Romány, novely

Román Čo všetko o mne nevieš je vzťahové zrkadlo tejto doby. Bez kompromisu.

Tetris. Autor ako dieťa zbožňoval túto hru a rovnako tak do dnešného dňa nemení záľuby. Napísal svoj tretí román Spod striech, na ktorý musel dozrieť a dorásť. Na ktorý musel párkrát vstať z mŕtvych a zase umrieť. Spod striech je príbeh o odkrývaní neviditeľného svetla. Je o bežných ľuďoch, ktorým sa dejú bežné veci len na oko. Dejú sa im vzácnosti a prekvapenia. Smútok a láska. Radosť a plač. Nič nie je definitívne a len málo vecí je večných. Presne o tom je táto kniha. Lebo to, čo nevidieť, je najmocnejšie a najtrvácnejšie.

Slovenská kráľovná dievčenských románov je späť! Tínedžerka Alexis presne vie, čo chce: zmaturovať, odísť na výšku do hlavného mesta a potom precestovať celý svet. Túži po slobode a pokoji. No otec má s ňou iné plány. Presťahuje celú rodinu na bohom zabudnutú dedinu, aby sa spolu postarali o starkú. Alexis je nútená nielen stráviť leto na dedine odstrihnutá od všetkých kamarátov, ale aj pomáhať otcovi na stavbe, kde sa jej pripletie do života o pár rokov starší Jorik. Mladý vojačik pobláznil za tie roky hlavu nejednému dievčaťu a teraz mu padla do oka Alexis.Alexis však už nebaví napĺňať cudzie predstavy. Starká chce jedno, otec druhé, ale nikto sa nepýta, po čom túži ona. A pritom sníva len o Jorikovi, ktorý okolo seba vystaval barikády proti akýmkoľvek citom. Podarí sa Alexis dostať Jorikovi pod kožu? Je im súdené pretaviť ich vzájomnú náklonnosť v lásku? Alebo je to len ďalší letný románik, na ktorý si o pár rokov ani jeden nespomenie? Enja Rúčková vo svojej deviatej knihe Hraj fér dokazuje, že je právom najúspešnejšia a najobľúbenejšia slovenská autorka dievčenských románov. Čitatelia môžu v novom románe opäť podľahnúť osudom jej hrdinov, ktorých si obľúbili tisíce mladých ľudí po celom Slovensku.

Román Oči nemlčí vrací čtenáře na sever Norska těsně po druhé světové válce. V prvním dílu celého příběhu Ostrov jsme se seznámili s rodinou Hanse Barroye, která žije osaměle na stejnojmenném ostrůvku těsně pod severním polárním kruhem, v druhém dílu Bílý oceán se pak osudů malé kolonie neblaze dotkne druhá světová válka a německá okupace. Nyní, v létě roku 1946, se hlavní postava románu Ingrid odhodlá ostrov opustit. Je to čin nebývalý – s výjimkou mužů, kteří vyrážejí na několikaměsíční lov tresek na sever na Lofoty, Barroy nikdo dobrovolně neopouští. Ingrid však jde hledat otce své roční dcery, jejíž oči stále víc připomínají ruského zajatce, kterého vlny vyplavily na břeh ostrova po katastrofě lodi Rigel.Ingrid odchází s kufříkem v ruce a s dcerou v šátku přivázaném na břiše. Jde na pevninu, na niž se doposud dostávala jen zřídka a sleduje stopu svého milence mířící na východ ke švédským hranicím, kam ho na podzim roku 1944 sama poslala. Překvapuje ji vše: husté lesy, suchý vítr, bujná pole, ze všeho nejvíc však lidé, kteří jako by ztratili paměť. Neradi na válku vzpomínají a mnozí nemají čisté svědomí, leckdo by rád cosi zatajil. A tak se Ingrid jen obtížně a namáhavě dobírá pravdy.

Pre Sofiu, „dievča s problémami“, je život bojom už od narodenia. Bojuje proti svojej rodine, blízkym, celému svetu. Nervózna, excentrická Sofia chodí vždy v čiernom a čierna je často aj jej nálada. Napriek tomu však fascinuje všetkých, ktorí sa s ňou majú možnosť stretnúť: sestrička sklonená nad jej postieľkou, kamarát z detstva, s ktorým sa hrá na pirátov, teta Marta žijúca v parížskom exile, rodičia uväznení v každodennosti. Sofia vždy chodí v čiernom je originálnym románom-mozaikou, ktorý v desiatich samostatných, ale vzájomne prepojených poviedkach odhaľuje príbeh Sofiinho detstva a dospievania. Román o hľadaní vlastnej životnej cesty strohým štýlom a atmosférou pripomína poviedky Raymonda Carvera či J. D. Salingera.

