbách. Jeden z najvýznamnejších znalcov novodobých dejín strednej a východnej Európy ním chcel varovať pred opakovaním chýb z minulosti. Na predchádzajúcom turné so zdesením zistil, ako rýchle Američania zabudli na základné historické udalosti, napríklad na hrôzy stalinizmu. V tej chvíli ho napadlo: Na čo všetko sme ešte zabudli? Tvrdí, že práve teraz je pre Američanov a Európanov dôležité pamätať si, čo sa v minulom storočí dialo v tridsiatych rokoch a nepripustiť demontáž právneho štátu. Dnešní autoritári robia to isté ako ich predchodcovia, keď ľudí zahlcujú zlými správami, aby sa dostali do depresie a rezignovali. Snyder tvrdí, že dejiny zmenili smer a dnes postupujú z východu na západ „ako by sa všetko, čo sa udeje u nás, najprv udialo u nich.“ Aj preto sa v knihe viackrát odvoláva práve na československé dejiny a cituje viaceré osobnosti z tohto regiónu. História sa neopakuje, ale ponúka ponaučenia. V dvadsiatom storočí európske demokracie podľahli fašizmu, nacizmu a komunizmu. Boli to hnutia, v ktorých vodca alebo strana sľubovali, že vypočujú ľud a ochránia ho pred globálnymi existenčnými hrozbami. Rozumné uvažovanie v nich nahradil mýtus. Európske dejiny ukazujú, že spoločnosti sa môžu rozložiť, demokracie môžu padnúť, etika môže skolabovať a bežní ľudia sa môžu ocitnúť v neočakávaných situáciách. História nás môže poučiť aj varovať. Dnes nie sme múdrejší ako Európania, ktorí sledovali, ako demokracia podlieha totalitarizmu. Ale keď sa politický poriadok zdá byť ohrozený, je našou výhodou, že sa môžeme poučiť z ich skúseností a bojovať proti nástupu tyranie, tvrdí autor.

Písmo, mestá, lode, víno, spracovanie železa – to sú len niektoré z vymožeností, ktoré Feničania rozšírili v Stredomorí. Hnaní odvahou a snahou po zisku sa príslušníci tohto národa plavili na malých drevených plavidlách v ústrety nepoznaným krajom. Cestu si v ďalekých krajinách nekliesnili pomocou zbraní, ale svojou prešibanosťou a šikovnosťou. V staroveku ich bolo vidieť a počuť na každom významnejšom prímorskom trhovisku, až kým ich nepohltil helenistický a rímsky svet. Bohato ilustrovaná kniha sprevádza čitateľa fascinujúcim príbehom fenických dejín. Spolu s čitateľom prekonáva úskalia plavieb fenických moreplavcov, navštevuje fenické mestá, zakladá Kartágo, Cádiz, či Palermo, privádza ho do Egypta, Asýrie, Izraela, Ríma a antických Atén, ale najmä dáva význam tejto, dnes už takmer zabudnutej, civilizácii.

Výber z diela Sigmunda Freuda prináša štúdie k problematike náboženstva a kultúry. Budúcnosť jednej ilúzie je zásadným textom o podstate a funkcii náboženstva ako sociálneho fenoménu. Freud v ňom uvádza svoje povestné vymedzenie náboženstva ako kolektívnej nutkavej neurózy a skúma možnosti jeho zániku.V ďalších štúdiách (Prečo vojna?, Časové úvahy o vojne a smrti) sa venuje problematike vojny ako predmetu psychoanalytického skúmania a prichádza k zaujímavým formuláciám o možnostiach modelovania afektívneho života na vylúčenie agresívneho a deštruktívneho pudu v človeku. Zaujímavým spôsobom analyzuje postoj k smrti u človeka v podmienkach vojny, ktorá ruší pocit nesmrteľnosti v nevedomí u jedinca, lebo robí smrť reálnou a odhaľuje prapôvodné pudové potreby a pohnútky.Štúdia Nespokojnosť v kultúre je významný kriticko-teoretický spis o podstate kultúry a jej funkciách, v ktorom Freud rozvíja svoju myšlienku protikladu kultúry a pudov a represívnej funkcii kultúry, ktorá v dôsledku odmietania pudového uspokojenia vedie k nepriateľstvu voči kultúre, deštrukcii a vzniku kolektívnej neurózy. Cenou za kultúrny pokrok je strata šťastia a nárast pocitu viny ľudstva. Otázku možnosti terapie neurotickej kultúry a výsledku boja Erosu a deštrukčného pudu však necháva otvorenú.Čitateľ dostáva do rúk zásadné texty psychoanalýzy, ktoré podstatne zasiahli do diskusií a ovplyvnili prístupy k náboženstvu a kultúre v 20. storočí, až po súčasnosť.

