História, dejiny

Popredný francúzsky byzantológ pútavým spôsobom približuje osobnosti ranostredovekých dejín východnej Európy. Udalosti a okolnosti sú snímané mierne pikantným spôsobom, nakoľko v centre autorovho záujmu sú vplyvné byzantské ženy. Diehl čitateľovi predstavuje Byzanciu ako mnohotvárnu, živú, pulzujúcu spoločnosť, v rámci, ktorej sleduje pohyb protagonistiek medzi jednotlivými spoločenskými vrstvami. Prekonáva tak stereotypný obraz výlučne hierarchizovaného, pravidlami zošnurovaného štátu; ukazuje, že Byzancia bola rozmanitejšia a dnešku bližšia než si väčšina laikov myslí. Osudy viacerých cisárovien nie sú nepodobné životným cestám dnešných celebrít. Diehl sviežim štýlom udržiava záujem čitateľov, pričom sa dokáže vyhnúť splošteniu histórie i bulvárnosti.

Dnes sa vydáme na cestu do minulosti. Zaspomíname si na starú Prievidzu, ktorá nám odhalí mnohé tajomstvá, predstaví sa nám v plnej kráse tak, ako ju mnohí ani nepoznajú. Stretneme pôvodných obyvateľov, ktorí si žili svoj všedný život Prievidžana, smiali sa, smútili, snívali aj plánovali. Stretneme ľudí, o ktorých s nostalgiou hovoríme ako o minulých generáciách. Oni tvorili naše mesto. Netušili, ako bude vyzerať dnes, no stále vedia rozprávať o tom, aké bolo kedysi. Knihu Prievidza na starých pohľadniciach zostavil Prievidzský zberateľ starých pohľadníc Michal Dobiaš zo svojej súkromnej zbierky. Každá z pohľadníc má svoj príbeh. Rozpráva o tom, kam sa podeli tie domčeky, polia, lúky i ľudia. Už nie sú, a predsa ostali súčasťou mesta. Pohľadnica je totiž niečo celkom iné ako dobová fotografia. Zachytáva skutočnú dušu, dušu mesta a nefalšované emócie, s ktorými sa ich odosielatelia chceli podeliť, keď ich posielali svojím známym, priateľom a láskam.Prezrite si pohľadnice, vnímajte ich charakter, porovnávajte, čo bolo kedysi, čo ostalo dnes, a potom, zavrite len tak oči. Nikam sa neponáhľajte, pretože práve teraz sa zastavil čas. Stránka za stránkou, slovo za slovom prechádzajte sa ulicami nášho mesta, spoznávajte nepoznané, či dávno zabudnuté. Prenesiete sa do doby, keď pohľadnica cestovala z Prievidze do sveta.Historické pohľadnice prezentované v tejto knihe ukazujú obraz Prievidze od konca 19. až do polovice 20. storočia. Pohľadnice z tohto obdobia sú dokumentom nielen zmien tlačiarenských techník, estetických názorov a vkusu, ale dokonca aj štátoprávneho usporiadania krajiny. Kniha sa venuje „Zlatému obdobiu“ Prievidze, ktoré je sprevádzané najväčším rozmachom pohľadníc ako spôsobu komunikácie.

Kniha sa zaoberá takmer všetkými známymi náboženstvami sveta. Postupne prechádza vývojom človeka a jeho náboženským myslením. Krok po kroku predstavuje náboženstvá Sumeru, Egypta, Blízkeho Východu, Indie, ale aj Grékov, Rimanov, Keltov, Germánov, Ugrofínov, Slovanov, Aztékov, Inkov a iných národov Mezoameriky. Odkrýva filozofické cesty Buddhizmu, Konfucionizmu aj Taoizmu, predstavuje Japonský Šintoizmus aj staroiránsky Zoroastrianizmus. Kniha je obohatená nie len o viac ako 1.500 pomenovaní bohov, ale hľadá aj vzájomné spojitosti, či rozdiely medzi nimi. Celé toto snaženie vrcholí oboznámením sa s troma abrahámovskými náboženstvami (judaizmus, kresťanstvo, islam) ich vznikom, zmenami a interakciami. Posledná kapitola v sebe nesie rozporuplnú polemiku o existencii zla vo svete, o postavení náboženstva v dobe vedy a darwinizmu. Postavené je aj do polemiky s ateizmom, Dalajlámom a v neposlednom rade aj do konfrontácie s morálkou. Obstojí náboženstvo tlakom zmien ľudského myslenia?

ergo teória sociálnej evolúcie v praxi. Dielo Rímsky cisár ako spoločenský reformátor ergo teória sociálnej evolúcie v praxi vychádza pôvodne z dizertačnej práce autora. V rámci jej obsahu sa zameral na dva zdanlivo úplne rozdielne objekty skúmania. Jadro matérie tvorí inovatívny a nedogmatický výskum rímskej štátnej správy na prelome republiky a principátu, na ktorých ilustruje oveľa väčší a podstatnejší portrét teórie sociálnej evolúcie, ktorá má univerzálnu aplikovateľnosť a farebne vysvetľuje spoločenské vzťahy minulosti, súčasnosti a uvádza možné perspektívy aj do budúcnosti. Historický výskum antickej rímskej správy a teoretickej sociológie tvorí približne pomer 3:1, v závislosti od jednotlivých kapitol. Dielo je rozčlenené do troch častí vynímajúc záverečné stanoviská. Prvá stať sa orientuje na teoretické východiská a vnímania interpretácie rímskej ústavy od dobových rímskych autorov, asimiláciou na troskách západorímskej ríše, ranostredovekého prispôsobenia východorímskou ríšou a arabskou civilizáciou, scholastickou dogmatikou, renesančným znovuoživením, revolučnou asymetriou, až po moderné výklady. Druhá stať kladie proti sebe vzťah rímskej spoločnosti a rímskej obce, štátu a ústavy, unikátnosti a univerzálnosti rímskych ústavných zvykov. Na osvieženie je začlenená vsuvka, porovnanie vybraných ústavných princípov súčasného ústavného poriadku SR a antického Ríma. Najobsiahlejšia tretia stať sa venuje úradu cisára z rôznych uhlov, pohľadov a relácií k ostatným zložkám štátnej moci. Všetky tri state sú pretkané vhodnými odbočkami, v ktorých autor poukazuje a vysvetľuje hlbšie dôvody, samotné fungovanie a naplnenie uvedených výsledkov pomocou princípov teórie sociálnej evolúcie. Rozsiahly záver vytvára akési resumé z bohatej faktografickej matérie a následné preskočenie k vytváraniu konkrétnych záverov. Autor nemá v úmysle uvedeným dielom vytvoriť jednoznačné závery ako skôr vyvolať vedeckú diskusiu, oživiť teoretickú sociológiu, historiografiu, a mnohé iné spoločenské vedné odbory, ktoré oproti prírodným vedám stagnujú.