Etela Farkašová v novej rozsiahlejšej próze Scenár, za ktorú získala literárnu cenu Anasoft litera 2018, rozvíja témy prítomné v jej predchádzajúcej tvorbe, do istej miery sa vracia aj k typom postáv, ktoré sú pre ňu príznačné. Tentoraz je to manželský pár, umelecká prekladateľka a prírodovedec, stretávame sa s nimi v čase, keď prechádzajú procesom vyrovnávania sa s vlastným starnutím. Autorka tematizuje starobu/starnutie nielen ako individuálny psychický problém, ale vzhľadom na opojenie dnešnej spoločnosti ideálmi mladosti povýšenými na všeobecnú normu, aj ako problém sociálny. V prvom pláne ide o rodinný príbeh starších manželov, doň sú zakomponované filozofické reflexie súvisiace najmä s otázkou, či človek môže pochopiť „logiku“ svojho životného príbehu, vzťahy medzi jeho rôznymi časťami, a tým usmerniť jeho utváranie. Próza je sugestívnou výpoveďou o vnútornom svete intelektuálky-sedemdesiatničky, hoci kritickým pohľadom sa obracia aj na viaceré nezdravé fenomény našej spoločnosti (ageizmus je jedným z nich). Obe hlavné postavy majú vrúcny vzťah k hudbe a venujú veľa času jej počúvaniu, takže v druhom pláne próza prináša reflexie hudby ako prostriedku komunikácie a najmä sebapoznania a sebaprežívania. Hudobné motívy sú tu prítomné aj v inej podobe a za iným účelom, súvisia s prípravou „scenára“ poslednej rozlúčky. Ide o pozoruhodnú viacvrstvovú prózu, ktorá osloví aktuálnou, no zároveň nadčasovou témou, a aj jej umeleckým stvárnením. Knihu zdobia ilustrácie Květy Fulierovej.

Olga mala kedysi literárne ambície, ale vymenila ich za manželstvo a materstvo. Presťahovala sa do Turína, kde žije s manželom Mariom, dvomi deťmi a psom. Keď ju Mario po pätnástich rokoch spoločného života opustí, je úplne zmätená. Hoci sama seba presviedča, že všetko zvládne, že nie je „úbohá opustená žena“, o ktorej toľko počula počas svojho neapolského detstva, nevie sa odnaučiť ľúbiť svojho manžela. Rutinné povinnosti jej prerastajú cez hlavu, zanedbáva sa, opúšťa sa. Po mesiacoch sebaľútosti, hnevu, pochybností, zúrivosti, zúfalstva a takmer šialenstva začína vnímať svet a aj svoje manželstvo jasnejšie.Román Dni opustenia šokuje a zároveň fascinuje svojou surovou úprimnosťou, opisom zostupu do prázdnoty, ktorá Olge zostala po ilúzii manželstva a seba samej. Keď sa ocitne doslova uväznená medzi štyrmi stenami bytu, je nútená konfrontovať sa so svojimi démonmi, stratou vlastnej identity a sveta, aký poznala, ako aj s možnosťou, že život už nikdy nebude ako predtým.

Juliette sa každý deň vezie metrom po trase číslo šesť. Najradšej zo všetkého pozoruje tých, čo okolo nej čítajú. Starú dámu, zberateľa vzácnych vydaní, mladé dievča, ktoré sa okolo strany dvestoštyridsaťsedem vždy rozplače. Zvedavo a s nehou na nich hľadí, akoby ich čítanie, ich vášne, ich rôznorodé životy mohli tomu jej dodať trocha farby. To všetko až do dňa, keď sa rozhodne vystúpiť o dve stanice skôr a ísť do práce pešo po neznámej ulici. Jediný krok mimo – a celý jej život sa zmení.

Počuli ste niekedy o knihe Pravidlá zásnub? Dozviete sa v nej, ako jednoducho nájsť muža svojich snov. Takú knihu by som si nikdy nekúpila, ale som novinárka a sľúbila som, že sa tými pravidlami budem riadiť a každý týždeň vo svojom stĺpčeku budem referovať, ako sa mi darí. Moji priatelia si myslia, že som zošalela. Cat má 36 rokov, žije so svojou dcérou a šesť rokov je single. Chce to však zmeniť. Dôsledne sa riadila pravidlami a toto sa stalo... Sexi, chytré a škandalózne!

Som dievča, ktorému bolo odopierané žiť životom dieťaťa. Do mozgu sa mi ako pijavice zahryzli dve slová: Nesmieš povedať. Tento skutočný príbeh plný zvratov a emócií vám vykreslí až neuveriteľné utrpenie mladej Lenky. Dievčatka, ktorému okrem mena dali rodičia do vienka aj neľahký osud. S pribúdajúcimi rokmi narastá utrpenie a ono sa ocitá stále bližšie k hranici pekla, spútané chápadlami ľudského hyenizmu. Môže tak malé dieťa toto všetko prežiť?Aký bude osud dieťaťa, ktoré nechráni náruč vlastnej matky? Pri čítaní knihy vám napadne šieste Božie prikázanie. Budú v tomto prípade na mieste slová farára: Boh dopustí, ale neopustí? Čo všetko musí zažiť dieťa, aby si ho dospelí všimli?

Skutočný príbeh muža, ktorý sa nenechal zlomiť.Ráno bol s milovanou ženou a za pár hodín sa mu život otočil chrbtom. Náhoda či osud? Prečítajte si nefalšovaný pohľad Dušana Debnára na nespravodlivosť, nepochopenie, korupciu a špinavé praktiky v slovenských väzniciach. Odhaľuje krivdy, hľadá odpustenie, pomáha iným a nachádza sám seba. Spoznajte skutočný príbeh trestanca, ktorý prežil vyše štvrťstoročie v niekoľkých slovenských väzniciach počas rôznych politických režimov. Iným odsúdeným môžem povedať len toľko, aby nečakali na pomoc od ostatných, lebo takto to nefunguje. Musia sa snažiť byť pravdiví, mať dobré úmysly a výsledok sa dostaví. Najhoršie je konštatovanie, že začnú konať až na slobode. Nie, začať musia už vo väzení. Na slobode budú mať len to, čo si zariadia a vybavia vo väzení. Ak sa im dostane do rúk môj príbeh, dozvedia sa, že len tak to môže fungovať. Všetko ostatné je len fantazírovanie, ktoré ich dovedie naspäť do štátneho zariadenia. Aj tento kolotoč sa dá zastaviť. No nemôžu celé dni ležať na posteliach, pozerať televíziu, prechádzať sa bezcieľne po chodbách a viesť nezmyselné rozhovory. Kým žijú, všetko je možné.