Štúdie o hystérii, ktoré spoločne napísali a roku 1895 vydali Josef Breuer (1842 – 1925) a Sigmund Freud (1856 – 1939), sa dnes považuje za prvú prácu klasickej psychoanalýzy. Autori sa v nej síce venujú problematike chápania a liečenia vtedy módnej choroby – hystérie a pokúšajú sa o jej nový koncept v podobe tzv. konverznej hystérie, ale zároveň ponúkajú nový pohľad na duševný život jednotlivca, popisujú účinnosť novej psychoterapeutickej metódy (katartnej techniky) a nové pojmy, čo postupne vedie k vytvoreniu metód a prístupov psychoanalýzy. Slovenský preklad obsahuje okrem slávneho prípadu Anny O. (vlastným menom Bertha Pappenheim) a ďalších, aj príspevok Josefa Breuera, čo umožňuje porovnať odlišné prístupy Breuera a Freuda k podstate hystérie a spôsobom liečenia. Hoci základné pojmy psychoanalýzy a jej dôležité myšlienky v práci ešte nie sú plne sformované a mnohé časom podľahli pretvoreniu, možno ich v nej už nájsť v zárodočnej podobe. Aj preto ju treba chápať ako základný a východiskový text pre štúdium a skúmanie ďalšieho vývinu psychoanalytického myslenia a terapeutickej praxe.

Z množstva chorobopisov svojich pacientov vybral Sigmund Freud niekoľko najzaujímavejších a rozhodol sa ich publikovať. Každý z nich určitým spôsobom ilustruje jeho chápanie neurotických ochorení a koncepciu psychoanalýzy. Okrem odbornej hodnoty majú tieto texty vynikajúcu literárnu úroveň. Dokazujú autorovu schopnosť majstrovsky analyzovať ľudské vnútro, odvahu povedať pravdu aj o jeho temných stránkach duše, správaní a motivácii človeka, o dobe a morálke. Portrétmi Dory, Malého Hansa, Človeka s potkanmi, dr. Schrebera i Človeka s vlkmi sa „detektív erotických citov“ zaradil nielen ku klasikom psychoanalýzy, ale aj medzi významné literárne postavy svojej doby. Freudove Psychoanalytické chorobopisy sú teda nielen zárukou poučenia, ale aj hlbokého čitateľského zážitku.

V jednej zo svojich najznámejších a najčítanejších prác Sigmund Freud opúšťa oblasť náročných teoretických úvah a snaží sa predstaviť psychoanalýzu širšiemu okruhu čitateľov a záujemcov prostredníctvom opisu a vysvetľovania javov, s ktorými sa stretávajú v bežnom živote. Zameriava sa na skúmanie nevedomých procesov a ich fungovania, ktoré často, bez toho, aby sme o tom tušili, v mnohých aspektoch determinujú naše konanie a správanie. Na množstve príkladov z vlastnej terapeutickej práce, zozbieraných od priateľov, z novín a literatúry, vtipným a prenikavým spôsobom odhaľuje psychické pozadie zabúdania, prerieknutí, chybných úkonov, chybného čítania, náhradného konania s nevedomým úmyslom a ďalších aktivít.