Číta: Zuzana Porubjaková Celkový čas: 11 hodín 55 minút Historický román inšpirovaný láskou v neláskavých časoch a príbehmi ľudí, ktorí ich museli žiť.Rozprávačkou príbehu bohatého na dobové reálie a smiech cez slzy je Icíkova Anička, vystrkovská hviezdička. Ani nie Židovka, len Icíkova, teda dcéra bánovského komunistu, čo sa kamarátil s krivonosými. Spomína na skvelo naplánovanú slovenskú budúcnosť, ktorej sa nikdy nedostalo tej výsady, aby sa stala aspoň obstojnou minulosťou. Rozpráva o tom, ako slovenský prezident a bánovský farár Jozef Tiso chodieval každú nedeľu na šachovú partiu, medenú tortu a kus reči do lekárnikovej váženej rodiny, aby tam odolával invektívam domáceho pána a šarmu domácej panej, ktorá pod jeho vplyvom prestúpila od luteránov ku katolíkom. Dozvedáme sa, ako precenil seba a podcenil Slovákov.Prvý slovenský prezident zlyhal ako politik, kňaz a človek, hovorí jedna z postáv príbehu, ktorá tak, ako mnohé ďalšie, má predobraz v žijúcom človeku. Našou najväčšou traumou je, že si to nevládzeme priznať, dodáva jeho autor. Nie nahlas, pred svetom. Doma, v tichu sme doňho ešte stále zaľúbení nešťastnou láskou, ktorá nemá šancu byť opätovaná. A to je zase naše jediné šťastie. Keď jej podľahneme, bude to to isté ako objatie smrti, dozvedáme sa z tohto románu o láske a neláske vlasti k svojim ľuďom a o zradných miestach v kolektívnej pamäti. Román sa opiera o tri zdroje – historickú faktografiu, ústne podanie a autorskú fikciu.Nahrávanie audioknihy z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Ďakujeme.nahrávka vznikla podľa knihy Silvestra Lavríka: Nedeľné šachy s Tisom vydanej vo Vydavateľstve Dixit, s.r.o v roku 2016 | číta: Zuzana Porubjaková | réžia: Mikuláš Krišpín Iždinský, 582 | pomocná réžia a hudobná dramaturgaia: ižďo peter iždinský, 582 | hudba: Martin Husovský | zvuk, postprodukcia & mastering: Martin Chrastina, 582 | producent: ižďo peter iždinský, 582 | grafický design: Martin Janoško | adaptácia obalu audioknihy: Ján Kukučka | audioknihu vydalo 582 s.r.o. v roku 2022

V knihe Vojna proti Západu sa autor medzinárodných bestsellerov Douglas Murray pýta: ak sú dejiny ľudstva dejinami otroctva, dobývania, predsudkov, genocídy a vykorisťovania, prečo za to nesú vinu len západné národy? Čína má dnes koncentračné tábory. Prečo ľudia zo Západu tvrdia, že naše hriechy sú jedinečné?Teraz je v móde oslavovať nezápadné kultúry a, naopak, znevažovať všetko západné. Niečo z toho predstavuje potrebné zúčtovanie, avšak väčšina osudovo podkopáva základ toho, čo vytvorilo najväčšiu a najhumánnejšiu civilizáciu na svete. Douglas Murray v knihe Vojna proti Západu ukazuje, koľko ľudí s dobrými úmyslami sa nechalo oklamať pokryteckou a nedôslednou protizápadnou rétorikou. Napokon, ak musíme zavrhnúť myšlienky Kanta, Huma a Milla pre ich názory na rasu, nemali by sme zavrhnúť aj Marxa, ktorého dielo je prešpikované rasistickými urážkami a antisemitizmom? V Amerike ešte treba uhasiť ohniská rasizmu, ale čo s besniacim rasistickým peklom na Blízkom východe a v Ázii?Z tohto intelektuálneho podvodu neprofitujú len nečestní vedci, ale aj nepriateľské národy a porušovatelia ľudských práv, ktorí dúfajú, že tak odvrátia pozornosť od svojich vlastných súčasných zločinov. Diktátori s radosťou naskočia na vlnu „Amerika je rasistická krajina“ a ako PR imitujú jazyk antirasistických a „prospravodlivých“ hnutí, zatiaľ čo medzitým vyvražďujú vlastný ľud a uskutočňujú svoje autoritárske ťaženia.Ak má Západ prežiť, treba ho brániť. Vojna proti Západu nie je len prenikavým rozborom hlúpych protizápadných argumentov, ale aj novou a prísnou apologetikou civilizácie ako takej.

Najdôležitejšia kniha, ktorá sa zaoberá výrokmi imáma ʻAlīho, známou osobnosťou islámskych a arabských dejín, je práve „Nahdž al-balāġa“ t.j. Cesta výrečnosti. Táto knižka je prekladom 366 výrokov tejto knihy z arabského jazyka do slovenčiny. Knižka je plodom dlhých hodín práce mimo pôvodného odboru autora, avšak blízko jeho srdci. Je určená širokej aj odbornej verejnosti so zámerom oboznámiť ju s autentickou arabskou a islámskou literatúrou a históriou.

Dielo VIA COMENIANA od autorov RNDr. Pavla Demeša, CSc. (člena Správnej rady UK), a prof. MUDr. Dušana Meška, PhD., v obrazoch a v časovej línii zaznamenáva najvýznamnejšie míľniky v histórii najstaršej slovenskej univerzity. Svojím charakterom je venovaná širšej verejnosti.