Veľa sa rozprávať s každým, poznať mená všetkých ľudí, cítiť biť srdce blízkeho človeka, rozdávať na chodníku kvety. Tykať si s celým svetom, pohladiť každé zviera, dotýkať sa stebiel trávy a milovať.Slnko, lebo každé ráno vyjde.Stretávať sa s dobrými ľuďmi a spievať si.Každé ráno a celý deň.Večer sa pozerať na hviezdy a vracať sa domov.K rodičom a objímať ich.Presne takto som chcela žiť, keď som mala desať rokov...A verila som, že toto bude môj život.Sebaklam.

Rozprávačka tohto surovo úprimného príbehu je štyridsaťsedemročná Leda, profesorka angličtiny na univerzite vo Florencii. Keď jej dcéry odídu za svojím otcom do Kanady, očakáva, že sa bude cítiť osamelá a opustená. Na svoje vlastné prekvapenie však cíti len úľavu, akoby sa oslobodila od veľkej ťažoby. Rozhodne sa zájsť na dovolenku k moru do malého prímorského mestečka na juhu Talianska. Na pláži ju zaujme mladá matka Nina obklopená množstvom neapolských príbuzných a pripomenie jej časy, keď sa aj ona cítila absolútne pohltená starostlivosťou o deti. Séria zdanlivo bezvýznamných udalostí však Ledu vráti späť k znepokojivým spomienkam a príbeh o príjemnom návrate k vlastnému životu sa stáva ostrou konfrontáciou s minulosťou.Elena Ferrante opisuje rozporuplné pocity, ktoré pútajú rodičov k deťom priamo, ostro a pravdivo. Z jednoduchých pozorovaní vytvára silný príbeh o nádeji a nesplnených túžbach.

Veronika je mladá a naivná žena pracujúca v medzinárodnej firme na Slovensku. Mylne si myslí, že poctivosť a tvrdá práca sú cestou k úspechu a dobrým vzťahom na pracovisku.Vyhadzov alebo zabrzdenie kariérneho rastu sa jej zdajú na míle vzdialené. Nečakane a náhle však zisťuje, že všetko je úplne inak. Zákonník práce sa dá obísť a nikto z ľudí, ktorým dôverovala aj tak nehrá podľa pravidiel. Veronikin príbeh si môžete prečítať v slovenskom aj anglickom jazyku.

Ženy milujú tajomstvá a sú ochotné priznať sa. Anonymne, k hocičomu!Milé, šokujúce, vtipné, ale predovšetkým pravdivé príbehy skutočných žien.

Príbeh plný napätia, neočakávaných zvratov a nečakaného záveru.Jedinečný, unikátny príbeh s úplne novou tematikou. Prvýkrát...Tematika je založená na už existujúcom princípe liečby inovatívnym vynálezom, ktorý sa už v niektorých krajinách používa. Na jeho princípe je vynájdená Čítačka mysle, ktorá má prvoplánovo slúžiť výlučne na liečbu ľudí a ozdravovanie. Ako to už zvyčajne býva, patent bol ukradnutý a začína byť zneužívaný.Čo všetko sa začne diať, akým silným nástrojom moci sa Mindreader stane a ako vie celkovo ničiť ľudstvo, sa začne odhaľovať práve v deji tejto knihy.Keďže príbeh vychádza zo skutočných udalostí a odráža reálny príbeh života vedca, ktorý pôvodný liečebný stroj vynašiel a následne odhaľuje tajomstvá ukradnutím patentu a know-how k Čítačke, vyzerá celá kniha veľmi realisticky.Navyše všetky napísané zvraty sa odohrávajú prostredníctvom ľudských vzťahov, poukazujú na zvraty v láske a medziľudských vzťahoch, krásne odráža, ako Čítačka vie meniť správanie ľudí a ako ich vie primäť k túžbe po moci a manipulácií.Z časti sa odkrýva aj politické a náboženské pozadie a sila istej vyvolenej skupiny, ktorá sa hrá s dianím na Zemi – na tejto planéte – ako s bábkami.

Baba Duňa sa môže vykašľať na vládne varovania o úrovni radiácie vo svojom rodnom meste kúsok od Černobyľu. Ide domov! A so sebou berie aj pár svojich starých susedov. S lesmi plnými ovocia a mestom, ktoré je viac-menej iba pre nich, majú vlastne všetko, čo potrebujú, a rozhodnú sa začať odznova.Smrteľne chorý Petrov si v hojdacej sieti číta ľúbostné básne; Mária si začne s takmer storočným Sidorovom; baba Duňa trávi dni písaním listov dcére. Život je nádherný. Teda až do dňa, keď sa v mestečku objaví cudzinec. A táto idyla je znova v ohrození.Alina Bronsky opisuje staršiu ženu so železnou vôľou, nezabudnuteľnú Rusku, a prostredníctvom nej rozpráva príbeh o jednej katastrofe a nezvyčajnej žene, ktorá na sklonku života nachádza svoj raj na zemi.