Moderný preklad najslávnejšieho a celosvetovo najvydávanejšieho Freudovho diela. Na počiatku štúdia problematiky obsiahnutej v tejto práci stojí konštatovanie Sigmunda Freuda, že fantázie neurotikov sa podobajú mýtom a kozmogóniám starých národov. Eseje zhrnuté do diela Totem a tabu predstavujú pokus o aplikáciu psychoanalýzy na problematiku etnológie, etnografie, antropológie a náboženstva.Freud sa vracia k fenoménu totemizmu ako nábožensko-sociálnej sústavy a jeho funkcie v regulácii sociálnych vzťahov v primitívnych spoločnostiach. Originálny je však jeho prístup pri analýze tabu a jeho podobnosti v správaní nutkavých neurotikov, popis vzniku svedomia a citovej ambivalencie. Podobnosti a odlišnosti tabu a neurózy nachádza aj pri skúmaní všemohúcnosti myslenia a vzniku oidipovského komplexu u detí. Hypotéza totemickej hostiny ako pripomenutia otcovraždy na úsvite dejín sa stáva Freudovi východiskom pre skúmanie nielen totemizmu ale aj vzniku náboženstva ako sociálneho javu. Názorom, vysloveným v tejto knihe môžeme veriť, alebo k nim pristupovať skepticky, nenechajú nás však ľahostajnými a nútia k zamysleniu nad problémami človeka a jeho duševného života.Originálne a podnetné myšlienky autora pôsobia inšpiratívne až po súčasnosť a sú predmetom neustálych diskusií nielen v oblasti psychoanalýzy ale aj ostatných humanitných vied.

Sigmund Freud (1856 - 1939) – rakúsky lekár, neurológ a psychiater. Tvorca psychoanalýzy a psychoanalytickej terapie neuróz a nervových ochorení. Jeden z najvýznamnejších mysliteľov 20. storočia. Vo svojich dielach vychádzal z chápania primátu nevedomia a nevedomých duševných procesov v psychike jednotlivca. Svojím konceptom nevedomia a jeho dynamiky, chápaním štruktúry osobnosti, detskej sexuality, psychického vývinu, obranných mechanizmov a procesu psychoterapie zásadným spôsobom ovplyvnil prístupy a uvažovanie v súčasnej psychológii, medicíne, antropológii, pedagogike, ale aj v teórii kultúry, až po skúmanie náboženstva a semiotiku. Hoci Freudova teória prešla od jeho čias mnohými zmenami, diskusie o nej a jej rozvíjanie pokračujú aj v súčasnosti. Dielo Sigmunda Freuda svojím rozsahom presahuje možnosti čitateľa oboznámiť sa s ním v jeho celku. Výber z myšlienok a úvah chce uľahčiť orientáciu v chápaní duševného sveta zakladateľa psychoanalýzy a zároveň priblížiť hlavné okruhy problémov a témy, ktorými sa zaoberal. Ukážky z Freudových prác sú preto zvolené tak, aby poskytli celkový a čo najkomplexnejší pohľad na psychoanalýzu a jej aplikácie v rozličných oblastiach i na život jej tvorcu. Zároveň však tieto texty nie sú natoľko teoreticky náročné, aby bežnému čitateľovi neposkytli skutočný čitateľský zážitok a aby ho neviedli a nepodnecovali k vlastným úvahám o človeku a jeho mieste v celku bytia.

Číta: Matej Landl Celkový čas: 44 minút Už od nepamäti si ľudstvo kladie tieto otázky: „Odkiaľ pochádzame a kam smerujeme? Čo je zmyslom našej existencie? Máme nesmrteľnú dušu?“ a „Existuje Boh?“Ak aj ty na ne hľadáš odpoveď, ale náboženské knihy sa ti zdajú byť príliš ťažkopádne a známa odpoveď „42“ príliš kryptická, tak je táto poviedka ako stvorená pre teba. Možno ti neodhalí „svätú pravdu“, ale určite ťa inšpiruje k vlastným kreatívnym úvahám.