Monografie na základě rozhovorů s tehdejšími faráři a rozsáhlého bádání v církevních a státních archivech popisuje různé strategie, jimiž si tehdejší církev, po osvobodivých 60. letech násilně utlumená, ostrakizovaná a zahnaná do ghetta sborového života, pokoušela uchovat svobodného ducha. Aniž by hodnotila politicko-občanské angažmá jednotlivců, přeceňovala rozkol mezi oficiální linií a disentujícími vrstvami, nebo upřednostňovala perspektivu zaměřenou na duchovní život církve a jejích členů, snaží se podat diferencovaný pohled na dynamiku vztahů v celém společenství, se zvláštním zřetelem k motivu solidarity.

Číta: Zuzana Kronerová, František Kovár, Božidara Turzonovová, Ľuboš Kostelný, Kristína Svarinská, Miro Noga, Richard Stanke, Lucia Siposová, Marián Miezga, Dado Nagy, Slávka Halčáková, Peter Rúfus, Filip Tůma, Lukáš Latinák, Dušan Kaprálik, Jana Oľhová, Stano Staško, Michal Hudák, Martin Kaprálik, Robo Jakab, Andrej Bán, Ivan Martinka, Martin Brezović, Patrik Lučan, Ondrej Kořínek, Scarlett Čanakyová, Andrej Žiarovský, Norbert Moravanský, Miro Králik, Marko Vrzgula, Ján Štrbák, Oliver Koniar, Roman Jaroš, Ján Kardoš, Barbora Kardošová, Ivan Kamenec, Madeline Vadkerty Celkový čas: 8 hodín 26 minút Zúfalí ľudia píšu prezidentovi Tisovi. Žiadajú ho o pomoc. O záchranu života. A čo na to on? Američanka Madeline Vadkerty vypátrala v slovenských archívoch stovky osobných listov adresovaných prezidentovi, ktoré nám ponúkajú neznámy obraz holokaustu na Slovensku. Holokaust sa neodohrával len v dobytčích vagónoch a plynových komorách. Prvé dejstvá prebiehali často za dverami bytov, kde ponížení ľudia písali prosby prezidentovi Tisovi.Kniha ponúka trinásť silných dokumentárnych poviedok. Ukazuje nám, ako protižidovská politika vojnového Slovenského štátu ničila životy obyčajných ľudí, z ktorých spravila občanov druhej kategórie len preto, že boli Židia. Všetky kroky, ktoré štát podnikal, mali jediný cieľ – raz a navždy sa Židov zbaviť.

Zúfalí ľudia píšu prezidentovi Tisovi. Žiadajú ho o pomoc. O záchranu života. A čo na to on?Američanka Madeline Vadkerty vypátrala v slovenských archívoch stovky osobných listov adresovaných prezidentovi, ktoré nám ponúkajú neznámy obraz holokaustu na Slovensku.Holokaust sa neodohral len v dobytčích vagónoch a plynových komorách táborov smrti. Prvé dejstvá prebiehali v tichej beznádeji za zatvorenými dverami bytov, tam, kde nešťastní a ponížení ľudia písali svoje zúfalé prosby prezidentovi Tisovi. Očakávali od neho záchranu, milosť a pomoc v ťažkých chvíľach, do ktorých sa dostali po vydaní rozsiahlych protižidovských zákonov.Madeline Vadkerty pátrala aj po ďalších osudoch pisateľov týchto listov. A boli to zväčša tragické osudy. V knihe Slovutný pán prezident nám ponúka trinásť silných dokumentárnych poviedok, ktoré otvárajú málo známe kapitoly holokaustu na Slovensku. Ukazuje nám, ako protižidovská politika vojnového Slovenského štátu ničila životy obyčajných ľudí, z ktorých spravila občanov druhej kategórie len preto, že boli Židia. Všetky kroky, ktoré štát podnikal totiž mali jediný cieľ – raz a navždy sa ich zbaviť. Madeline Vadkerty nás sprevádza aj svojím výskumom, a tak sa celkom prirodzene stávame svedkami otvárania nezahojených bolestivých rán našej nedávnej histórie.

Číta: Marek Koleno Celkový čas: 23 hodín 7 minút Zem je náš jediný domov v celom vesmíre. Poznáte ju dobre? Určite ste sa o nej všeličo dozvedeli na hodinách geografie, biológie, fyziky či chémie, no jej skutočný príbeh je oveľa fascinujúcejší. Audiokniha Stručná história takmer všetkého vás zoberie na jedinečné potulky. Zo žeravého jadra planéty sa vyšplháte až na Mount Everest, od veľkého tresku prejdete až po 21. storočie. Nazriete do vnútra atómu aj za oponu nekonečného vesmíru. Za všetky poznatky, ktoré v súčasnosti máme, vďačíme géniom, odvážlivcom a pracovitým vedcom minulosti, ktorí hľadaniu pravdy obetovali roky mravčej práce. Občas im však pomohla aj šťastná náhoda. Súčasťou príbehu Zeme ste aj vy, lebo všetko, čo sa tu zatiaľ odohralo, nepochybne viedlo k vašej existencii. Bill Bryson sa opisuje ako zdráhavý cestovateľ, ale záujem o okolitý svet neudrží na uzde ani vtedy, keď zostane v bezpečí domova. Audiokniha Stručná história takmer všetkého predstavuje jeho úsilie pochopiť všetko, čo sa udialo od veľkého tresku až do nástupu civilizácie – ako sme sa z fázy, keď sme neboli vôbec ničím, dostali do prítomnosti, keď sme ľuďmi. Zaumienil si, že preštuduje predmety, ktoré väčšinu ľudí zvyčajne na smrť nudia, napríklad geológiu, chémiu a fyziku, a že sa ich pokúsi podať tak, aby ich pochopil aj človek, ktorému dovtedy ani len nenapadlo, že by ho mohla zaujať veda.K tejto audioknihe je k dispozícii príloha vo formáte pdf. Nájdete ju tu.