Nabokovov druhý po anglicky písaný román je originálne poňatým príbehom slobodného človeka v diktatúre. Jeho hlavný hrdina Adam Krug, najväčší filozof fiktívneho štátu ovládaného vzmáhajúcim sa totalitným režimom, je presvedčený, že ho medzinárodný ohlas a mravná odvaha ochráni pred krutosťami policajného štátu, v čele ktorého stojí jeho dávny nepriateľ zo školských čias. Nabokov sa v tomto antiutopickom románe prejavuje ako majster vedomia i podvedomia. Dielo je napísané svojským štýlom, ktorý je plný tajomstva so zameraním na presný detail. K náročnej téme pristupuje inak ako Arthur Koestler či George Orwell a prekvapuje čitateľov neočakávanými trikmi. Dej sa odohráva vo fiktívnom európskom štáte v 20. storočí, ktorý má črty Hitlerovho Nemecka a tiež sovietskeho režimu: štátna ideológia stanovuje identitu každého občana a odmieta akékoľvek odlišnosti jedného človeka od druhého. Štýl románu sa výrazne líši od ostatných autorových diel. Chýbajú obvyklé geografické a biografické koordináty, dielom sa nesie odraz všetkých totalitárnych režimov, ktorých podstata ťažila autora. Kniha bola preložená do viacerých jazykov, ale v slovenčine vychádza po prvýkrát.

Román T bezpochyby zaujme nielen milovníkov Pelevinovej tvorby, ale všetkých náročnejších čitateľov - predovšetkým ctiteľov diela Leva Nikolajeviča Tolstého, od osoby ktorého sa román odvíja. Uskutočňuje sa to bizarným, dnešnou dobou poznačeným spôsobom, kedy sa tvorba podriaďuje komerčnosti, rýchlosti, na diele pracujú niekoľkí autori a stráca sa identita spisovateľa-tvorcu. Vnímavejší čitateľ sa nebude nudiť ani sekundu. Sleduje totiž lúštenie záhady modernej románovej postavy - tajomného T., obratného bojovníka, schopného jediným úderom preraziť dosku stola či stenu. T. sa za kulisami prítomnosti (akčnými scénami) usiluje nájsť vzdialené spomienky. Chce zistiť, prečo putuje do legendárnej Optinskej pustovne a kým vlastne naozaj je. Cesta k identite je však neľahká. T. totiž vystupuje v role postavy (marketingovo plánovaného) bestselleru písaného na objednávku striedavo piatimi autormi, "literárnymi negrami" kabalistu Ariela. Bojuje s podvedomím manipulátorov o svoje ja, aby sa opäť stal tvorcom, L. N. Tolstým. Námet poskytol Pelevinovi široký priestor pre iróniu voči populárnej literatúre. Okrem napínavého lúštenia záhady identity grófa T. tak čitateľ sleduje neprestajný boj o literárny štýl a so štýlmi. Štýl je totiž dušou tvorcu, ktorý zápasí o bytie, aby aspoň v kútiku súkromia vedel povedať, kedy je prinajmenšom trocha sám sebou a smie sa brať vážne. Tak či onak, hra sa zabíja a obnovuje vlastnými zbraňami a známy autor opäť kladie prenikavé otázky a odpovedá na ne sotva vytušiteľnými odpoveďami.

Klusov román Pseudologia phantastica je smutný príbeh, z ktorého, žiaľ, cítiť autenticitu. Môže byť poučením a výstrahou, čo je tiež hodnota, a aj preto má miesto v edičnom pláne Vydavateľstva Spolku slovenských spisovateľov. Listy hlavného hrdinu svojej psychickej chorobe, ktorými je prestrihovaný dynamický dej, vytvárajú svojskú mozaiku vypovedaného príbehu. Autor používa všetky formy na jej scelenie. A tak sa odvíja príbeh návratu psychiatrického pacienta do života, jeho zvolenia za riaditeľa školy, napísania románu a napokon jeho vydania. Potom sa dejová línia láme a nasleduje fatálne obdobie slávy, ktorá stúpla do hlavy. Rodinný a osobnostný rozvrat i roztrieštenie života nastane veľmi rýchlo po krátkom opojení úspechom, alkoholom, novou láskou. Všetko neodvratne smeruje k návratu na psychiatriu, kde hlavný hrdina namiesto románov opäť koncipuje korešpondenciu adresovanú svojej duševnej chorobe. Pútavo napísaná kniha ťaží čitateľa svojím realizmom a popri pasážach plných životnej nádeje a romantiky prináša zúfalé listy zničenej osobnosti, v ktorých pisateľ nešetrí ostrými výrazmi pri obviňovaní psychickej choroby za svoj stav. S pohnutím sledujeme zaslepenosť hlavnej postavy, aká býva na pozadí podobne polámaných ľudských osudov, kedy sa človek nevie ovládnuť, vziať sám seba do rúk, aby nezišiel celkom z cesty a neskončil tragicky.Po prečítaní románu ostáva v človeku ticho a priestor na zamyslenie, ako vlastne žijeme, o čo sa snažíme a či má zmysel honba za slávou, či úspechom.