Učebnice poskytuje čtenáři základní přehled o současné české morfologii a zároveň mu prostřednictvím osmnácti sad cvičení nabízí možnost soustavnějšího procvičení osvojených znalostí. Umožňuje čtenáři pochopit šíři morfologické problematiky, získat povědomí o důležitých vývojových tendencích ve spisovném českém tvarosloví a uvědomit si provázanost morfologie s dalšími oblastmi jazykového systému, jakož i s grafickou stránkou jazyka. Ve cvičeních se pak čtenář může přesvědčit, do jaké míry je schopen morfologicky analyzovat konkrétní text a do jaké míry je schopen zasadit morfologickou problematiku do širších souvislostí. K rozvíjení těchto schopností by mu kromě úvodního teoretického výkladu měl pomoci i komentovaný klíč, v němž nalezne nejen odpovědi na položené otázky, ale často i odkazy na další bohemistickou literaturu. Učebnice je tedy vhodná i pro samostudium a zároveň by měla u čtenářů podporovat zájem o četbu dalších odborných textů.

Publikace se zaměřuje na nejproblematičtější otázky ruského pravopisu a interpunkce a je určena jak pokročilým studentům ruštiny, tak i učitelům ruštiny jako cizího jazyka. Tematicky zaměřené kapitoly obsahují teoretickou část, prezentovanou ve formě tabulek, i praktická cvičení s řešeními. Autorka na základě srovnávacího přístupu názorně demonstruje podobnosti a rozdíly v pravopisu a interpunkci ruštiny a češtiny, a pomáhá tak studentům pochopit příslušná pravidla a aplikovat je v praxi.

Vo svojich poznámkach k všeobecnému zrušeniu politických strán francúzska filozofka skúma ich poslanie a legitimitu. Malo by im ísť o spoločné dobro, rozumom uchopiteľnú pravdu a spravodlivosť, ako zhrnutie množstva autonómnych rozhodnutí jednotlivcov. Dochádza však k záveru, že primárnym dôvodom existencie strán, týchto „strojov na výrobu kolektívnej vášne“ nie je dobro, ale zlo – a to v podobe útlaku ľudských bytostí, ktorým sa v mene kolektívneho besnenia odníma to najzákladnejšie právo: byť sebou.

Je Ukrajina umelý štát? Prečo je Rusko také veľké? Je jeho zahraničná politika racionálna a prečo vsadili len na vývoz ropy a plynu? Na tieto a mnohé ďalšie otázky odpovedá Alexander Duleba, ktorý za posledné roky patrí k najcitovanejším slovenským analytikom. V knižnom rozhovore sa venuje dejinám, migračným vlnám, vzniku aj fungovaniu štátov. Sústredí sa najmä na vývoj v Rusku a na Ukrajine, ale neobchádza ani ďalšie postsovietske štáty. Opisuje ich moderné dejiny, dnešné problémy a protirečivý vzťah k Európe, do ktorej napriek všetkým výhradám podľa neho patria.

Kultová kniha o tom, prečo sa pri nákupoch nerozhodujeme racionálneZvykli sme si na predraženú kávu aj na predstavu o človeku ako racionálnej bytosti. Máme pocit, že drahší liek je účinnejší, šetríme na drobnostiach a rozhadzujeme pri dôležitých nákupoch. Po prečítaní Arielyho knihy to však už nemusí platiť. Výrazne zvyšuje imunitu voči marketingovým trikom aj rôznym formám sebaklamu. Ako dokazuje Dan Ariely, veľmi často konáme iracionálne, na čo majú vplyv naše emócie aj spoločenské normy. Spojenie ekonómie so psychológiou je príležitosťou preskúmať našu motiváciu a spotrebiteľné správanie, ale aj ekonomickú a vzdelávaciu politiku. Arielyho inteligentný, provokatívny, ale aj zábavný štýl je zárukou fascinujúceho a objavného čítania.

Výber z najčítanejšieho ekonomického blogu na svete.Pri príležitosti desiateho výročia vydania Freakonomics autori prinášajú výber najlepších príspevkov z rovnomennej stránky. Za dekádu sa stal z Freakonomics svetový fenomén, predalo sa vyše 7 miliónov kníh preložených do vyše 40 jazykov. Rovnako populárnou sa stala webová stránka s vyše 150 miliónmi stiahnutí podcastov. Písanie na blog, ktorý vznikol krátko po vydaní prvej knihy, je neformálnejšie a osobnejšie. Za dekádu sa na stránke objavilo vyše osemtisíc príspevkov od Levitta, Dubnera, ale aj ďalších autorov. Ako zvyčajne, aj tu si kladú množstvo zvláštnych otázok: Ako spáchať najlepší teroristický útok? Majú záchranu planéty v rukách vegáni? Mali by sme nechať cyklistov na Tour de France dopovať? Prečo sú ženy také nešťastné? Knihu dopĺňa aj niekoľko rozhovorov, od nositeľa Nobelovej ceny za ekonómiu až po luxusnú prostitútku. Prajeme príjemné čítanie.