Knižka zachytáva rozprávania troch Vavrišaniek a jedného Vavrišana, ktorí sa delia o svoje zážitky a vedomosti vykresľujúce niekdajšie zvyky a obyčaje v liptovskej obci Vavrišovo. Ich rozprávanie je rozdelené do kapitol Život, Rok a Práca, v ktorých sa čitateľka dočíta napríklad:"Chlapci sa museli od otca učiť pliesť fiľpasy a šiť kapce (cez zimu). “Ktorý nevedel ušiť kapce, nebol chlap, a ktorý nenaučil syna kapce šiť, nebol dobrý otec.”""Slobodné dievčatá si zapletali vrkoče (jeden alebo dva), do ktorých si vpletali šnúrky. Keď sa vydala, začala si robiť kont, ofinu a pajšle.""Utopeného dali dolu hlavou, aby z neho vytiekla voda, do úst mu dali lyžicu, aby mu nezapadol jazyk, až potom mu dali umelé dýchanie (zavolali lekára)."

Číta: Lenka Libjaková Celkový čas: 5 hodín 1 minúta Kniha Čepiec mimoriadne zarezonovala medzi kritikmi aj čitateľmi.Katarína Kucbelová za túto prózu získala Cenu literárnej akadémie (Panta Rhei Awards 2020), bola nominovaná na Cenu Jána Johanidesa aj na Cenu Nadácie Tatrabanky 2020. Čepiec bol aj vo finálovej pätici ceny Anasoft Litera 2020.Autorka chodila dva roky do výrazne folklórnej oblasti pod Kráľovou hoľou. Chcela sa naučiť šiť čepiec, súčasť miestneho ženského kroja a popri tom sa dozvedela veľa iných vecí o živote v odľahlej horskej obci v postupne sa vyľudňujúcom regióne, o sebe, o ľudovej kultúre, o spolužití s Rómami, o stereotypoch, vrátane tých, v ktorých sama žila a žije. Nefotografovala, nenatáčala, nenahrávala. Počúvala, pozerala sa, vyšívala a zapisovala. Spoločne so svojou učiteľkou lovila v pamäti, spájala útržky z minulosti s detailmi z prítomnosti, na okraji dediny, v susedstve rómskej osady.Audioknihu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Kniha zaoberajúca sa jazdeckými jednotkami v habsburskej monarchii v 17. – 19. storočí. Pojednáva o husárskych, dragúnskych, kyrysníckych, švališérskych, hulánskych, hraničiarskych a iných nepravidelných jazdeckých plukoch, o ich živote, organizácii, bojoch, uniformách. Predstavuje históriu jednotlivých najvýznamnejších jazdeckých plukov habsburskej monarchie v uvedených dvoch storočiach. Kniha je plnofarebná na 374 stranách s takmer 100 ilustráciami husárov a ich výzbroje a výstroje, ich veliteľov a pod.

Nemecký autor českého pôvodu Harald Skala siahol na problematiku rodiny Dessewffyovcov – ich mužskej línie, ktorá sa preslávila vo vojenskej službe habsburskej cisársko-kráľovskej armády v elitných vojenských oddieloch. Z tejto rodiny pochádzal celý rad významných politikov, verejných činiteľov, hodnostárov a dôstojníkov. Je pozoruhodné, že väčšina vojenských dôstojníkov slúžila pri husároch. Osudy tých najvýznamnejších sú zachytené v predkladanej publikácii.

Najťažšie roky kolektivizácie. Máloktorá udalosť posledného polstoročia u nás púta dodnes taký živý záujem, ako kolektivizácia poľnohospodárstva v päťdesiatych rokoch. Nečudo, veď ešte na prelome 40. a 50. rokov 20. storočia tvorilo roľníctvo na Slovensku absolútnu väčšinu obyvateľstva a osud roľníctva bol tak po dlhý čas osudom celého slovenského národa. Inakšie tomu nebolo ani pri nástupe kolektivizácie v 50. rokoch. Aj z tohto dôvodu sa v spojitosti s udalosťami v 50. rokoch na slovenskej dedine ocitá historik pred jedným obrovským balvanom nahromadených a nezodpovedaných otázok, ale už aj rôznych apriórnych súdov a účelových politických hodnotení.

Bratovražedná vojna medzi výnimočným detektívom a najkrutejším tajným spolkom v amerických dejinách – tak znie podtitul knihy Čierna ruka, ktorá nás vracia na začiatok minulého storočia. V roku 1903 sa prevalí New Yorkom obrovská vlna kriminality, ktorá vydesí a šokuje celé Spojené štáty. Unášajú deti talianskych imigrantov, vydierajú majiteľov obchodov, holičov, pekárov a v podstate každého, ktorý disponuje akýmkoľvek – čo i len nepatrným majetkom. New Yorku vládne Tammanyho spoločnosť, synonymum politickej korupcie, predsudky a strach. V tejto ťaživej atmosfére sa púšťa do boja s gangami podvodníkov, vydieračov, únoscov a vrahov, ktoré boli známe ako Čierna ruka, prvý taliansky detektív newyorského policajného zboru Joseph Petrosino. Čierna ruka zhŕňa veľmi pútavým spôsobom nielen život „talianskeho Sherlocka Holmesa“, ale opisuje aj jednu éru a cenu, ktorú mnohí zaplatili za to, že sa odvážili snívať americký sen. V roku 2019 prichádza do kín film nakrútený podľa Taltyho knihy, detektíva Joa Petrosina v ňom stvárni Leonardo DiCaprio.

Pre jedných charizmatický rečník a apoštol prvého slovenského štátu v dejinách, pre druhých fašista, Hitlerova pravá ruka na Slovensku a architekt holokaustu slovenských Židov. Dá sa vôbec na Alexandra Macha, bývalého ministra vnútra, podpredsedu vlády, hlavného veliteľa Hlinkovej gardy a šéfa Úradu propagandy ľudáckeho režimu, pozrieť z viacerých uhlov pohľadu, alebo je pre súčasnú slovenskú spoločnosť výlučne pozitívnou alebo výlučne negatívnou metaforou ako donekonečna diskutovaný Jozef Tiso? Životopis od historika Antona Hruboňa, vychádzajúci z dlhoročného výskumu v slovenských, českých a nemeckých archívoch, sa pokúša predstaviť hlavného protagonistu knihy v celej šírke jeho dynamicky sa vyvíjajúcej osobnosti. Machov príbeh v piatich kapitolách zachytáva spletité osudy človeka a politika, ktoré akoby v kocke zhŕňali príbeh celej slovenskej spoločnosti v 20. storočí: zhmotňuje úsilie o vlastnú spoločenskú a národnú emancipáciu, pozitívnu i ničivú tvár nacionalizmu, zapálený entuziazmus za ideál, ale aj hrubé previnenie sa voči základným princípom kresťanskej a ľudskej morálky.