Nová kniha Gabriely Rothmayerovej hodnotovo i štýlovo zapadá do takmer desiatky predošlých. Jej dielo sa stretlo s pozitívnym ohlasom čitateľov aj preto, že v každom je prítomná súčasnosť, videná cez jemnú prizmu nažitého a vždy s tlmeným humorom.Aj titul Ako mladnú muži akoby chcel nalákať na náznak erotiky, ale je to iba návnada. Kniha je návratom do Lastovičieho hniezda (to je debut autorky, za ktorý získala Kraskovu cenu), na Spiš, medzi baníkov, lebo kniha nesie znaky autobiografie. Autorka ponúkne obrázky plnokrvných obyčajných ľudí, ktorí žijú vo vrchoch svoje malé dejiny s citovými zvratmi, s málom peňazí a nemálom problémov, no vždy pevne na zemi. Veľké dejiny sa v knihe premietnu do troch rozhovorov s mužmi, ktorí ich tvorili. Všetky jej ako novinárke zostávajú v hlave a ona hľadá odpovede, čo je to za svet, v ktorom sme sa ocitli a ako sa v ňom správame, ako mladneme a ako by sme mladnúť (zabudnúť) možno chceli. Je to namiesto erotiky politika, obrázky láskavého, ale zvedavého človeka, ktoré trochu prekvapujúco zavŕši Rothmayerová poviedkou. Akoby chcela podčiarknuť, že banálnych príbehov z lacných šou je už dosť, je to také zrkadielko na konci, či sa v ňom spoznáme. Otázka starnutia a kríza zrelého života má v knihe významné miesto. Každá kapitola predstavuje svojský príbeh, zápletku, aké sa často vyskytujú v dnešnom živote. Rothmayerová uvádza do deja aj konkrétnych ľudí a známe udalosti.Z knihy nepriamo zaznieva kritika, autorka svoje postavy nešetrí, i keď by sa dala hľadať výhovorka, že taká je doba. Jej mapovanie, možno túžba, aby bolo všetko trochu ináč, pôsobí ako skrytá pointa autorskej výpovede.

Kontroverzná kniha, ktorú budete nenávidieť alebo milovať - nič medzitým. A ak ju budete milovať, budete sa na nej odušu smiať. Zápisky zo života divných ľudí nie sú vhodné pre suchárov - ak ste konzervatívny/a, radšej si kúpte inú knihu. Osud v nej zviedol dokopy starších manželov Sofiu a Richarda, ukonaných deťmi, prácou a bežným životom, s partiou mladých ľudí, ktorí si nedávajú servítku pred ústa. Sofia, ktorá sa hanbí povedať aj škaredé slovo, je spočiatku šokovaná ich priamymi rečami. Keď však pochopí, že mladí si bez problémov robia zo seba žarty a berú život s nadhľadom, uvedomí si, že to isté musí urobiť aj ona, inak sa zo svojich povinností zblázni. Napokon sa odváži urobiť v živote niektoré kroky, na ktoré by inak nemala odvahu a zmení svoj život. Zážitky partie mladých ľudí drzo a neprikrášlene hovoria o ich živote, láske k alkoholu, zábave, a užívaniu si života. Napriek tomu v nej nájdete aj ponaučenia, ktoré možno i vás trochu posunú vpred.Lebo nie je nič horšie, ako keď ustrniete na mieste a prestanete si plniť svoje sny, vy "hovadá"!

Kniha silných ženských príbehov a citátov o láske, ženskom svete a ženskej sile... Občas sa smejeme, občas plačeme. Občas sa hľadáme, no nie sme stratené. Sme úplne obyčajné ženy, sme ako vy. Ženy, ktoré budú vždy milovať aj nenávidieť. Smútiť aj sa tešiť. Žiť naplno a nielen prežívať. Lebo chceme....BODKA! Ak sa prichytíš, že ospravedlňuješ sama pred sebou niekoho správanie stále dookola a pýtaš sa, či ťa ten človek vôbec má rád, už len tvoja otázka by ti mala byť odpoveďou. Ľudia nie sú komplikovaní. To my sme si obľúbili slovo komplikovanosť. Skrývame do neho to, že niečo nefunguje. Láska buď je, alebo nie je. Vzťah buď je, alebo nie je. Veci sú vždy jasné. To len my máme strach ich jasnými vidieť, pretože pravda sa nám občas nepáči. Lenže to na nej nič nezmení...

Chudobné černošské dievčatko Kayla žije skromným životom v dedinke Konso v Etiópii. Už ako osemročná je nútená tvrdo pracovať, aby prežila. Keď jedného dňa príde o oboch rodičov, ktorých skolí zákerná choroba, stáva sa z nej sirota bez strechy nad hlavou. Po mnohých ranách osudu ju jedného dňa objaví biela žena Sophie, ktorá sa jej ujme. Zdá sa, že Kaylu stretlo šťastie, pretože sa dostala do bohatej rodiny Rahmanovcov. Začne chodiť do školy a vyrastie v mladú ženu s veľkými cieľmi. Zlom prichádza v momente, keď sa musí vydať za Araba, ktorého nemiluje. A ten, ktorého miluje, je pre ňu zakázaný. Podarí sa Kayle prekonať životné prekážky a odvrátiť nebezpečenstvo, ktoré jej hrozí?

Štyri malé príbehy (3 scenáre a 1 novela) obyčajných ľudí, ktorí sa stali svedkami celosvetového konfliktu, ak by vypukol v súčasnosti. Každý z týchto príbehov je akoby malým zastavením v priebehu vojnového besnenia, ktoré v súčasnosti môže pokojne znamenať aj absolútny zánik ľudského pokolenia.Prvé zastavenie sa nazýva Rozlúčka a deje sa krátko pred začiatkom vojny. Druhé zastavenie sa nazýva Prednáška a deje sa krátko po smrti jedného z množstva mladých chlapcov, ktorých vojna nemilosrdne zatiahla do zákopov so zbraňami v ruke. Tretie zastavenie sa nazýva Záverečná a deje sa v bunkri, v ktorom sa schovávajú preživší po jadrovom útoku. Štvrté zastavenie sa nazýva Kronika Bedárova. Deje sa už po vojne a snaží sa opísať život tých šťastlivcov, ktorým sa podarilo prežiť.