Je ešte možné o holokauste, tejto zdanlivo uzavretej kapitole ľudských dejín, povedať niečo nové? Kniha amerického historika to robí nielen preto, že si podrobnejšie všíma environmentálne pozadie nacistickej ideológie a premeny jej ústredných cieľov, ale aj preto, že vidí naliehavú paralelu so súčasnosťou, keď sa klimatické zmeny premietajú do svetovej politiky. Svet sa namiesto vízie lepšej budúcnosti čoraz viac zaoberá temnými apokalyptickými scenármi, kde boj o obmedzené prírodné zdroje môže prerásť do veľkých konfliktov. V impozantnom príbehu o vyhladení a prežití, predstavuje Timothy Snyder nové vysvetlenia obrovských ukrutností napáchaných v dvadsiatom storočí a odhaľuje riziká, ktorým čelíme v dvadsiatom prvom. Využívajúc nové pramene z východnej Európy a zabudnuté svedectvá Židov, ktorí prežili, pripomína autor, že masová vražda Židov je udalosť nie tak vzdialená a oveľa pochopiteľnejšia, ako by sme sa nádejali – a teda oveľa hrôzostrašnejšia.Holokaust sa začal na temnom a dostupnom mieste – v Hitlerovej mysli. Jeho zárodkom bola myšlienka, že odstránenie Židov by mohlo obnoviť rovnováhu a planéte a umožniť Nemcom získať zdroje, ktoré zúfalo potrebovali. Táto predstava o svete sa mohla dať zrealizovať, len ak by Nemecko zničilo iné štáty, čiže Hitlerov cieľ bola koloniálna vojna na európskej pôde. K najväčším stratám na životoch došlo na miestach, kde sa úplne rozpadli politické štruktúry. V bezštátnych zónach zomreli takmer všetci Židia. Pomáhalo im niekoľko ľudí, zopár spravodlivých, ktorých nepodporovali žiadne inštitúcie. Snyder upozorňuje na ponaučenie plynúce z holokaustu a dospieva k záveru, že sme nepochopili moderný vek a ohrozili tým našu budúcnosť. Začiatok dvadsiateho prvého storočia sa bude podobať na začiatok dvadsiateho, problémy s jedlom a vodou budú sprevádzať ideologické výzvy globálneho poriadku. Náš svet má toho viac spoločného s Hitlerovým, ako sme si ochotní priznať a ak ho chceme zachrániť, musíme sa naučiť vidieť holokaust v pravom svetle – a nás tiež.

Britský historik nevidí ruskú revolúciu ako jednotlivú udalosť, ale ako storočný cyklus násilia a honby za utopickými snami. Zatiaľ čo iní historici sa zamerali na kataklizmatické roky tesne pred a po roku 1917, Orlando Figes zobrazuje oveľa širšie obdobie. Revolúcia mení formu a charakter, no stále si zachováva podobné idealistické ciele, od svojich počiatkov v hladomorom sužovanom roku 1891 až po svoj koniec a kolaps komunistického Sovietskeho zväzu v roku 1991. Figes rozoznáva tri základné fázy: Lenin a boľševici, ktorí prichádzajú s deštrukciou všetkého starého a zrodom nového systému, pričom toho obdobie ukončí až teror tridsiatych rokov; stalinistická generácia pochádzajúca z nižších tried, ktorá vytvorí pevné štruktúry sovietskeho režimu a svoju legitimitu utvrdí víťazstvom v druhej svetovej vojne; a generácia roku 1956 ovplyvnená odhalením kultu osobnosti a stalinistických zločinov, no stále považujúca revolučný zápal za liek na ekonomický úpadok a stratu lojálnosti voči režimu. Až do zániku sovietskeho režimu jeho vedúci predstavitelia verili, že pokračujú v revolučnom diele započatom Leninom. S autoritou a charakteristickým štýlom, ktorým sa preslávil už vo svojich predchádzajúcich knihách, prináša Orlando Figes pútavú a svojim spôsobom revolučnú zmenu pohľadu na jednu z kľúčových udalostí dvadsiateho storočia.