Fundamentálne dielo Hannah Arendtovej o totalitarizme patrí k najvýznamnejším knihám o politickej histórii 20. storočia. Napísala ho pod dojmom hrôz nacizmu a stalinizmu. Totalitarizmus Arendtová vysvetľuje ako nový fenomén, ktorý nie je možný vyložiť tradičnými pojmami tyrania či diktatúra. Je to veľkorysý pokus porozumieť psychologickému, sociálnemu a politickému kontextu, ktorý umožnil jeho vznik. Práca je rozdelená do troch častí . V prvých – Antisemitizmus a Imperializmus – sa autorka zaoberá javmi, ktoré vo svojom dôsledku viedli k stavu, keď sa stal totalitarizmus možný. Tretia časť Totalitarizmus je analýzou fenoménu samotného. Arendtová skúma a analyzuje inštitúcie a postupy totalitných hnutí dvoch skutočných foriem totalitných vlád našich čias – nacistického Nemecka a stalinistického Ruska –, pričom výstižne konštatuje, že ide o dve strany tej istej mince, nie o dve protikladné filozofie pravice a ľavice. Toto je základný kameň, od ktorého odvodzuje svoju analýzu evolučnej premeny tried na masy, úlohy propagandy vo vzťahu k netotalitnému svetu, využívania teroru, ako aj povahy izolácie a osamelosti ako predpokladov totálneho ovládnutia ľudského sveta. Ide o jednu z najambicióznejších, ale aj najkontroverznejších prác v oblasti skúmania tohto fenoménu, ktoré sa v dejinách politickej teórie objavili. Od doby svojho vydania neprestáva inšpirovať, nútiť k zamysleniu, ale aj odmietaniu.

Číta: Martin Kaprálik Celkový čas: 11 hodín 30 minút Existuje odpoveď na otázku kedy vzniká národ? Kedy sa Slováci stali Slovákmi?Tento diel série Stopy dávnej minulosti rozpráva o príchode Slovanov, ktorí sa usadili na oboch brehoch rieky Moravy, na sever od Dunaja v Dolnom Rakúsku a na Slovensku, v Zadunajsku a azda aj v Potisí. Prišli ako blízki príbuzní, niekoľko stáročí zdieľali spoločný osud, vzdorovali spoločným nepriateľom, žili v spoločnom štáte, no potom ich udalosti rozdelili a oni sa stali Maďarmi, Nemcami, Čechmi - a Slovákmi.Audiokniha si nerobí nárok na definitívu, na nezmeniteľné súdy; rozpráva príbehy, ktoré pochybujú o starých pravdách, hovorí o nových objavoch, nových poznatkoch a východiskách, no najmä neverí, že jediným motorom dejín je prelievanie krvi. Dozviete sa v nej informácie o najstarších dejinách Slovákov, o príchode ich predkov, o avarskej nadvláde, víťazstvách franského kupca Sama, o Pribinovom kostole, Mojmírovom víťazstve a spojení moravských, nitrianskych a panónskych Slovanov, o prijatí kresťanstva, Konštantínovi a Metodovi, o kráľovi Svätoplukovi, o príchode starých Maďarov a zániku Veľkej Moravy, ale aj o tom, ako rytieri Poznan a Hont v rieke Hron opásali (svätého) Štefana, pomohli mu poraziť pohanského veľmoža Kopáňa a vybudovať Uhorské kráľovstvo.

Číta: Martin Kaprálik Celkový čas: 12 hodín 51 minút Audiokniha nadväzuje na prvý zväzok Stopy dávnej minulosti - Slovensko v praveku. Aj táto audiokniha vychádza z rovnomenného televízneho cyklu, no popritom je paralelou prinajmenšom troch televíznych seriálov.Rozpráva o dejinách Slovenska od mladšej doby bronzovej až do príchodu starých Slovanov. Zaznamenáva aj dramatické osudy niektorých bádateľov, vedeckú a ľudskú likvidáciu profesora Ondroucha alebo uväznenie profesora Budinského-Kričku, ktorý vo väznici v Ilave vyriešil jeden z najväčších problémov slovenského staroveku, záhadu strážskeho pokladu.Autor sa venuje starodávnym hrobkám a ich obsahu, príchodu Keltov na naše územie, minciam nájdeným na našom území a ich pôvodu a tiež záhade dlhých valov.

Číta: Martin Kaprálik Celkový čas: 14 hodín 30 minút Stopy dávnej minulosti - Slovensko v praveku sú výsledkom práce tridsiatich rokov, počas ktorých Pavel Dvořák o najstaršej histórii napísal desať kníh a nakrútil sto dokumentárnych filmov. Je to rozprávanie o najstarších dejinách Slovenska a sumár obohatený tým najdôležitejším zistením: všetko sa odohráva v čase a priestore, ale história dokonca v troch časoch. Jeden je čas skutočnej histórie, druhý čas jej objavu a ten tretí je individuálny čas každého z nás, ktorý v nás tiká ako časovaná bomba. Nič nepochopíme, ak túto skutočnosť pustíme zo zreteľa. Voľné kronikárske rozprávanie o tom, čo kronikár vie, čo ho zaujalo, čo považuje za potrebné vyrozprávať bez pocitu, že je viazaný aj niečím iným ako svojím svedomím a možnosťami (vedomosťami).