Keď v jedno obyčajné školské ráno vojde do triedy čokoládový mulat, všetky baby razom spozornejú. Asi najviac však očarí mladú, neskúsenú Simonu. Ben sa totiž nepodobá na nikoho, koho doteraz stretla. Očarí ju svojím úsmevom, slovami, ktoré hovorí, i hudbou, ktorú robí. Má skrátka všetko, o čom si ona sama zakázala snívať.Tak sa začína citlivý a pritom napínavý príbeh dvoch mladých ľudí, ktorí sa neodlišujú len farbou pokožky, ale aj svojimi snami a pohľadom na svet okolo seba. Vďaka hre osudu začnú prežívať neobyčajný vzťah, na ktorý ich najbližšie okolie nie je pripravené. Ale sú naň pripravení aj oni sami? Ich čiernobiela láska sa každý deň potáca v neprikrášlenej realite, zbiera údery pod pás, padá na kolená, aby sa znova a znova odvážne postavila na nohy. Musí ale nevyhnutne vyústiť do zlého konca? Šestnásťročný človek predsa ešte nevie, čo naozaj chce. Má však právo snívať, zamilovať sa aj robiť chyby. Tak čo koho do toho?

Je nebo otvorené naozaj pre všetkých?Barborka vyrástla v pekle. Nikdy sa nebála strašidiel pod posteľou, pretože vedela, že skutočné príšery sa ukrývajú v ľuďoch. Pozná hlad, zimu aj strach. Nikomu neverí a riadi sa teóriou prežitia z ríše zvierat – prežijú len tí najsilnejší. Jediným svetlým bodom v jej živote sú jej malí bratia, o ktorých sa od narodenia stará a ochraňuje ich.Matej vyrástol v milujúcej rodine, v bezpečnom a podporujúcom prostredí. Nikdy nebol hladný. Nikdy mu nič nechýbalo. Jeho život je plný svetlých bodov.Ich svety by nemohli byť odlišnejšie, no napriek tomu dve mladé srdcia zahoria vášňou i zakázanými citmi. V objatí prvej lásky Barborka sníva o lepšej budúcnosti. Na chvíľu si dovolí mať nádej. Ale naozaj len na chvíľu…Hovorí sa, že v láske a vo vojne je dovolené všetko. Nikto ju však nevaroval, ako ľahko sa môže láska zmeniť na vojnu.

Kronika 20. storočia a alpského údolia z pohľadu jedného človeka. Kniha Roberta Seethalera bola preložená do štyridsiatich jazykov a získala si čitateľov svojou úprimnosťou a rozprávačským štýlom.Andreas Egger strávil takmer celý svoj život v jednom horskom údolí. Tu prežil neľahké detstvo, zakúsil veľkú lásku, radosť i smútok. Ako robotník spoločnosti budujúcej prvé lanovky sotva zájde za hrebene vrchov, ktoré ho obklopujú. Zavedie ho za ne až vojna. Celý život je príbehom muža, ktorý síce veľa nehovorí, no mnohé vidí, a ktorý sa napriek neľahkému osudu dokáže obzrieť za minulosťou s údivom a vďačnosťou. Román bol v roku 2016 nominovaný na Medzinárodnú Man Bookerovu cenu.

Florencia Aurora Weddingtonová prichádza na švagrovo želanie do Medového hája, aby tam pomohla s prípravou jeho sestier na debutantskú sezónu. Nadšenie z pomoci mladým slečnám rýchlo vystrieda rozčarovanie, keď zistí, že ju jej najbližší vylákali k Blackbrookovcom pod falošnou zámienkou. Hneď po príchode na panstvo stretáva svojho bývalého snúbenca Benedicta, ktorý ju pred rokmi škandalózne opustil.Teraz sa Benedict vrátil z Ameriky spoločne s malou dcérkou a jediným cieľom. Chce sa s Florou napriek jej protestom za každú cenu oženiť.

Príbehy dvoch žien, budúcich švagrín, každá z iného cesta. Jedna jednoduchá z lazov, druhá komplikovanejšia z mesta. Každá má niečo, čo tej druhej chýba. Vidia sa málo, no v hlavách si vytvárajú predstavy jedna o druhej a trpia. A hoci sú rôzne, tak veľa majú spoločného. Možno nakoniec pochopia, že závisť nie je kľúčom ku šťastiu. Stačí si len vážiť to, čo máme.Do akej miery je náš život ilúziou? Aký je rozdiel medzi realitou a našimi utkvelými predstavami? A čo sa stane ak sa tých predstáv zbavíme?

Rodina Mylesová sa topí v peniazoch a Annie po ich pôvode nepátra. Jediné, čo jej v bezstarostnom živote študentky chýba, je sloboda. Roman, jej brat a hlava Mylesovského klanu, ju drží poriadne nakrátko. Žiadne žúry, žiadny spoločenský život. Všetko však zmení jedna desivá noc! Keď Annie zaregistruje v dome neznáme hlasy, zmocní sa jej nevýslovný strach. Snahu ukryť sa vo svojej izbe pred nevítanou návštevou, zmarí silná mužská pravačka. Paralyzovaná strachom v rukách neznámeho muža vycíti, že je to začiatok niečoho zlého. Harry si uvedomuje, že rovnať sa s grázlom je diametrálne odlišné a neporovnateľne ľahšie, ako postaviť sa pred ženu. Navyše veľmi mladú a peknú ženu. Z duše sa mu protiví strach v jej očiach, ale nutkavá potreba pomstiť Mylesovu aroganciu, ho núti konať. Stanoví si pravidlá. Myles neujde spravodlivosti a s jeho sestrou sa vysporiada ako chlap. Bez pocitu, že je slaboch. Jeho plán, však časom nadobudne výrazné trhliny...