Pavel Križko pracoval takmer celý život ako archivár. Vďaka tomu sa oboznámil s dejinami banských miest na Slovensku. Spoznajte ich i vy, ktorí dejiny študujete, ktorí ich učíte, i vy, pre ktorých sú dejiny záľubou.

Rozsiahle epicko-didaktické dielo „Mijawa s nowím wekom“ (vyšlo r. 1851) zachytáva históriu Myjavy. Autor prejavil v ňom vlastenectvo, lásku k rodnému kraju, k ľudstvu a pokroku vôbec. Digitalizátori Zlatého fondu SME ho prepísali zo švabachu pre dnešných čitateľov.

Stavajúc do protikladu východ a západ, Barbie a Buchenwald, Ouředníkov prúd historického vedomia komprimuje sto rokov dejín do približne rovnakého počtu strán. S predstieranou naivitou dokáže vyvolať hnev, smútok, ale aj smiech. Patrik Ouředník predstavuje dvadsiate storočie so všetkými jeho protirečeniami a veľkými ilúziami. Ukazuje, že nič sa nedá zredukovať do jediného, pravdivého hľadiska, mieša historické fakty s nezvyčajnými postrehmi, pričom zdôrazňuje hrôzu a absurditu dvadsiateho storočia. Europeana, ktorej dramatizáciu nedávno uviedlo aj Slovenské komorné divadlo Martin, bola v ankete Lidových novín vyhlásená za knihu roka, vyšla vo viac ako dvadsiatich jazykoch, čím sa stala najprekladanejšou českou knihou od novembrovej revolúcie.

Dvaja najbrutálnejší diktátori v histórii aktívne spolupracovali takmer dva roky. Nacisticko-sovietsky pakt ohromil celý svet. Na jeho základe došlo k invázii do Poľska a po jeho páde k vypuknutiu druhej svetovej vojny, ktorá sa premenila na zásadný a rozhodujúci civilizačný boj. Táto kapitola histórie druhej svetovej vojny až príliš často unikala pozornosti. Kniha Rogera Moorhousea Diablovi spojenci prináša po prvý raz komplexný obraz o vzniku a dôsledkoch paktu medzi Hitlerom a Stalinom, počnúc motiváciou jeho vzniku až po jeho dramatický koniec v roku 1941, keď Nemecko vyhlásilo vojnu svojmu bývalému spojencovi. Za necelé dva roky trvania paktu svoju ríšu nerozšírilo iba nacistické Nemecko, ale aj Sovietsky zväz, ktorý ovládol časť Poľska, Rumunska a Fínska a pobaltské štáty, teda všetky krajiny na svojej západnej hranici. Oba režimy si vymieňali technológie a suroviny a presviedčali domácich aj zahraničných kritikov o výhodnosti tohto spojenectva. Kniha, ktorá pracuje so svedeckými výpoveďami priamych účastníkov, nie je iba obrazom búrlivého a horúčkovitého politického úsilia, ukotveného v podloží neuveriteľnej spolupráce dvoch totalitných režimov, ale aj obžalobou diabolského spojenectva medzi Hitlerom a Stalinom, ktoré pripravilo milióny Východoeurópanov o život.

Kniha britského filozofa skúma, ako sa na nesmrteľnosť pozerali rôzne civilizácie, pričom rozlišuje štyri zákledné typy príbehov, ktoré sa v rôznych obmenách tiahnu celými ľudskými dejinami. Každý kriticky rozoberá a prichádza k prekvapujúcemu záveru. Kniha roka podľa časopisu New Scientist sa pohybuje na hranici histórie a filozofie, rozpráva ale aj o technickom pokroku, ktorý nič nezmenil na ľudskej túžbe po večnosti. V knihe dostáva priestor egyptská kráľovná Nefertiti, ale aj Alexander Veľký či príbeh o Frankensteinovi. Ilustrujú našu túžbu po nesmrteľnosti a rozmanité podoby, aké môže nadobudnúť. Podľa autora práve urputná ľudská snaha vzoprieť sa smrteľnosti urobila z našej civilizácie to, čím je.