Popredný americký historik prichádza s kronikou nástupu autoritárstva od Ruska cez Európu po Ameriku. Po skončení studenej vojny sa zdalo, že víťazstvo liberálnej demokracie je definitívne. Pozorovatelia ohlásili koniec dejín, uverili v mierovú, globalizovanú budúcnosť. Ich viera bola hlbokým omylom. Autoritárstvo sa najprv vrátilo do Ruska – Putin zistil, že fašistické myšlienky možno využiť na ospravedlnenie vlády oligarchov. V druhom desaťročí 21. storočia sa rozšírilo z východu na západ, pričom mu v tom pomáhala reálna vojna rozpútaná Ruskom proti Ukrajine a kybernetická vojna rozpútaná Ruskom proti Európe a Spojeným štátom. Rusko si všade, kde potrebovalo, medzi nacionalistami, oligarchami a radikálmi našlo spojencov a jeho tlak na zničenie západných inštitúcií, štátov a hodnôt sa stretol s podporou aj na samotnom Západe. Nárast populizmu, britské hlasovanie proti Európskej únii, zvolenie Donalda Trumpa – to všetko predstavovalo ruské ciele; ich dosiahnutie však odhalilo aj zraniteľnosť západných spoločností. Snyder v tomto impozantnom a nikoho nešetriacom diele odhaľuje skutočnú povahu hrozieb pre demokraciu a vládu zákona.

Ľudstvo je na vrchole. A zároveň sme veľmi zraniteľní. Svet sa nachádza na sklonku novej renesancie a stojíme pred otázkou, či sa nám podarí vyťažiť z nej to najlepšie a vyhnúť sa chaosu a rozvratu. Na celom svete sa zlepšuje zdravie a vzdelanie, rastie bohatstvo. Veda prosperuje ako nikdy predtým. Ale tie isté sily, ktoré nám môžu priniesť mnoho výhod, sú zdrojom ohrozenia. V tejto situácii sme už raz boli. Prvá renesancia a osobnosti ako Kolumbus, Kopernik či Gutenberg prekreslili mapy nášho sveta, dali voľnosť informáciám a posunuli západnú civilizáciu zo stredoveku do počiatkov modernej éry. Zaplatili sme ale veľkú daň: spoločenské a náboženské rozkoly, politický extrémizmus, ekonomické šoky, pandémie a iné nepredvídateľné dôsledky objavov a rýchlych zmien. Aj dnes, v našej druhej renesancii, keď čelíme terorizmu, rozpadu politických únií, utečeneckej kríze a nerozvážnym svetovým lídrom, môžeme prosperovať – ak sa dokážeme poučiť z minulosti. Epocha objavov prináša prehľad najväčších súčasných úspechov ľudstva, ale aj hroziacich rizík. Je v našich rukách, ktorý scenár sa naplní.

Monografická práce Volkera Mohna je zásadním příspěvkem k fungování nacistického režimu a správy Protektorátu Čechy a Morava a rovněž k chování české společnosti za okupace. Autor využil všechny dostupné archivní materiály jak české, tak německé provenience, zpracoval dobové publikace v obou jazycích a rovněž tak i dosavadní odbornou literaturu.Podle nacistické propagandy prožívali Češi za Protektorátu „dobu kulturního rozkvětu“. Takové tvrzení je samozřejmě třeba odkázat do říše legend. Přesto však právě v kulturní oblasti zbýval českému obyvatelstvu poměrně nemalý prostor pro realizaci, nenutili mu jen propagandu a nepředkládali jen lehkou zábavu. Lidé měli i nadále přístup k národním klasikům, v Národním divadle se hrála Prodaná nevěsta a z literárních děl 19. století se stávaly bestsellery. Rovněž většina umělců mohla zpočátku dál pracovat, pokud své působení přizpůsobili postulátům německých úřadů. Okupační režim se pro takovou formu kulturní politiky rozhodl především z toho důvodu, že mu šlo o zachování klidu v Protektorátu a nerušené fungování zbrojní výroby.Autor podrobně a plasticky líčí, jak v jednotlivých oblastech – literatuře, hudbě, divadlu a filmu – reagovaly na německé zákroky české úřady, instituce a v neposlední řadě umělci. Ukazuje, jak je obtížné přiřazovat jejich chování ke zdánlivě jednoznačným kategoriím jako „odpor a odboj“ nebo „kolaborace“. Rozporuplnost a nejednoznačnost situace českých umělců i obtíže při hodnocení jejich postojů za Protektorátu pak vykresluje na konkrétních příbězích umělců – spisovatele Františka Kožíka, dirigenta Václava Talicha a populárního krále komiků Vlasty Buriana.

Číta: Zuzana Kyzeková Celkový čas: 13 hodín 22 minút Utiekol pred jedným z najbrutálnejších režimov na svete. Potom sa prekopal späť.V lete 1962 mladý študent Joachim Rudolph vykopal tunel pod Berlínskym múrom. Na druhej strane vo východnom Berlíne čakali desiatky mužov, žien a detí – ochotní riskovať všetko, aby mohli utiecť.Dokumentárny román Tunel 29 od uznávanej autorky podcastu BBC Radio 4 Heleny Merrimanovej zachytáva skutočný príbeh tejto najpozoruhodnejšej záchrannej misie počas studenej vojny. Autorka čerpá z rozhovorov s tými, ktorí sa na tomto neuveriteľnom príbehu osobne zúčastnili. Na základe preskúmania spisov Stasi približuje okolnosti a pozadie toho, ako sa z obyčajných študentov vytvorila skupina odhodlaných kopáčov, ktorí pomohli uniknúť na slobodu z východného Berlína dvadsiatim deviatim ľuďom. Je to však nielen príbeh o nezdolnom odhodlaní a túžbe po slobode, ale aj príbeh o zrade, špionáži a láske, ktorá sa stala jeho prekvapivým epilógom.Kopanie tunela pod Berlínskym múrom bolo tiež prvou akciou svojho druhu, zdokumentovanou pre televíziu; financovala ju stanica NBC, ktorá chcela nakrútiť prípravu úteku a jeho uskutočnenie v reálnom čase. Tento jedinečný televízny dokument, ktorého vysielanie takmer zablokovala Kennedyho administratíva, spôsobil revolúciu v televíznej žurnalistike."Absolútne presvedčivé, napísané v štýle románu, mrazivé. Tunel 29 je strhujúci príbeh o tom čo sa stane keď ľudia prídu o svoju slobodu"- New York Journal of Books"Kapitoly z dňa úteku sú asi tým najnapínavejším čo som kedy čítal, ako z fikcie tak aj z literatúry faktu"- The ScotsmanPreklad: Igor Otčenáš