Tri odcudzené sestry, tri osamelé osudy. Dokážu si z čriepkov spomienok poskladať vzťah, ktorý im celý život chýbal? Po smrti matky sa v rodičovskom dome stretávajú jej dcéry, aby zorganizovali pohreb. Jolene, Marsha a Annis, medzi ktorými sú veľké rozdiely nielen vo veku, ale aj vo fyzických a v povahových vlastnostiach, nemali šťastné detstvo, čo najskôr odišli od rodičov a ich osudy sa vyvíjali rozdielne. Vyslobodené z tieňa panovačnej matky, Eleanor Vamplewovej, si počas dní čakania na pohreb uvedomujú, že majú viac spoločného, ako by predpokladali.

Poetický príbeh od slovenskej autorky otvára témy zdravých aj toxických vzťahov a hľadania samého seba. Anna zo dňa na deň odchádza do Británie, zamestná sa ako čašníčka a nasťahuje sa k mlčanlivému rybárovi Sketchovi. Pomalé dni naruší nová spolubývajúca, excentrická fotografka Sabrina. Novovzniknutý vzťahový trojuholník ponúkne Anne nový pohľad na jej predchádzajúcu známosť. Nečakaný návrat na Slovensko ju prinúti čeliť veciam, pred ktorými utekala. Poetický príbeh mladej ženy otvára témy zdravých aj toxických vzťahov, hľadania a nachádzania samého seba. Nad tým všetkým hučí Severné more. Nehostinné, nepriateľské a rozbúrené, no zároveň magické a priťahujúce.

Nádherný príbeh o rodinnej súdržnosti, spolupráci náboženských skupín pri záchrane prenasledovaných počas druhej svetovej vojny a vernosti.Napriek svojmu menu Hope stratila vieru v pravú lásku. Citovo chladná matka jej zomrela, záhadnej starej mame, postihnutej Alzheimerovou chorobou, vynecháva pamäť a dvanásťročná dcéra ju obviňuje z rozpadu už aj tak nefunkčného manželstva. Navyše jej hrozí, že pre finančné problémy príde o jediný zdroj svojho živobytia, rodinnú cukráreň.Jedného dňa, v zriedkavej chvíli jasnej mysle, jej stará mama odovzdá papierik s menami siedmich osôb a poprosí ju, aby šla do Paríža a zistila, čo sa s nimi stalo. Tak sa Hope dozvedá o židovskom pôvode svojej rodiny, o pôvode koláčikov z ich cukrárne, ale najmä o tragickej veľkej láske starej mamy, ktorá na ňu už sedemdesiat rokov spomína každý večer s pohľadom upretým na hviezdy. Nájde Hope stratených príbuzných? A nájde stratenú vieru v najhlbšie ľudské city?

Keď sa nesmelá slečna Eliza Balfourová vydala za grófa zo Somersetu, bez pochýb išlo o svadbu sezóny. Strohý a o vyše dvadsať rokov starší muž však Elize okrem majetku nemal čo ponúknuť. Až ako vdova preto prvýkrát spoznáva, aké to je mať život vo vlastných rukách. S titulom a zdedeným bohatstvom by bola škoda premrhať čo i len deň falošným smútením. So sesternicou Margaret sa preto rozhodnú vyraziť do Bathu. Eliza konečne nemusí dodržiavať prísne pravidlá a odopierať si potešenia, ktoré sa jej núkajú. Všetko má však svoju cenu, a keď sa správy o Elizinom správaní dostanú do uší nového grófa zo Somersetu, mohla by na to doplatiť. Kto je tento muž, aby jej diktoval, ako má žiť? Slobody sa tentoraz nevzdá tak ľahko.

Láska prekvitá aj tam, kde ju najmenej čakáte… Píše sa júl 1981. Celé Anglicko sa pripravuje na oslavy sobáša princa Charlesa a lady Diany, Libby by však najradšej utiekla od všetkého čo najďalej. Len pár týždňov pred svadbou prichytila svojho snúbenca pri nevere s najlepšou kamarátkou, a tak odišla z Londýna na vidiek do Suffolku. Tu, v Dome na stračej nôžke s čarovnou záhradou, ktorú vytvorila preslávená záhradná návrhárka a niekdajšia levica salónov Elfrida Ambroseová, chce v starostlivej opatere pratety Bess znova nájsť pevnú pôdu pod nohami. Jej príchod však vzkriesi duchov minulosti a Elfrida s Bess sa musia sa postaviť zoči-voči vlastným neodhaleným tajomstvám, premárneným láskam a osobným tragédiám, ak chcú Libby pomôcť znova vybudovať zničenú budúcnosť.Dej románu sa striedavo odohráva od 20. do 50. rokov minulého storočia a v roku 1981, keď celé Spojené kráľovstvo žilo nadchádzajúcou kráľovskou svadbou. V centre príbehu stoja tri veľmi rozdielne, ale silné ženy. Erice Jamesovej sa opäť raz podarilo napísať presvedčivý viacgeneračný dramatický rodinný príbeh, s ktorým sa ľahko stotožníme.