Autentické dialógy spisovateľa a publicistu Ľuboša Juríka so slovenskými, českými, európskymi i americkými spisovateľmi. Kniha prináša nové alebo doplnené rozhovory s významnými spisovateľmi, v ktorých sa otvorene hovorí o tvorivej činnosti, o metodike tvorby, o osobných ťažkostiach autorov, ale aj o dobovej politickej situácii a spoločenských súvislostiach modernej histórie. Spisovatelia odpovedajú na otázky o etike aj estetike, vyjadrujú sa k filozofickým otázkam, ale aj k bežným problémom jednoduchého človeka. Kniha je zaujímavým pohľadom do vnútra spisovateľov, ale aj ich svedectvom o našej nepokojnej dobe. Čitateľ nájde v knihe rozhovory so spisovateľmi, ako sú Louis Aragon, Frederick Forsyth, Françoise Saganová, John Updike, Milan Rúfus, Günter Grass, Allen Ginsberg, Ladislav Ťažký, Bohumil Hrabal, Ladislav Mňačko a ďalší.

Po výraznom čitateľskom úspechu kníh Jeden výdych koňa, Dva hrby ťavy a Róbert Bezák: Medzi nebom a peklom vychádza vo vydavateľstve W PRESS ďalšia kniha Môj bláznivý život. Nájdete v nej odpovede na zaujímavé otázky, ako napríklad: sumár o 10 rokoch časopisu, ale aj o spoločenskom dianí, o tom čo sa dialo v 90. tych rokoch. Prečo vznikol .týždeň. Bol Dzurinda podobný Mečiarovi? Môže sa realita Boha odraziť v časopise? Kto zhasol Lampu a prečo je stále tŕňom v oku. Moja milovaná Amerika. Sokol verzus Bezák, temno verzus otvorenosť. Škrtnutý Fico alebo prečo sme chceli ovplyvniť voľby. Krásno v .týždni, čo máme spoločné s Pohodou a čím ma priťahujú svetové galérie. Je šport podobný poézii a prečo verím na hokej v nebi? Závistlivé Slovensko, odkopnuté osobnosti a nádej na zmenu.

Finanční gramotnost pro 1. stupěň ZŠ s doložkou MŠMT. Kniha Naučme se hospodařit- nově s doložkou MŠMT, seznamuje malé školáky ve věku od 10 let se světem financí. Charakterizuje základní pojmy, popisuje způsoby, jak peníze použít, vysvětluje základní principy hospodaření. Publikace je zaměřena především na praktické procvičení nových informací ze světa financí v podobě matematických úloh, které jsou nedílnou součástí každé kapitoly. Publikace je vhodná pro děti od 9 let.

Po Jednom výdychu koňa a Dvoch hrboch ťavy vychádza tretia kniha textov Martina Mojžiša uverejnených pôvodne v rubrike .veda časopisu .týždeň. Desať päťčlánkových sérií, ktoré spolu obsahujú až 52 článkov. Ako je to možné? Tri hlavy Draka vám to prezradia.

Josef Polák sa venoval dejinám umenia, pamiatkovej starostlivosti, bol propagátorom divadiel a knižníc. V jeho Sprievodcovi sa dozvedáme o dejinách Krásnej Hôrky od čias prvej zmienky o hrade až do autorovej súčasnosti. Prenesme sa do roku 1930 a prejdime sa s Josefom Polákom hradom a jeho okolím. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Kniha Ich veličenstvá pyramídy ponúka čitateľovi dobrodružnú prehliadku skutočných „kamenných zázrakov na Níle“ a zároveň najstarších monumentálnych stavieb na svete, pred ktorými stojí v úžase aj dnešný človek. Už starovek pokladal pyramídy za prvý zo siedmich divov sveta a tento prívlastok im právom zostal dodnes. Svojou fantastickou veľkosťou a geometricky triezvou architektúrou vzbudzujú zvedavosť a vyvolávajú množstvo otázok. Odpovede na mnohé z nich nájde čitateľ práve v tejto knihe, ktorá je doplnená chronologickými tabuľkami, mapami, plánmi, rekonštrukciami pyramíd (s priľahlými chrámami, mastabami a satelitnými pyramídami) a tiež farebnými fotografiami dnešného stavu.