Neznáme, šokujúce podrobnosti o známych historických udalostiach. Podujal sa vypátrať ich Ladislav Švihran, autor vyše dvadsiatich kníh literatúry faktu. Čitateľa zavedie najprv na začiatok dejín, k starogréckemu dobyvateľovi Pyrrhovi, ktorému zmeny na mape sveta zatrhla tehla - padla mu na hlavu. Autor si medziiným všíma udalosti okolo katastrofálnej bitky pri Moháči v roku 1526, keď ťažko posúdiť, kto väčšmi raboval, Turci alebo uhorské vojsko. Ladislav Švihran osobitnú pozornosť venuje novovekým dejinám, obdobiu komunizmu a fašizmu, zvráteným ideológiám, ktoré sa zrodili proti zákonom logiky a aj konali proti zákonom logiky. Vo vyše sto osemdesiatich príbehoch defilujú absurdity z najrozličnejších oblastí, z politiky, vojenstva, vedy, kultúry...

Kniha V zajatí geografie vychádza v dvoch desiatkach krajín a sprevádza ju povesť výnimočného sprievodcu modernými dejinami, ktorý na relatívne malej ploche zhrnul to najdôležitejšie, čo potrebujete vedieť o súčasnom svete. Geografické pomery ovplyvnili vývoj celého ľudstva a dodnes ovplyvňujú správanie politikov. Ich rozhodnutia sú limitované pohoriami, riekami, púšťami aj oceánmi. Ak sa ste sa pýtali, prečo je Putin posadnutý Krymom, prečo boli Spojené štáty predurčené stať sa svetovou veľmocou, alebo čo stojí za čínskou expanziou, máte v rukách tú správnu knihu. V desiatich kapitolách (venovaných Rusku, Číne, Spojeným štátom, Európe, Afrike, Blízkemu východu, Indii a Pakistanu, Japonsku a Kórei, Latinskej Amerike a Arktíde) sa autor pozerá na minulosť, súčasnosť a budúcnosť s použitím máp, úvah a príležitostne aj osobných skúseností. Ponúka pohľad na najdôležitejšie okolnosti, ktoré ovplyvňujú svetové dejiny.

Autor, dlhoročný zahraničnopolitický redaktor, navštívil Čínu viackrát a v rozličných obdobiach, čo mu umožnilo zaznamenať a porovnávať jej obrovské premeny, ktorými prechádza táto najľudnatejšia, pôvodne zaostalá agrárna krajina v posledných štyroch desaťročiach. Čína v súčasnosti zaujíma druhé miesto najvyspelejšej hospodárskej veľmoci s ambíciami prepracovať sa v krátkom čase na čelo svetového rebríčka. Pochopiť tieto prudké a často aj neočakávané zmeny nemožno bez hľadania historických súvislostí, preto v knihe majú svoje miesto aj odkazy na minulosť, ktorá v podobe historických pamiatok tvorí významnú súčasť svetového dedičstva. Svoj podiel na tom, aká je Čína v tomto čase, majú aj ženy, napriek tomu, že v minulosti vždy mohli v spoločnosti zastávať iba podradné miesto. Autor ako skúsený štylista spája osobné zážitky a skúsenosti z rozličného obdobia súčasnej reformy s faktami zo svojho bohatého osobného archívu. Naznačuje tak ďalšie možné trendy vo vývoji, ktoré my, tu v starej Európe, nechceme priznať.

Unikátna historická kronika prvýkrát preložená do slovenčiny!Výnimočná kniha, aká sa neobjavuje na knižnom trhu často, vznikla v roku 1488. Latinský text napísal Ján z Turca, muž, ktorý vládol mečom a perom, ba dokonca aj štetcom, pretože v knihe čitateľ nájde aj dobové ilustrácie – iluminácie. Prekladateľ Július Sopko venoval prekladu diela do slovenského jazyka roky svojho času. Svojím jedinečným obsahom sa rozsiahly odkaz kronikára Jána aj v súčasnosti stáva nevšedným dielom, ktoré otvára novú edíciu písomných pamiatok zo starých čias, ktoré hovoria nielen o živote pred mnohými rokmi, ale sú aj dokladom našej bohatej kultúrnej tradície. V origináli ručne písaná a stredovekým autorom Jánom z Turca ilustrovaná kniha je úžasným svedectvom našej minulosti, ozdobou každej knižnice. Do slovenského prekladu tohto stredovekého dokumentu sa začíta každý milovník mimoriadnych textov. Latinčina dýcha časom pol tisícročia. Originál Kroniky Jána z Turca, ktorú predkladáme slovenskej kultúrnej verejnosti, uchováva Rehoľa Piaristov v Nitre. So súhlasom provinciála Jána Kováča SchP vydavateľstvo Perfekt pripravilo túto nevšednú latinsko-slovenskú verziu. Vydanie stredovekej prvotlače v latinčine, ktoré obsahuje aj jej rozsiahly preklad do slovenského jazyka, si môže po prvý raz od roku 1488 prečítať aj slovenský čiatateľ. K obsahovej časti diela patrí tzv. Hunská kronika (starobylé dejiny Skýtov, Hunov a Maďarov), výklad o dejinách Uhorského kráľovstva od druhého príchodu Maďarov až po obdobie vlády kráľa Karola Róberta z Anjou, obdobie panovania kráľa Ľudovíta I. Veľkého, pôsobenie a osud kráľa Karola II. Malého vychádzajúc z predlohy Lorenza de Monacis. Kniha obsahuje aj výklad udalostí od smrti kráľa Karola II. Malého až po dobytie Viedne a Viedenského Nového Mesta kráľom Matejom Korvínom. V knihe sú zachované nádherné iluminácie, ktoré umocňujú stredoveký charakter diela.