Ako začneš odznova, keď najväčšiu chybu tvojho života videlo viac ako milión ľudí? Keď sa niečo dostane na internet, ostane to tam navždy. Špecialistka na sociálne siete Isla Thompsonová sa o tom presvedčí na vlastnej koži, keď sa dopustí kolosálneho prešľapu: nechtiac zničí kariéru vychádzajúcej hviezdičky a stane sa personou non grata vo svojej brandži. Isla nemôže čakať, kým opadne mediálny ošiaľ, musí sa postarať o svoju štrnásťročnú sestru, na ktorú po matkinom odchode ostala sama. Keď sa jej naskytne príležitosť zarábať si ako opatrovateľka psov, dlho neváha a začne sa starať o rozmaznanú jazvečíčku Camillu. Už po týždni plnenia bizarných úloh z Camillinho každodenného programu si Isla uvedomí, že ťažko zvládnuteľná sučka viac šteká ako hryzie – podobne ako jej majiteľ, záhadný milionár Theo Garrison, ktorý sa skrýva za povesť nevľúdneho samotára. Theo nie je až taký mrzút, za akého sa vydáva. Za ochranným múrom, ktorý si vystaval, je milý a zábavný, a tak Isle padne čoraz ťažšie vnímať ho iba ako zamestnávateľa. Napriek tomu sa doňho nechce zaľúbiť – znamenalo by to zabývať sa v jeho pohodlnom prepychovom svete, a Isla chce byť sestre príkladom a naučiť ju, že v živote sa oplatí ísť si za svojimi snami.

Neustále sa tvorím a pretváram.Román Vlny, ktorý prvýkrát vyšiel v roku 1931, patrí medzi najvýraznejšie experimentálne texty Virginie Woolfovej. Vlny sú polyfonickou fúziou vnútorných monológov šiestich hlavných postáv Bernarda, Susan, Rhody, Louisa, Jinny a Nevilla. Spoznávame ich útržkovite v intimite ich vnútorných monológov a sledujeme ich od detských čias, cez spoločné školské roky až po úlomky z obdobia ich stredného veku. Hoci pochádzajú z rôznych prostredí a majú veľmi odlišné osobnosti, jednako sa celý život schádzajú, rozchádzajú, pozorujú a porovnávajú. Veľmi dôležitou je v texte tiež postava Percivala, ktorý nikdy neprehovorí, ale ktorého prítomnosť má na všetkých šiestich silný vplyv.Experimentálna forma a naoko chaotické striedanie hlasov ponúkajú len krehké oporné body. Čitateľ sa stráca pod rozčerenou hladinou textu, aby sa o pár strán vynoril v rytmickom unášaní vĺn života. Tie sa tvoria, pretvárajú, miznú, aby sa v okamihu znova vytvorili, pretvorili a opäť zmizli. Virginii Woolfovej sa tak podarilo zachytiť nielen prchavosť okamihu, ale aj pravidelný rytmus a prúdenie plynúceho času.

V dnešných časoch si môžete kúpiť na internete takmer všetko. Ruthie Collinsová si takto zadovážila farmu v južnom Taliansku. Mladá Londýnčanka prišla po rozchode so svojím dlhoročným priateľom Edom o strechu nad hlavou a hrozilo jej, že sa bude musieť vrátiť k mame na nepohodlný gauč. Rozhodne sa preto od základov zmeniť svoj život a splniť si veľký sen – kúpiť si dom a spraviť z neho domov. Na internete vydraží starší farmársky dom v Apúlii aj so sadom olivovníkov. Hneď od začiatku však čelí ťažkým skúškam. Po príchode na miesto musí bojovať s nepriateľsky naladenou kozou a s hustým lejakom, potom ju potrápi nevraživý sused Marco Bellanuovo aj s celým svojím príbuzenstvom. Nuž a nakoniec si uvedomí, že starostlivosť o olivovníky, o ktorých nevie vôbec nič, nie je romantická prechádzka ružovou záhradou, ale ťažká drina. Nečudo, že niekedy má sto chutí vrátiť sa do Londýna...Život sa môže zmeniť jediným kliknutím počítačovej myši, ale všetko dobré – priateľstvo, láska či úroda olív si vyžadujú čas, aby dozreli. Dokáže Ruthie prekonať všetky prekážky, zabudnúť na minulosť a napokon nájsť kúsok svojho dolce vita?

Lady Macbeth z Mcenského okresu z roku 1865 je dramatický príbeh jednoduchej ruskej ženy, ktorá bola vďaka otrockému manželskému zväzku uvrhnutá do zatuchnutého kupeckého prostredia a snaží sa z neho vymaniť sériou krvavých zločinov. Novelu niekoľkokrát úspešne sfilmovali, ale celosvetovo ju preslávila najmä rovnomenná opera Dmitrija Šostakoviča. Ruská a neskôr sovietska kultúrna byrokracia Leskova považovala za otravného (buržoázneho) spisovateľa, ktorý svojou „surovou, erotickou a zločineckou“ novelou škodí dobrému menu ruskej literatúry a prózu bola ochotná akceptovať len ako odstrašujúci príklad neprístojnej ženskej zmyselnosti. Nepomohlo ani hudobné spracovanie a operu po niekoľkých reprízach stiahli z repertoáru moskovského Bolšovo teatra, pretože krátko po jej uvedení vyšiel v komunistickom denníku Pravda článok s názvom Chaos namiesto hudby. V texte, ktorého autorom bol zrejme sám Josif Stalin sa okrem iného píše: „Skladateľ zrejme úplne zabudol, čo od neho sovietski poslucháči očakávajú. Podľa všetkého úmyselne zašifroval svoju hudbu a zamotal jej znenie tak, aby ju ocenili len estéti-formalisti, ktorí stratili zdravý vkus.“ Tento postoj na dlhé desaťročia poznačil aj vnímanie samotnej predlohy.Aj ďalšie tri rozsiahle poviedky v tomto výbere zobrazujú zložité osudy žien v „tradičnej“ ruskej rodine a spoločnosti. Rozhodne sa však nedajú považovať za romantický pohľad do zákutí širokej ruskej duše, ale skôr za potvrdenie jej zlovestnej podstaty.