Prečo sneh pod nohami vŕzga? Prečo nikdy nevidíme padať rosu? Komu zobral Kolumbus vietor z plachiet? Ako vytvára husľový sláčik hudbu? Sú veľrybie piesne naozaj piesne? Čo všetko urobil Einstein v zázračnom roku 1905? Ktoré čísla sú väčšie, nepredstaviteľne veľké alebo nevýslovne veľké? Prečo je teflonová panvica lepšia ako obyčajná? Odkiaľ máme bryndzové halušky? Sú moria námesačné? Kde má brehy Golfský prúd? Prečo je nebo modré? Prečo je dúha kruhová?

Po výraznom čitateľskom úspechu knihy Jeden výdych koňa vychádza vo vydavateľstve W PRESS ďalšia kniha Martina Mojžiša Dva hrby ťavy. Nájdete v nej odpovede na zaujímavé otázky, ako napríklad: Kto sú najväčšie celebrity medzi číslami? Dá sa človeku vidieť do hlavy? Načo slúži pri meraní tlaku fonendoskop? Ako zapadá Mickey Mouse do Darwinovej evolučnej teórie? Prečo Inkovia nedobyli Španielsko? Koľko dimenzií má vesmír? Ako sa dá nakresliť 1,2618595...rozmerný obrázok? Prečo sa vodík nevolá kyslík? Dá sa v skoku o žrdi prekonať desaťmetrová hranica? Prečo sa plavecké rekordy uvádzajú nepresne? Kde sa pretínajú rovnobežky? Ktoré pravdy sú naozaj hlboké? Šíri sa tma rýchlejšie ako svetlo? Koľko Nobelových cien má hélium? Mohli jaskynní ľudia faxovať? Načo je slovám toľko hlások?

Uprostred Európy, uprostred dvadsiateho storočia, zavraždili Sovieti a nacisti na krvavom území medzi Berlínom a Moskvou štrnásť miliónov ľudí. Počas dvanástich rokov na území dnešného Poľska, Ukrajiny, Bieloruska, pobaltských štátov a v západnej časti Ruska každý rok zmasakrovali v priemere viac ako milión obyvateľov. Bol to výsledok cielenej politiky, ktorá priamo nesúvisela s bojovými operáciami. Kniha pomáha pochopiť, že toto šialenstvo malo systém. Americký historik Timothy Snyder vo svojej knihe podrobne skúma Stalinove a Hitlerove motívy a metódy. Svoje rozprávanie dopĺňa aj dôležitými výpoveďami obetí, ktoré po sebe zanechali listy príbuzným, vyhodili lístky z vlakov či po sebe zanechali denníky. Dielo vychádza zo širokého využívania predovšetkým miestnych prameňov. Opiera sa o autorovu schopnosť nepateticky, cez množstvo epizodických postáv vrátiť aspoň niektorým z týchto miliónov zavraždených tvár a hlas. Výsledkom je originálna kniha, ktorá nás núti nanovo preskúmať najväčšiu tragédiu v európskych dejinách a nanovo premýšľať o našej minulosti. Viacerí odborníci označili Krvavé územie za jednu z najdôležitejších kníh o zlomových udalostiach 20. storočia. Dielo získalo od vydania viaceré prestížne ocenenia a v štyroch krajinách figurovalo na prvej priečke rebríčka bestsellerov literatúry faktu. Neprekvapuje, že okrem prekladov do najväčších svetových jazykov kniha medzičasom vyšla vo všetkých jazykoch, ktorými sa dnes hovorí na niekdajšom krvavom území.