Nenapísaná kniha. O láske, práci a histórii. Záverečný zväzok knižného cyklu Pavla Dvořáka Stopy dávnej minulosti autor už nestihol napísať, nečakane zomrel v decembri 2018. Jeho manželka, historička Daniela Dvořáková sa podujala zavŕšiť knižnú sériu namiesto neho. Na základe osobnej korešpondencie a literárnej pozostalosti manžela napísala strhujúcu biografiu, ktorá zachytáva život a prácu Pavla Dvořáka počas tridsiatich štyroch rokov, ktoré strávila po jeho boku. Ku každej kapitole sú zaradené texty Pavla Dvořáka, ktoré vznikali v tom období, o ktorom konkrétna kapitola pojednáva.Desiaty zväzok Stôp dávnej minulosti je tak spoločným dielom oboch manželov. Je to intímna výpoveď o láske, manželskom živote, smrti a smútku, a súčasne je to kniha plná histórie, myšlienok a nápadov z tvorby Pavla Dvořáka. Pavel Dvořák túto knihu už nemohol napísať sám a predsa je jej autorom. Je to jeho nenapísaná kniha.

Posledný Turek. Stavovské povstania a koniec osmanských vojen. Deviaty zväzok edície Dejiny Slovenska v príbehoch a desiatich zväzkoch. Rozpráva o porážke Osmanov a vyhnaní posledného Turka zo Slovenska. Na pozadí osmanských vojen rozpráva dejiny stavovských povstaní. Kniha je štvorfarebná a bohato ilustrovaná farebnými fotografiami a čiernobielymi historickými grafikami.

Slovensko v čase tureckých vojen. Smrť sultána Sulejmana. Kniha rozpráva o vzniku Osmanskej ríše, o vstupe Turkov do Uhorského kráľovstva a o prvej fáze uhorsko-osmanských vojen za sultána Sulejmana. Začína sa katastrofálnou porážkou a smrťou Ľudovíta II. v bitke pri Moháči a nástupe Habsburgovcov (po víťazstve nad Jánom Zápoľským) na uhorský trón. Ďalej hovorí o tureckých výpravách proti Viedni a rozdelení niekdajšieho Uhorského kráľovstva na tri časti: turecký pašalik, Kráľovské Uhorsko a Sedmohradské kniežatstvo. Najviac priestoru venuje osmanským útokom na územie dnešného Slovenska. Končí sa smrťou sultána Sulejmana pod Szigetvárom a nasledovným edirnským mierom.

Slovensko na konci stredoveku. Siedmy zväzok dejín časovo nadväzuje na predchádzajúce časti knižného cyklu. Rozpráva sa v ňom o udalostiach po smrti Žigmunda Luxemburského, o vláde ďalšieho veľkého kráľa Mateja Korvína, ale aj panovníkov, ktorí nemali také šťastie ako on, o Ladislavovi Pohrobkovi a poľských Jagelovcoch. Ešte vždy platí, že pre Slovensko to bolo mimoriadne významné obdobie. Ťažba drahých a farebných kovov ho udržiavala v pozícii, keď aj nemecký kronikár Ulrich Richental, historiograf Kostnického koncilu, píše o "slovenských krajoch medzi Moravou a Poľskom pri rieke, ktorú volajú Váh", a "liptovské knieža" Ján Huňady mladší sa pokúša získať uhorský trón.

Slovensko v stredoveku. Čas cudzích kráľov. Šiesty zväzok nadväzuje na predchádzajúce časti knižného cyklu. Rozpráva o časoch po vymretí arpádovskej dynastie a nástupe „cudzích kráľov“, príslušníkov anjouovského rodu a Žigmunda Luxemburského. Nie je to epizóda, vládli v Uhorsku takmer poldruha storočia. Pre Slovensko to bolo mimoriadne významné obdobie: ťažba rúd, zlata, striebra, no najmä medi ho vysunula do popredia európskych dejín, drahé a farebné kovy vyťažené na Slovensku vošli do hospodárstva takých krajín ako Taliansko. Je to veľmi málo známe obdobie, najnovšie objavy prekvapujú aj historikov.

Slovensko v stredoveku. Druhé kráľovstvo a jeho koniec. Kniha má dve časti; prvá rozpráva o začiatkoch slovenského baníctva, druhá a o tragických udalostiach tatárskeho vpádu. Na ich pozadí systematicky spracováva dejiny Slovenska (Uhorska) v 12. a 13. storočí (počas vlády posledných Arpádovcov). Obe časti sa opierajú o výsledky najnovších archeologických výskumov, ktoré dali starej histórii nový rozmer - archeologické objavy v Banskej Štiavnici histórii a významu slovenského baníctva, archeologické objavy v Levoči a východoslovenských jaskyniach dramatickým udalostiam počas tatárskeho pustošenia, ktoré kniha podáva (po prvý raz) v celosvetových súvislostiach.

Slovensko v Uhorskom kráľovstve. Kniha o začiatkoch Uhorského kráľovstva; sleduje ich zo slovenského pohľadu, hľadá slovenský podiel na vzniku Uhorska, na jeho budovaní a utváraní hraníc. Rozpráva príbehy z čias Nitrianskeho kniežatstva, z ktorého po krvavých bojoch vzišli nitrianski Arpádovci ako noví uhorskí králi. V záverečnej kapitole sa vracia ku vzniku modernej historiografie, ktorá skoncovala s predstavou o nekonečných a pustých „hvozdoch".

Zrod národa. Kniha rozpráva o príchode Slovanov, o ich osudoch v čase avarskej nadvlády, o Nitrianskom kniežatstve, vzniku Veľkej Moravy, o jej páde a príchode starých Maďarov, no najmä o tom, ako sa začali meniť na Slovákov.

Slovensko v staroveku. Kniha nadväzuje na prvý zväzok Stopy dávnej minulosti 1 (Slovensko v praveku). Aj táto kniha vychádza z rovnomenného televízneho cyklu, no popritom je literárnou paralelou prinajmenšom troch televíznych seriálov.Rozpráva o dejinách Slovenska od mladšej doby bronzovej až do príchodu starých Slovanov. Zaznamenáva aj dramatické osudy niektorých bádateľov, vedeckú a ľudskú likvidáciu profesora Ondroucha alebo uväznenie profesora Budinského-Kričku, ktorý vo väznici v Ilave vyriešil jeden z najväčších problémov slovenského staroveku, záhadu strážskeho pokladu.Grafický dizajn knihy je dielom trnavského Pergamenu, ktoré využilo stovky farebných aj čiernobielych obrázkov najvýznamnejších pamiatok, záberov z televízneho nakrúcania, dokumentárnych fotografií a ďalších ilustrácií.